Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/29/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu, v právnej veci navrhovateľa: L. D. A. (alias L. D.), nar. X., štátny príslušník Čínskej

ľudovej republiky, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: A 053286, t. č. miestom pobytu

Pobytový tábor R., zastúpený Mgr. J. K., pracovníčkou S., K., proti odporcovi: Migračný

úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30.09.2010,

na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -33

zo dňa 23.02.2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -33 zo dňa 23. februára 2011 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu

ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30. septembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a

na ďalšie konanie.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. -33

zo dňa 23.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30.09.2010,

ktorým odporca podľa ustanovenia o azyle a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“),

neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a podľa § 13c

ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi

náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľovu námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd

ako nedôvodnú a za neodôvodnenú považoval aj námietku nesprávneho právneho posúdenia

veci. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z navrhovateľom predneseného príbehu ním

prezentovaného dôvodu odchodu z krajiny pôvodu. Krajský súd poznamenal, že azylové

konanie, osobitne v otázke posúdenia naplnenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8

zákona o azyle, sa od iných druhov administratívnych konaní líši tým, že správny orgán

(odporca) posudzuje výlučne tie dôvody, ktoré predniesol žiadateľ o azyl na odôvodnenie

svojej žiadosti o azyl; nebolo preto úlohou odporcu vyhľadávať za navrhovateľa aj iné

dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu a to ani v prípade, ak by o nich mal vedomosť.

V otázke posúdenia potreby poskytnutia doplnkovej ochrany vychádzal odporca z obsahu

navrhovateľom predneseného príbehu a zo správ o krajine jeho pôvodu a za týmto účelom

zadovážil a do spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú

z rôznych zdrojov a poskytujú dostatočný obraz o situácii v čase vydania rozhodnutia.

Krajský súd poukázal aj na obsah správ, založených navrhovateľom do administratívneho

spisu, ktoré však časovo predbiehali udalosť, navrhovateľom opísanú ako dôvod jeho

odchodu z Číny.

Krajský súd považoval výrok o neudelení azylu za správny a vydaný v súlade

so zákonom, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ vystupoval pred slovenskými štátnymi

orgánmi pod rôznymi identitami, pričom svoju skutočnú totožnosť nepreukázal žiadnym

hodnoverným spôsobom a uvádzal rôzne dôvody svojho odchodu z Číny a žiadne zo svojich

tvrdení ničím nepreukázal. Takto zistené rozdiely v udávaní podstatných informácií svedčili

v neprospech navrhovateľa a spochybňovali jeho dôveryhodnosť a nehodnovernosť

navrhovateľa, ktorý v azylovom konaní nepreukázal svoje tvrdenia relevantným spôsobom,

bola dostatočným a odôvodneným argumentom na neudelenie azylu, pretože nebolo

vo všeobecnosti možné uveriť príbehu, ním predostretého. Vo vzťahu k vyhodnoteniu

navrhovateľa ako osoby z pohľadu azylového konania nedôveryhodnej sa tak názory odporcu

aj krajského súdu stotožnili.

Aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany pokladal krajský súd za správny

a vydaný v súlade so zákonom – navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a nehrozí mu

uloženie, či výkon trestu smrti a nebolo možné mu veriť, že dôvodom jeho odchodu z Číny

bolo lepenie plagátu na dvere policajnej stanice. V Číne, ani v oblasti Tibetu neprebieha

vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by v prípade návratu

navrhovateľa bola ohrozená jeho osobná integrita a v správach o Číne nebolo ani zmienky

o tom, že by sa čínski navrátilci, vrátane neúspešných žiadateľov o azyl, stretávali pri návrate

so zlým zaobchádzaním, preto, podľa názoru súdu, navrhovateľovi nehrozí v prípade návratu

neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie.

K námietke nedostatočne odôvodneného výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany

krajský súd uviedol, že odporca náležite odôvodnil nenaplnenie predpokladov poskytnutia

tohto druhu medzinárodnej ochrany navrhovateľovi, pričom predmetné odôvodnenie

zodpovedá aj v konaní zistenému stavu veci, resp. vyhodnoteniu zisteného stavu veci.

Pretože odporca zákonným, náležitým a dostatočným spôsobom zistil stav veci,

zistený stav veci správne vyhodnotil po právnej stránke, pričom v prípade navrhovateľa

nebolo možné hovoriť o preukázaní predpokladov udelenia azylu (z dôvodu všeobecnej

nedôveryhodnosti navrhovateľa) a súčasne sa nepreukázala existencia bezpečnostných rizík

jeho návratu do krajiny jeho pôvodu, dospel krajský súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie

odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne a zákonné podľa

, v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,

včas odvolanie z dôvodov, že krajský súd tak, ako aj odporca, nedostatočne zistil skutkový

stav, nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

Rozpory medzi výpoveďami na polícii a pred pracovníkom Migračného úradu

a rozdiely v mene vysvetlil tak, že na pohovore uviedol, že ovláda len tibetský jazyk, podanie

vyhlásenia na polícii bolo tlmočené navrhovateľovým kamarátom Z. X. N. a až následne bolo

tlmočené čínskym tlmočníkom. Uviedol, že ak vznikli v priebehu konania pochybnosti,

týkajúce sa prípadných rozporov, mal byť ohľadom nich vypočutý. Pri podávaní vyhlásenia

na polícii neuviedol ako dôvod svojej žiadosti obavu pred políciou z dôvodu, že na dverách

policajnej stanice vylepil plagát s heslami za oslobodenie Tibetu, pretože bol na polícii

prítomný čínsky tlmočník pôvodom Číňan a navrhovateľ sa bál povedať pravdu. Aj ostatní

jeho kamaráti, ktorí boli zadržaní, neuvádzali všetky dôvody a aj keď vedeli po čínsky., boli

ochotní vypovedať v čínskom jazyku len ak tlmočník nebude pôvodom Číňan.

Ohľadne vylepenia plagátu na dvere policajnej stanice poukázal navrhovateľ na čl. 10

(Sloboda prejavu) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol,

že plagáty boli adresované práve čínskej správe a čínskym orgánom a takýmto spôsobom

chceli prejaviť svoj nesúhlas.

Ohľadne uvedenia zlého dátumu povstania z roku 2008 uviedol, že táto udalosť sa

odohrala pred tromi rokmi a z toho dôvodu sa najprv pomýlil, ale následne sa sám opravil.

Na záver odvolania navrhovateľ uviedol, že trvá na tom, že spĺňa zákonom stanovené

podmienky na udelenie azylu na území SR a že v jeho prípade bola preukázaná

opodstatnenosť obáv z prenasledovania z náboženských, rasových, národnostných dôvodov,

z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej

skupine - šírenie plagátov s tematikou oslobodenia Tibetu je zo strany čínskej vlády

a bezpečnostných zložiek postihované a v prípade návratu do Tibetu mu hrozí neľudské

a ponižujúce zaobchádzanie. Žiadateľ o azyl môže byť poslaný do väzenia či pracovného

tábora, bitý a mučený, ak sa vráti do Číny a najviac ohrození sú tí, ktorí opustili krajinu

nelegálne, ako navrhovateľ a súd sa tým vôbec nezaoberal.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol rozsudok krajského súdu

zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové

konanie.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 24.05.2011, v ktorom

uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľa v podanom odvolaní opakuje dôvody uvádzané

počas azylového konania, ale neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv

na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Po posúdení dôvodov navrhovateľa boli jeho tvrdenia

vyhodnotené ako nedôveryhodné. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol

prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a v jeho prípade nebola

preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských

dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej

sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom

postavení utečencov a zo zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine pôvodu

nebolo preukázané, že tam bude v prípade návratu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to

ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol

rozsudok krajského súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší sud SR“), ako súd odvolací

( ), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné

zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

v spojení s s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený

minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu

SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a 3

).

Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu

je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,

podľa ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých

politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom

na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

V tomto ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu

cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta

).

Podľa § 9 zákona o azyle môže ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov,

aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

Podľa § 10 zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento

zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel

z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku

alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred

písomne súhlasí (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny

s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).

Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej

republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa

podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.

Podľa § 13a zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento

cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa

§ 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území

Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená

povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu

a o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území SR, preto primárne,

v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,

ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté

rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými

námietkami navrhovateľa, uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného

rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu bolo zistené, že odporca vykonal v konaní dokazovanie

procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine jeho

pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v Číne

so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Odporca získal

informácie o krajine pôvodu navrhovateľa predovšetkým od Odboru dokumentaristiky

a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky

zo zdrojov: Správa o stave ľudských práv v krajine - Čína (vrátane Tibetu, Hong Kongu

a Macou), vydaná dňa 11.03.2010 MZV USA; Výročná správa Výkonnej komisie Kongresu

USA o Číne za rok 2009; Výročná správa 2009 vydaná Tibetským centrom pre ľudské práva

a demokraciu; Správa HRW – Čína 2009; Správa hraničného úradu Spojeného kráľovstva

zo dňa 08.01.2010, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa Human Rights Watch -

Čína 2009; IRB Kanada; MV Spojeného kráľovstva – Operačná odporúčacia nóta, Čína

10.09.2009; CIA Kniha faktov o svete 2010 – Čína; Japanfocus.org – Prehodnocovanie

čínskej politiky ohľadom Tibetu; Čínsko-Tibetské informačné centrum a z iných verejne

dostupných zdrojov.

Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ bol spolu s ďalšími štyrmi

štátnymi príslušníkmi Číny dňa 02.04.2010 kontrolovaný policajnou hliadkou v meste

Moldava nad Bodvou. O udelenie azylu požiadal dňa 03.04.2010 na Oddelení azylu

Policajného zboru Humenné z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Tibete je zlá

ekonomická situácia a prebiehajúci vojnový konflikt. Do zápisnice o podaní vysvetlenia

uviedol, že bol mníchom, jeden starší mních mu chcel pomôcť a zaplatil 40.000,- čínskych

yuanov neznámemu mužovi, aby ho dostal do Európy, lebo doma mali málo peňazí,

navrhovateľ sa chcel dostať do nejakej krajiny, kde by mohol pracovať a doma bola zlá

politiká situácia, keďže Tibet sa chce osamostatniť od Číny a sú tam nepokoje. Neznámy muž

mu vybavil cestovný pas a cestovali najprv lietadlom, potom autom a keď vystúpili, muž ho

zavrel do jedného domu, kde bol 7 dní. Večer ho zobral do auta, dal mu 100,- Eur a po 2-3

hodinách jazdy zastavil, prišlo druhé auto, do ktorého navrhovateľ nastúpil, pričom v aute

sedeli okrem vodiča ešte ďalšie 3 osoby a po ceste zobrali ešte jedného muža. Po 1-2

hodinách jazdy vodič zastavil a ukázal im, ktorým smerom majú ísť. Po asi pol hodine došli

do mesta, kde ich chytili policajti. Ďalej uviedol, že sa v domovskom štáte nedopustil

žiadneho protiprávneho konania a nebol trestne stíhaný ani odsúdený a nebol členom

politickej strany ani žiadneho hnutia (čo potvrdil aj pri vstupnom pohovore).

Počas vstupného pohovoru dňa 17.08.2010 navrhovateľ uviedol, že k mníchom

nastúpil, keď mal asi 20 rokov a mníchom bol 9 rokov, ale kvôli nepokojom v roku 2008

musel z kláštora odísť – navrhovateľ sa zúčastnil demonštrácie, kde rozdával letáky

za osamostatnenie Tibetu, bol vypočúvaný políciou (navrhovateľ uviedol, že bol zo strany

policajtov aj fyzicky napadnutý) a z kláštora bol vylúčený. V roku 2009 išiel lepiť plagát

za nezávislosť Tibetu v noci na policajnú stanicu, kde mu policajné auto zasvietilo do tváre.

S navrhovateľom boli aj dvaja jeho kamaráti a jedného z nich policajti chytili a navrhovateľ

s druhým kamarátom ušli. Navrhovateľ odišiel do Lhasy, kde si vybavoval doklady

a zabezpečoval cestu. Tibet opustil v marci, apríli roku 2010 z Lhasy. Cestoval letecky

v sprievode jedného bieleho muža.

Ako dôvod požiadania o azyl uviedol, že v Tibete je veľmi zlá situácia a je všeobecne

známe, že koho chytia a usvedčia z vylepovania takých plagátov, hrozí mu doživotie a možno

aj smrť. V prípade návratu do Tibetu sa obáva o svoju rodinu, sestru, pretože po návrate bude

čínskej polícii jasné, že ho rodina zatajovala a obáva sa aj o svoju bezpečnosť. Ako ďalšie

dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že nechodil do školy, je jednoduchý muž a na území

SR by chcel pokojne žiť.

Dňa 30.09.2010 vydal odporca rozhodnutie č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010

o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a neposkytnutí doplnkovej ochrany,

ktoré zdôvodnil tým, že navrhovateľovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z rasových,

národnostných alebo náboženských dôvodov, nezastával žiadne politické názory, za ktoré by

mu prenasledovanie hrozilo, nebol ani príslušníkom žiadnej sociálnej skupiny a pokiaľ by sa

skutočne obával o svoju bezpečnosť, opustil by krajiny bezodkladne, pri prvej príležitosti.

Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,

či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle

a dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie

doplnkovej ochrany – voči navrhovateľovi nebolo vedené trestné stíhanie, nebol väznený,

nemal žiadne problémy s čínskymi štátnymi orgánmi a nebol vystavený ani mučeniu,

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Situácia v Číne, najmä

v Tibetskej oblasti, je síce napätá, avšak nedá sa kvalifikovať ako medzinárodný

alebo vnútroštátny konflikt v zmysle zákona o azyle a v prípade návratu navrhovateľovi

nehrozí uloženie alebo výkon trestu smrti. Ohľadne situácie v Číne odporca v rozhodnutí

1010Sža/29/2011

uviedol, že čínska vláda prísne kontroluje informačné toky a prístup do Tibetskej autonómnej

oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti a je ťažké presne určiť rozsah

porušovania ľudských práv. Podľa správy MZV USA čínske orgány aj naďalej páchali

závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv, mučenia

a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu roku bolo

veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody z dôvodu

svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci 2008. Ďalej sa v správe uvádzalo,

že 5. februára bolo v prefektúre Gan Zi, provincii Sichuan odsúdených šesť Tibeťanov

na 18 mesiacov až 3 roky odňatia slobody za participáciu na protestoch v roku 2008.

Napriek takýmto negatívnym správam o krajine pôvodu navrhovateľa, dokonca z okolia

jeho bydliska, odporca skonštatoval, že s navrhovateľom nemajú žiadnu súvislosť.

Najvyšší súd SR sa nestotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ, ako žiadateľ

o azyl, neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, že mohol byť vystavený prenasledovaniu

z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle, resp., že neexistujú dôvody pre udelenie

doplnkovej ochrany. Najvyšší súd SR považoval uvedený záver odporcu (na rozdiel

od krajského súdu) za nedostatočne podložený a nepresvedčivý. Nestotožnil sa ani s názorom

krajského súdu, že neudelenie azylu bolo dôvodné z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti

navrhovateľa; dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany totiž nebola

nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania

z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle.

Navrhovateľ vo výpovedi dňa 03.04.2010 uviedol, že z domovskej krajiny sa rozhodol

odísť, lebo doma mali málo peňazí, navrhovateľ sa chcel dostať do nejakej krajiny, kde by

mohol pracovať a doma bola zlá politiká situácia, keďže Tibet sa chce osamostatniť od Číny

a sú tam nepokoje. V zápisnici z výpovede navrhovateľa je uvedené, že z jazyka čínskeho

do tibetského tlmočil N. B. Z. X., nakoľko navrhovateľ čínskemu jazyku dobre nerozumie.

Počas vstupného pohovoru dňa 17.08.2010, ktorý bol vedený v tibetskom jazyku

prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, navrhovateľ uviedol, že v roku 2009 lepil

plagát za nezávislosť Tibetu v noci na policajnú stanicu a policajné auto mu zasvietilo

do tváre. S navrhovateľom boli aj dvaja jeho kamaráti, jedného z nich policajti chytili

a navrhovateľ s druhým kamarátom ušli. Tibet opustil v marci, apríli roku 2010 z Lhasy a ako

dôvod požiadania o azyl uviedol, že v Tibete je veľmi zlá situácia a je všeobecne známe,

že koho chytia a usvedčia z vylepovania takých plagátov, hrozí mu doživotie a možno aj

smrť. V prípade návratu do Tibetu sa obáva o svoju rodinu, sestru, pretože po jeho návrate

bude čínskej polícii jasné, že ho rodina zatajovala a obáva sa aj o svoju bezpečnosť.

Ako ďalšie dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že nechodil do školy, je jednoduchý muž

a na území SR by chcel pokojne žiť.

Najvyšší súd SR konštatoval, že síce existujú rozpory medzi výpoveďou navrhovateľa

dňa 03.04.2010 a vstupným pohovorom dňa 17.08.2010, avšak odporca, ani krajský súd,

objasneniu dôvodov týchto rozporov nevenovali žiadnu pozornosť. V podanom odvolaní

zástupkyňa navrhovateľa zdôvodnila uvedené rozpory tým, že na polícii bol prítomný čínsky

tlmočník pôvodom Číňan a navrhovateľ sa bál povedať pravdu, pričom aj ostatní jeho

kamaráti, ktorí boli zadržaní, neuviedli všetky dôvody a aj keď vedeli po čínsky, boli ochotní

vypovedať v čínskom jazyku, len ak tlmočník nebude pôvodom Číňan. Odvolací súd,

vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a vzhľadom

na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal, nemohol vylúčiť takýto dôvod

neuvedenia všetkých skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie opodstatnenosti

navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako pochopiteľný, resp. akceptujúci a dáva do pozornosti,

že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. zo dňa 16.10.2007)

je pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor.

Odporca sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal ani otázkou objektívneho

elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine jeho

pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám,

ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená

pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že vykonával určitú politickú činnosť tým, že v roku 2008

rozdával letáky za osamostatnenie Tibetu a v roku 2009 vylepil plagát za nezávislosť Tibetu

na policajnú stanicu, čím demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a že by

navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tiež reálne hroziť perzekúcia –

a najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ vyplýva, že proces

svojvoľných zatknutí a väzieb Tibeťanov pokračuje a pramení najmä z pokojných

protestov v skupinách na podporu Dalajlámu, slobody či nezávislosti Tibetu alebo

prepustenia tých, ktorí boli zatknutí. Všetky formy vyjadrovania v rozpore s postupmi

Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný

charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní

procedurálnych záruk. (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské

práva a demokraciu)

S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo, podľa Najvyššieho

súdu SR, možné primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa zakladajú na pravde

a z tohto pohľadu sa javil neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,

že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.

V preskúmavanom prípade navrhovateľ tvrdil, že v roku 2008 rozdával letáky

za osamostatnenie Tibetu a v roku 2009 v obci Gatu Shang nalepil na dvere policajnej stanice

plagát za nezávislosť Tibetu, pričom, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, výpoveď

navrhovateľa ohľadne týchto okolností nebola v rozpore s informáciami odporcu o situácii

v tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa. Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský

súd, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania

pre zastávanie určitých politických názorov a teda neboli splnené podmienky

pre udelenie azylu na území SR, posúdil Najvyšší súd SR ako nepresvedčivý.

Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu

odporcu o neudelení azylu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti

a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nebolo

preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu, doplňovať vecnú, či právnu

argumentáciu rozhodnutia odporcu a nebolo jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie

na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už

v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec

mu vrátiť na nové posúdenie, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové

súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové

konanie.

Najvyšší súd SR považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral

na zistenie postoja štátnych orgánov v časti krajiny pôvodu navrhovateľa k osobám,

ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete vylepovaním plagátov s obsahom, ktorý je

odporcovi známy, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám,

ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalajlámu. Čo sa týka možného prenasledovania

navrhovateľa z dôvodu vykonávania aktivít – roznášania letákov a lepenia plagátov,

považuje Najvyšší súd SR za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil, ako je

potrebné kvalifikovať prípady, keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať

za príslušníka určitej politickej, náboženskej, či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu,

je však nepochybné, že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou

vrstvou obyvateľstva spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný.

Odvolací súd pritom poznamenal, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy

zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom

myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu, bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj

z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu.

V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú

dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania

a sympatizovania s určitými politickými názormi.

O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224

ods. 1 a 2 a v spojení s a

tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešný navrhovateľ ich

náhradu nežiadal a neúspešnému odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 20. júla 2011

JUDr. J. Henčeková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková