Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana Moravu

v právnej veci navrhovateľa: M. T. M. A. N., narodeného X, cestovný pas Irackej republiky

(alias M. T. M., narodený X), štátneho príslušníka Irackej republiky (ďalej len Irak), podľa

vlastného udania v zahraničí bytom naposledy Q., okres A., provincia M., Irak, aktuálne

s miestom pobytu na základe udelenej dlhodobej priepustky na adrese B., zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Š., s.r.o. so sídlom Ţ., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu ČAS:MU-802-64/PO-Ţ-2009 zo dňa 18. októbra

2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

-33 zo dňa 9. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 9. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-802-64/PO-Ţ/2009 zo dňa 18. októbra 2010, ktorým odporca podľa

ustanovenia o azyle a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neposkytol doplnkovú

ochranu.

K námietke navrhovateľa, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne

rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce

na posúdenie veci (osobitne vo vzťahu k vyhodnoteniu navrhovateľom predloženým

dokladom): krajský súd uviedol, ţe námietky nie sú dôvodné, pričom tento názor súdu

vychádza aj z doplnenia dokazovania vykonaného súdom. Odporca v intenciách zrušujúcej

časti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č.k. -72 zo dňa 8. júna 2010 vypočul

navrhovateľa k otázkam jeho pobytu, resp. k ním predloţeným dokladom, zabezpečil

dodatočný preklad predloţených dokladov, resp. ich častí, vyhľadal a do spisu zaloţil

informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, osobitne vo vzťahu k Bagdadu a k Qalat Saleh,

ako aj správy týkajúce sa obsahu, hodnovernosti a spôsobu vydávania identifikačných

dokladov v Iraku.

K jednotlivým dokumentom – vodičský preukaz (č.l. 25 spisu odporcu): Ako je zrejmé

z prekladu jeho obsahu, vydaný bol 18. novembra 2007 a ako adresa (navrhovateľa) je

uvedené Maysan . Tento preukaz teda svedčí o tom, ţe navrhovateľ bol v čase jeho vydania

obyvateľom provincie Maysan.

Cestovný pas (č.l. 23 spisu): Tento bol vydaný v Bagdade 30. decembra 2007. Podľa

prekladu dokumentu (zjavne informácie o postupe pri vydávaní cestovných pasov,

predloţeného navrhovateľom v konaní pred Krajským súdom v Košiciach – (č.l.- 233 spisu

odporcu), vykonaného na pojednávaní sa v ňom hovorí, ţe kto má záujem o vydanie pasu, má

prísť na príslušný úrad podľa geografickej oblasti podľa miesta pobytu (a tam poţiadať

o vydanie pasu). Tento preklad je totoţný s ďalším prekladom (č.l. 291 spisu odporcu) s tým,

ţe tento následný preklad pokračuje v tom, ţe ţiadateľ o pas bude vyrozumený o prevzatí

pasu podľa sídla pasových oddelení pre obyvateľov Bagdadu, alebo v príslušných okresoch,

resp. na irackých konzulátoch mimo Iraku. Ako to vyplýva zo správ, zaloţených v spise

odporcu, podľa dostupných informácií sa cestovné pasy série G vydávajú iba v Bagdade,

nevydávajú sa na irackých zastupiteľských úradoch, i keď je to (podľa prekladu) moţné.

Z uvedeného je moţné dôvodne dedukovať, ţe i keď o vydanie cestovných pasov sa ţiada

na príslušných úradoch podľa pobytu ţiadateľa, ich prevzatie je moţné iba v Bagdade. Ak by

si aj navrhovateľ prevzal svoj platný cestovný pas v Bagdade, iba táto skutočnosť nemôţe byť

dokladom toho, ţe v roku 2007 v Bagdade býval. Túto skutočnosť koniec - koncov

navrhovateľ ani netvrdil.

Preukaz matky navrhovateľa o tom, ţe je ţiviteľkou rodiny (č.l. 218-219 spisu

odporcu): Z prekladu je zrejmé, ţe tento bol vydaný v roku 2005, kedy aj podľa vyjadrenia

navrhovateľa jeho rodina bývala v Bagdade. Išlo však o obdobie pred tým, ako sa rodina

presťahovala do Qalat Saleh.

Doklad pre prídel potravín (č.l. 40, spisu odporcu, č.l. 28 spisu tunajšieho súdu): Ide

o preukaz na prídel potravín č. 150951, podľa ktorého otec (hlava rodiny) je na úteku, preukaz

je vydaný pre štyri osoby bez uvedenia ich mien a priezvisk, pričom miestom potravinového

centra je Qalat Saleh, preukaz vydaný Ministerstvom obchodu a potravinovej pomoci

Maysan. Tento doklad svedčí o tom, ţe rodina navrhovateľa bola oprávnená na poskytovanie

prídelu potravín v provincii Maysan, mesto Qalat Saleh. Počet tam uvedených osôb – štyri

osoby (otec na úteku) súhlasí s počtom členov rodiny navrhovateľa, ako ich identifikoval

navrhovateľ v konaní pred odporcom (matka, dve sestry, navrhovateľ). Svedčí teda o pobyte

navrhovateľa a jeho rodiny v Qalat Saleh.

Potvrdenie starostu Qalat Saleh z 8. októbra 2007 ( č.l. 41 spisu odporcu): Bez ohľadu

na isté odlišnosti v texte potvrdenia (č.l. 41, 291 spisu odporcu, resp. 27 spisu tunajšieho

súdu), keď jednotlivé preklady boli vykonané tromi, resp. štyrmi rôznymi prekladateľmi

(včítane prekladov uskutočnených na súdnych pojednávaniach), z jeho textu moţno

objektívne získať iba informáciu o tom, ţe M. T. M. (čo je iba meno navrhovateľa bez udania

priezviska) sa presídlil z oblasti nepokojov do Qalat Saleh. Toto potvrdenie však celkom

jednoznačne svedčí o tom, ţe bol obyvateľom Qalat Saleh. Pokiaľ ide o preloţený význam

textu, podľa ktorého sa mal navrhovateľ presídliť či vysťahovať „z oblasti horúceho napätia“

či „z oblasti nepokojov“, tento nemôţe byť podľa názoru súdu relevantným, pretoţe rodina

navrhovateľa sa z Qalat Saleh presťahovala v čase, keď sa navrhovateľ nachádzal mimo

Iraku, pričom sám navrhovateľ do Qalat Saleh prišiel zo zahraničia. Z uvedeného je zrejmé,

ţe takýto obsah prekladu potvrdenia sa nemôţe (v časti dôvodu odchodu z predchádzajúceho

bydliska) zakladať na pravde – osobnom poznaní osoby, ktorá toto potvrdenia vydala. Naviac

stojí za zmienku, ţe tak prekladateľ, ktorý prekladal tento dokument na uvedenom č.l. 41

spisu odporcu, ako aj prekladateľ, ktorý vyhotovil jeho následný preklad (č.l. 291 spisu

odporcu) neuviedli skutočnosť, ţeby v originálnom texte bolo uvedené, ţe osoby ktorej sa

potvrdenie týka prišla z Bagdadu.

Podľa názoru krajského súdu vysloveného v odôvodnení napadnutého rozsudku

s poukazom na obsah vyššie uvedených dokladov, či dokumentov, ako aj s poukazom

na obsah navrhovateľových výpovedí, urobených pred odporcom moţno spoľahlivo

konštatovať, ţe navrhovateľ aj s rodinou býval v Bagdade do času jeho prvého odchodu

z Iraku, t.j. do cca 15.októbra 2006 (spis odporcu Č.p.: MU-2516/PO-Ţ/2006). V decembri

2006, teda v čase, keď sa navrhovateľ uţ nachádzal na Slovensku, sa však jeho rodina

presťahovala do Qalat Saleh, provincia Maysan, kam sa navrhovateľ v auguste 2007 vrátil

zo Švédska, kde tieţ (následne po Slovensku) poţiadal o azyl. V Qalat Saleh zotrval

do 31.decembra 2007, kedy z Iraku opätovne vycestoval do Nórska, kde tieţ poţiadal o azyl.

Skutočnosť, ţe miestom pobytu navrhovateľa v Iraku pred jeho druhým odchodom z tohto

štátu bol Qalat Saleh potvrdzuje samotný navrhovateľ, ako aj doklady, ktoré predloţil

(vodičský preukaz, doklad pre prídel potravín, potvrdenie starostu mesta Qalat Saleh),

ktoré boli vydané miestnymi autoritami, resp. autoritami provincie Maysan, v ktorej sa Qalat

Saleh nachádza. Pokiaľ ide o cestovný pas, sám navrhovateľ uviedol, ţe o jeho vydanie

poţiadal v provincii Maysan, čo iba potvrdzuje skutočnosť, ţe v tejto provincii (konkrétne

Qalat Saleh) aj býval. Skutočnosť, ţe cestovný pas bol vystavený – vydaný v Bagdade

nemôţe mať na týchto preukázateľných faktoch ţiaden dopad. Pokiaľ si ho aj (fakticky)

v Bagdade vyzdvihol táto skutočnosť iba potvrdzuje odporcom zistený fakt, ţe cestovné pasy

série G si ich ţiadatelia môţu prevziať iba v Bagdade (viď č.l. 244-259 spisu odporcu),

pričom iba z tejto skutočnosti nemoţno vyvodiť záver, ţe miestom pobytu navrhovateľa bol

Bagdad.

Podľa názoru krajského súdu z vykonaného dokazovania vyplynul jednoznačný záver

o tom, ţe miestom posledného pobytu navrhovateľa v Iraku bolo mesto Qalat Saleh a nie

Bagdad.

Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

Navrhovateľ sám pred odporcom uviedol, ţe nebol nikdy trestne stíhaný a teda mu nemohol

byť uloţený ţiadny trest – teda ani trest smrti, pričom mu súčasne ani jeho uloţenie nehrozí.

Taktieţ v prípade návratu navrhovateľa do krajiny pôvodu navrhovateľovi nehrozí

bezpečnostné riziko jeho návratu a to ani ako neúspešnému ţiadateľovi o azyl. Toto

konštatovanie je zrejmé zo správ o Iraku zaloţených v spise odporcu a aj zo skutočnosti,

ţe navrhovateľ nemal po svojom prvom návrate do Iraku ţiadne problémy. Bezpečnostná

situácia v Iraku sa taktieţ za posledné obdobie podstatným spôsobom zmenila k lepšiemu.

Svedčia o tom aktuálne správy o Iraku, osobitne aj vo vzťahu k centrálnej časti,

resp. k Bagdadu. Ako to však vyplýva z obsahu spisu odporcu, ako aj z vyššie zistených

skutočností, navrhovateľovo posledné oficiálne bydlisko bolo Qalat Saleh, provincia Maysan.

Táto juţná provincia je však jednou z najbezpečnostnejších oblastí Iraku, ako to je zrejmé

zo správ zaloţených v spise odporcu.

K dokladu – potvrdenie Konzulárneho oddelenia Veľvyslanectva Iraku zo dňa

24.februára 2011, predloţeného navrhovateľom na pojednávaní pred prvostupňovým súdom,

krajský súd poznamenal, ţe údaj o mieste pobytu (Bagdad) nevychádza z „predloţeného

irackého občianskeho preukazu“, nakoľko podľa textu tohto potvrdenia z občianskeho

preukazu sa potvrdilo iba to, ţe navrhovateľ je slobodný, ţe nie je rozvedený ani vdovec.

Naviac súd poznamenal, ţe tak cestovný pas č. G., ako aj občiansky preukaz č. X bol

8.decembra 2009 zadrţaný OHK PZ Košice – letisko. V spise sa nenachádza doklad o vrátení

týchto dokladov navrhovateľovi. Predloţený doklad tieţ svedčí o skutočnosti, ţe:

„Veľvyslanectvo I. v Bratislave nezodpovedá a nenesie ţiadne následky za obsah a pravosť

informácií uvedených v čestnom prehlásení. Všetky prípadné následky spojené

s nepravdivými údajmi znáša M. T. M. A. N.“.

Na záver krajský súd uviedol, ţe ak by aj posledným bydliskom navrhovateľa bol

Bagdad, čo je však vzhľadom k vykonanému dokazovaniu a aj vzhľadom k jednotlivým

výpovediam navrhovateľa vylúčené, táto skutočnosť by pre jeho návrat nebola rozhodujúcou,

pretoţe aktuálne (t.j. v čase vydania napadnutého rozhodnutia) bola situácia v Iraku,

resp. v Bagdade natoľko zlepšená, ţe niet dôvodu domnievať sa, ţe by návrat navrhovateľa

bol spojený s bezpečnostným rizikom. Osobitne, ak juţné oblasti Iraku, včítane provincie

Maysan sú bezpečnými.

Proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote podal opravný prostriedok

navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu z dôvodu uvedeného v § 205 ods.2

písm. d/ a f/ , teda, ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V opravnom prostriedku navrhovateľ odporcovi vytýkal najmä nesprávne posúdenie

posledného pobytu navrhovateľa v Iraku, smerodajného pre skúmanie otázok doplnkovej

ochrany, účelové spochybňovanie všetkých navrhovateľom predloţených dokladov

a nezaloţenie relevantných správ o krajine pôvodu do spisového materiálu, pričom krajský

súd sa s konkrétnymi námietkami navrhovateľa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal.

Poukázal na to, ţe súd neposudzoval iba rozhodnutie odporcu ako také a konanie,

ktoré mu predchádzalo, ale sám uskutočnil dokazovanie, na základe ktorého následne

odôvodnil svoje rozhodnutie vo veci ( str. 6, 3 a 9 rozsudku krajského súdu). Zaoberal sa

pritom aj aktuálnou situáciou v krajine pôvodu navrhovateľa. Pričom konanie a rozhodovanie

súdu o opravnom prostriedku je konaním o preskúmanie zákonnosti podľa V. časti a nie

je pokračovaním administratívneho konania. Nie je preto úlohou súdu dopĺňať dokazovanie

a na základe takto doplneného dokazovania odôvodňovať rozhodnutie správneho orgánu.

Súd má iba posúdiť zákonnosť rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania. Týmto

spôsobom ukrátil navrhovateľa na jeho právach.

Ďalej poukázal na to, ţe zaloţil do spisu fotokópiu svojho pasu. Pas bol

navrhovateľovi vydaný v Bagdade. Navrhovateľ sa v čase, keď mal záujem o vydanie pasu,

nachádzal v provincii Maysan a v tejto na príslušnom úrade o pas poţiadal. Odtiaľ ho poslali

do Bagdadu a ţiadosť o pas podal tam. V Bagdade si ho aj následne vzhľadom na to, ţe bol

obyvateľom Bagdadu, musel vyzdvihnúť.

V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na obsah spisového materiálu – strana 290,

na ktorej je preloţený dokument informujúci o vydávaní irackých pasov. Z neho vyplýva

nasledovné: „My Vám dáme vedieť, aby ste si prišli prevziať Váš pas zo sídla pasových

oddelení v Bagdade pre obyvateľov Bagdadu alebo v príslušných okresoch alebo irackých

konzulátoch mimo Irak“. To znamená, ţe pasy sa síce vydávajú (tlačia, vyrábajú) iba

v Bagdade, osoby si ich však preberajú na úradoch v príslušných okresoch (samozrejme podľa

pobytu) alebo irackých konzulátoch, ak majú momentálny pobyt mimo Irak. Súčasne

z prekladu vyplýva, ţe v sídle pasových oddelení v Bagdade si preberajú pasy výlučne

obyvatelia Bagdadu. Navrhovateľ od začiatku hovoril, ţe pas si vyzdvihol v Bagdade

a v Bagdade si preberajú pas iba obyvatelia Bagdadu. Z uvedeného vyplýva, ţe navrhovateľ

bol v Iraku obyvateľom Bagdadu a v uvedenom zmysle sa má v jeho prípade aj posudzovať

otázka doplnkovej ochrany.

Poukázal tieţ na skutočnosť, ţe v hodnotení ostatných dokladov predloţených

navrhovateľom súd nahrádza hodnotenie, ktoré malo byť súčasťou rozhodnutia odporcu.

S námietkou navrhovateľa, ţe odporca nezaloţil do spisu relevantné informácie a to napriek

vráteniu veci krajským súdom, sa súd nijakým spôsobom nevysporiadal. Ani jedna

z doplnených informácií nič nehovorí o bezpečnostnej situácii v Bagdade ani v provincii

Maysan. Odporca sa nijakým spôsobom teda nezaoberal bezpečnostnou situáciou v meste

Maysan a v Bagdade.

Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť. Uviedol, ţe Krajský súd

v Košiciach rozsudkom sp. zn. -72 zo dňa 8.júna 2010 potvrdil rozhodnutie

Migračného úradu ČAS: MU-802-27/PO-Ţ-2009 vo výrokovej časti o neudelení azylu

navrhovateľovi. Vo výrokovej časti, ktorým nebola navrhovateľovi udelená doplnková

ochrana rozhodnutie zrušil podľa , a v tejto časti vec vrátil

odporcovi na ďalšie konanie. Krajský súd rozsudkom zaviazal odporcu opätovne vyhodnotiť

skutočnosť ohľadom posledného miesta bydliska navrhovateľa v Iraku, zhodnotiť

navrhovateľom doloţené správy a dokumenty predloţené na pojednávaniach krajského súdu

a následne znovu prehodnotiť moţnosť poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Uviedol, ţe pri vyhodnotení miesta posledného pobytu navrhovateľa v krajine pôvodu

vychádzal z údajov uvádzaných samotným navrhovateľom ako aj z dokladov, ktoré boli

predloţené počas azylového konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,

ţe odvolaniu navrhovateľa nemoţno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, ţe deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 20. júla 2011 ( a ).

Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu ţiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú váţne dôvody domnievať sa, ţe by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe váţneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 2 písm. f/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie váţnym

bezprávím

1/uloţenie trestu smrti alebo jeho výkon,

2/mučenie alebo neľudské alebo poniţujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3/váţne a individuálne ohrozenie ţivota alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu

svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho konfliktu.

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

ţiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tieţ, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, ţe predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí

doplnkovej ochrany navrhovateľovi, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne

posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, ţe odporca vykonal v konaní dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine pôvodu

(Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR – Irak, analýzy krajín pôvodu

z 21. septembra 2010, Švajčiarky Spolkový úrad pre migráciu – Irak, cestovné pasy série

S a G z 16. mája 2007), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú

situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ ţiadal o udelenie

azylu ako aj bezpečnostné riziko jeho návratu.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu dňa 8. decembra 2009 bol

navrhovateľ M. T. M. A. N. alias M. T. M. na základe Dublinského dohovoru vrátený späť

na územie Slovenskej republiky z Nórskeho kráľovstva z dôvodu, ţe na konanie o udelenie

azylu je príslušná SR. Opakovane poţiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej

ochrany na území Slovenskej republiky z politických dôvodov, lebo v Iraku prebieha vojna

a má obavy o svoj ţivot.

Prvýkrát poţiadal dňa 26. novembra 2006 o udelenie azylu alebo o poskytnutie

doplnkovej ochrany na území SR z humanitných dôvodov alebo obavy o svoj ţivot. Odporca

právoplatným rozhodnutím z 22. februára 2008 navrhovateľovi neudelil azyl, poskytol mu

však doplnkovú ochranu z dôvodu bezpečnostnej situácie v Iraku. Následným právoplatným

rozhodnutím z 2. júna 2008 bola poskytnutá doplnková ochrana zrušená z dôvodu,

ţe navrhovateľ nepoţiadal o jej predĺţenie.

Za účelom zdôvodnenia jeho ţiadosti bol s ním dňa 15. decembra 2009 vykonaný

vstupný pohovor, v ktorom ozrejmil dôvody svojej opakovanej ţiadosti o udelenie azylu.

V ňom uviedol, ţe po tom ako svojvoľne opustil územie SR, dopravil sa do Švédskeho

kráľovstva, kde tieţ poţiadal o azyl. Keď po telefonickom kontakte s matkou sa dozvedel,

ţe je chorá a keď mu švédsky migračný úrad oznámil, ţe bude vrátený späť na územie SR,

rozhodol sa Švédsko svojvoľne opustiť a dopravil sa za matkou späť do Iraku, do obce Qalat

Saleh, kam sa rodina medzičasom z bezpečnostných dôvodov presťahovala.

Ako vyplynulo z dotazníka zo vstupného pohovoru vykonaného dňa

15. decembra 2009 za účelom zdôvodnenia ţiadosti navrhovateľa o udelenie azylu

a o poskytnutie doplnkovej ochrany navrhovateľ na otázku aké bolo miesto posledného

trvalého pobytu v krajine pôvodu uviedol, ţe mesto Bagdad. Uviedol, ţe jeho otec udával

ľudí, ktorí nechceli ísť na vojnu. Potom ako sa to dozvedeli v roku 2006, ţe ich jeho otec

udával, tak sa chceli pomstiť tým, ţe ublíţia jeho synovi, teda navrhovateľovi, to znamená

mučenie a zabitie. Preto sa museli odsťahovať do Qalat Saleh, provincia Maysan asi

1010Sža/27/2011

v decembri 2006. Navrhovateľ uţ v Iraku nebol. Navrhovateľ ďalej uviedol, ţe v auguste

2007 sa vrátil do Iraku. – do mesta Qalat Saleh, kde bol do 31. decembra 2007 a príleţitostne

tam pracoval pre britskú vojenskú základňu ako tlmočník.

V priebehu doplňujúceho pohovoru dňa 21.januára 2010 uviedol, ţe posledné trvalé

bydlisko mal v Qalat Saleh, okres A., provincia Maysan, odkiaľ v roku 2007 vycestoval

z Iraku.

Ako následne vyplynulo z obsahu spisového materiálu, odporca zaloţil do spisu

aktuálne informácie o bezpečnostnej situácii v Iraku, ďalšie relevantné informácie o Iraku

týkajúce sa prípadu menovaného a uskutočnil ďalší doplňujúci pohovor, v priebehu ktorého

navrhovateľ o.i. uviedol, ţe v Iraku neexistuje pojem „trvalý pobyt“, ale ţe je pouţívaný

pojem „miesto pobytu“, ktorý sa chápe ako miesto, kde sa (občan) zdrţiava, ţe pobyt sa

registruje na základe pobytovej karty, ktorú dostáva hlava rodiny a ţe táto karta bola matke

vydaná v roku 2005.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe keďţe menovaný v pohovore

15. decembra 2009 uviedol, ţe rodina pribliţne do decembra 2006 ţila v Bagdade, potom

odišli bývať do obce Qalat Saleh, je logické, ţe jeho matka má v pobytovej karte, vydanej

v roku 2005, uvedené mesto Bagdad. Podľa vyjadrenie ţiadateľa v Iraku sa na polícii eviduje

miesto pobytu hlavy rodiny, na základe čoho sa vydáva pobytová karta. Keďţe otec je

od roku 2005 nezvestný, hlavou rodiny sa stala matka, ktorej bola v roku 2005 vydaná

pobytová karta s tým, ţe ako miesto pobytu je uvedené mesto Bagdad. Pokiaľ deti ţijú

s hlavou rodiny, pobytovú kartu nepotrebujú. Keď sa v roku 2006 matka z bezpečnostných

dôvodov presťahovala z Bagdadu do obce Qalat Saleh, tak si miesto pobytu ani pobytovú

kartu nezmenila a v obci Qalat Saleh ţila prechodne.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu poukázal

na to, ţe z certifikátu o štátnom občianstve vyplýva, ţe jeho rodičia sa narodili v meste A.,

provincia Maysan, vo vodičskom preukaze, vydanom dňa 18.novembra 2007, má ako adresu

uvedenú provinciu Maysan, v identifikačnej karte má uvedené miesto narodenia A., provincia

Maysan. Ako ďalej navrhovateľ niekoľkokrát v pohovoroch uviedol, matka sa presťahovala

v roku 2006 z bezpečnostných dôvodov z Bagdadu práve do obce Qalat Saleh, okres A.,

provincia Maysan. Rodina ţiadateľa, ako aj samotný ţiadateľ, v čase vrcholiaceho vnútorného

ozbrojeného konfliktu minimálne vyuţili moţnosť vnútorného presídlenia sa do inej časti

krajiny, kde celková situácia bola hodnotená ako pokojná a stabilizovaná.

Odporca uviedol, ţe hoci jeho cestovný pas bol vydaný v Bagdade, nepotvrdzuje to

skutočnosť, ţe Bagdad bol posledným miestom pobytu ţiadateľa v Iraku aj napriek tomu,

ţe iracké predpisy určujú, ţe cestovné pasy sa vybavujú a vydávajú v geografickej oblasti

podľa miesta pobytu. Menovanému bol dňa 31. decembra 2007 vystavený iracký cestovný pas

série G. Sú to najnovšie typy irackých cestovných pasov, ktoré sa vydávajú od apríla 2006,

avšak zatiaľ centrálne len v Bagdade, bez ohľadu na miesto pobytu ţiadateľa o pas.

Kto potrebuje pas série G musí si ho vyzdvihnúť v Bagdade. Uvedené informácie mapujú

situáciu do mája 2007 s tým, ţe bude trvať určitý čas, kým sa táto nezmení. V pohovore dňa

15. decembra 2009 navrhovateľ jednoznačne uviedol, ţe ţiadosť o pas si podal v obci Qalat

Saleh a za 20 dní mu pas v Bagdade bol vydaný. Na pojednávaní na krajskom súde síce

uviedol, ţe aj ţiadosť o vydanie pasu si podal v Bagdade a ţe v dotazníku

z 15. decembra 2009 je to zle napísané, avšak následne na odstránenie týchto rozporov

na pohovore dňa 30. septembra 2010 navrhovateľ spontánne uviedol, ţe to je pravda, ţe si

ţiadosť podal v obci Qalat Saleh, ale pre pas si musel ísť do Bagdadu. Touto odpoveďou

potvrdil, ţe cestovné pasy sa vybavujú a vydávajú podľa miesta pobytu ţiadateľa (v jeho

prípade to teda bola obec Qalat Saleh, provincia Maysan, ako to jasne uviedol v pohovore

21. januára 2010) a zároveň potvrdil informácie o dočasne obmedzenom vydávaní pasov série

G (zatiaľ sa vydávajú len v Bagdade) ako aj skutočnosť, ţe stav obmedzeného vydávania

pasov pretrvával aj v decembri 2007 (dátum vydania jeho cestovného pasu je

30. december 2007). Na ďalšiu otázku (pohovor dňa 30. septembra 2010) prečo počas ústneho

pojednávania na krajskom súde uviedol, ţe aj ţiadosť o pas si podal v Bagdade,

ţe na pohovore pred migračným úradom zo dňa 15.decembra 2009 to bolo zle napísané

odpovedal, ţe obidve jeho vyjadrenia (aj pred migračným úradom aj pred krajským súdom),

sú správne, pretoţe ţiadosť o pas si podal v obci Qalat Saleh na Úrade migrácie, odkiaľ ho

poslali do Bagdadu s tým, ţe o vydanie pasu má ţiadať tam. Takéto vysvetlenie rozporov

vo výpovediach nie je ani postačujúce ani logické a migračný úrad ho vyhodnotil ako

nepravdivé a zavádzajúce.

Odporca v rozhodnutí uviedol, ţe naďalej povaţuje obec Qalat Saleh, okres A.,

provincia Maysan, za posledné miesto pobytu ţiadateľa pred odchodom z Iraku.

Podľa názoru odporcu vysloveného v preskúmavanom rozhodnutí je zrejmé, ţe proti

navrhovateľovi nikdy nebolo vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadrţaný

a nebolo preukázané, ţe by mal v krajine pôvodu nejaké problémy s oficiálnymi irackými

orgánmi. Krajinu opustil legálne na svoj pas, ktorý si tesne pred odchodom bez problémov

vybavil. Z informácií o bezpečnostnej situácii v Iraku je zrejmé, ţe táto sa aj v priebehu roka

2010 naďalej zlepšuje, napriek tomu, ţe sporadické útoky na vojsko, políciu a civilistov

pokračujú najmä v centrálnom Iraku. Z juţných oblastí Iraku, vrátane provincie Maysan je

hlásených minimum násilných incidentov. Počas konania nepredloţil ţiadne dôkazy,

ani indície, ktoré by viedli k úvahám, ţe v prípade jeho návratu do Iraku by bol vystavený

reálnej hrozbe váţneho bezprávia v podobe váţneho a individuálneho ohrozenia ţivota alebo

nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo

vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní vychádzal,

pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel k záveru, ţe odporca riadne

vyhodnotil dokazovanie, ktoré vyústilo v riadne zistený skutkový stav, z ktorého odporca

vychádzal pri svojom rozhodovaní o tom, či u navrhovateľa existujú dôvody pre udelenie

doplnkovej ochrany.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, ţe povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré ţiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo ţiadneho ustanovenia zákona nemoţno

vyvodiť, ţe by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie medzinárodnej ochrany ţiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom

vykonal príslušné skutkové zistenia.

Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd

uvádza, ţe jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a moţnosť legálneho

pobytu na území SR tým ţiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak neţiaduce poţadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaţe k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate ţiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase neţ v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného ţiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závaţné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu váţneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami obsiahnutými v opravnom prostriedku

a rovnako aj dôvodom, pre ktorý poţiadal navrhovateľ o azyl a poskytnutie doplnkovej

ochrany.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotoţňuje so skutkovými ako aj právnymi

závermi krajského súdu, ktorý vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil, z čoho vyvodil svoj

záver zhodný so záverom odporcu o tom, ţe navrhovateľ nesplnil podmienky pre poskytnutie

doplnkovej ochrany.

K vysloveným záverom krajského súdu nemá odvolací súd ţiadne námietky

a v podrobnostiach na ne odkazuje.

Rozhodnutie odporcu o neudelení azylu a doplnkovej ochrany bolo potrebné

povaţovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako vecne

správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, ţe navrhovateľovi,

ktorý nemal úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca

nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 20. júla 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková