Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
5e8/363741.e20e29.pdf
PDF · 138.71 KB
No categories available
5Sžp/85/2009
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 5Sžp/85/2009
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu
senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny
Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,
advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom námestie Ľudovíta Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave zo dňa 10. marca 2009 č. k. 3S 152/2008-72, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 10. marca 2009 č. k. 3S 152/2008-72 m e n í tak, ţe rozhodnutie ţalovaného
č. 31/2008-rozkl. z 26.06.2008 v spojení s rozhodnutím č. 3559/2008-2.1/KD z 22.04.2008
z r u š u j e a vec v r a c i a ţalovanému na ďalšie konanie.
Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho
právnej zástupkyne náhradu trov konania vo výške 150,- €.
O d ô v o d n e n i e :
2
Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych
konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych
zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území
alebo pouţitia chemických prípravkov, resp. osobitných postupov v týchto lokalitách.
Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na povolenie výnimky
z ochrany chránených ţivočíchov) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil ţalovanému svoju
účasť a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc sa na § 14
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na článok 9 Dohovoru
o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky pod por. č. 43/2006 (na účely tohto rozsudku ďalej
len „Aarhuský dohovor“).
Rozhodnutím č. 31/2008-rozkl. z 26.06.2008 ţalovaný správny orgán na návrh
rozkladovej komisie zamietol rozklad ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným
na prvom stupni, ktorým ţalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté
prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne
obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca na Krajský súd v Bratislave viaceré,
právne zhodné ţaloby.
Vo včas podaných odvolaniach proti rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, ktorý
ako súd prvého stupňa preskúmal všetky ţalobcom napadnuté rozhodnutia a konštatoval,
ţe nielen v tomto ale aj v ostatných prípadoch nie sú ţaloby dôvodné, ţalobca namietal,
ţe rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a tieţ,
ţe krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10
ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
3
podľa § 212 v spojení s § 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
v texte rozsudku len „O.s.p.“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou
v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa
ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle
dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade
senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné,
pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 ods. 1
v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok zmenil tak, ţe podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.
napadnuté rozhodnutie ţalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím podľa § 250ja
ods. 3 zrušil a vrátil mu späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.
Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky
pod sp. zn. 5Sţp 41/2009 aţ 5Sţp 101/2009 sa týkali rovnakých účastníkov, obdobného
skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky z podmienok
ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny) a totoţného právneho
problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka správneho konania, potom
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti obsiahnutú v § 6
O.s.p. (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov s výsledkami súdneho konania
nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv) a na tú skutočnosť, ţe dôvody,
ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil v rozsudku sp. zn. 5Sţp 41/2009
(rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 166/2008), zvolil takú procesnú ekonómiu,
ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje účastníkov na svoje hore uvedené
rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii, resp. je dostupné na internetovej stránke
Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.
V prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,
lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i
ods. 2 O.s.p. (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi
vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie
a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku
splnilo podmienky uvedené v § 156 ods. 3 O.s.p.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho
konania neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého bolo
rozhodnutie správneho orgánu zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), nakoľko dôvodom
podania tejto informácie súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť
podklady pre posúdenie prípustnosti moţného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti
rozhodnutiam Najvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c
ods. 1 O.s.p.) ale aj špeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) prípustné opravné prostriedky, potom
nie je moţné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výroky rozhodnutí Najvyššieho súdu aplikovať.
O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia
§ 224 ods. 1 a 2 v spojitosti s § 250k ods. 1 O.s.p.
Podľa § 224 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí, že ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.
Podľa § 151 ods. 1 veta druhá a odsek 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. platí,
že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť
najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote
podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania
neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Právna zástupkyňa ţalobcu počas súdneho konania navrhovala priznať náhradu trov
1. stupňového konania v sume 3.939,-- Sk (č. l. 50), odvolacieho súdneho konania v sume
71,92 € (č. l. 86) a následne celého konania v sume 202,67 € (podanie zo 06.06.2011).
5
Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia
právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s § 150 ods. 1 O.s.p. Dôvody hodné
osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno
z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou
otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.
Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov
ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd
pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť
právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt
a pokynov súdu.
Podľa § 150 ods. 1 veta prvá O.s.p. platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.
Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto
prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov celého
konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu, pokrýva reálne
náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných veciach.
V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo
rušenia súdnych poplatkov v zmysle § 12 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch nevyuţil
svoje oprávnenie.
Podľa § 12 ods. 1 veta druhá zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch je odvolací súd
oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.
Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,
a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec
poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.
6
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c
ods. 1 O.s.p.).
V Bratislave 19. júla 2011
Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Ľubica Kavivanovová