Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
6f1/381241.180f66.pdf
PDF · 126.57 KB
No categories available
2Obo/96/2010
Najvyšší súd 2 Obo 96/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Beaty Miničovej a členiek senátu JUDr Ivany Izakovičovej a Ľubomíry Kúdelovej,
v právnej veci ţalobcu: G. I. L. so sídlom X. IČO: H., zastúpený Mgr. T. K., advokátom, U.,
proti ţalovanému: J. Š. – V., H., IČO: X., zastúpený JUDr. R. H., advokátom, Š. o zaplatenie
1 717 667,10 Sk s príslušenstvom, na odvolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 14. mája 2010 č. k. 4 Cb 25/2000-488, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
14. mája 2010 č. k. 4 Cb 25/2000-488 v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Ţalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť
ţalobcovi 63 038,41 eur s 19,95% úrokom z omeškania od 01. 01. 2000 do zaplatenia, ďalej
sumu 5 527,57 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku uplatnenej istiny
a príslušenstva ţalobu zamietol a uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi náhradu
trov konania v sume 10 443,83 eur do 3 dní na účet právneho zástupcu. V časti o zaplatenie
sumy 1 341,47 eur konanie zastavil.
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, ţe právny predchodca ţalobcu S. Š. S. B.,
pobočka K., zastúpená riaditeľkou Ing. J. Š., uzatvoril so ţalovaným dňa 15. 04. 1994
úverovú zmluvu č. X., na základe ktorej mu bol poskytnutý dlhodobý úver na kúpu
prevádzkovej jednotky vo výške 3 534 500,-- Sk pri úrokovej sadzbe + 5% nad základnú
sadzbu. Podľa zmluvy sa ţalovaný zaviazal úver splácať vo výške a v lehotách podľa čl. III.
odsek 1 a úroky mesačne vţdy podľa stavu k 15. dňu beţného mesiaca s tým, ţe úver bude
splatený najneskôr do 15. 04. 2000. Ďalej v čl. IV. bod 4 bolo medzi stranami dohodnuté, ţe
ak ţalovaný neuhradí splátku úveru, resp. úroky, v dohodnutý deň a nepoţiada o ich
prolongáciu, sporiteľňa okrem iného môţe zvýšiť úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej
splátky o 14,50% nad základnú sadzbu a ďalej môţe odstúpiť od úverovej zmluvy a záväzkov
z nej pre ňu vyplývajúcich. Ţalobca so ţalovaným uzatvoril dva dodatky k tejto úverovej
zmluve, a to dodatok č. 1 zo dňa 16. 07. 1996 a dodatok č. 2 zo dňa 28. 04. 1997, ktorým
došlo k zmene splátkového kalendára v čl. III. bod 1 úverovej zmluvy, splatnosť úveru zostala
zachovaná v pôvodnom znení. Ţalovaný návratnosť úveru zabezpečil zmluvou o zriadení
záloţného práva č. X. zo dňa 15. 04. 1994, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť zapísaná
2
na LV č. X. k. ú. K., ako pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha vo výmere 576 m, stavba –
súp. č. X. postavená na pozemku parc. č. X. s charakteristikou objekt. Zmluva nadobudla
účinnosť 29. 04. 1994 a vklad záloţného práva bol povolený príslušným katastrálnym úradom
pod č. V 190/94 dňa 04. 05. 1994. Z dôvodu nesplácania úveru ţalovaným ţalobca pristúpil
dňa 14. 09. 1999 k odstúpeniu od časti úverovej zmluvy, týkajúcej sa splátkového kalendára –
čl. III. ods. l úverovej zmluvy. Podľa aktuálneho výpisu z bankovej knihy bol ţalobca
v omeškaní so splácaním úveru a posledný obrat bol evidovaný ku dňu 07. 07. 1999. Ku dňu
podania ţaloby ţalovaný dlhoval z titulu poskytnutého úveru na istine 1 717 667,10 Sk,
na riadnych úrokoch 281 684,30 Sk, na zmluvných úrokoch z omeškania 105 491,-- Sk,
na zákonných úrokoch z omeškania 103 076,-- Sk, na poplatkoch za vedenie účtu 700,-- Sk
a na nákladoch z titulu realizácie záloţného práva sumu 4 823,20 Sk, spolu 2 213.405,60 Sk.
V priebehu konania, keďţe pôvodne bola ţalobcom S. S., a. s., došlo k postúpeniu tejto
pohľadávky postupne aţ na terajšieho ţalobcu. Súd prvého stupňa na námietku ţalovaného,
týkajúcu sa výšky zostatku dlhu, vykonal znalecké dokazovanie a na základe tohto zistil, ţe
stav dlhu z poskytnutého úveru k 10. 01. 2000 bol taký, ţe na istine ţalovaný dlhoval sumu
1 717 707,10 Sk, na úrokoch 180 798,47 Sk (tieto potom boli zo strany ţalobcu upravené
na sumu 180 728,32 Sk, keď ohľadom sumy 70,15 Sk bola zobratá ţaloba späť).
Na omeškaných úrokoch podľa znaleckého posudku ţalovaný dlhoval sumu 202 043,86 Sk, aj
táto suma bola zníţená o sumu 40 243,30 Sk, keďţe v tejto časti po námietkach urobených
ţalovaným, zobral ţalobca návrh späť a ţalobca zobral ţalobu späť aj ohľadom sumy 100,--
Sk, keďţe náklady na výkon záloţného práva neboli v sume 4 823,20 Sk ale vo výške
4 723,20 Sk, takţe ţalobca zobral ţalobu späť celkove ohľadom sumy 40 413,40 Sk čo sa
rovná sume 1 341,47 eur. Predmetom ţaloby teda zostala istina vo výške
1 717 667,10 Sk ako je uvedená v ţalobe, poplatok za vedenie účtu vo výške 700,-- Sk, riadne
úroky vo výške 180 728,32 Sk, čo zodpovedá sume 1 899 095,42 Sk, po prepočte suma
63 038,41 eur a z tejto ţalobca poţadoval úrok z omeškania vo výške 19,95% od 01. 01. 2000
a ďalej poţadoval zaplatenie sumy 161 800,56 Sk, čo je 5 370,79 eur a táto suma zodpovedá
kapitalizovanej hodnote úrokov z omeškania tak, ako ich vypočítal znalec v znaleckom
posudku po zníţení o sumu 40 243,30 Sk a ďalej ţalobca poţadoval náklady na realizáciu
záloţného práva vo výške 4 723,20 Sk, čo zodpovedá sume 156,78 eur. Spolu 5 527,57 eur,
z ktorej sumy ţalobca úrok z omeškania nepoţadoval. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe
návrh ţalobcu na zaplatenie istiny vo výške 1 717.667,10 Sk, zaplatenie poplatku za vedenie
účtu vo výške 700,-- Sk, na zaplatenie riadnych úrokov vo výške 180 728,32 Sk, spolu
1 899 095,42 Sk, po prepočte na platnú menu euro 63 038,41 eur je dôvodný a tieţ je dôvodný
jeho nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 19,95% od 01. 01. 2000
do zaplatenia, čo vyplýva z úverovej zmluvy. Dôvodný je nárok ţalobcu aj na zaplatenie
kapitalizovaných úrokov z omeškania vo výške 161 803,56 Sk čo sa rovná sume 5 370,79 eur
a nákladov na realizáciu záloţného práva vo výške 4 723,20 Sk čo zodpovedá sume 156,78
eur. Ţalovaný (chybne uvedené v odôvodnení „ţalobca“) uzavrel úverovú zmluvu
so S. S., a. s., čo vyplýva z toho, ţe síce v úverovej zmluve je nesprávne uvedený subjekt S. Š.
S. v B., pobočka K., avšak obom stranám bolo zrejmé, ţe 15. 04. 1994 tento subjekt
neexistoval a išlo len o nesprávne označenie subjektu S. S., a. s., Mestská pobočka K..
Uvedené vyplýva aj z jednotlivých dodatkov, uzavretých 16. 07. 1996 a 28. 04. 1997, ktorými
menili pôvodnú úverovú zmluvu č. X. zo dňa 15. 04. 1994. Len nesprávne označenie subjektu
v pôvodnej úverovej zmluve nemôţe viesť k záveru, ţe túto úverovú zmluvu uzatvárala S. Š.
S. v B., pob. v K., pretoţe z výpisu z Obchodného registra je zrejmé, ţe tento subjekt zanikol
k 31. 03. 1994, a teda 15. 04. 1994 uţ túto úverovú zmluvu uzatvárala S. S., a. s., Mestská
pobočka K. Podľa výpisu z Obchodného registra je zrejmé, ţe S. S., a. s., so sídlom N., bola
zapísaná v Obchodnom registri 01. 04. 1994, a teda 15. 04. 1994 bol úver ţalovanému
poskytnutý týmto subjektom.
O náhrade trov konania súd rozhodol tak, ţe uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť
náhradu trov konania ţalobcovi v celkovej výške 10 444,83 eur v zmysle ust. § 142 ods. 3
V časti úroku z omeškania nad sumu 5 370,79 eur (161 800,56 Sk) a riadneho úroku
nad 5 999,08 eur (180 728,32 Sk) návrh ţalobcu zamietol. Úrok z omeškania bol ţalobcovi
priznaný podľa § 369. v spojení s § 502 Obch. zák.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým bolo návrhu ţalobcu vyhovené, podal
odvolanie ţalovaný, navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec
vrátiť na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ O. s. p.
V odvolaní proti rozsudku namietol, ţe odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa
nie je dostačujúce, keď z neho nie je zrejmé, z akých právnych skutočností (zmlúv, dohôd,
zákonných ustanovení a podobne) povaţuje súd nárok uplatnený ţalobcom za dôvodný a tieţ
v odôvodnení podľa odvolateľa absentuje vysporiadanie sa s námietkou absolútnej neplatnosti
predmetnej úverovej zmluvy z dôvodu, ţe v čase uzavretia úverovej zmluvy ţalobca, uvedený
v úverovej zmluve, neexistoval. Z uvedeného odvolateľ vyvodzuje záver, ţe poskytnuté
finančné prostriedky ţalobcom v mene neexistujúceho subjektu moţno uplatniť len titulom
bezdôvodného obohatenia, ktorý nárok je však premlčaný. Taktieţ namieta povinnosť platenia
úrokov z úrokov, keď k istine 1 717 667,10 Sk súd pripočítal i riadny úrok vo výške
180 728,32 Sk, čo celkom po prepočte na euro a po pripočítaní 700,-- Sk ako poplatku
za vedenie účtu predstavuje sumu 63 038,41 eur a z tejto sumy zaviazal odvolateľa zaplatiť
19,95% úrok z omeškania. Taktieţ namietol výšku úroku z omeškania vo výške 19,95% p. a.,
nakoľko úroky z omeškania v takejto výške povaţuje odvolateľ za úroky v rozpore s dobrými
mravmi.
Ţalobca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal
vec v napadnutej časti, týkajúcej sa povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 63 038,41 eur
s príslušenstvom a 5 527,57 eur podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné.
Podľa ust. § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, ţe na poţiadanie
dlţníka poskytne v jeho prospech peňaţné prostriedky do určitej sumy, a dlţník sa zaväzuje
poskytnuté peňaţné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej
zmluvy, ak je dlţník v omeškaní so splnením peňaţného záväzku alebo jeho časti a nie je
dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlţník povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky
z omeškania určené v zmluve, inak o 1% vyššie, neţ je úroková sadzba určená obdobne podľa
§ 502.
Podľa ust. § 502 ods. 1 Obch. zák. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
úverovej zmluvy, od doby poskytnutia peňaţných prostriedkov je dlţník povinný platiť z nich
úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo
na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlţník povinný platiť obvyklé úroky
poţadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlţníka v čase uzavretia zmluvy.
Ak strany dojednajú úroky vyššie neţ prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je
dlţník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak
sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu
o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom
na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozhodnutia súdu prvého
stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa priznania nezaplatenej časti istiny, príslušenstva
a poplatkov ţalobcovi z úverovej zmluvy zo dňa 15. 04. 1994. Ţalovaný v odvolaní namietal
v prvom rade odňatie moţnosti účastníkovi konať pred súdom, keď právny zástupca
ţalovaného z dôleţitého dôvodu svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 14. 05. 2010
ospravedlnil a poţiadal o odročenie pojednávania a súd prvého stupňa ospravedlnenie
neakceptoval. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, ţe na 13 vytýčených pojednávaní v priebehu
konania sa právny zástupca zúčastnil päťkrát osobne, v dvoch termínoch sa nechal zastúpiť
inou osobou (dňa 09. 11. 2007 JUDr. J. D., dňa 16. 04. 2010 JUDr. M. P.). Z uvedeného je
zrejmé, ţe účastník zastúpený právnym zástupcom mal dostatočný čas a priestor vyuţiť
všetky procesné moţnosti bránenia svojho práva. Na pojednávanie dňa 20. 10. 2006 sa
ospravedlnil právny zástupca ţalovaného z dôvodu náhleho ochorenia chrbtice, ktoré
ospravedlnenie nedoloţil listinným dokladom, na deň 28. 03. 2008 sa ospravedlnil právny
zástupca ţalovaného z dôvodu lekárskeho vyšetrenia, bez predloţenia dokladu, na deň
23. 05. 2008 sa ospravedlnil z dôvodu účasti v klube, na deň 26. 02. 2010 sa ospravedlnil
z dôvodu iného skôr vytýčeného pojednávania, bez preukázania pravdivosti tvrdenia, na deň
28. 04. 2010 sa ospravedlnil z dôvodu iného skôr vytýčeného pojednávania, hoci z obsahu
spisu vyplýva, ţe v danej veci bol termín pojednávania na deň 28. 04. 2010 vytýčený dňa
16. 04. 2010 a v inej veci bol termín vytýčený aţ dňa 26. 04. 2010 a na deň
14. 05. 2010 sa ospravedlnil z dôvodu účasti v klube. Odvolací súd súhlasne so záverom súdu
prvého stupňa uvedené ospravedlnenie nepovaţuje za dôleţitý dôvod, pre ktorý by malo byť
pojednávanie v danej veci odročené.
Odvolací súd zistil, ţe súd prvého stupňa sa námietkami ţalovaného v konaní
dostatočne zaoberal a zaujal k nim správny právny názor, keď tieto posúdil ako nedôvodné
a svoje rozhodnutie náleţite odôvodnil. Ţalovaný zhodne uviedol, ţe finančné prostriedky
z poskytnutého úveru dostal a pouţil v podnikaní a tieto riadne nevrátil, t. j. nenamietol, ţe
tieto mu neboli poskytnuté, a to vo výške uvedenej v úverovej zmluve a za podmienok
v úverovej zmluve dohodnutých. Ďalej nenamietol, ţe úverovú zmluvu uzavrel a podpísal.
Tieto skutočnosti na základe zhodných tvrdení účastníkov nie sú ani sporné. Z obsahu zmluvy
o úvere zo dňa 15. 04. 1994 je zrejmé, ţe túto uzatvorila a podpísala S. Š. S., ktorá v čase
uzavretia úverovej zmluvy prešla transformáciou zo štátneho podniku na akciovú spoločnosť
s účasťou štátu. Z uvedeného je zrejmé, ţe v čase podpisu zmluvy uţ namiesto S. Š. S. mala
byť uvedená S. S., a. s. V deň podpisu úverovej zmluvy (aj keď zrejme bola pouţitá pôvodná
predloha) účastníci zmluvy vedeli, s kým uzatvárajú zmluvu, čo potvrdili svojimi podpismi
na písomnom vyhotovení zmluvy a vyplýva to aj z obsahu prehlásenia ţalovaného zo dňa
15. 04. 1994 (č. l. 285 spisu). Ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, uvedené vyplýva aj
z uzavretých následných dodatkov k úverovej zmluve, pri ktorých uzatváraní ţiaden
z účastníkov zmluvného vzťahu neplatnosť úverovej zmluvy nenamietal a k tejto uzatvorili
dodatky meniace sčasti obsah uzavretej úverovej zmluvy uţ so správnym označením veriteľa
(dodatok č. 1 zo dňa 16. 07. 1996, dodatok č. 2 zo dňa 28. 04. 1997). Z dôvodu riadne a platne
uzavretej úverovej zmluvy a z nej vyplývajúcich záväzkov nebolo potrebné sa ďalej zaoberať
otázkou premlčania bezdôvodného obohatenia. Námietka ţalovaného, týkajúca sa neplatnosti
úverovej zmluvy, z uvedeného dôvodu preto nie je dôvodná a právny názor zaujatý súdom
prvého stupňa je v tomto smere správny.
Námietka ţalovaného, týkajúca sa úrokov z omeškania, nie je tieţ dôvodná. Úrok
z omeškania bol ţalobcovi priznaný rozhodnutím súdu prvého stupňa z uplatnenej istiny ako
zostatku dlhu, nezaplateného poplatku za vedenie účtu a zo zmluvne dohodnutých riadnych
úrokov ako poplatku za poskytnutie úveru. Preto nie je pravdivé tvrdenie ţalovaného, ţe bol
zaviazaný za zaplatenie úroku z omeškania z úroku z omeškania. Uvedené jasne
a zrozumiteľne vyplýva z výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa a z odôvodnenia
na strane tri prvostupňového rozhodnutia. Uplatnená výška úrokov z omeškania, priznaná
súdom prvého stupňa vo výške 19,5% ročne, zodpovedá v zmysle citovaného ust. § 369 ods. 1
a § 502 ods. 1 Obch. zák. výške úrokov, poţadovaných za úvery poskytované bankami,
v danej veci slovenskou sporiteľňou, v čase uzavretia úverovej zmluvy, t. j. v roku 1994, tak
ako to vyplýva z úverovej zmluvy, uzavretej dňa 15. 04. 1994 čl. I predmet a účel zmluvy
(úroková sadzba + 5% nad základnú sadzbu, ktorá je stanovená NBS vo výške 14,5%).
Ţalovaný porušil zmluvu o úvere a dodatky k zmluve o úvere, keď v dohodnutej
lehote a v dohodnutom mnoţstve ţalobcovi peňaţné prostriedky nevrátili, preto súd prvého
stupňa správne vecne rozhodol, keď uloţil povinnosť ţalovanému zaplatiť ţalobcovi zostatok
nevráteného úveru a príslušenstva, ako aj nákladov správy a vymáhania úveru.
Odvolací súd na základe vyššie uvedeného sa stotoţnil so závermi súdu prvého stupňa
a rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1
O. s. p. tak, ţe v odvolacom konaní úspešnému ţalobcovi vznikol nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Trovy konania mu v tomto konaní však nevznikli, keď samotné
konštatovanie právneho zástupcu ţalobcu, ţe navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť,
odvolací súd nepovaţoval za vyjadrenie sa k veci, preto mu ich náhradu nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 21. júla 2011
JUDr. Beata Miničová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová