Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/6/2011

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej

veci žalobcu I. H., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v K.,

proti žalovanej M. P., bývajúcej v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou R., s.r.o. so

sídlom v B., IČO: X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na

Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo 14. januára 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu

v Košiciach zo 14. januára 2010 sp. zn. , ktorým bolo rozhodnuté o veci samej,

z a m i e t a; vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania

435,98 € do rúk JUDr. J. M., advokáta so sídlom v K..

O d ô v o d n e n i e

Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva

účastníkov konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na liste

2

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná

2

plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere

2

X. mtak, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že

žalovanej vyplatí hodnotu jej podielu v peniazoch.

Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným

nehnuteľnostiam, navrhovala ale také vyporiadanie, v rámci ktorého bude do jej výlučného

2

vlastníctva prikázaná parcela č. X. – záhrada vo výmere X. ma ostatné parcely do výlučného

vlastníctva žalobcu s tým, že mu bude uložená povinnosť vyplatiť jej na vyrovnanie sumu

48 250 Sk.

Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 7. októbra 2008 č.k. -116 zrušil

podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. vedeným na liste

2

vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná

2

plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere

2

X. ma vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú

2

parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. mzameranú v znaleckom posudku č. 8/2008 Ing. L. T.

z 23. mája 2008; do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcelu č. X. – záhradu vo výmere

2

X. mzameranú v uvedenom znaleckom posudku a ďalej parcely č. X. – zastavaná plocha

2 2

a nádvorie vo výmere X. ma č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m. Žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanej do 15 dní sumu 112 050 Sk ako finančnú náhradu za jej

spoluvlastnícky podiel. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť

zaplatiť súdny poplatok a obom účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy preddavkované

štátom. Vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené a že

v konaní o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov Okresný súd Rožňava

rozsudkom z 15. novembra 2005 sp. zn. prikázal do výlučného vlastníctva

žalobcu dom v B. na parcele č. X., ktorý je vedený na liste vlastníctva č. X.. V danom

(neskoršom) konaní ide o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva

k pozemkom v B.. Keďže sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva, zrušil

a vyporiadal ho súd. Aplikoval a dospel k záveru, že

predmetné pozemky sú len sčasti deliteľné. Postupujúc podľa tohto ustanovenia považoval a/

za nedeliteľnú jednak parcelu č. X., na ktorej je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve

žalobcu, jednak parcelu č. X. nachádzajúcu sa sčasti aj pred týmto rodinným domom; tieto

parcely preto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, b/ za deliteľnú parcelu č. X. (znalec

2

ju rozdelil na parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. ma parcelu č. X. – záhradu vo výmere

22

X. m). Súd prikázal parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. m(t.j. časť pôvodnej parcely

č. X.) do výlučného vlastníctva žalobcu s odôvodnením, že je funkčne spojená s rodinným

domom žalobcu a tiež pozemkami prikazovanými do jeho výlučného vlastníctva, parcelu

č. X. – záhradu vo výmere X. mprikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že na

túto novovytvorenú parcelu má so súhlasom syna zabezpečený prístup cez susediace

2

nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Pri finančnom vyrovnaní vychádzal z hodnoty 450 Sk/m.

Výrok o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil poukazom na , výrok

o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok poukazom na položku č. 1 písm. a/ sadzobníka

súdnych poplatkov a výrok o povinnosti účastníkov konania zaplatiť náhradu trov

preddavkovaných štátom poukazom na

Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaná. Krajský súd

v Košiciach rozsudkom zo 14. januára 2010 sp. zn. napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa zmenil tak, že a/ zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam

v katastrálnom území B. vedeným na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada

22

vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X.

2

– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m, b/ vykonal vyporiadanie, v rámci ktorého

všetky pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť

žalovanej do 3 dní sumu 6 024,25 €, c/ žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania

žalobcovi a štátu, d/ žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok. V odôvodnení uviedol, že súd

prvého stupňa správne zistil skutkový stav, sčasti ho ale nesprávne právne posúdil. Poukázal

na to, že odvolatelia nenamietali správnosť prvostupňového rozhodnutia vo výroku o zrušení

spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností, ani vo výroku o prikázaní parciel č. X. a č. X. do

výlučného vlastníctva žalobcu. Avšak výrok, ktorým došlo k ich vyporiadaniu ohľadom

parcely č. X., spočíval podľa názoru oboch účastníkov konania na nesprávnom právnom

posúdení veci; zhodne vyjadrili nesúhlas s tým, aby parcela č. X. bola rozdelená a tiež s tým,

aby bola ako celok prikázaná do výlučného vlastníctva druhej strany. Obe procesné strany

žiadali prikázať túto parcelu do ich výlučného vlastníctva, a to: 1. žalobca s odôvodnením, že

všetky pozemky (t.j. parcely č. X., X. a X.) predstavujú s jeho domom jeden funkčný celok,

ktorý chce užívať, 2. žalovaná s odôvodnením, že na tomto pozemku chce pestovať zeleninu

a kvetiny a darovať ho synovi. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku podal všeobecný

výklad z hľadiska spôsobov vyporiadania podielového

spoluvlastníctva a dospel k záveru, že rozdelenie parcely č. X. nie je „dobre možné“. I keď

túto parcelu možno fakticky (technicky) rozdeliť, treba mať na zreteli, že jej rozdelenie by

bolo na úkor účelného využitia oboch pozemkov vniknutých rozdelením. Dôsledkom

rozdelenia parcely č. X. by bolo aj zníženie ceny rodinného domu s pozemkami (vrátane

zvyšku parcely č. X.) vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ by po rozdelení parcely č. X. bola

novovzniknutá parcela č. X. prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, nemala by k nej

zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie ani zo susediacich pozemkov,

preto parcela č. X. by nemohla slúžiť svojmu účelovému určeniu (záhrada); samotný súhlas

syna s užívaním jeho susediacich nehnuteľností matkou, ktorý nemá základ v niektorom

z právnych inštitútov, nie je právne významný. Na tomto základe vyslovil odvolací súd názor,

že parcelu č. X. nemožno deliť a ako celok ju treba prikázať do výlučného vlastníctva jedného

z účastníkov konania. Pri zvažovaní, komu má byť prikázaná, vzal na zreteľ jednak zákonnú

úpravu, ktorá prikazuje zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci

a prípadne tiež násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom,

jednak záujem žalobcu užívať všetky dotknuté nehnuteľnosti ako celok a vyjadrenie

žalovanej, že pozemok prikázaný do jej výlučného vlastníctva daruje synovi. Odvolací súd

pripomenul, že súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže

vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce predať alebo inak previesť na tretiu

osobu, pokiaľ druhý účastník konania chce vec užívať pre svoju potrebu. Z týchto dôvodov

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a v rámci vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov

konania prikázal všetky parcely do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri finančnom vyrovnaní

účastníkov konania, konkrétne uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej 6 024,25 €,

2

vychádzal aj odvolací súd z hodnoty pozemku 450 Sk/m. Výroky o náhrade trov a zaplatení

poplatku odôvodnil poukazom na položku č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a § 224

ods. 1 v spojení s , , a

Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom uviedla, že

napadnuté rozhodnutie vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva

a o trovách konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/

). Podľa jej názoru odvolací súd správne aplikoval ,

pokiaľ podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám zrušil a parcely č. X. a č. X. prikázal

do výlučného vlastníctva žalobcu. Dospel tiež k správnemu právnemu záveru, že parcela č. X.

je v zmysle uvedeného ustanovenia nedeliteľná (jej rozdelenie nie je „dobre možné“) a z tohto

dôvodu v danom prípade prichádza do úvahy len jej prikázanie do výlučného vlastníctva

niektorého z účastníkov. Pokiaľ ale prikázal túto parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu,

spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré predovšetkým

prehliada tú významnú skutočnosť, že žalobca v konaní prezentoval svoj zámer nehnuteľnosti

predať. Žalobca nebýva v mieste, kde sa sporné pozemky nachádzajú a nechce ich (ani

rodinný dom na parcele č. X.) užívať pre vlastnú potrebu, ale čo najvýhodnejšie speňažiť.

Práve preto prejavil záujem o parcelu č. X. ako celok. Na druhej strane žalovaná býva v B.,

v okolí býva jej rodina, k tejto parcele má citový vzťah, so súhlasom syna má k nej prístup

cez pozemok v jeho vlastníctve a chce ju užívať pre svoju potrebu (aj ako zdroj príjmov) na

pestovanie zeleniny a ovocia. Odvolací súd tieto podstatné okolnosti prehliadol, prípadne

bagatelizoval. Nesprávne rozhodol aj o trovách konania. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala

napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že dovolací súd zruší podielové spoluvlastníctvo

k predmetným pozemkom, do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže parcely č. X. a č. X., do

výlučného vlastníctva žalovanej prikáže parcelu č. X. a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť

žalovanej do 3 dní sumu 1 441,44 € a tiež náhradu trov konania.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že všetky pozemky, ktoré boli

predmetom konania na súdoch nižších stupňov, boli obstarané ako celok za účelom užívania

spolu s rodinným domom ako zastavaný pozemok, nádvorie a záhrada. Rozdelenie niektorého

z pozemkov by bolo v rozpore s týmto pôvodným zámerom a jeho súčasným využívaním

a priečilo by sa účelnému využitiu pozemkov v budúcnosti. Navyše, rozdelenie parcely

č. X. znalcom navrhovaným spôsobom nie je ani „dobre možné“ (§ 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), lebo by to bolo na úkor funkčnosti novovzniknutých parciel a žalovaná nemá

zabezpečený prístup na znalcom zameranú parcelu č. X.. Podľa názoru žalobcu súdy v danej

veci správne zistili skutkový stav a odvolací súd na jeho základe rozhodol vecne správne.

Pokiaľ žalovaná zdôrazňovala zámer žalobcu predať nehnuteľnosti v B., žalobca túto

možnosť nevylúčil; poznamenal ale, že k myšlienke predať nehnuteľnosti ho viedli aj zlé

vzťahy s príslušníkmi rodiny žalovanej. Zároveň poukázal na to, že aj sama žalovaná sa

v konaní opakovane zmienila o zámere darovať synovi pozemok, ktorý bude prikázaný do jej

vlastníctva. Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca poznamenal, že rodinný dom sa v súčasnosti

nenachádza v ponuke žiadnej realitnej kancelárie a že do definitívneho vyriešenia celej

záležitosti predmetné nehnuteľnosti nepredá. Uviedol tiež, že na základe rozhodnutia

odvolacieho súdu už žalovanej zaplatil 6 024,25 €. V závere vyjadrenia žalobca požiadal

o náhradu trov dovolacieho konania a trovy vyčíslil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ) zastúpená v zmysle

ods. 1 , preskúmal vec podľa a bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie treba v časti smerujúcej

proti výroku rozsudku o veci samej zamietnuť a vo zvyšnej časti odmietnuť.

1. V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. So zreteľom na ustanovenie druhá veta dovolací

súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle a k tzv. inej vade

konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy

dovolateľka nenamietala; ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalovaná dovolaním napadla predovšetkým výrok o veci samej (výrok o zrušení

a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva).

Dovolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd

nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne

ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne

závery. V danom prípade malo dôjsť k nesprávnosti, ktorú tvrdí dovolateľka, pri aplikácii

ustanovenia .

Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh

niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie

veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému

alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na

násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny

zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142

ods. 1 ).

Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza

zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným

zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 ods. 1

). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo

a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím.

Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť,

sú uvedené v . Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob

autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho

vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.

Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov

(tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva).

V prejednávanej veci dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v celom

rozsahu ( ), osobitnú pozornosť pri tom ale venoval otázkam, ktoré

zostali medzi účastníkmi sporné. Vychádzal z toho, že obe strany sporu v dovolacom konaní

súhlasia s tým, že: a/ boli splnené predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva

autoritatívnym rozhodnutím súdu, b/ boli splnené zákonné predpoklady pre druhý spôsob

vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, c/ rozdelenie parcely č. X. „nebolo dobre

možné“, d/ parcely č. X. a č. X. boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

Spornou zostala otázka, či parcela č. X. mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva

žalobcu, alebo žalovanej. Uvedená spornosť sa týka skutkových okolností, na ktoré má súd

brať zreteľ pri druhom spôsobe autoritatívneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.

Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom

prikázaním veci niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú

náhradu, sú v zakotvené tri kritériá, a to veľkosť

spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového

spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych

podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie,

prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými, a nie

právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu

významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými.

I keď záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého bude parcela č. X. účelnejšie využitá

v prípade jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu (teda nie žalovanej), je záverom

skutkovým, ktorý dovolací súd zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd za potrebné

uviesť, že v preskúmavanej veci boli spoluvlastnícke podiely účastníkov konania na

parcelách, ktoré sú predmetom konania (vrátane parcely č. X.) rovnaké. Obsah spisu

nenasvedčuje tomu, že by v intenzite právne relevantnej došlo zo strany niektorého

zo spoluvlastníkov k násilnému správaniu. Určujúcim kritériom bolo preto v danej veci

účelné využitie veci. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu niet dôvodu spochybňovať

správnosť záveru odvolacieho súdu (ktorý hypotézu ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho

zákonníka vymedzil správne) o najvhodnejšom spôsobe vyporiadania v súlade s týmto

kritériom. Aj podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver dostatočne podložený

okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu – jednak polohou (umiestnením) označenej parcely,

jednak jej funkčným prepojením s rodinným domom žalobcu a tiež s ďalšími parcelami

č. X. a č. X., prikázanie ktorých do výlučného vlastníctva žalobcu dovolateľka nenamieta.

V zmysle vyššie uvedeného postupoval odvolací súd správne, pokiaľ pri riešení otázky

účelného využitia parcely č. X. vzal na zreteľ skutočnosť, že v prípade prikázania tohto

pozemku do výlučného vlastníctva žalovanej by k nemu – právne relevantným spôsobom –

nemala zabezpečený prístup. Vzhľadom na polohu (umiestnenie) tejto parcely je prístup na ňu

možný len z niektorej susediacich nehnuteľností. Spis svedčí o tom, že žalovaná k žiadnej

z nich nemá relevantným spôsobom konštituované právo, obsahom ktorého by bolo jej

oprávnenie prechádzať cez niektorú z týchto nehnuteľností za účelom vstupu na parcelu

č. X.. Sama skutočnosť, že v súčasnosti jeden z vlastníkov týchto susediacich nehnuteľností

(syn žalovanej ako vlastník parcely č. X. a „starého domu“, v ktorom teraz býva žalovaná)

údajne prejavil súhlas s užívaním nehnuteľností v jeho vlastníctve žalovanou, nie je

dostatočnou, právne relevantnou zárukou zabezpečenia budúceho bezproblémového prístupu

na parcelu č. X..

Na druhej strane zo spisu vyplýva, že pozemok zastavaný domom vo vlastníctve

2

žalobcu a priliehajúci k tomuto domu – parcely č. X., č. X. a č. X. v celkovej výmere X. m–

vytvára s týmto domom funkčný celok. Takýto pozemok slúži k lepšiemu využitiu domu

a blízkosť domu zase zlepšuje využiteľnosť záhrady (parcely č. X.). Bolo preto aj v súlade

s účelom ustanovenia , pokiaľ odvolací súd prikázal

parcelu č. X. žalobcovi – vlastníkovi domu, s ktorým je táto parcela funkčne spojená.

Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že so zreteľom na individuálne okolnosti

prejednávanej veci spôsob vyporiadania účastníkov tohto konania ohľadom ich podielového

spoluvlastníctva k pozemkom v B. bol v istom zmysle predurčený skutočnosťou, že v konaní

o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikázal dom v B. do

výlučného vlastníctva žalobcu.

K námietke o úmysle žalobcu predať nehnuteľnosti v B. dovolací súd uvádza, že

zámer previesť na tretie osoby pozemok prikázaný do vlastníctva toho – ktorého účastníka

konania, vyplýva zo spisu tak v prípade žalobcu, ako aj žalovanej. Žalobca nespochybňoval

tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti v B. chce predať, avšak aj sama žalovaná v konaní

opakovane uviedla, že parcelu, ktorá bude prikázaná do jej vlastníctva, daruje synovi

(viď č.l. 63 spisu) alebo deťom (č.l. 26 spisu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná

dovolacieho námietka žalovanej, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny

predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého

právneho predpisu, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu (§ 241

ods. 2 písm. c/ ) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by v konaní na súdoch nižších

stupňov došlo k procesným vadám v zmysle a ,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v časti smerujúcej proti výroku

rozsudku odvolacieho súdu o veci samej podľa zamietol.

2. Dovolateľka výslovne napadla aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách

konania. V tejto časti smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku

odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie

o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté ( ).

Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť

dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je

prípustné dovolanie proti uzneseniu ( ). Z ustanovenia ale

vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je procesne

neprípustné. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná vada vedúca

k zmätočnosti, nemožno prípustnosť dovolania v tejto časti vyvodiť ani z

Dovolací súd preto dovolanie v časti týkajúcej sa trov konania odmietol (

v spojení s ).

3. V dovolacom konaní nebola žalovaná procesne úspešná a vznikla jej povinnosť

nahradiť trovy procesne úspešnému účastníkovi tohto konania ( v spojení

s a ). Žalobca v dovolacom konaní podal návrh na

rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania ( v spojení

s ) a požadovanú náhradu vyčíslil sumou 435, €. Dovolací súd mu

priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 2 úkony právnej služby poskytnutej

prevzatím a prípravou zastúpenia v dovolacom konaní a tiež vypracovaním písomného

vyjadrenia žalobcu k dovolaniu žalovanej [ a vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“)]. Sadzbu za tieto úkony právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 a 5 vyhlášky.

Tarifnú odmenu určil v celkovej výške 421,56 €, čo s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 2 x 7,21 €

predstavuje spolu 435,98 €.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková