Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Sžp/88/2009

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloţenom z predsedu

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny

Berthotyovej PhD., v právnej veci ţalobcu: L., IČO: X., so sídlom T., zast.: JUDr. I.,

advokátkou so sídlom Š., proti ţalovanému: Krajský úrad životného prostredia v Banskej

Bystrici, Odbor starostlivosti o životné prostredie, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská

Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 4. februára 2009 č. k.

-54, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 4. februára 2009 č. k. -54 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť ţalobcovi na účet jeho

právnej zástupkyne náhradu trov odvolacieho konania vo výške 150,- €.

O d ô v o d n e n i e :

2

Od začiatku roku 2008 bol ţalobca upovedomovaný o začatí viacerých správnych

konaní (v počte prevyšujúcom jednosto) vyvolaných na podnet rôznych poľovníckych

zdruţení alebo iných subjektov, ktoré sa týkali alebo povolenia výnimky z podmienok

ochrany chránených ţivočíchov – medveďa hnedého, alebo vstupu do chránených území

alebo súhlasu na pouţitie chemických prípravkov v týchto lokalitách.

Ţalobca nielen v tomto konkrétnom (konanie o ţiadosti na vydanie súhlasu

na aplikáciou chemických látok a hnojív pri lesohospodárskej činnosti podľa § 14 ods. 2

písm. c), a o ochrane prírody a krajiny

v znení neskorších predpisov v území s tretím, druhým a prvým stupňom ochrany na území

Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma a území územnej pôsobnosti Správy

CHKO Poľana, v JPRL v uţívaní ţiadateľa) ale aj vo zvyšných konaniach oznámil

ţalovanému, resp. Ministerstvu ţivotného prostredia Slovenskej republiky svoju účasť

a následne sa domáhal priznania postavenia účastníka konania odvolávajúc sa na § 14 zákona

č. o správnom konaní (Správny poriadok) ako aj na Dohovoru

o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe

k spravodlivosti v záleţitostiach ţivotného prostredia, ktorý bol publikovaný v Zbierke

(na účely tohto rozsudku ďalej

len „Aarhuský dohovor“).

Rozhodnutím č. 2008/00990-Ko z 12.08.2008 ţalovaný správny orgán zamietol

odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu vydaného ţalovaným na prvom stupni, ktorým ţalobcovi

nebolo priznané postavenie účastníka konania a napadnuté prvostupňové rozhodnutie

potvrdil.

Nielen proti tomuto rozhodnutiu ţalovaného ale aj proti ďalším, skutkovo a právne

obdobným rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca viaceré, právne zhodné ţaloby.

Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto prípade rozhodnutie ţalovaného zrušil a vec

mu vrátil na ďalšie konanie. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalovaný včas odvolanie

3

z dôvodu uvedeného v (rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci).

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10

ods. 2 ) preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

podľa v spojení s (ďalej

v texte rozsudku len „“). Po zistení, ţe odvolanie bolo podané oprávnenou osobou

v zákonnej lehote ( ) a ţe ide o rozsudok, proti ktorému je podľa

ustanovenia v spoj. s ust. odvolanie prípustné, vo veci v zmysle

dôvodov uvedených v nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade

senátu v intenciách rozsudku Súdneho dvora Európskej únie C-240/09 z 08. marca 2011

jednomyseľne ( ) dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné,

pretoţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci ( ), a preto postupom podľa v spoj. s

ods. 1 rozsudok potvrdil v zmysle nasledujúcich záverov.

Nakoľko všetky odvolania podané na Najvyšší súd Slovenskej republiky

pod sp. zn. aţ sa týkali rovnakých účastníkov (zmena v osobe

ţalovaného správneho orgánu v prejednávanej veci nemá zásadný vplyv na argumentáciu

súdu), obdobného skutkového stavu (primárny skutkový stav vychádzal z povolenia výnimky

z podmienok ochrany chránených ţivočíchov, rastlín alebo chránenej častí krajiny)

a totoţného právneho problému vo vzťahu k neuznaniu postavenia ţalobcu ako účastníka

správneho konania, potom Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na zásadu

hospodárnosti obsiahnutú v (navrhnutý procesný spôsob oboznámenia účastníkov

s výsledkami súdneho konania nebol zvolený na úkor rýchlej a účinnej ochrany ich práv)

a na tú skutočnosť, ţe dôvody, ktoré ho viedli k odmietnutiu odvolania, podrobne objasnil

v rozsudku sp. zn. (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ),

zvolil takú procesnú ekonómiu, ţe v podrobnostiach odôvodnenia tohto rozsudku odkazuje

účastníkov na svoje hore uvedené rozhodnutie, ktoré účastníci majú k dispozícii,

resp. je dostupné na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/.

4

Nakoľko však v prejednávanej veci ide o vydanie súhlasu podľa § 14 ods. 2 písm. c),

a na aplikáciou chemických látok

a hnojív pri lesohospodárskej činnosti v území s tretím, druhým a prvým stupňom ochrany

na území Národného parku Nízke Tatry a jeho ochranného pásma a území územnej

pôsobnosti Správy CHKO Poľana, v JPRL, Najvyšší súd prihliadol na ďalšie osobitosti

komunitárnej úpravy uvedené v Smernici Rady 92/43/EHS o ochrane prirodzených biotopov

a voľne ţijúcich ţivočíchov a rastlín.

Podľa 5. recitálu preambule Smernice č. 92/43/EHS udržanie, ochrana a zlepšenie

kvality životného prostredia, vrátane ochrany prirodzených biotopov a voľne žijúcich

živočíchov a rastlín, je dôležitým cieľom všeobecného záujmu, ktorý sleduje spoločenstvo,

ako je uvedené v článku 130r zmluvy.

Podľa čl. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS ochrana znamená súbor opatrení

vyžadovaných na zachovanie alebo obnovu prirodzených biotopov a populácií druhov divokej

fauny a flóry v priaznivom stave, ako je definovaný v písm. e) a písm. i).

Podľa čl. 12 ods. 1 Smernice č. 92/43/EHS členské štáty prijmú potrebné opatrenia

na vytvorenie systému prísnej ochrany živočíšnych druhov uvedených v prílohe IV písm. a)

v prostredí ich prirodzeného pohybu a zakážu:

a) všetky formy úmyselného odchytávania alebo usmrcovania vzoriek týchto druhov vo

voľnej prírode;

b) úmyselné rušenie týchto druhov najmä počas obdobia párenia, odchovu mláďat,

hibernácie a sťahovania;

c) úmyselné ničenie alebo zbieranie vajec vo voľnej prírode;

d) poškodzovanie alebo ničenie miest na párenie alebo miest na oddych.

Podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Smernice č. 92/43/EHS členské štáty podniknú potrebné

opatrenia na vytvorenie systému prísnej ochrany druhov rastlín uvedených v prílohe IV

písm. b) a zakážu úmyselné trhanie, zber, rezanie, vykoreňovanie alebo ničenie takýchto

rastlín v mieste ich prirodzeného výskytu.

5

Podľa čl. 16 ods. 1 písm. a) až c) Smernice č. 92/43/EHS za predpokladu, že neexistuje

uspokojivá alternatíva a výnimka nespôsobuje zhoršenie stavu ochrany populácie príslušného

druhu na území jeho prirodzeného výskytu, členské štáty môžu udeliť výnimku z ustanovení

článkov 12, 13, 14 a 15 písm. a) a b):

a) v záujme ochrany divokej fauny a flóry a ochrany prirodzených biotopov;

b) pre zabránenie vážneho poškodenia, najmä úrody, hospodárskych zvierat, lesov,

rybného a vodného hospodárstva a iných typov majetku;

c) v záujme zdravia a bezpečnosti ľudskej populácie alebo z iných nevyhnutných

dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane tých, ktoré majú spoločenský alebo hospodársky

charakter a priaznivé dôsledky primárneho významu na životné prostredie.

Práve toto sú doplňujúce komunitárne dôvody, ktoré popri dôvodoch uvedených

v rozsudku Najvyššieho súdu sp.zn. vymedzujú rámec argumentov, prečo je

nutné priznať ţalobcovi ako organizácii zaloţenej za účelom ochrany ţivotného prostredia

postavenie účastníka v správnom konaní, v ktorom bude mať danú príleţitosť meritórne

poukazovať na to, či zákonné, resp. komunitárne podmienky na udelenie výnimky boli alebo

neboli splnené.

V prejednávanej veci v súlade s ust. rozhodol bez pojednávania,

lebo nezistil, ţe by týmto postupom bol porušený verejný záujem, nešlo o vec v zmysle § 250i

ods. 2 (právo byť účastníkom správneho konania je upravené verejnoprávnymi vzťahy),

v konaní nebolo potrebné v súlade s ust. vykonať dokazovanie a z iných

dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť. Oznámenie o vyhlásení rozsudku splnilo

podmienky uvedené v

O práve na náhradu trov súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa ustanovenia

v spojitosti s

Podľa veta druhá a v spojení s platí,

že účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť

najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia; ak účastník v lehote

podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu

6

ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi

okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania

neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí..

Podaním zo dňa 09.06.2011 právna zástupkyňa ţalobcu navrhovala priznať náhradu

trov odvolacieho konania v sume 221,08 €.

Pri rozhodovaní o výške náhrady trov súdneho konania na základe ich vyčíslenia

právnou zástupkyňou Najvyšší súd postupoval v súlade s Dôvody hodné

osobitného zreteľa vidí Najvyšší súd najmä v tom, ţe v prejednávanej veci ide o jedno

z opakovaných konaní, ktoré sú minimálne skutkovo veľmi obdobné s totoţnou právnou

otázkou týkajúcou sa právneho postavenia ţalobcu v predchádzajúcom správnom konaní.

Tomu zodpovedali aj jednotlivé podania úspešného ţalobcu, čo do rozsahu argumentov

ako aj ich obsahu vrátane ich dopĺňania a spresňovania. Na druhej strane Najvyšší súd

pri svojom rozhodovaní o výške náhrady trov odvolacieho konania prihliadol na povinnosť

právnej zástupkyne riadne plniť procesné povinnosti ţalobcu najmä pri dodrţiavaní lehôt

a pokynov súdu.

Podľa veta prvá platí, že ak sú tu dôvody hodné osobitného

zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

Po zváţení obidvoch hľadísk Najvyšší súd zníţil hore poţadovanú náhradu a v tomto

prípade na základe hore uvedených právnych záverov priznal ţalobcovi náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 150 €. Priznaná suma, podľa mienky Najvyššieho súdu,

pokrýva reálne náklady a zohľadňuje prínos právneho zastupovania v takýchto opakovaných

veciach.

V prejednávanej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky v oblasti ukladania alebo

rušenia súdnych poplatkov v zmysle o súdnych poplatkoch nevyuţil

svoje oprávnenie.

7

Podľa veta druhá o súdnych poplatkoch je odvolací súd

oprávnený rozhodnúť vo veciach poplatkov za konanie na odvolacom súde.

Túto svoju právomoc Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd nevyuţil,

a tým dochádza k zákonnej delegácii na krajský súd, aby o súdnom poplatku, ak vôbec

poplatková povinnosť v prejednávanej veci vznikla, za odvolacie konanie rozhodol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 19. júla 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová