Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/152/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Martina

Vladika a sudcov JUDr. Viery Petríkovej a JUDr. Jozefa Kolcuna v právnej veci žalobcov

1/ P. Č., bývajúceho v Č., 2/ Z. Č., bývajúceho v Č., zastúpených Mgr. A. B., advokátom

v P., proti žalovanému J. Ž., bývajúcemu vo V., o určenie, že na predmetný byt sa

nevzťahuje určenie maximálnych cien nájmu bytov a o zaplatenie 640,95 €

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. , o dovolaní

žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 10. februára 2010 sp. zn.

takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovanému náhradu dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd v Trnave medzitýmnym rozsudkom z 24. februára 2009 č.k.

-227 zamietol žalobu v časti týkajúcej sa určenia, že na byt č. X. na prízemí

bytového domu súpisné číslo X., orientačné číslo X. na N., zapísaného Správou katastra P. na

LV č. X., katastrálne územie V., sa nevzťahuje určenie maximálnych cien nájmu bytov

(regulácia nájomného). Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že z Výmeru

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. v znení neskorších zmien (Opatrenie

Ministerstva financií Slovenskej republiky zo 6. marca 2002 č. , Opatrenie

Ministerstva financií Slovenskej republiky z 28. januára 2003 č. a výnos

Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky z X.. decembra 2003

2

č. ), ako i z ustanovenia vyplýva, že

zákonodarca už v čase prvej úpravy regulácie nájomného v bytoch mal na mysli, že regulácia

sa vzťahuje aj na byty, ktoré boli na základe reštitučných zákonov vrátené ich pôvodným

vlastníkom s výnimkou preukázateľne voľných bytov. Ustanovenie, ktoré hovorí o tom,

že regulácia nájomného sa nevzťahuje na byty vo vlastníctve fyzických osôb sa potom

vzťahuje na iné prípady nadobudnutia bytov do vlastníctva, ako na základe reštitučných

zákonov. Inak by stratilo ustanovenie písm. c/ zmysel, pretože bytové domy boli vydané

na základe reštitučných zákonov aj s bytmi a k nadobudnutiu vlastníctva samostatných

bytov v týchto domoch muselo dôjsť na základe ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, k čomu v prejednávanej veci nedošlo. Pri inom výklade by prichádzalo

k neprimeranému znevýhodneniu nájomcov v domoch, ktoré nadobudli pôvodní vlastníci na

základe reštitučných zákonov, a ktorých vlastníci vykonali ohlásenie zmien údajov

o nehnuteľnostiach, v porovnaní s tými nájomcami v domoch, ktoré nadobudli pôvodní

vlastníci na základe reštitučných zákonov, a ktorí vlastníci nevykonali ohlásenie zmien

údajov. Takáto zmena údajov pritom mala slúžiť na zápis prevodu vlastníctva jednotlivých

bytov. V danom prípade zápis zmeny údajov sa vykonal len na základe ohlásenia

vlastníka, teda nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu, ani k inej právnej skutočnosti, ktorá by

spôsobila zmenu pôvodného vlastníctva v zmysle .

Takáto zmena údajov mala účelovo viesť k prevodu bytov. V danom prípade k tomu ale

nedošlo. Prvostupňový súd uzavrel, že na predmetný byt sa teda vzťahovala úprava

regulovaného nájomného, a preto návrh žalobcov v časti určenia, že na predmetný byt sa

nevzťahuje regulované nájomné zamietol.

Krajský súd v Trnave rozsudkom z 10. februára 2010 sp. zn.

medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a pripustil proti svojmu rozsudku

dovolanie. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, že bolo nesporné, že žalovaný sa na základe

rozhodnutia o pridelení bytu zo 17. októbra 1973 stal užívateľom bytu, o ktorý ide v tomto

konaní. Právo užívania bytu sa k 1. februáru 1992 zmenilo v zmysle ustanovenia § 871 ods. 1

na nájom bytu a žalovaný je teda nájomcom daného bytu. Na základe

dohody o vydaní veci z 25. januára 1995, ktorú uzavreli T.V. ako povinná osoba a Z. Č. (nar.

X.) ako oprávnená osoba podľa o mimosúdnych rehabilitáciách,

povinná osoba vydala oprávnenej osobe v zmluve označené nehnuteľnosti medzi nimi aj dom

súpisné č. X. na parcele č. X.. Na základe tejto dohody o vydaní veci bol v katastri

nehnuteľností pod č. V. urobený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam

medzi nimi i k domu súpisné č. X. na parc. č. X. v prospech oprávneného. Vlastnícke právo

z titulu reštitúcie bolo teda zapísané na právneho predchodcu žalobcov vo vzťahu k celému

domu. Z osvedčenia o dedičstve z 12. decembra 1977 č. D 414/1997, bolo

zistené, že po spoluvlastníkovi nehnuteľností Z. Č. okrem iného majetku i predmetný dom

súpisné č. X. zdedili jeho synovia P. Č. – žalobca 1/ a Z. Č. – žalobca 2/. Títo sa na základe

osvedčenia o dedičstve stali podielovými spoluvlastníkmi celého bytového domu. Z ohlásenia

zmien údajov z 19. mája 1999 podaného žalobcami odboru Okresného úradu P. bolo zistené,

že žalobcovia ako ohlasovatelia a spoluvlastníci predmetného bytového domu ohlásili zmeny

údajov o týchto nehnuteľnostiach pre účel prevodu a nadobudnutia vlastníctva bytov v zmysle

s tým, že byty prejdú po ich prevode do vlastníctva terajších

nájomcov v podiele 1/1 a spoločné časti a spoločné zariadenia budú v podielovom

spoluvlastníctve, pričom navrhli, ako spoluvlastníkov každého z jednotlivých bytov uviesť

žalobcov každého v jednej polovici. Z výpisu LV č. X. k 30. marcu 2005 vyplýva, že na liste

vlastníctva v dôsledku tohto rozpisu bytov zaevidovaných pod č. R. už nie sú zapísaní

žalobcovia ako spoluvlastníci bytového domu, ale ako spoluvlastníci každého jednotlivého

bytu. Katastrálny úrad zapísal tieto zmeny k 9. novembru 1999. Aktuálne teda ako

spoluvlastníci predmetného bytu sú v katastri nehnuteľností zapísaní žalobcovia 1/ a 2/ každý

v 1/2. Základnou a medzi účastníkmi spornou otázkou v konaní bolo, či sa

na predmetný byt vzťahuje alebo nevzťahuje regulácia nájomného, tzv. „regulované

nájomné“. Zmenou návrhu zo 6. februára 2009, ktorú prvostupňový súd uznesením pripustil

na pojednávaní 24. februára 2009, sa napokon žalobcovia osobitne domáhali určenia, že

na predmetný vzťah sa nevzťahuje určenie maximálnych cien nájmu bytov (regulácia

nájomného), druhou časťou zaplatenia dlžnej sumy na nájomnom vo výške 19 309,12 Sk

s príslušnými poplatkami z omeškania za obdobie od 1.5.2002 do 3.1.2006. Odvolací súd mal

za to, že žalobcovia mali naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, pretože právoplatné

rozhodnutie o tom, či sa na daný byt (ne)vzťahuje regulácia nájomného vytvorí pevný základ

pre právny vzťah účastníkov. Poukázal na ustanovenie ,

Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/2002, č. , Výnos

ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. a uzavrel, že

na predmetný byt sa vzťahuje regulované nájomné. Byt je síce od istej doby vo vlastníctve

fyzických osôb, ale to nič nemení na tom, že ide o byt v bytovom dome vydanom pri náprave

krívd, ktorý nebol, ani nie je voľným bytom. Napriek tomu, že následne zápisom zmien došlo

k zmene zápisu vlastníctva žalobcov z pôvodného vlastníctva k bytovému domu

na vlastníctvo jednotlivých bytov v bytovom dome, nemení sa nič na tom, že predmetný

bytový dom bol vydaný pri náprave krívd a nikdy nebol voľný. Odvolací súd pripustil proti

svojmu rozsudku dovolanie na posúdenie otázky, či regulácia cien nájmu bytov v zmysle

Výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky č. v znení neskorších zmien

a doplnkov sa vzťahuje i na byty, ktoré sa po vydaní bytového domu pri náprave krívd podľa

osobitných predpisov následne zapísaním zmien v katastri nehnuteľností stali vlastníctvom

fyzickej osoby (tej istej, ktorá bola pred zápisom zmien vlastníčkou bytového domu).

Proti rozsudku odvolacieho súdu podali žalobcovia dovolanie poukazujúc na to, že

nesprávnosť napadnutého rozsudku spočíva len v nesprávnom právnom posúdení správne

zisteného skutkového stavu. Podľa ich názoru sa na pridelený byt regulácia nájomného

nevzťahuje. Regulácia cien nájmu bytu v zmysle Výmeru Ministerstva financií Slovenskej

republiky č. v znení neskorších zmien a doplnkov sa nevzťahuje na byty, ktoré sa

síce nachádzajú v domoch, vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov,

no na základe právneho úkonu (v danom prípade na základe oznámenia zmien v katastri

nehnuteľností) sa stali samostatnými predmetmi vlastníctva (dom ako predmet vlastníctva

zanikol), pričom vlastníkmi sú fyzické osoby. Dovolatelia sa nestotožnili s extenzívnym

výkladom dotknutých právnych noriem, podľa ktorého dotknuté ustanovenie

časti I písm. A položka 16 písm. c/ predstavuje špecifikum vo vzťahu k písm. b/ a zámerom

zákonodarcu už v čase prvej úpravy regulácie nájomného bolo, aby sa toto vzťahovalo

i na prípad, ktorý bol riešený v tejto právnej veci. V predmetnom ustanovení v písm. b/ je

výslovne uvedené, že regulácia nájomného sa nevzťahuje na „byty vo vlastníctve fyzických

osôb“, teda na byty v osobnom vlastníctve fyzických osôb, ktoré sú samostatným predmetom

vlastníctva, a to bez akejkoľvek výnimky. V písm. c/ dotknutého ustanovenia je zase uvedené,

že sa nevzťahuje na „byty, ktoré sú preukázateľne voľnými bytmi v bytových domoch

vydaných pri náprave krívd, bez ohľadu na to, kto je vlastníkom takýchto bytových domov,

s výnimkou zákonného prechodu nájmu a výmeny bytu“, takže tu mal zákonodarca na mysli

byty v domoch, ktoré sú síce reálne rozdelené na byty, tie však v právnom zmysle nie sú

samostatnými predmetmi vlastníctva, ale predmetom vlastníctva je celý dom, v ktorom sa

tieto byty nachádzajú, a teda regulované nájomné sa argumentum e contrario vzťahuje iba

na také byty v domoch vydaných pri náprave krívd, ktoré nie sú preukázateľne voľné

a zároveň ak je predmetom vlastníctva celý dom, nie byt, taktiež ak došlo v takýchto bytoch

v domoch k zákonnému prechodu nájmu a výmene bytu. Poukázali na fakt, že zákonodarca

v písm. c/ explicitne, zrejme z dôvodu právnej istoty, uviedol výnimku vzťahujúcu sa na dva

prípady, kedy naopak ide o byty s regulovaným nájomným, hoci podľa logického výkladu sa

k inému dôjsť ani nedá. Majú za to, že ak by zákonodarca naozaj mal v úmysle, aby sa

regulované nájomné vzťahovalo i na také prípady, ako je tento, bola by v písm. b/

predmetného ustanovenia výslovne uvedená výnimka, pretože písm. b/ a c/ predmetného

ustanovenia nie sú navzájom v žiadnom vzťahu nadradenosti a podradenosti, či osobitosti.

Dovolatelia žiadali ich žalobe vyhovieť.

Žalovaný vo vydarení k dovolaniu navrhol potvrdiť rozsudok odvolacieho súdu ako

vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (

ods. 3 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ), preskúmal

rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia

a dospel k záveru, že dovolanie žalobcov nie je dôvodné.

Podľa dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V danom prípade je dovolanie prípustné podľa , v zmysle ktorého je

dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je

dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu.

Pred samotným posúdením správnosti napadnutého rozsudku krajského súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti treba uviesť, že vyslovením prípustnosti dovolania v zmysle

vymedzuje odvolací súd zároveň aj právnu otázku zásadného významu,

pre vyriešenie ktorej v dovolacom konaní vytvoril priestor. Dovolanie v takomto prípade,

okrem vád naplňujúcich znaky dovolacích dôvodov podľa a ,

môže byť odôvodnené výlučne len nesprávnym právnym názorom zaujatým v napadnutom

rozhodnutí, a to práve v tej právnej otázke, ktorá viedla k prípustnosti dovolania. Dovolací

súd sa potom obmedzuje len na dôvody dovolania, ktoré spadajú do rámca pripusteného

dovolacieho dôvodu ( ).

6

Z ustanovenia vyplýva, že dovolací súd je viazaný tak rozsahom

dovolania, ako aj uplatneným dovolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia. Ak

nejde o vady uvedené v , neprihliada na vady konania, ktoré neboli uplatnené

v dovolaní, ibaže tieto vady mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Dovolací súd skúmal, či napadnutý rozsudok nebol vydaný v konaní, postihnutom

niektorou z procesných vád uvedených v O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa

rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako

účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú

spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo

v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa

zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred

súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné vady neboli v dovolaní tvrdené

a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Keďže dovolatelia sú oprávnení napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu, proti

ktorému bola prípustnosť dovolania založená výrokom odvolacieho súdu, len z dôvodu

uvedeného v ustanovení , preskúmal dovolací súd napadnutý

rozsudok len z hľadísk tohto uplatneného dovolacieho dôvodu.

Odvolací súd pripustil vo výroku svojho rozsudku dovolanie z dôvodu, že za otázku

zásadného právneho významu považoval skutočnosť, či regulácia cien nájmu bytov v zmysle

Výmeru Ministerstva financií Slovenskej republiky č. v znení neskorších zmien

a doplnkov sa vzťahuje i na byty, ktoré sa po vydaní bytového domu pri náprave krívd podľa

osobitných predpisov následne zapísaním zmien v katastri nehnuteľností stali vlastníctvom

fyzickej osoby (tej istej, ktorá bola pred zápisom zmien vlastníčkou bytového domu).

Nesprávnym právnym posúdením veci je v zmysle omyl

súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide

vtedy, ak súd použil iný právny predpis, ako mal správne použiť, alebo aplikoval síce správny

právny predpis, ale nesprávne ho vyložil. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

Dohovor) každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného

obvinenia proti nemu.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

(ďalej len ) zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom

orgáne Slovenskej republiky.

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť

ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti a slúži na jej upevňovanie

a rozvíjanie. Každý má právo domáhať sa na súde ochrany práva, ktoré bolo ohrozené alebo

porušené ( ).

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený

predmet svojho vlastníctva držať, užívať, používať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z ustanovení a nasl. vyplýva okrem iného povinnosť

nájomcu platiť prenajímateľovi bytu nájomné.

V danom prípade je potrebné aplikovať Výmer Ministerstva financií Slovenskej

republiky z 12. marca 1996 č. , ktorý bol zmenený opatrením Ministerstva financií

Slovenskej republiky č. R-1/2002, č. , Výnos Ministerstva výstavby a regionálneho

rozvoja Slovenskej republiky č. .

V zmysle Opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. R-1/2002 (účinné

od 1.4.2002 do 28.2.2003) časti I písm. A položka 16 písm. c/ sa opatrením stanovené

maximálne ceny nájmu nevzťahovali na byty, ktoré sú preukázateľne voľnými bytmi

v bytových domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov bez ohľadu na to

kto je vlastníkom takýchto bytových domov s výnimkou zákonného prechodu nájmu

a výmeny bytu, podľa písm. b/ vo vlastníctve fyzických osôb.

V zmysle opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky (účinné

od 1.3.2003 do 9.1.2004) časti I písm. A položka 16 ods. 10, maximálne ceny nájmu bytu sa

nevzťahujú na byty po b/ vo vlastníctve fyzických osôb a po c/ ktoré sú preukázateľne

voľnými bytmi v bytových domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov

bez ohľadu na to, kto je vlastníkom takýchto bytových domov s výnimkou zákonného

prechodu nájmu a výmeny bytu.

V zmysle § 3 ods. 1 výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej

republiky č. (účinný od 10.1.2004), výnos sa nevzťahuje na byty

po b/ vo vlastníctve fyzických osôb a po c/ preukázateľne voľné v bytových domoch

postavených bez účasti verejných prostriedkov alebo v bytových domoch vydaných pri

náprave krívd podľa osobitných predpisov, bez ohľadu na to kto je vlastníkom takýchto

bytových domov s výnimkou zákonného prechodu nájmu a výmeny bytu.

Po preskúmaní veci dovolací súd uzavrel, že odvolací súd správne ustálil, že v danom

prípade sa na byt č. X. na prízemí bytového domu súpisné číslo X., orientačné číslo X.

na N., zapísaného Správou katastra P. na LV č. X., katastrálne územie V. vzťahuje určenie

maximálnych cien nájmu bytov (regulácia nájomného). Odvolací súd tiež správne

konštatoval, že v rozhodnom období platilo, že maximálne ceny nájmu bytu sa nevzťahujú iba

na byty preukázateľne voľné v bytových domoch vydaných pri náprave krívd podľa

osobitných predpisov bez ohľadu na to, kto je vlastníkom takýchto bytových domov.

Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že na byty v bytových domoch vydaných pri náprave

krívd a to bez ohľadu na to, kto je vlastníkom domu sa regulácia nájomného vzťahuje, okrem

prípadu, ak sú preukázateľné voľné. V konaní je nesporné, že predmetný byt je bytom

v bytovom dome, ktorý bol vydaný pri náprave krívd podľa osobitných predpisov a nie je

voľný (ani nebol). To, že predmetný byt je vo vlastníctve fyzických osôb nič nemení na tejto

skutočnosti. Dovolací súd teda uzavrel, že regulácia cien nájmu bytov v zmysle Výmeru

9

Ministerstva financií Slovenskej republiky č. v znení neskorších zmien a doplnkov

sa vzťahuje i na byty, ktoré sa po vydaní bytového domu pri náprave krívd podľa osobitných

predpisov následne zapísaním zmien v katastri nehnuteľností stali vlastníctvom fyzickej

osoby (tej istej, ktorá bola pred zápisom zmien vlastníčkou bytového domu).

Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia nedôvodne napadli vecne správny rozsudok

odvolacieho súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto ich dovolanie podľa § 243b ods. 1

zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému žalovanému vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti žalobcom, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1, a ). Dovolací súd mu však náhradu trov dovolacieho konania

nepriznal, pretože mu v dovolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 19. júla 2011

JUDr. Martin V l a d i k, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová