Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (6)e80/364482.efb8eb.pdf
PDF · 133.25 KB
No categories available
3Cdo/6/2011
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila
Franciscyho a sudkýň JUDr. Daniely Sučanskej a JUDr. Eleny Siebenstichovej, v právnej
veci žalobcu I. H., bývajúceho v R., zastúpeného JUDr. J. M., advokátom so sídlom v K.,
proti žalovanej M. P., bývajúcej v B.B., zastúpenej Advokátskou kanceláriou R., s.r.o. so
sídlom v B., IČO: X., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, vedenej na
Okresnom súde Rožňava pod sp. zn. 9 C 150/2007, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo 14. januára 2010 sp. zn. 1 Co 70/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie proti výroku rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo 14. januára 2010 sp. zn. 1 Co 70/2009, ktorým bolo rozhodnuté o veci samej,
z a m i e t a; vo zvyšnej časti dovolanie o d m i e t a .
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi do 3 dní náhradu trov dovolacieho konania
435,98 € do rúk JUDr. J. M., advokáta so sídlom v K..
O d ô v o d n e n i e
Žalobca sa v konaní domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
účastníkov konania k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B., ktoré sú vedené na liste
2
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná
2
plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
2
X. mtak, že tieto nehnuteľnosti budú prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že
žalovanej vyplatí hodnotu jej podielu v peniazoch.
Žalovaná súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva k predmetným
nehnuteľnostiam, navrhovala ale také vyporiadanie, v rámci ktorého bude do jej výlučného
2
vlastníctva prikázaná parcela č. X. – záhrada vo výmere X. ma ostatné parcely do výlučného
vlastníctva žalobcu s tým, že mu bude uložená povinnosť vyplatiť jej na vyrovnanie sumu
48 250 Sk.
Okresný súd Rožňava rozsudkom zo 7. októbra 2008 č.k. 9 C 150/2007-116 zrušil
podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území B. vedeným na liste
2
vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná
2
plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
2
X. ma vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal novovytvorenú
2
parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. mzameranú v znaleckom posudku č. 8/2008 Ing. L. T.
z 23. mája 2008; do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal parcelu č. X. – záhradu vo výmere
2
X. mzameranú v uvedenom znaleckom posudku a ďalej parcely č. X. – zastavaná plocha
2 2
a nádvorie vo výmere X. ma č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m. Žalobcu
zaviazal zaplatiť žalovanej do 15 dní sumu 112 050 Sk ako finančnú náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel. Rozhodol tiež o náhrade trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok a obom účastníkom konania povinnosť nahradiť trovy preddavkované
štátom. Vychádzal z toho, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené a že
v konaní o vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov Okresný súd Rožňava
rozsudkom z 15. novembra 2005 sp. zn. 9 C 286/2001 prikázal do výlučného vlastníctva
žalobcu dom v B. na parcele č. X., ktorý je vedený na liste vlastníctva č. X.. V danom
(neskoršom) konaní ide o zrušenie a vyporiadanie ich podielového spoluvlastníctva
k pozemkom v B.. Keďže sa nedohodli na zrušení a vyporiadaní tohto spoluvlastníctva, zrušil
a vyporiadal ho súd. Aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že
predmetné pozemky sú len sčasti deliteľné. Postupujúc podľa tohto ustanovenia považoval a/
za nedeliteľnú jednak parcelu č. X., na ktorej je rodinný dom vo výlučnom vlastníctve
žalobcu, jednak parcelu č. X. nachádzajúcu sa sčasti aj pred týmto rodinným domom; tieto
parcely preto prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, b/ za deliteľnú parcelu č. X. (znalec
2
ju rozdelil na parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. ma parcelu č. X. – záhradu vo výmere
22
X. m). Súd prikázal parcelu č. X. – záhradu vo výmere X. m(t.j. časť pôvodnej parcely
č. X.) do výlučného vlastníctva žalobcu s odôvodnením, že je funkčne spojená s rodinným
domom žalobcu a tiež pozemkami prikazovanými do jeho výlučného vlastníctva, parcelu
č. X. – záhradu vo výmere X. mprikázal do výlučného vlastníctva žalovanej s tým, že na
túto novovytvorenú parcelu má so súhlasom syna zabezpečený prístup cez susediace
2
nehnuteľnosti v jeho vlastníctve. Pri finančnom vyrovnaní vychádzal z hodnoty 450 Sk/m.
Výrok o náhrade trov konania účastníkov odôvodnil poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., výrok
o povinnosti žalobcu zaplatiť súdny poplatok poukazom na položku č. 1 písm. a/ sadzobníka
súdnych poplatkov a výrok o povinnosti účastníkov konania zaplatiť náhradu trov
preddavkovaných štátom poukazom na § 148 ods. 1 O.s.p.
Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie žalobca aj žalovaná. Krajský súd
v Košiciach rozsudkom zo 14. januára 2010 sp. zn. 1 Co 70/2009 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil tak, že a/ zrušil podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
v katastrálnom území B. vedeným na liste vlastníctva č. X. ako parcela č. X. – záhrada
22
vo výmere X. m, parcela č. X. – zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. ma parcela č. X.
2
– zastavaná plocha a nádvorie vo výmere X. m, b/ vykonal vyporiadanie, v rámci ktorého
všetky pozemky prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu a uložil mu povinnosť zaplatiť
žalovanej do 3 dní sumu 6 024,25 €, c/ žalovanej uložil povinnosť nahradiť trovy konania
žalobcovi a štátu, d/ žalobcu zaviazal zaplatiť súdny poplatok. V odôvodnení uviedol, že súd
prvého stupňa správne zistil skutkový stav, sčasti ho ale nesprávne právne posúdil. Poukázal
na to, že odvolatelia nenamietali správnosť prvostupňového rozhodnutia vo výroku o zrušení
spoluvlastníctva predmetných nehnuteľností, ani vo výroku o prikázaní parciel č. X. a č. X. do
výlučného vlastníctva žalobcu. Avšak výrok, ktorým došlo k ich vyporiadaniu ohľadom
parcely č. X., spočíval podľa názoru oboch účastníkov konania na nesprávnom právnom
posúdení veci; zhodne vyjadrili nesúhlas s tým, aby parcela č. X. bola rozdelená a tiež s tým,
aby bola ako celok prikázaná do výlučného vlastníctva druhej strany. Obe procesné strany
žiadali prikázať túto parcelu do ich výlučného vlastníctva, a to: 1. žalobca s odôvodnením, že
všetky pozemky (t.j. parcely č. X., X. a X.) predstavujú s jeho domom jeden funkčný celok,
ktorý chce užívať, 2. žalovaná s odôvodnením, že na tomto pozemku chce pestovať zeleninu
a kvetiny a darovať ho synovi. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku podal všeobecný
výklad § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka z hľadiska spôsobov vyporiadania podielového
spoluvlastníctva a dospel k záveru, že rozdelenie parcely č. X. nie je „dobre možné“. I keď
túto parcelu možno fakticky (technicky) rozdeliť, treba mať na zreteli, že jej rozdelenie by
bolo na úkor účelného využitia oboch pozemkov vniknutých rozdelením. Dôsledkom
rozdelenia parcely č. X. by bolo aj zníženie ceny rodinného domu s pozemkami (vrátane
zvyšku parcely č. X.) vo vlastníctve žalobcu. Pokiaľ by po rozdelení parcely č. X. bola
novovzniknutá parcela č. X. prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej, nemala by k nej
zabezpečený samostatný prístup ani z verejnej komunikácie ani zo susediacich pozemkov,
preto parcela č. X. by nemohla slúžiť svojmu účelovému určeniu (záhrada); samotný súhlas
syna s užívaním jeho susediacich nehnuteľností matkou, ktorý nemá základ v niektorom
z právnych inštitútov, nie je právne významný. Na tomto základe vyslovil odvolací súd názor,
že parcelu č. X. nemožno deliť a ako celok ju treba prikázať do výlučného vlastníctva jedného
z účastníkov konania. Pri zvažovaní, komu má byť prikázaná, vzal na zreteľ jednak zákonnú
úpravu, ktorá prikazuje zohľadniť veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci
a prípadne tiež násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom,
jednak záujem žalobcu užívať všetky dotknuté nehnuteľnosti ako celok a vyjadrenie
žalovanej, že pozemok prikázaný do jej výlučného vlastníctva daruje synovi. Odvolací súd
pripomenul, že súd rozhodujúci o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nemôže
vec prikázať tomu zo spoluvlastníkov, ktorý ju chce predať alebo inak previesť na tretiu
osobu, pokiaľ druhý účastník konania chce vec užívať pre svoju potrebu. Z týchto dôvodov
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a v rámci vyporiadania spoluvlastníctva účastníkov
konania prikázal všetky parcely do výlučného vlastníctva žalobcu. Pri finančnom vyrovnaní
účastníkov konania, konkrétne uložení povinnosti žalobcovi zaplatiť žalovanej 6 024,25 €,
2
vychádzal aj odvolací súd z hodnoty pozemku 450 Sk/m. Výroky o náhrade trov a zaplatení
poplatku odôvodnil poukazom na položku č. 1 písm. a/ sadzobníka súdnych poplatkov a § 224
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1, § 148 ods. 1, § 151 ods. 1 a 2 O.s.p.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom uviedla, že
napadnuté rozhodnutie vo výrokoch o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva
a o trovách konania spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/
O.s.p.). Podľa jej názoru odvolací súd správne aplikoval § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pokiaľ podielové spoluvlastníctvo k sporným parcelám zrušil a parcely č. X. a č. X. prikázal
do výlučného vlastníctva žalobcu. Dospel tiež k správnemu právnemu záveru, že parcela č. X.
je v zmysle uvedeného ustanovenia nedeliteľná (jej rozdelenie nie je „dobre možné“) a z tohto
dôvodu v danom prípade prichádza do úvahy len jej prikázanie do výlučného vlastníctva
niektorého z účastníkov. Pokiaľ ale prikázal túto parcelu do výlučného vlastníctva žalobcu,
spočíva jeho rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci, ktoré predovšetkým
prehliada tú významnú skutočnosť, že žalobca v konaní prezentoval svoj zámer nehnuteľnosti
predať. Žalobca nebýva v mieste, kde sa sporné pozemky nachádzajú a nechce ich (ani
rodinný dom na parcele č. X.) užívať pre vlastnú potrebu, ale čo najvýhodnejšie speňažiť.
Práve preto prejavil záujem o parcelu č. X. ako celok. Na druhej strane žalovaná býva v B.,
v okolí býva jej rodina, k tejto parcele má citový vzťah, so súhlasom syna má k nej prístup
cez pozemok v jeho vlastníctve a chce ju užívať pre svoju potrebu (aj ako zdroj príjmov) na
pestovanie zeleniny a ovocia. Odvolací súd tieto podstatné okolnosti prehliadol, prípadne
bagatelizoval. Nesprávne rozhodol aj o trovách konania. Z týchto dôvodov žalovaná žiadala
napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že dovolací súd zruší podielové spoluvlastníctvo
k predmetným pozemkom, do výlučného vlastníctva žalobcu prikáže parcely č. X. a č. X., do
výlučného vlastníctva žalovanej prikáže parcelu č. X. a žalobcovi uloží povinnosť zaplatiť
žalovanej do 3 dní sumu 1 441,44 € a tiež náhradu trov konania.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu poukázal na to, že všetky pozemky, ktoré boli
predmetom konania na súdoch nižších stupňov, boli obstarané ako celok za účelom užívania
spolu s rodinným domom ako zastavaný pozemok, nádvorie a záhrada. Rozdelenie niektorého
z pozemkov by bolo v rozpore s týmto pôvodným zámerom a jeho súčasným využívaním
a priečilo by sa účelnému využitiu pozemkov v budúcnosti. Navyše, rozdelenie parcely
č. X. znalcom navrhovaným spôsobom nie je ani „dobre možné“ (§ 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), lebo by to bolo na úkor funkčnosti novovzniknutých parciel a žalovaná nemá
zabezpečený prístup na znalcom zameranú parcelu č. X.. Podľa názoru žalobcu súdy v danej
veci správne zistili skutkový stav a odvolací súd na jeho základe rozhodol vecne správne.
Pokiaľ žalovaná zdôrazňovala zámer žalobcu predať nehnuteľnosti v B., žalobca túto
možnosť nevylúčil; poznamenal ale, že k myšlienke predať nehnuteľnosti ho viedli aj zlé
vzťahy s príslušníkmi rodiny žalovanej. Zároveň poukázal na to, že aj sama žalovaná sa
v konaní opakovane zmienila o zámere darovať synovi pozemok, ktorý bude prikázaný do jej
vlastníctva. Vo vyjadrení k dovolaniu žalobca poznamenal, že rodinný dom sa v súčasnosti
nenachádza v ponuke žiadnej realitnej kancelárie a že do definitívneho vyriešenia celej
záležitosti predmetné nehnuteľnosti nepredá. Uviedol tiež, že na základe rozhodnutia
odvolacieho súdu už žalovanej zaplatil 6 024,25 €. V závere vyjadrenia žalobca požiadal
o náhradu trov dovolacieho konania a trovy vyčíslil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpená v zmysle § 241
ods. 1 O.s.p., preskúmal vec podľa § 242 ods. 2 O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie treba v časti smerujúcej
proti výroku rozsudku o veci samej zamietnuť a vo zvyšnej časti odmietnuť.
1. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací
súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. a k tzv. inej vade
konania majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Procesné vady tejto povahy
dovolateľka nenamietala; ich existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Žalovaná dovolaním napadla predovšetkým výrok o veci samej (výrok o zrušení
a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva).
Dovolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd
nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne
ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne
závery. V danom prípade malo dôjsť k nesprávnosti, ktorú tvrdí dovolateľka, pri aplikácii
ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie
veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na
násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník
zo zásady, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným
zo spôsobov zániku je dohoda spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo
a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súd svojím autoritatívnym rozhodnutím.
Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť,
sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob
autoritatívneho vyporiadania) dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho
vyporiadania a prikáže vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom.
Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov
(tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva).
V prejednávanej veci dovolací súd preskúmal rozhodnutie odvolacieho súdu v celom
rozsahu (§ 242 ods. 2 písm. d/ O.s.p.), osobitnú pozornosť pri tom ale venoval otázkam, ktoré
zostali medzi účastníkmi sporné. Vychádzal z toho, že obe strany sporu v dovolacom konaní
súhlasia s tým, že: a/ boli splnené predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva
autoritatívnym rozhodnutím súdu, b/ boli splnené zákonné predpoklady pre druhý spôsob
vyporiadania podielového spoluvlastníctva súdom, c/ rozdelenie parcely č. X. „nebolo dobre
možné“, d/ parcely č. X. a č. X. boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.
Spornou zostala otázka, či parcela č. X. mala byť prikázaná do výlučného vlastníctva
žalobcu, alebo žalovanej. Uvedená spornosť sa týka skutkových okolností, na ktoré má súd
brať zreteľ pri druhom spôsobe autoritatívneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva.
Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom
prikázaním veci niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú
náhradu, sú v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť
spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového
spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych
podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie,
prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými, a nie
právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu
významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými.
I keď záver odvolacieho súdu, v zmysle ktorého bude parcela č. X. účelnejšie využitá
v prípade jej prikázania do výlučného vlastníctva žalobcu (teda nie žalovanej), je záverom
skutkovým, ktorý dovolací súd zásadne nepreskúmava, považuje dovolací súd za potrebné
uviesť, že v preskúmavanej veci boli spoluvlastnícke podiely účastníkov konania na
parcelách, ktoré sú predmetom konania (vrátane parcely č. X.) rovnaké. Obsah spisu
nenasvedčuje tomu, že by v intenzite právne relevantnej došlo zo strany niektorého
zo spoluvlastníkov k násilnému správaniu. Určujúcim kritériom bolo preto v danej veci
účelné využitie veci. Podľa právneho názoru dovolacieho súdu niet dôvodu spochybňovať
správnosť záveru odvolacieho súdu (ktorý hypotézu ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho
zákonníka vymedzil správne) o najvhodnejšom spôsobe vyporiadania v súlade s týmto
kritériom. Aj podľa názoru dovolacieho súdu je tento záver dostatočne podložený
okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu – jednak polohou (umiestnením) označenej parcely,
jednak jej funkčným prepojením s rodinným domom žalobcu a tiež s ďalšími parcelami
č. X. a č. X., prikázanie ktorých do výlučného vlastníctva žalobcu dovolateľka nenamieta.
V zmysle vyššie uvedeného postupoval odvolací súd správne, pokiaľ pri riešení otázky
účelného využitia parcely č. X. vzal na zreteľ skutočnosť, že v prípade prikázania tohto
pozemku do výlučného vlastníctva žalovanej by k nemu – právne relevantným spôsobom –
nemala zabezpečený prístup. Vzhľadom na polohu (umiestnenie) tejto parcely je prístup na ňu
možný len z niektorej susediacich nehnuteľností. Spis svedčí o tom, že žalovaná k žiadnej
z nich nemá relevantným spôsobom konštituované právo, obsahom ktorého by bolo jej
oprávnenie prechádzať cez niektorú z týchto nehnuteľností za účelom vstupu na parcelu
č. X.. Sama skutočnosť, že v súčasnosti jeden z vlastníkov týchto susediacich nehnuteľností
(syn žalovanej ako vlastník parcely č. X. a „starého domu“, v ktorom teraz býva žalovaná)
údajne prejavil súhlas s užívaním nehnuteľností v jeho vlastníctve žalovanou, nie je
dostatočnou, právne relevantnou zárukou zabezpečenia budúceho bezproblémového prístupu
na parcelu č. X..
Na druhej strane zo spisu vyplýva, že pozemok zastavaný domom vo vlastníctve
2
žalobcu a priliehajúci k tomuto domu – parcely č. X., č. X. a č. X. v celkovej výmere X. m–
vytvára s týmto domom funkčný celok. Takýto pozemok slúži k lepšiemu využitiu domu
a blízkosť domu zase zlepšuje využiteľnosť záhrady (parcely č. X.). Bolo preto aj v súlade
s účelom ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odvolací súd prikázal
parcelu č. X. žalobcovi – vlastníkovi domu, s ktorým je táto parcela funkčne spojená.
Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že so zreteľom na individuálne okolnosti
prejednávanej veci spôsob vyporiadania účastníkov tohto konania ohľadom ich podielového
spoluvlastníctva k pozemkom v B. bol v istom zmysle predurčený skutočnosťou, že v konaní
o vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd prikázal dom v B. do
výlučného vlastníctva žalobcu.
K námietke o úmysle žalobcu predať nehnuteľnosti v B. dovolací súd uvádza, že
zámer previesť na tretie osoby pozemok prikázaný do vlastníctva toho – ktorého účastníka
konania, vyplýva zo spisu tak v prípade žalobcu, ako aj žalovanej. Žalobca nespochybňoval
tvrdenie žalovanej, že nehnuteľnosti v B. chce predať, avšak aj sama žalovaná v konaní
opakovane uviedla, že parcelu, ktorá bude prikázaná do jej vlastníctva, daruje synovi
(viď č.l. 63 spisu) alebo deťom (č.l. 26 spisu).
Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že nie je dôvodná
dovolacieho námietka žalovanej, že rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Keďže odvolací súd na daný skutkový stav použil správny právny
predpis, tento aj správne vyložil a jeho právne závery zodpovedajú hypotéze použitého
právneho predpisu, je rozsudok odvolacieho súdu z hľadiska tohto dovolacieho dôvodu (§ 241
ods. 2 písm. c/ O.s.p.) správny. Nakoľko nebolo zistené, že by v konaní na súdoch nižších
stupňov došlo k procesným vadám v zmysle § 237 O.s.p. a § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovanej v časti smerujúcej proti výroku
rozsudku odvolacieho súdu o veci samej podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
2. Dovolateľka výslovne napadla aj výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách
konania. V tejto časti smeruje jej dovolanie proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku
odvolacieho súdu, má ale charakter uznesenia a tento charakter nestráca, i keď rozhodnutie
o trovách s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.).
Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť
dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je
prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Z ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. ale
vyplýva, že dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu o trovách konania je procesne
neprípustné. Keďže ani vo vzťahu k tomuto výroku nevyšla najavo procesná vada vedúca
k zmätočnosti, nemožno prípustnosť dovolania v tejto časti vyvodiť ani z § 237 O.s.p.
Dovolací súd preto dovolanie v časti týkajúcej sa trov konania odmietol (§ 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
3. V dovolacom konaní nebola žalovaná procesne úspešná a vznikla jej povinnosť
nahradiť trovy procesne úspešnému účastníkovi tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Žalobca v dovolacom konaní podal návrh na
rozhodnutie o priznaní náhrady trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p.) a požadovanú náhradu vyčíslil sumou 435,98 €. Dovolací súd mu
priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za 2 úkony právnej služby poskytnutej
prevzatím a prípravou zastúpenia v dovolacom konaní a tiež vypracovaním písomného
vyjadrenia žalobcu k dovolaniu žalovanej [§ 14 ods. 1 písm. a/ a b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len
„vyhláška“)]. Sadzbu za tieto úkony právnej služby určil podľa § 10 ods. 1 a 5 vyhlášky.
Tarifnú odmenu určil v celkovej výške 421,56 €, čo s náhradou výdavkov za miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (§ 16 ods. 3 vyhlášky) vo výške 2 x 7,21 €
predstavuje spolu 435,98 €.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 19. júla 2011
JUDr. Emil F r a n c i s c y, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková