Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/15/2011

Identifikačné číslo spisu: 9011897631 Dátum vydania rozhodnutia: 26.07.2011 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2011:9011897631.1

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Haralda Stiffela, JUDr. Viliama Dohňanského, JUDr. Emila Bdžocha a JUDr. Martina Piovartsyho, na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave 26. júla 2011, v trestnej veci obvineného X. E., vedenej na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica, pod sp. zn. 79/10, prerokoval dovolanie, ktoré podal obvinený X. E., zastúpený JUDr. Vladimírom Janákom, advokátom v Bratislave, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2011, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa per analogiam, s použitím a contrario, dovolanie obvineného X. E. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Na obvineného X. E. bola dňa 20. júla 2010 podaná na Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica, obžaloba pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. a pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods.1, 2 písm. b), d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. h) Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák., ktorých sa obvinený mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v bode 1 a 2 obžaloby.

Právoplatným uznesením Špecializovaného trestného súdu z 30. júla 2010, sp. zn. BB - , bola podľa vec vrátená na prokurátorovi na došetrenie.

Obvinený sa nachádza vo väzbe od 2. decembra 2009. Lehota trvania jeho väzby bola podľa opakovane predlžovaná, naposledy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. mája 2011, sp. zn. , do 30. júla 2011.

Špecializovaný trestný súd predložil dňa 29. júna 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej veci dovolanie podané obvineným X. E., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2011, sp. zn. , (ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci

rozhodovania o sťažnosti prokurátora rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby obvineného do 30. mája 2011) z dôvodu uvedeného v Dovolanie odôvodnil tým, že uvedeným uznesením bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, lebo z formálneho hľadiska nevie, či sťažnosť, ktorú zahlásil prokurátor proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu, sp. zn. 79/2010, túto podal v prospech alebo neprospech obvineného, keďže nemala odôvodnenie. Za týchto okolností, ak Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uvedené uznesenie zrušil a sám rozhodol vo veci, bola porušená nielen rovnosť strán v konaní, ale aj zásadným spôsobom právo na obhajobu.

Z tohto dôvodu v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uvedené uznesenie zrušil.

V určenej lehote sa k dovolaniu obvineného vyjadril Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Poukázal na to, že podľa môže prokurátor podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti vymenovaných procesných strán proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca pre prípravné konanie rozhodoval podľa alebo 4, ustanovenie sa v tomto prípade nepoužije. Je nezmyselné tvrdenie, že nie je zrejmé, proti akému výroku sťažnosť smeruje, keď z jasne vyplýva, že môže ísť len o sťažnosť v neprospech obvineného. Preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky toto dovolanie podľa odmietol, lebo nie sú splnené podmienky dovolania podľa

Pri skúmaní formálnych podmienok na podanie dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, predovšetkým konštatuje, že podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Rozhodnutím, ktorým bola vec právoplatne skončená treba podľa v otázke o prípustnosti dovolania rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej. (Porovnaj č. rozh. trest.)

Podľa minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie alebo o väzbe alebo podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.

V týchto súvislostiach Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým konštatuje, že predmetná vec nie je doteraz právoplatne skončená. Objektívne preto nemožno podať dovolanie proti rozhodnutiu súdu tak, ako to predpokladá ustanovenie

Posudzujúc ale obsah dovolania obvineného je nesporné, že smeruje výhradne proti rozhodnutiu o väzbe, ktorým je rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. marca 2011, sp. zn. , ktorým bola predĺžená lehota trvania jeho väzby. Z ustanovenia ale vyplýva, že rozhodnutia o väzbe môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona nemá v tomto smere aktívnu legitimáciu.

Na podklade vyjadreného musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa dovolanie obvineného X. E. odmietnuť, aplikujúc spomínané ustanovenie analogicky, lebo výslovne neobsahuje dôvod odmietnutia dovolania v prípade, keď je to zo zákona neprípustné. Ako dôkaz z opaku (argumentum a contrario) vyplýva táto skutočnosť z ustanovenia , ktoré priznáva v posudzovanom prípade aktívnu legitimáciu iba ministrovi spravodlivosti.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol preto v intenciách na neverejnom zasadnutí, a to bez preskúmania veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je opravný prostriedok prípustný.