Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/44/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S., so sídlom v B.,

zastúpeného JUDr. J. S., PhD., advokátom v K., proti ţalovanému M., o vydanie hnuteľných

vecí s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. ,

o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 22. januára 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bardejov rozsudkom z 29. apríla 2009 č.k. -289 zamietol

ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal od ţalovaného vydania hnuteľných vecí – kogeneračné

jednotky T. s plynovým motorom a synchrónnym generátorom. Vyslovil, ţe o trovách

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení

rozhodnutia uviedol, ţe medzi účastníkmi konania bola 31. decembra 1996 uzavretá zmluva

označená ako nájomná zmluva. Jej predmetom bol nájom energetických a tepelných zariadení

na výrobu a dodávku tepla, teplej úţitkovej vody, elektrickej energie vo vlastníctve

ţalovaného ( a nasl. ). Zmluva má črty nájomnej zmluvy,

zmluvy o nájme nebytových priestorov a zmluvy o podnikateľskom nájme. Jej účelom bolo

zabezpečovať za prenajímateľa výrobu a dodávku tepla a elektrickej energie na svoje náklady.

Súd ďalej uzavrel, ţe článok 4 zmluvy má prvky príkaznej zmluvy. Z uvedeného vyplýva ţe

v danom prípade sa jedná o zmluvu uzavretú podľa .

Nepomenovaná atypická zmluva sa spravuje ustanoveniami , ale aj

2

inými právnymi predpismi patriacimi do odvetvia občianskeho práva, ktoré upravujú

občianskoprávne vzťahy s najpodobnejším obsahom. Prednosť má však dohoda účastníkov

o rozsahu práv a povinností. Súd preto vychádzal z predmetného právneho úkonu

a z prejavov ich vôle. Ţalobca preukazoval vlastnícke právo zmluvou o dielo

z 22. januára 2001, ktorá bola uzavretá medzi ním a spoločnosťou K. Z vykonaného

dokazovania bolo zrejmé, ţe ţalobca na základe dohody so ţalovaným realizoval na

prenajatom majetku investíciu, konkrétne na základe zmluvy o dielo. Išlo o rekonštrukciu

kotolne K-09, vrátane dodávky technologického zariadenia. Z dohodnutých podmienok je

zrejmý zdroj financovania predmetu zmluvy o dielo a je zrejmý aj rozsah oprávnení ţalobcu

konať v mene ţalovaného. Ak ţalobca tvrdil, ţe vynaloţil finančné prostriedky, mal v súlade

s dohodnutým článkom X. bod X. nájomnej zmluvy právo ţiadať, aby mu boli vrátené

náklady, ktoré vynaloţil na prenajatý majetok, v prípade ak ho zhodnotil. Ţalobca teda

neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie vlastníckeho práva k veci a nepreukázal ani

to, ţe by nastali skutočnosti, na základe ktorých nadobudol vlastníctvo k nej. O trovách

konania rozhodol samostatným uznesením z 27. apríla 2010 č.k. -353

v spojení s dopĺňacím uznesením z 13. mája 2010 č.k. -358 tak, ţe ţalobcovi

uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy konania 19 458,59 € spolu s 19 % DPH

3 613,34 € na účet JUDr. L. F. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Krajský súd v Prešove rozsudkom z 22. januára 2010 sp. zn.

prvostupňový rozsudok potvrdil. V celom rozsahu sa stotoţnil s odôvodnením

prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, ţe namietané nesprávne právne posúdenie právneho

vzťahu medzi účastníkmi konania v nadväznosti na zmluvu o nájme energetických

a tepelných zariadení súd prvého stupňa správne posúdil ako kombinovanú nepomenovanú

zmluvu. Z predloţených listinných dôkazov ţalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníctva

k hnuteľnej veci, vydanie ktorej ţiadal. K námietke hodnotenia dôkazov uviedol, ţe

hodnotenie vykonaných dôkazov je vţdy vecou súdu a nie účastníkov konania. O trovách

odvolacieho konania rozhodol samostatným uznesením z 20. októbra 2010 sp. zn.

, tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému trovy

odvolacieho konania 159,01 € k rukám JUDr. L. F. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Zároveň týmto uznesením potvrdil prvostupňové uznesenie o trovách konania a zmenil

dopĺňacie uznesenie tak, ţe ţalobcovi uloţil povinnosť nahradiť ţalovanému 19 % DPH

3 213,19 € na účet JUDr. L. F. do troch dní od právoplatnosti uznesenia.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalobca dovolanie. Navrhol zrušiť rozhodnutie

odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzoval

z a jeho dôvodnosť z , Odňatie moţnosti

konať pred súdom videl dovolateľ v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho

súdu ako aj prvostupňového súdu, čím podľa neho došlo zároveň k porušeniu jeho práva

na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1

Dohovoru o základných ľudských právach a slobodách. Krajsky súd ako súd odvolací sa

vo svojom rozhodnutí obmedzil len na prevzatie argumentácie súdu prvého stupňa bez toho,

aby sa vyjadril k argumentom ţalobcu uvedených v odvolaní, alebo aby uviedol, prečo

argumenty ţalobcu neakceptoval. Rovnako tak neuviedol, o čo konkrétne opiera svoje

tvrdenia o kombinovanej nepomenovanej zmluve. Súd musí prihliadať k vzájomným

vzťahom jednotlivých, do úvahy prichádzajúcich argumentov a ich úlohu v konkrétnom

prípade vyváţiť, s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie tieto kritériá iba mechanicky

aplikovať. Konštatovanie a závery súdu bez uvedenia relevantných dôvodov je neodôvodnené

a svojvoľné, arbitrárne a ako také neakceptovateľné z pohľadu práva na spravodlivý proces

ţalobcu. Navyše uviedol, ţe odvolací súd nesprávne právne vec posúdil.

Ţalovaný sa k dovolaniu ţalobcu nevyjadril. Na vyjadrenie právnej zástupkyne

dovolací súd neprihliadol, pretoţe na zastupovanie ţalovaného v dovolacom konaní nemala

plnú moc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Dovolanie ţalobcu smeruje proti rozsudku odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky

niektorého z vyššie uvedených rozhodnutí. Prípustnosť dovolania preto z

nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť ( veta druhá ) skúmať vţdy, či

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou

z procesných vád uvedených v , neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie

prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal i otázkou, či konanie nie je

postihnuté niektorou z vád vymenovaných v aţ g/ V zmysle

je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku aj uzneseniu),

ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval

ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Vady v zmysle aţ e/, dovolateľ

nenamietal, tieto nevyšli najavo ani v dovolacom konaní.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či konanie nie je

zaťaţené vadou v zmysle Túto vadu dovolateľ videl v nedostatočnom

odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu a prvostupňového súdu.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi

konania.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými

právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré

mu právny poriadok priznáva.

Vady konania vymedzené v zhora citovaných častiach ustanovenia sú

porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, toto právo

zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46

a nasl. a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija

c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci

E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťaţnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej

republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) treba za porušenie práva

na spravodlivé súdne konanie povaţovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho

odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva

na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá i prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/

a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania.

Judikatúra ESĽP však nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s.12,

§ 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,

t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Podľa ustanovenia v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa

navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca

(ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti

povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri

hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil.

Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V danej veci sa ţalobca domáhal vydania hnuteľnej veci, ktorú vo svojom návrhu

presne špecifikoval. Z dôvodu, ţe ţalobca nepreukázal, ţe je vlastníkom predmetnej

veci/vecí, súd ţalobu zamietol. Keďţe odvolací súd povaţoval rozhodnutie prvostupňového

súdu za vecne správne, potvrdil ho.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe

v odôvodnení svojho rozhodnutia prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré ţalobu zamietol a odvolací súd dôvody, pre ktoré rozhodnutie súdu prvého

stupňa potvrdil. Ich rozhodnutia nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené,

resp. ústavne nekonformné, pretoţe súdy sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov

neodchýlili od znenia príslušných ustanovení a nepopreli ich účel a význam. Ako vyplýva aj

z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom

všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. ). Skutkové a právne závery

súdov nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s

Slovenskej republiky a odôvodnenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu (ako

aj prvostupňového súdu) ako celok spĺňa parametre zákona na odôvodnenie rozsudku (§ 157

ods. 2, , , ).

Ţalobca ako dovolací dôvod ďalej uviedol, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym

právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.

O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, ţe

nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je

síce relevantným dovolacím dôvodom, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá

(nemá základ vo vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia).

Keďţe v danom prípade nie je dovolanie podľa prípustné a vady konania

v zmysle zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu

podľa v spojení s odmietol ako dovolanie

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je tento opravný prostriedok prípustný.

Vzhľadom na úpravu dovolacieho konania nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím

odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému ţalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobcovi, ktorý v dovolacom konaní úspech nemal (§ 243b ods. 5

v spojení s a ). Dovolací súd ţalovanému náhradu trov

dovolacieho konania nepriznal, lebo mu v dovolacom konaní ţiadne nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Jozef K o l c u n, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Jarmila Uhlířová