Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
884/364212.d2fa82.pdf
PDF · 207.83 KB
No categories available
10Sža/27/2011
Najvyšší súd 10Sža/27/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana Moravu
v právnej veci navrhovateľa: M. T. M. A. N., narodeného X, cestovný pas Irackej republiky
(alias M. T. M., narodený X), štátneho príslušníka Irackej republiky (ďalej len Irak), podľa
vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., okres A., provincia M., Irak, aktuálne
s miestom pobytu na základe udelenej dlhodobej priepustky na adrese B., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o. so sídlom Ţ., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu ČAS:MU-802-64/PO-Ţ-2009 zo dňa 18. októbra
2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.
9Saz/77/2010-33 zo dňa 9. marca 2011, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/77/2010-33 zo dňa 9. marca 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil
rozhodnutie ČAS: MU-802-64/PO-Ţ/2009 zo dňa 18. októbra 2010, ktorým odporca podľa
ustanovenia § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú
ochranu.
K námietke navrhovateľa, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne
rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce
na posúdenie veci (osobitne vo vzťahu k vyhodnoteniu navrhovateľom predloženým
dokladom): krajský súd uviedol, ţe námietky nie sú dôvodné, pričom tento názor súdu
vychádza aj z doplnenia dokazovania vykonaného súdom. Odporca v intenciách zrušujúcej
časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Saz/18/2010-72 zo dňa 8. júna 2010 vypočul
navrhovateľa k otázkam jeho pobytu, resp. k ním predloţeným dokladom, zabezpečil
dodatočný preklad predloţených dokladov, resp. ich častí, vyhľadal a do spisu zaloţil
informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, osobitne vo vzťahu k Bagdadu a k Qalat Saleh,
ako aj správy týkajúce sa obsahu, hodnovernosti a spôsobu vydávania identifikačných
dokladov v Iraku.
K jednotlivým dokumentom – vodičský preukaz (č.l. 25 spisu odporcu): Ako je zrejmé
z prekladu jeho obsahu, vydaný bol 18. novembra 2007 a ako adresa (navrhovateľa) je
uvedené Maysan . Tento preukaz teda svedčí o tom, ţe navrhovateľ bol v čase jeho vydania
obyvateľom provincie Maysan.
Cestovný pas (č.l. 23 spisu): Tento bol vydaný v Bagdade 30. decembra 2007. Podľa
prekladu dokumentu (zjavne informácie o postupe pri vydávaní cestovných pasov,
predloţeného navrhovateľom v konaní pred Krajským súdom v Košiciach – (č.l.- 233 spisu
odporcu), vykonaného na pojednávaní sa v ňom hovorí, ţe kto má záujem o vydanie pasu, má
prísť na príslušný úrad podľa geografickej oblasti podľa miesta pobytu (a tam poţiadať
o vydanie pasu). Tento preklad je totoţný s ďalším prekladom (č.l. 291 spisu odporcu) s tým,
ţe tento následný preklad pokračuje v tom, ţe ţiadateľ o pas bude vyrozumený o prevzatí
pasu podľa sídla pasových oddelení pre obyvateľov Bagdadu, alebo v príslušných okresoch,
resp. na irackých konzulátoch mimo Iraku. Ako to vyplýva zo správ, zaloţených v spise
odporcu, podľa dostupných informácií sa cestovné pasy série G vydávajú iba v Bagdade,
nevydávajú sa na irackých zastupiteľských úradoch, i keď je to (podľa prekladu) moţné.
Z uvedeného je moţné dôvodne dedukovať, ţe i keď o vydanie cestovných pasov sa ţiada
na príslušných úradoch podľa pobytu ţiadateľa, ich prevzatie je moţné iba v Bagdade. Ak by
si aj navrhovateľ prevzal svoj platný cestovný pas v Bagdade, iba táto skutočnosť nemôţe byť
dokladom toho, ţe v roku 2007 v Bagdade býval. Túto skutočnosť koniec - koncov
navrhovateľ ani netvrdil.
Preukaz matky navrhovateľa o tom, ţe je ţiviteľkou rodiny (č.l. 218-219 spisu
odporcu): Z prekladu je zrejmé, ţe tento bol vydaný v roku 2005, kedy aj podľa vyjadrenia
navrhovateľa jeho rodina bývala v Bagdade. Išlo však o obdobie pred tým, ako sa rodina
presťahovala do Qalat Saleh.
Doklad pre prídel potravín (č.l. 40, spisu odporcu, č.l. 28 spisu tunajšieho súdu): Ide
o preukaz na prídel potravín č. 150951, podľa ktorého otec (hlava rodiny) je na úteku, preukaz
je vydaný pre štyri osoby bez uvedenia ich mien a priezvisk, pričom miestom potravinového
centra je Qalat Saleh, preukaz vydaný Ministerstvom obchodu a potravinovej pomoci
Maysan. Tento doklad svedčí o tom, ţe rodina navrhovateľa bola oprávnená na poskytovanie
prídelu potravín v provincii Maysan, mesto Qalat Saleh. Počet tam uvedených osôb – štyri
osoby (otec na úteku) súhlasí s počtom členov rodiny navrhovateľa, ako ich identifikoval
navrhovateľ v konaní pred odporcom (matka, dve sestry, navrhovateľ). Svedčí teda o pobyte
navrhovateľa a jeho rodiny v Qalat Saleh.
Potvrdenie starostu Qalat Saleh z 8. októbra 2007 ( č.l. 41 spisu odporcu): Bez ohľadu
na isté odlišnosti v texte potvrdenia (č.l. 41, 291 spisu odporcu, resp. 27 spisu tunajšieho
súdu), keď jednotlivé preklady boli vykonané tromi, resp. štyrmi rôznymi prekladateľmi
(včítane prekladov uskutočnených na súdnych pojednávaniach), z jeho textu moţno
objektívne získať iba informáciu o tom, ţe M. T. M. (čo je iba meno navrhovateľa bez udania
priezviska) sa presídlil z oblasti nepokojov do Qalat Saleh. Toto potvrdenie však celkom
jednoznačne svedčí o tom, ţe bol obyvateľom Qalat Saleh. Pokiaľ ide o preloţený význam
textu, podľa ktorého sa mal navrhovateľ presídliť či vysťahovať „z oblasti horúceho napätia“
či „z oblasti nepokojov“, tento nemôţe byť podľa názoru súdu relevantným, pretoţe rodina
navrhovateľa sa z Qalat Saleh presťahovala v čase, keď sa navrhovateľ nachádzal mimo
Iraku, pričom sám navrhovateľ do Qalat Saleh prišiel zo zahraničia. Z uvedeného je zrejmé,
ţe takýto obsah prekladu potvrdenia sa nemôţe (v časti dôvodu odchodu z predchádzajúceho
bydliska) zakladať na pravde – osobnom poznaní osoby, ktorá toto potvrdenia vydala. Naviac
stojí za zmienku, ţe tak prekladateľ, ktorý prekladal tento dokument na uvedenom č.l. 41
spisu odporcu, ako aj prekladateľ, ktorý vyhotovil jeho následný preklad (č.l. 291 spisu
odporcu) neuviedli skutočnosť, ţeby v originálnom texte bolo uvedené, ţe osoby ktorej sa
potvrdenie týka prišla z Bagdadu.
Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku
s poukazom na obsah vyššie uvedených dokladov, či dokumentov, ako aj s poukazom
na obsah navrhovateľových výpovedí, urobených pred odporcom moţno spoľahlivo
konštatovať, ţe navrhovateľ aj s rodinou býval v Bagdade do času jeho prvého odchodu
z Iraku, t.j. do cca 15.októbra 2006 (spis odporcu Č.p.: MU-2516/PO-Ţ/2006). V decembri
2006, teda v čase, keď sa navrhovateľ uţ nachádzal na Slovensku, sa však jeho rodina
presťahovala do Qalat Saleh, provincia Maysan, kam sa navrhovateľ v auguste 2007 vrátil
zo Švédska, kde tieţ (následne po Slovensku) poţiadal o azyl. V Qalat Saleh zotrval
do 31.decembra 2007, kedy z Iraku opätovne vycestoval do Nórska, kde tieţ poţiadal o azyl.
Skutočnosť, ţe miestom pobytu navrhovateľa v Iraku pred jeho druhým odchodom z tohto
štátu bol Qalat Saleh potvrdzuje samotný navrhovateľ, ako aj doklady, ktoré predloţil
(vodičský preukaz, doklad pre prídel potravín, potvrdenie starostu mesta Qalat Saleh),
ktoré boli vydané miestnymi autoritami, resp. autoritami provincie Maysan, v ktorej sa Qalat
Saleh nachádza. Pokiaľ ide o cestovný pas, sám navrhovateľ uviedol, ţe o jeho vydanie
poţiadal v provincii Maysan, čo iba potvrdzuje skutočnosť, ţe v tejto provincii (konkrétne
Qalat Saleh) aj býval. Skutočnosť, ţe cestovný pas bol vystavený – vydaný v Bagdade
nemôţe mať na týchto preukázateľných faktoch ţiaden dopad. Pokiaľ si ho aj (fakticky)
v Bagdade vyzdvihol táto skutočnosť iba potvrdzuje odporcom zistený fakt, ţe cestovné pasy
série G si ich ţiadatelia môţu prevziať iba v Bagdade (viď č.l. 244-259 spisu odporcu),
pričom iba z tejto skutočnosti nemoţno vyvodiť záver, ţe miestom pobytu navrhovateľa bol
Bagdad.
Podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver
o tom, ţe miestom posledného pobytu navrhovateľa v Iraku bolo mesto Qalat Saleh a nie
Bagdad.
Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
Navrhovateľ sám pred odporcom uviedol, ţe nebol nikdy trestne stíhaný a teda mu nemohol
byť uloţený ţiadny trest – teda ani trest smrti, pričom mu súčasne ani jeho uloţenie nehrozí.
Taktieţ v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí
bezpečnostné riziko jeho návratu a to ani ako neúspešnému ţiadateľovi o azyl. Toto
konštatovanie je zrejmé zo správ o Iraku zaloţených v spise odporcu a aj zo skutočnosti,
ţe navrhovateľ nemal po svojom prvom návrate do Iraku ţiadne problémy. Bezpečnostná
situácia v Iraku sa taktieţ za posledné obdobie podstatným spôsobom zmenila k lepšiemu.
Svedčia o tom aktuálne správy o Iraku, osobitne aj vo vzťahu k centrálnej časti,
resp. k Bagdadu. Ako to však vyplýva z obsahu spisu odporcu, ako aj z vyššie zistených
skutočností, navrhovateľovo posledné oficiálne bydlisko bolo Qalat Saleh, provincia Maysan.
Táto juţná provincia je však jednou z najbezpečnostnejších oblastí Iraku, ako to je zrejmé
zo správ zaloţených v spise odporcu.
K dokladu – potvrdenie Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva Iraku zo dňa
24.februára 2011, predloţeného navrhovateľom na pojednávaní pred prvostupňovým súdom,
krajský súd poznamenal, ţe údaj o mieste pobytu (Bagdad) nevychádza z „predloţeného
irackého občianskeho preukazu“, nakoľko podľa textu tohto potvrdenia z občianskeho
preukazu sa potvrdilo iba to, ţe navrhovateľ je slobodný, ţe nie je rozvedený ani vdovec.
Naviac súd poznamenal, ţe tak cestovný pas č. G., ako aj občiansky preukaz č. X bol
8.decembra 2009 zadrţaný OHK PZ Košice – letisko. V spise sa nenachádza doklad o vrátení
týchto dokladov navrhovateľovi. Predloţený doklad tieţ svedčí o skutočnosti, ţe:
„Veľvyslanectvo I. v Bratislave nezodpovedá a nenesie ţiadne následky za obsah a pravosť
informácií uvedených v čestnom prehlásení. Všetky prípadné následky spojené
s nepravdivými údajmi znáša M. T. M. A. N.“.
Na záver krajský súd uviedol, ţe ak by aj posledným bydliskom navrhovateľa bol
Bagdad, čo je však vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a aj vzhľadom k jednotlivým
výpovediam navrhovateľa vylúčené, táto skutočnosť by pre jeho návrat nebola rozhodujúcou,
pretoţe aktuálne (t.j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia) bola situácia v Iraku,
resp. v Bagdade natoľko zlepšená, ţe niet dôvodu domnievať sa, ţe by návrat navrhovateľa
bol spojený s bezpečnostným rizikom. Osobitne, ak juţné oblasti Iraku, včítane provincie
Maysan sú bezpečnými.
Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok
navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2
písm. d/ a f/ OSP, teda, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V opravnom prostriedku navrhovateľ odporcovi vytýkal najmä nesprávne posúdenie
posledného pobytu navrhovateľa v Iraku, smerodajného pre skúmanie otázok doplnkovej
ochrany, účelové spochybňovanie všetkých navrhovateľom predloţených dokladov
a nezaloţenie relevantných správ o krajine pôvodu do spisového materiálu, pričom krajský
súd sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.
Poukázal na to, ţe súd neposudzoval iba rozhodnutie odporcu ako také a konanie,
ktoré mu predchádzalo, ale sám uskutočnil dokazovanie, na základe ktorého následne
odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci ( str. 6, 3 a 9 rozsudku krajského súdu). Zaoberal sa
pritom aj aktuálnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa. Pričom konanie a rozhodovanie
súdu o opravnom prostriedku je konaním o preskúmanie zákonnosti podľa V. časti OSP a nie
je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu dopĺňať dokazovanie
a na základe takto doplneného dokazovania odôvodňovať rozhodnutie správneho orgánu.
Súd má iba posúdiť zákonnosť rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Týmto
spôsobom ukrátil navrhovateľa na jeho právach.
Ďalej poukázal na to, ţe zaloţil do spisu fotokópiu svojho pasu. Pas bol
navrhovateľovi vydaný v Bagdade. Navrhovateľ sa v čase, keď mal záujem o vydanie pasu,
nachádzal v provincii Maysan a v tejto na príslušnom úrade o pas poţiadal. Odtiaľ ho poslali
do Bagdadu a ţiadosť o pas podal tam. V Bagdade si ho aj následne vzhľadom na to, ţe bol
obyvateľom Bagdadu, musel vyzdvihnúť.
V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na obsah spisového materiálu – strana 290,
na ktorej je preloţený dokument informujúci o vydávaní irackých pasov. Z neho vyplýva
nasledovné: „My Vám dáme vedieť, aby ste si prišli prevziať Váš pas zo sídla pasových
oddelení v Bagdade pre obyvateľov Bagdadu alebo v príslušných okresoch alebo irackých
konzulátoch mimo Irak“. To znamená, ţe pasy sa síce vydávajú (tlačia, vyrábajú) iba
v Bagdade, osoby si ich však preberajú na úradoch v príslušných okresoch (samozrejme podľa
pobytu) alebo irackých konzulátoch, ak majú momentálny pobyt mimo Irak. Súčasne
z prekladu vyplýva, ţe v sídle pasových oddelení v Bagdade si preberajú pasy výlučne
obyvatelia Bagdadu. Navrhovateľ od začiatku hovoril, ţe pas si vyzdvihol v Bagdade
a v Bagdade si preberajú pas iba obyvatelia Bagdadu. Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ
bol v Iraku obyvateľom Bagdadu a v uvedenom zmysle sa má v jeho prípade aj posudzovať
otázka doplnkovej ochrany.
Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v hodnotení ostatných dokladov predloţených
navrhovateľom súd nahrádza hodnotenie, ktoré malo byť súčasťou rozhodnutia odporcu.
S námietkou navrhovateľa, ţe odporca nezaloţil do spisu relevantné informácie a to napriek
vráteniu veci krajským súdom, sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Ani jedna
z doplnených informácií nič nehovorí o bezpečnostnej situácii v Bagdade ani v provincii
Maysan. Odporca sa nijakým spôsobom teda nezaoberal bezpečnostnou situáciou v meste
Maysan a v Bagdade.
Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe Krajský súd
v Košiciach rozsudkom sp. zn. 5Saz/18/2010-72 zo dňa 8.júna 2010 potvrdil rozhodnutie
Migračného úradu ČAS: MU-802-27/PO-Ţ-2009 vo výrokovej časti o neudelení azylu
navrhovateľovi. Vo výrokovej časti, ktorým nebola navrhovateľovi udelená doplnková
ochrana rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods.2 písm. c/, d/ OSP a v tejto časti vec vrátil
odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom zaviazal odporcu opätovne vyhodnotiť
skutočnosť ohľadom posledného miesta bydliska navrhovateľa v Iraku, zhodnotiť
navrhovateľom doloţené správy a dokumenty predloţené na pojednávaniach krajského súdu
a následne znovu prehodnotiť moţnosť poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi.
Uviedol, ţe pri vyhodnotení miesta posledného pobytu navrhovateľa v krajine pôvodu
vychádzal z údajov uvádzaných samotným navrhovateľom ako aj z dokladov, ktoré boli
predloţené počas azylového konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 3 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 20. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).
Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie váţnym
bezprávím
1/uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon,
2/mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3/váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu
svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu.
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí
doplnkovej ochrany navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne
posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu
(Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR – Irak, analýzy krajín pôvodu
z 21. septembra 2010, Švajčiarky Spolkový úrad pre migráciu – Irak, cestovné pasy série
S a G z 16. mája 2007), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú
situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie
azylu ako aj bezpečnostné riziko jeho návratu.
Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 8. decembra 2009 bol
navrhovateľ M. T. M. A. N. alias M. T. M. na základe Dublinského dohovoru vrátený späť
na územie Slovenskej republiky z Nórskeho kráľovstva z dôvodu, ţe na konanie o udelenie
azylu je príslušná SR. Opakovane poţiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov, lebo v Iraku prebieha vojna
a má obavy o svoj ţivot.
Prvýkrát poţiadal dňa 26. novembra 2006 o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany na území SR z humanitných dôvodov alebo obavy o svoj ţivot. Odporca
právoplatným rozhodnutím z 22. februára 2008 navrhovateľovi neudelil azyl, poskytol mu
však doplnkovú ochranu z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku. Následným právoplatným
rozhodnutím z 2. júna 2008 bola poskytnutá doplnková ochrana zrušená z dôvodu,
ţe navrhovateľ nepoţiadal o jej predĺţenie.
Za účelom zdôvodnenia jeho ţiadosti bol s ním dňa 15. decembra 2009 vykonaný
vstupný pohovor, v ktorom ozrejmil dôvody svojej opakovanej ţiadosti o udelenie azylu.
V ňom uviedol, ţe po tom ako svojvoľne opustil územie SR, dopravil sa do Švédskeho
kráľovstva, kde tieţ poţiadal o azyl. Keď po telefonickom kontakte s matkou sa dozvedel,
ţe je chorá a keď mu švédsky migračný úrad oznámil, ţe bude vrátený späť na územie SR,
rozhodol sa Švédsko svojvoľne opustiť a dopravil sa za matkou späť do Iraku, do obce Qalat
Saleh, kam sa rodina medzičasom z bezpečnostných dôvodov presťahovala.
Ako vyplynulo z dotazníka zo vstupného pohovoru vykonaného dňa
15. decembra 2009 za účelom zdôvodnenia ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu
a o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľ na otázku aké bolo miesto posledného
trvalého pobytu v krajine pôvodu uviedol, ţe mesto Bagdad. Uviedol, ţe jeho otec udával
ľudí, ktorí nechceli ísť na vojnu. Potom ako sa to dozvedeli v roku 2006, ţe ich jeho otec
udával, tak sa chceli pomstiť tým, ţe ublíţia jeho synovi, teda navrhovateľovi, to znamená
mučenie a zabitie. Preto sa museli odsťahovať do Qalat Saleh, provincia Maysan asi
1010Sža/27/2011
v decembri 2006. Navrhovateľ uţ v Iraku nebol. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe v auguste
2007 sa vrátil do Iraku. – do mesta Qalat Saleh, kde bol do 31. decembra 2007 a príleţitostne
tam pracoval pre britskú vojenskú základňu ako tlmočník.
V priebehu doplňujúceho pohovoru dňa 21.januára 2010 uviedol, ţe posledné trvalé
bydlisko mal v Qalat Saleh, okres A., provincia Maysan, odkiaľ v roku 2007 vycestoval
z Iraku.
Ako následne vyplynulo z obsahu spisového materiálu, odporca zaloţil do spisu
aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, ďalšie relevantné informácie o Iraku
týkajúce sa prípadu menovaného a uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého
navrhovateľ o.i. uviedol, ţe v Iraku neexistuje pojem „trvalý pobyt“, ale ţe je pouţívaný
pojem „miesto pobytu“, ktorý sa chápe ako miesto, kde sa (občan) zdrţiava, ţe pobyt sa
registruje na základe pobytovej karty, ktorú dostáva hlava rodiny a ţe táto karta bola matke
vydaná v roku 2005.
Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe keďţe menovaný v pohovore
15. decembra 2009 uviedol, ţe rodina pribliţne do decembra 2006 ţila v Bagdade, potom
odišli bývať do obce Qalat Saleh, je logické, ţe jeho matka má v pobytovej karte, vydanej
v roku 2005, uvedené mesto Bagdad. Podľa vyjadrenie ţiadateľa v Iraku sa na polícii eviduje
miesto pobytu hlavy rodiny, na základe čoho sa vydáva pobytová karta. Keďţe otec je
od roku 2005 nezvestný, hlavou rodiny sa stala matka, ktorej bola v roku 2005 vydaná
pobytová karta s tým, ţe ako miesto pobytu je uvedené mesto Bagdad. Pokiaľ deti ţijú
s hlavou rodiny, pobytovú kartu nepotrebujú. Keď sa v roku 2006 matka z bezpečnostných
dôvodov presťahovala z Bagdadu do obce Qalat Saleh, tak si miesto pobytu ani pobytovú
kartu nezmenila a v obci Qalat Saleh ţila prechodne.
Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu poukázal
na to, ţe z certifikátu o štátnom občianstve vyplýva, ţe jeho rodičia sa narodili v meste A.,
provincia Maysan, vo vodičskom preukaze, vydanom dňa 18.novembra 2007, má ako adresu
uvedenú provinciu Maysan, v identifikačnej karte má uvedené miesto narodenia A., provincia
Maysan. Ako ďalej navrhovateľ niekoľkokrát v pohovoroch uviedol, matka sa presťahovala
v roku 2006 z bezpečnostných dôvodov z Bagdadu práve do obce Qalat Saleh, okres A.,
provincia Maysan. Rodina ţiadateľa, ako aj samotný ţiadateľ, v čase vrcholiaceho vnútorného
ozbrojeného konfliktu minimálne vyuţili moţnosť vnútorného presídlenia sa do inej časti
krajiny, kde celková situácia bola hodnotená ako pokojná a stabilizovaná.
Odporca uviedol, ţe hoci jeho cestovný pas bol vydaný v Bagdade, nepotvrdzuje to
skutočnosť, ţe Bagdad bol posledným miestom pobytu ţiadateľa v Iraku aj napriek tomu,
ţe iracké predpisy určujú, ţe cestovné pasy sa vybavujú a vydávajú v geografickej oblasti
podľa miesta pobytu. Menovanému bol dňa 31. decembra 2007 vystavený iracký cestovný pas
série G. Sú to najnovšie typy irackých cestovných pasov, ktoré sa vydávajú od apríla 2006,
avšak zatiaľ centrálne len v Bagdade, bez ohľadu na miesto pobytu ţiadateľa o pas.
Kto potrebuje pas série G musí si ho vyzdvihnúť v Bagdade. Uvedené informácie mapujú
situáciu do mája 2007 s tým, ţe bude trvať určitý čas, kým sa táto nezmení. V pohovore dňa
15. decembra 2009 navrhovateľ jednoznačne uviedol, ţe ţiadosť o pas si podal v obci Qalat
Saleh a za 20 dní mu pas v Bagdade bol vydaný. Na pojednávaní na krajskom súde síce
uviedol, ţe aj ţiadosť o vydanie pasu si podal v Bagdade a ţe v dotazníku
z 15. decembra 2009 je to zle napísané, avšak následne na odstránenie týchto rozporov
na pohovore dňa 30. septembra 2010 navrhovateľ spontánne uviedol, ţe to je pravda, ţe si
ţiadosť podal v obci Qalat Saleh, ale pre pas si musel ísť do Bagdadu. Touto odpoveďou
potvrdil, ţe cestovné pasy sa vybavujú a vydávajú podľa miesta pobytu ţiadateľa (v jeho
prípade to teda bola obec Qalat Saleh, provincia Maysan, ako to jasne uviedol v pohovore
21. januára 2010) a zároveň potvrdil informácie o dočasne obmedzenom vydávaní pasov série
G (zatiaľ sa vydávajú len v Bagdade) ako aj skutočnosť, ţe stav obmedzeného vydávania
pasov pretrvával aj v decembri 2007 (dátum vydania jeho cestovného pasu je
30. december 2007). Na ďalšiu otázku (pohovor dňa 30. septembra 2010) prečo počas ústneho
pojednávania na krajskom súde uviedol, ţe aj ţiadosť o pas si podal v Bagdade,
ţe na pohovore pred migračným úradom zo dňa 15.decembra 2009 to bolo zle napísané
odpovedal, ţe obidve jeho vyjadrenia (aj pred migračným úradom aj pred krajským súdom),
sú správne, pretoţe ţiadosť o pas si podal v obci Qalat Saleh na Úrade migrácie, odkiaľ ho
poslali do Bagdadu s tým, ţe o vydanie pasu má ţiadať tam. Takéto vysvetlenie rozporov
vo výpovediach nie je ani postačujúce ani logické a migračný úrad ho vyhodnotil ako
nepravdivé a zavádzajúce.
Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe naďalej povaţuje obec Qalat Saleh, okres A.,
provincia Maysan, za posledné miesto pobytu ţiadateľa pred odchodom z Iraku.
Podľa názoru odporcu vysloveného v preskúmavanom rozhodnutí je zrejmé, ţe proti
navrhovateľovi nikdy nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný
a nebolo preukázané, ţe by mal v krajine pôvodu nejaké problémy s oficiálnymi irackými
orgánmi. Krajinu opustil legálne na svoj pas, ktorý si tesne pred odchodom bez problémov
vybavil. Z informácií o bezpečnostnej situácii v Iraku je zrejmé, ţe táto sa aj v priebehu roka
2010 naďalej zlepšuje, napriek tomu, ţe sporadické útoky na vojsko, políciu a civilistov
pokračujú najmä v centrálnom Iraku. Z juţných oblastí Iraku, vrátane provincie Maysan je
hlásených minimum násilných incidentov. Počas konania nepredloţil ţiadne dôkazy,
ani indície, ktoré by viedli k úvahám, ţe v prípade jeho návratu do Iraku by bol vystavený
reálnej hrozbe váţneho bezprávia v podobe váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo
nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo
vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzal,
pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne
vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca
vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie
doplnkovej ochrany.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno
vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie medzinárodnej ochrany ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom
vykonal príslušné skutkové zistenia.
Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd
uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho
pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku
a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl a poskytnutie doplnkovej
ochrany.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi
závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj
záver zhodný so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre poskytnutie
doplnkovej ochrany.
K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky
a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné
povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, ţe navrhovateľovi,
ktorý nemal úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca
nemá zo zákona nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 20. júla 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková