Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
104/364200.2d7a37.pdf
PDF · 215.03 KB
No categories available
10Sža/29/2011
Najvyšší súd 10Sža/29/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu, v právnej veci navrhovateľa: L. D. A. (alias L. D.), nar. X., štátny príslušník Čínskej
ľudovej republiky, bez dokladov totožnosti, evidenčné číslo: A 053286, t. č. miestom pobytu
Pobytový tábor R., zastúpený Mgr. J. K., pracovníčkou S., K., proti odporcovi: Migračný
úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Pivonková č. 6, Bratislava, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia odporcu č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30.09.2010,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Saz/73/2010-33
zo dňa 23.02.2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 9Saz/73/2010-33 zo dňa 23. februára 2011 m e n í tak, že rozhodnutie odporcu
ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30. septembra 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a
na ďalšie konanie.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave potvrdil napadnutým rozsudkom č. k. 9Saz/73/2010-33
zo dňa 23.02.2011 rozhodnutie č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010 zo dňa 30.09.2010,
ktorým odporca podľa ustanovenia § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o azyle“),
neudelil navrhovateľovi azyl na území Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a podľa § 13c
ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu neposkytol ani doplnkovú ochranu. Navrhovateľovi
náhradu trov konania nepriznal.
Navrhovateľovu námietku nedostatočne zisteného stavu veci vyhodnotil krajský súd
ako nedôvodnú a za neodôvodnenú považoval aj námietku nesprávneho právneho posúdenia
veci. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal z navrhovateľom predneseného príbehu ním
prezentovaného dôvodu odchodu z krajiny pôvodu. Krajský súd poznamenal, že azylové
konanie, osobitne v otázke posúdenia naplnenia predpokladov udelenia azylu podľa § 8
zákona o azyle, sa od iných druhov administratívnych konaní líši tým, že správny orgán
(odporca) posudzuje výlučne tie dôvody, ktoré predniesol žiadateľ o azyl na odôvodnenie
svojej žiadosti o azyl; nebolo preto úlohou odporcu vyhľadávať za navrhovateľa aj iné
dôvody jeho odchodu z krajiny pôvodu a to ani v prípade, ak by o nich mal vedomosť.
V otázke posúdenia potreby poskytnutia doplnkovej ochrany vychádzal odporca z obsahu
navrhovateľom predneseného príbehu a zo správ o krajine jeho pôvodu a za týmto účelom
zadovážil a do spisu založil aktuálne správy o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré pochádzajú
z rôznych zdrojov a poskytujú dostatočný obraz o situácii v čase vydania rozhodnutia.
Krajský súd poukázal aj na obsah správ, založených navrhovateľom do administratívneho
spisu, ktoré však časovo predbiehali udalosť, navrhovateľom opísanú ako dôvod jeho
odchodu z Číny.
Krajský súd považoval výrok o neudelení azylu za správny a vydaný v súlade
so zákonom, keďže bolo preukázané, že navrhovateľ vystupoval pred slovenskými štátnymi
orgánmi pod rôznymi identitami, pričom svoju skutočnú totožnosť nepreukázal žiadnym
hodnoverným spôsobom a uvádzal rôzne dôvody svojho odchodu z Číny a žiadne zo svojich
tvrdení ničím nepreukázal. Takto zistené rozdiely v udávaní podstatných informácií svedčili
v neprospech navrhovateľa a spochybňovali jeho dôveryhodnosť a nehodnovernosť
navrhovateľa, ktorý v azylovom konaní nepreukázal svoje tvrdenia relevantným spôsobom,
bola dostatočným a odôvodneným argumentom na neudelenie azylu, pretože nebolo
vo všeobecnosti možné uveriť príbehu, ním predostretého. Vo vzťahu k vyhodnoteniu
navrhovateľa ako osoby z pohľadu azylového konania nedôveryhodnej sa tak názory odporcu
aj krajského súdu stotožnili.
Aj výrok o neposkytnutí doplnkovej ochrany pokladal krajský súd za správny
a vydaný v súlade so zákonom – navrhovateľ nebol nikdy trestne stíhaný a nehrozí mu
uloženie, či výkon trestu smrti a nebolo možné mu veriť, že dôvodom jeho odchodu z Číny
bolo lepenie plagátu na dvere policajnej stanice. V Číne, ani v oblasti Tibetu neprebieha
vnútroštátny či medzinárodný ozbrojený konflikt, v dôsledku ktorého by v prípade návratu
navrhovateľa bola ohrozená jeho osobná integrita a v správach o Číne nebolo ani zmienky
o tom, že by sa čínski navrátilci, vrátane neúspešných žiadateľov o azyl, stretávali pri návrate
so zlým zaobchádzaním, preto, podľa názoru súdu, navrhovateľovi nehrozí v prípade návratu
neľudské, či ponižujúce zaobchádzanie.
K námietke nedostatočne odôvodneného výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany
krajský súd uviedol, že odporca náležite odôvodnil nenaplnenie predpokladov poskytnutia
tohto druhu medzinárodnej ochrany navrhovateľovi, pričom predmetné odôvodnenie
zodpovedá aj v konaní zistenému stavu veci, resp. vyhodnoteniu zisteného stavu veci.
Pretože odporca zákonným, náležitým a dostatočným spôsobom zistil stav veci,
zistený stav veci správne vyhodnotil po právnej stránke, pričom v prípade navrhovateľa
nebolo možné hovoriť o preukázaní predpokladov udelenia azylu (z dôvodu všeobecnej
nedôveryhodnosti navrhovateľa) a súčasne sa nepreukázala existencia bezpečnostných rizík
jeho návratu do krajiny jeho pôvodu, dospel krajský súd k názoru, že napadnuté rozhodnutie
odporcu bolo potrebné potvrdiť ako správne a zákonné podľa § 250q zákona č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“).
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ, prostredníctvom svojej právnej zástupkyne,
včas odvolanie z dôvodov, že krajský súd tak, ako aj odporca, nedostatočne zistil skutkový
stav, nesprávne vec právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.
Rozpory medzi výpoveďami na polícii a pred pracovníkom Migračného úradu
a rozdiely v mene vysvetlil tak, že na pohovore uviedol, že ovláda len tibetský jazyk, podanie
vyhlásenia na polícii bolo tlmočené navrhovateľovým kamarátom Z. X. N. a až následne bolo
tlmočené čínskym tlmočníkom. Uviedol, že ak vznikli v priebehu konania pochybnosti,
týkajúce sa prípadných rozporov, mal byť ohľadom nich vypočutý. Pri podávaní vyhlásenia
na polícii neuviedol ako dôvod svojej žiadosti obavu pred políciou z dôvodu, že na dverách
policajnej stanice vylepil plagát s heslami za oslobodenie Tibetu, pretože bol na polícii
prítomný čínsky tlmočník pôvodom Číňan a navrhovateľ sa bál povedať pravdu. Aj ostatní
jeho kamaráti, ktorí boli zadržaní, neuvádzali všetky dôvody a aj keď vedeli po čínsky., boli
ochotní vypovedať v čínskom jazyku len ak tlmočník nebude pôvodom Číňan.
Ohľadne vylepenia plagátu na dvere policajnej stanice poukázal navrhovateľ na čl. 10
(Sloboda prejavu) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uviedol,
že plagáty boli adresované práve čínskej správe a čínskym orgánom a takýmto spôsobom
chceli prejaviť svoj nesúhlas.
Ohľadne uvedenia zlého dátumu povstania z roku 2008 uviedol, že táto udalosť sa
odohrala pred tromi rokmi a z toho dôvodu sa najprv pomýlil, ale následne sa sám opravil.
Na záver odvolania navrhovateľ uviedol, že trvá na tom, že spĺňa zákonom stanovené
podmienky na udelenie azylu na území SR a že v jeho prípade bola preukázaná
opodstatnenosť obáv z prenasledovania z náboženských, rasových, národnostných dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej
skupine - šírenie plagátov s tematikou oslobodenia Tibetu je zo strany čínskej vlády
a bezpečnostných zložiek postihované a v prípade návratu do Tibetu mu hrozí neľudské
a ponižujúce zaobchádzanie. Žiadateľ o azyl môže byť poslaný do väzenia či pracovného
tábora, bitý a mučený, ak sa vráti do Číny a najviac ohrození sú tí, ktorí opustili krajinu
nelegálne, ako navrhovateľ a súd sa tým vôbec nezaoberal.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ navrhol rozsudok krajského súdu
zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu sa zrušuje v celom rozsahu a vec sa vracia na nové
konanie.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadril podaním zo dňa 24.05.2011, v ktorom
uviedol, že právna zástupkyňa navrhovateľa v podanom odvolaní opakuje dôvody uvádzané
počas azylového konania, ale neuvádza žiadne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Po posúdení dôvodov navrhovateľa boli jeho tvrdenia
vyhodnotené ako nedôveryhodné. Odporca sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľa, že bol
prenasledovaný z dôvodov uvedených v § 8 zákona o azyle a v jeho prípade nebola
preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských
dôvodov, dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevského dohovoru z roku 1951 o právnom
postavení utečencov a zo zákona o azyle. Po vyhodnotení dostupných správ o krajine pôvodu
nebolo preukázané, že tam bude v prípade návratu vystavený vážnemu bezpráviu tak, ako to
ustanovuje § 2 písm. f) zákona o azyle. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odporca navrhol
rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší sud SR“), ako súd odvolací
(§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné
zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. júla 2011 (§ 156 ods. 1 a 3
O. s. p.).
Konanie o udelenie azylu na území SR je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu
je spojené so splnením podmienok, taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle,
podľa ktorého udelí ministerstvo azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý
a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých
politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom
na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
V tomto ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu
cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta
Podľa § 9 zákona o azyle môže ministerstvo udeliť azyl z humanitných dôvodov,
aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.
Podľa § 10 zákona o azyle udelí ministerstvo na účel zlúčenia rodiny azyl, ak tento
zákon neustanovuje inak,
a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel
z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku
alebo
c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred
písomne súhlasí (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny
s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8 (ods. 3).
Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej
republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 4).
Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa
podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
Podľa § 13a zákona o azyle poskytne ministerstvo doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento
cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa
§ 13a, mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území
Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená
povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neudelení azylu
a o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi na území SR, preto primárne,
v medziach odvolania, Najvyšší súd SR preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté
rozhodnutie odporcu, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými
námietkami navrhovateľa, uvedenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného
rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu bolo zistené, že odporca vykonal v konaní dokazovanie
procesne legálnymi dôkazmi a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ o krajine jeho
pôvodu, z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú politicko-spoločenskú situáciu v Číne
so zameraním na dôvody, pre ktoré navrhovateľ žiadal o udelenie azylu. Odporca získal
informácie o krajine pôvodu navrhovateľa predovšetkým od Odboru dokumentaristiky
a zahraničnej spolupráce Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
zo zdrojov: Správa o stave ľudských práv v krajine - Čína (vrátane Tibetu, Hong Kongu
a Macou), vydaná dňa 11.03.2010 MZV USA; Výročná správa Výkonnej komisie Kongresu
USA o Číne za rok 2009; Výročná správa 2009 vydaná Tibetským centrom pre ľudské práva
a demokraciu; Správa HRW – Čína 2009; Správa hraničného úradu Spojeného kráľovstva
zo dňa 08.01.2010, Správa Amnesty International - Čína 2010, Správa Human Rights Watch -
Čína 2009; IRB Kanada; MV Spojeného kráľovstva – Operačná odporúčacia nóta, Čína
10.09.2009; CIA Kniha faktov o svete 2010 – Čína; Japanfocus.org – Prehodnocovanie
čínskej politiky ohľadom Tibetu; Čínsko-Tibetské informačné centrum a z iných verejne
dostupných zdrojov.
Ako vyplynulo z administratívneho spisu, navrhovateľ bol spolu s ďalšími štyrmi
štátnymi príslušníkmi Číny dňa 02.04.2010 kontrolovaný policajnou hliadkou v meste
Moldava nad Bodvou. O udelenie azylu požiadal dňa 03.04.2010 na Oddelení azylu
Policajného zboru Humenné z dôvodu obavy o svoj život, nakoľko v Tibete je zlá
ekonomická situácia a prebiehajúci vojnový konflikt. Do zápisnice o podaní vysvetlenia
uviedol, že bol mníchom, jeden starší mních mu chcel pomôcť a zaplatil 40.000,- čínskych
yuanov neznámemu mužovi, aby ho dostal do Európy, lebo doma mali málo peňazí,
navrhovateľ sa chcel dostať do nejakej krajiny, kde by mohol pracovať a doma bola zlá
politiká situácia, keďže Tibet sa chce osamostatniť od Číny a sú tam nepokoje. Neznámy muž
mu vybavil cestovný pas a cestovali najprv lietadlom, potom autom a keď vystúpili, muž ho
zavrel do jedného domu, kde bol 7 dní. Večer ho zobral do auta, dal mu 100,- Eur a po 2-3
hodinách jazdy zastavil, prišlo druhé auto, do ktorého navrhovateľ nastúpil, pričom v aute
sedeli okrem vodiča ešte ďalšie 3 osoby a po ceste zobrali ešte jedného muža. Po 1-2
hodinách jazdy vodič zastavil a ukázal im, ktorým smerom majú ísť. Po asi pol hodine došli
do mesta, kde ich chytili policajti. Ďalej uviedol, že sa v domovskom štáte nedopustil
žiadneho protiprávneho konania a nebol trestne stíhaný ani odsúdený a nebol členom
politickej strany ani žiadneho hnutia (čo potvrdil aj pri vstupnom pohovore).
Počas vstupného pohovoru dňa 17.08.2010 navrhovateľ uviedol, že k mníchom
nastúpil, keď mal asi 20 rokov a mníchom bol 9 rokov, ale kvôli nepokojom v roku 2008
musel z kláštora odísť – navrhovateľ sa zúčastnil demonštrácie, kde rozdával letáky
za osamostatnenie Tibetu, bol vypočúvaný políciou (navrhovateľ uviedol, že bol zo strany
policajtov aj fyzicky napadnutý) a z kláštora bol vylúčený. V roku 2009 išiel lepiť plagát
za nezávislosť Tibetu v noci na policajnú stanicu, kde mu policajné auto zasvietilo do tváre.
S navrhovateľom boli aj dvaja jeho kamaráti a jedného z nich policajti chytili a navrhovateľ
s druhým kamarátom ušli. Navrhovateľ odišiel do Lhasy, kde si vybavoval doklady
a zabezpečoval cestu. Tibet opustil v marci, apríli roku 2010 z Lhasy. Cestoval letecky
v sprievode jedného bieleho muža.
Ako dôvod požiadania o azyl uviedol, že v Tibete je veľmi zlá situácia a je všeobecne
známe, že koho chytia a usvedčia z vylepovania takých plagátov, hrozí mu doživotie a možno
aj smrť. V prípade návratu do Tibetu sa obáva o svoju rodinu, sestru, pretože po návrate bude
čínskej polícii jasné, že ho rodina zatajovala a obáva sa aj o svoju bezpečnosť. Ako ďalšie
dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že nechodil do školy, je jednoduchý muž a na území
SR by chcel pokojne žiť.
Dňa 30.09.2010 vydal odporca rozhodnutie č. ČAS: MU-152-24/PO-Ž-2010
o neudelení azylu navrhovateľovi na území SR a neposkytnutí doplnkovej ochrany,
ktoré zdôvodnil tým, že navrhovateľovi v krajine pôvodu nehrozí prenasledovanie z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, nezastával žiadne politické názory, za ktoré by
mu prenasledovanie hrozilo, nebol ani príslušníkom žiadnej sociálnej skupiny a pokiaľ by sa
skutočne obával o svoju bezpečnosť, opustil by krajiny bezodkladne, pri prvej príležitosti.
Vzhľadom k tomu, že neboli naplnené dôvody pre udelenie azylu, odporca skúmal,
či navrhovateľ spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle zákona o azyle
a dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil ani zákonom stanovené podmienky pre udelenie
doplnkovej ochrany – voči navrhovateľovi nebolo vedené trestné stíhanie, nebol väznený,
nemal žiadne problémy s čínskymi štátnymi orgánmi a nebol vystavený ani mučeniu,
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Situácia v Číne, najmä
v Tibetskej oblasti, je síce napätá, avšak nedá sa kvalifikovať ako medzinárodný
alebo vnútroštátny konflikt v zmysle zákona o azyle a v prípade návratu navrhovateľovi
nehrozí uloženie alebo výkon trestu smrti. Ohľadne situácie v Číne odporca v rozhodnutí
1010Sža/29/2011
uviedol, že čínska vláda prísne kontroluje informačné toky a prístup do Tibetskej autonómnej
oblasti a tibetských oblastí mimo Tibetskej autonómnej oblasti a je ťažké presne určiť rozsah
porušovania ľudských práv. Podľa správy MZV USA čínske orgány aj naďalej páchali
závažné porušovania ľudských práv, vrátane mimosúdnych popráv, mučenia
a svojvoľného zatýkania, mimosúdnych väzieb a domácej väzby. V priebehu roku bolo
veľa Tibeťanov, predovšetkým mníchov, odsúdených na odňatie slobody z dôvodu
svojho zapojenia do protestov a nepokojov v marci 2008. Ďalej sa v správe uvádzalo,
že 5. februára bolo v prefektúre Gan Zi, provincii Sichuan odsúdených šesť Tibeťanov
na 18 mesiacov až 3 roky odňatia slobody za participáciu na protestoch v roku 2008.
Napriek takýmto negatívnym správam o krajine pôvodu navrhovateľa, dokonca z okolia
jeho bydliska, odporca skonštatoval, že s navrhovateľom nemajú žiadnu súvislosť.
Najvyšší súd SR sa nestotožnil so záverom odporcu, že navrhovateľ, ako žiadateľ
o azyl, neuvádzal skutočnosti svedčiace o tom, že mohol byť vystavený prenasledovaniu
z dôvodov, uvedených v § 8 zákona o azyle, resp., že neexistujú dôvody pre udelenie
doplnkovej ochrany. Najvyšší súd SR považoval uvedený záver odporcu (na rozdiel
od krajského súdu) za nedostatočne podložený a nepresvedčivý. Nestotožnil sa ani s názorom
krajského súdu, že neudelenie azylu bolo dôvodné z dôvodu všeobecnej nedôveryhodnosti
navrhovateľa; dôvodom neudelenia azylu a neposkytnutia doplnkovej ochrany totiž nebola
nedôveryhodnosť navrhovateľa, ale nepreukázanie opodstatnenosti obáv z prenasledovania
z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle.
Navrhovateľ vo výpovedi dňa 03.04.2010 uviedol, že z domovskej krajiny sa rozhodol
odísť, lebo doma mali málo peňazí, navrhovateľ sa chcel dostať do nejakej krajiny, kde by
mohol pracovať a doma bola zlá politiká situácia, keďže Tibet sa chce osamostatniť od Číny
a sú tam nepokoje. V zápisnici z výpovede navrhovateľa je uvedené, že z jazyka čínskeho
do tibetského tlmočil N. B. Z. X., nakoľko navrhovateľ čínskemu jazyku dobre nerozumie.
Počas vstupného pohovoru dňa 17.08.2010, ktorý bol vedený v tibetskom jazyku
prostredníctvom videokonferenčného zariadenia, navrhovateľ uviedol, že v roku 2009 lepil
plagát za nezávislosť Tibetu v noci na policajnú stanicu a policajné auto mu zasvietilo
do tváre. S navrhovateľom boli aj dvaja jeho kamaráti, jedného z nich policajti chytili
a navrhovateľ s druhým kamarátom ušli. Tibet opustil v marci, apríli roku 2010 z Lhasy a ako
dôvod požiadania o azyl uviedol, že v Tibete je veľmi zlá situácia a je všeobecne známe,
že koho chytia a usvedčia z vylepovania takých plagátov, hrozí mu doživotie a možno aj
smrť. V prípade návratu do Tibetu sa obáva o svoju rodinu, sestru, pretože po jeho návrate
bude čínskej polícii jasné, že ho rodina zatajovala a obáva sa aj o svoju bezpečnosť.
Ako ďalšie dôvody svojej žiadosti o azyl uviedol, že nechodil do školy, je jednoduchý muž
a na území SR by chcel pokojne žiť.
Najvyšší súd SR konštatoval, že síce existujú rozpory medzi výpoveďou navrhovateľa
dňa 03.04.2010 a vstupným pohovorom dňa 17.08.2010, avšak odporca, ani krajský súd,
objasneniu dôvodov týchto rozporov nevenovali žiadnu pozornosť. V podanom odvolaní
zástupkyňa navrhovateľa zdôvodnila uvedené rozpory tým, že na polícii bol prítomný čínsky
tlmočník pôvodom Číňan a navrhovateľ sa bál povedať pravdu, pričom aj ostatní jeho
kamaráti, ktorí boli zadržaní, neuviedli všetky dôvody a aj keď vedeli po čínsky, boli ochotní
vypovedať v čínskom jazyku, len ak tlmočník nebude pôvodom Číňan. Odvolací súd,
vzhľadom na dôvody, pre ktoré navrhovateľ opustil krajinu pôvodu a vzhľadom
na subjektívny pocit elementu strachu, ktorý podrobne popísal, nemohol vylúčiť takýto dôvod
neuvedenia všetkých skutočností, rozhodujúcich pre posúdenie opodstatnenosti
navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako pochopiteľný, resp. akceptujúci a dáva do pozornosti,
že podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 1 Sža/9/2007 zo dňa 16.10.2007)
je pre posúdenie dôvodnosti žiadosti o azyl rozhodujúci vstupný pohovor.
Odporca sa vo svojom rozhodnutí dostatočne nezaoberal ani otázkou objektívneho
elementu pocitu strachu navrhovateľa, keď v rozhodnutí neanalyzoval situáciu v krajine jeho
pôvodu z hľadiska postoja štátnych orgánov k prípadným sympatizantom ku skupinám,
ktoré sú nespokojné so situáciou v Tibete. V konaní nebola nijakým spôsobom vyvrátená
pravdivosť tvrdenia navrhovateľa, že vykonával určitú politickú činnosť tým, že v roku 2008
rozdával letáky za osamostatnenie Tibetu a v roku 2009 vylepil plagát za nezávislosť Tibetu
na policajnú stanicu, čím demonštroval svoje postoje k situácii v Tibete a že by
navrhovateľovi v prípade návratu do krajiny pôvodu mohla tiež reálne hroziť perzekúcia –
a najmä s ohľadom na situáciu v krajine pôvodu, keď z rôznych správ vyplýva, že proces
svojvoľných zatknutí a väzieb Tibeťanov pokračuje a pramení najmä z pokojných
protestov v skupinách na podporu Dalajlámu, slobody či nezávislosti Tibetu alebo
prepustenia tých, ktorí boli zatknutí. Všetky formy vyjadrovania v rozpore s postupmi
Čínskej komunistickej strany sú v Tibete dôvodmi pre zadržanie, pričom svojvoľný
charakter týchto zatknutí sa odráža aj v dôvode zatknutí, ako aj v ignorovaní
procedurálnych záruk. (Zdroj: Výročná správa 2009, Tibetské centrum pre ľudské
práva a demokraciu)
S ohľadom na znalosť situácie a pomerov v Tibete nebolo, podľa Najvyššieho
súdu SR, možné primárne vylúčiť, že tvrdenia navrhovateľa sa zakladajú na pravde
a z tohto pohľadu sa javil neudržateľným záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský súd,
že navrhovateľa nemožno považovať za prenasledovanú osobu v zmysle zákona o azyle.
V preskúmavanom prípade navrhovateľ tvrdil, že v roku 2008 rozdával letáky
za osamostatnenie Tibetu a v roku 2009 v obci Gatu Shang nalepil na dvere policajnej stanice
plagát za nezávislosť Tibetu, pričom, podľa názoru Najvyššieho súdu SR, výpoveď
navrhovateľa ohľadne týchto okolností nebola v rozpore s informáciami odporcu o situácii
v tejto časti krajiny pôvodu navrhovateľa. Preto záver odporcu, ktorý si osvojil aj krajský
súd, že nebola preukázaná existencia opodstatnených obáv z prenasledovania
pre zastávanie určitých politických názorov a teda neboli splnené podmienky
pre udelenie azylu na území SR, posúdil Najvyšší súd SR ako nepresvedčivý.
Konanie a rozhodovanie súdu o opravnom prostriedku, podanom proti rozhodnutiu
odporcu o neudelení azylu, je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia podľa V. časti
Občianskeho súdneho poriadku a nie je pokračovaním administratívneho konania. Nebolo
preto úlohou prvostupňového súdu, ale ani odvolacieho súdu, doplňovať vecnú, či právnu
argumentáciu rozhodnutia odporcu a nebolo jeho úlohou ani vykonávať dokazovanie
na skutočnosti, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu veci už
v administratívnom konaní. Preto nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na nové posúdenie, ale odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné prvostupňové
súdne rozhodnutie zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu zrušuje a vec mu vracia na nové
konanie.
Najvyšší súd SR považuje za potrebné, aby sa odporca v ďalšom konaní zameral
na zistenie postoja štátnych orgánov v časti krajiny pôvodu navrhovateľa k osobám,
ktoré vyjadrujú svoje názory na situáciu v Tibete vylepovaním plagátov s obsahom, ktorý je
odporcovi známy, a to najmä s poukazom na postoj štátnych orgánov k osobám,
ktoré presadzujú slobodu Tibetu, Dalajlámu. Čo sa týka možného prenasledovania
navrhovateľa z dôvodu vykonávania aktivít – roznášania letákov a lepenia plagátov,
považuje Najvyšší súd SR za dôležité, aby odporca v ďalšom konaní posúdil, ako je
potrebné kvalifikovať prípady, keď žiadateľa o azyl síce objektívne nie je možné považovať
za príslušníka určitej politickej, náboženskej, či inej vrstvy obyvateľstva v krajine pôvodu,
je však nepochybné, že z určitých dôvodov je štátnymi orgánmi tejto krajiny s uvedenou
vrstvou obyvateľstva spojovaný a je preto diskriminovaný alebo prenasledovaný.
Odvolací súd pritom poznamenal, že vzhľadom na navrhovateľom vyslovené obavy
zo zatknutia pre svoje aktivity, s poukazom na represie štátnych orgánov proti šíriteľom
myšlienok slobody a nezávislosti Tibetu, bude potrebné vyhodnotiť tieto tvrdenia aj
z pohľadu vyhodnotenia opodstatnenosti jeho strachu.
V ďalšom konaní preto odporca posúdi, či navrhovateľom uvádzané dôvody nie sú
dôvodom pre udelenie azylu pre obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania
a sympatizovania s určitými politickými názormi.
O práve na náhradu trov konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ustanovenia § 224
ods. 1 a 2 O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1
O. s. p. tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, keďže úspešný navrhovateľ ich
náhradu nežiadal a neúspešnému odporcovi právo na ich náhradu nevzniklo.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 20. júla 2011
JUDr. J. Henčeková, PhD., v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková