Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
995/381068.fd1c8e.pdf
PDF · 133.8 KB
No categories available
1Cdo/64/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 1 Cdo 64/2010
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ B., so sídlom v B.
a 2/ Z., so sídlom v N., o umorenie zmeniek, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp.
zn. 21NcC 20/2002, o dovolaní B., so sídlom v B., Česká republika, v dovolacom konaní
zastúpeného JUDr. J. Č., advokátom v B., proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30.
novembra 2009 sp. zn. 13CoD 66/08, takto
rozhodol:
Dovolanie B., so sídlom v B., Česká republika o d m i e t a .
Navrhovateľom 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava II (súd prvého stupňa) uznesením z 28. mája 2004 č. k.
21 NcC 20/2002-84 vyhlásil za umorené:
1/ zmenku cudziu, na vlastný rad, ev. č. X, vystavenú 11. februára 2000 v Bratislave, splatnú
11. februára 2001 v Bratislave, SR, u V., pobočky B., výstavcu B., B., ČR, IČO: X,
zastúpeného Ing. F. B., predsedom predstavenstva a Mgr. M. P., podpredsedníčkou
predstavenstva, na zmenečnú sumu 175 000 000 Sk, akceptovanú zmenečníkom V., T., SR,
IČO: X, zastúpenými riaditeľom Ing. S. J.,
2/ zmenku cudziu, na vlastný rad, ev. č. X, vystavenú 11. februára 2000 v Bratislave, splatnú
11. februára 2001 v Bratislave, SR, u V., pobočky B., výstavcu B., B., ČR, IČO: X,
zastúpeného Ing. F. B., predsedom predstavenstva a Mgr. M. P., podpredsedníčkou
predstavenstva, na zmenečnú sumu 175 000 000 Sk, akceptovanú zmenečníkom V., T., SR,
IČO: X, zastúpenými riaditeľom Ing. S. J.,
2
3/ zmenku cudziu, na vlastný rad, ev. č. X, vystavenú 11. februára 2000 v Bratislave, splatnú
11. februára 2001 v Bratislave, SR, u V., pobočky B., výstavcu B., B., ČR, IČO: X,
zastúpeného Ing. F. B., predsedom predstavenstva a Mgr. M. P., podpredsedníčkou
predstavenstva, na zmenečnú sumu 50 000 000 Sk, akceptovanú zmenečníkom V., T., SR,
IČO: X, zastúpenými riaditeľom Ing. S. J.
V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že uznesením z 5. septembra 2003 č. k.
21 NcC 20/002-20, vyveseným na úradnej tabuli súdu 16. septembra 2003, vyzval každého,
kto má pri sebe citované zmenky, aby sa v lehote 2 mesiacov prihlásil na súde a zmenky
predložil, resp. podal proti návrhu na ich umorenie námietky. Vzhľadom na to, že v súdom
stanovenej lehote nedošlo k predloženiu zmeniek, ani podaniu námietok, súd prvého stupňa
na ďalší návrh podaný navrhovateľmi 3. decembra 2003 v zmysle § 185r ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej „O.s.p.“) vyhlásil zmenky za umorené.
Krajský súd v Bratislave (odvolací súd) uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn.
13CoD 66/08 odvolanie B., so sídlom v B., Česká republika podané proti uzneseniu súdu
prvého stupňa z 28. mája 2004 č. k. 21 NcC 20/2002-84 odmietol s odôvodnením, že bolo
podané neoprávnenou osobou (§ 218 ods. 1 písm. b/ O.s.p). Odvolací súd ako východiskovú
riešil otázku, či odvolateľ má v prejednávanej veci postavenie účastníka konania, keďže vo
svojom odvolaní tvrdil, že je z predmetných zmeniek povinný plniť. Podľa odvolacieho súdu
odvolateľ takéto postavenie nemá. V tejto spojitosti odvolací súd poukázal predovšetkým na
to, že odvolateľ síce predmetné zmenky vystavil, avšak zároveň je i oprávneným subjektom
z týchto zmeniek. Zdôraznil, že Vrchní soud v Olomouci svojim rozhodnutím z 31. mája 2001
č. k. 4Cmo 287/2001-97 potvrdil predbežné opatrenie, ktorým bolo odvolateľovi uložené
zdržať sa prevodu práv vyplývajúcich zo zmeniek, ktoré sú predmetom umorovacieho
konania. Z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k platnej zmene v osobe oprávnenej z týchto
zmeniek. Taktiež podľa § 70 zákona č. 191/1950 Zb. uplynutím lehôt uplynula i premlčacia
lehota pre prípadnú zodpovednosť vystaviteľa zmenky. Zároveň upozornil aj na to, že
odvolateľ vo svojom odvolaní ani v písomných vyjadreniach nedeklaroval, že má umorované
listiny v držbe. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolateľ nie
je účastníkom konania o umorenie predmetných zmeniek.
3
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie B., so sídlom v B.Česká
republika, (ďalej „dovolateľ“). V dovolaní navrhol napadnuté uznesenie ako aj uznesenie
súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie. Dovolateľ svoje
dovolanie odôvodnil tým, že rozhodnutím a postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pretože súd s ním nekonal ako s účastníkom konania.
Dovolateľ sa označil za účastníka konania o umorenie listín (v danom prípade zmeniek) buď
podľa druhej definície tohto účastníctva (t. j. ako ten, kto je podľa listiny povinný plniť) alebo
podľa tretej definície tohto účastníctva s vymedzením „ako osoba majúca listinu – zmenku
v držbe počas časti konania“. Namietal, že nižšie súdy sa odvolávali len na strohú dikciu §
185k O.s.p., podľa ktorého vystaviteľ zmenky (paušálne) nie je účastníkom konania.
Argumentoval, že z viacerých ustanovení čl. I zákona zmenkového a šekového č. 191/1950
Zb. (konkrétne jeho § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 3, § 43 ods. 1, § 47 ods. 1, § 47 ods. 2 a § 49)
vyplýva, že povinnosť plniť má, eventuálne môže mať, i vystaviteľ cudzej zmenky. Mal teda
za to, že ako vystaviteľ predmetných zmeniek má nepochybne právo (i právny záujem) byť
účastníkom konania o ich umorenie. Dovolateľ poukazoval i na znenie § 115 vyhlášky č.
66/1992 Zb. (platnej a účinnej v čase vydania uznesenia súdu prvého stupňa) a § 121
vyhlášky č. 543/2005 Z.z. (účinnej od 1. januára 2006), v rozpore s ktorým mu súd prvého
stupňa nedoručil uznesenie podľa § 185m ods. 2 O.s.p. a to i napriek vedomosti, že je
vystaviteľom predmetných zmeniek a teda osobou, ktorá má k veci nejaký vzťah alebo by
mohla vec objasniť. Ďalej dovolateľ uviedol, že po určitú dobu konania bol i osobou majúcou
zmenky v držbe, poukážuc na list F. B. z 2. júla 2003 ako vtedajšieho vedúceho organizačnej
zložky dovolateľa adresovaný Krajskému súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 1T 18/02,
v ktorom sa uvádza, že sa rozhodol odovzdať tomuto súdu predmetné zmenky na účely
trestného konania. Podľa dovolateľa to znamená, že po tomto dátume mal odvolací súd tieto
zmenky v držbe a neobstojí tvrdenie súdu, že nemal vedomosť, kto je držiteľom zmeniek
v čase umorovacieho konania pred i po inkriminovanom dátume, a že z uvedeného dôvodu
ani nemohlo dôjsť k umoreniu zmeniek.
Navrhovateľ 1/ sa k podanému dovolaniu nevyjadril. Navrhovateľ 2/ vo svojom
písomnom vyjadrení navrhol dovolanie zamietnuť.
4
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie
podala oprávnená osoba.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 240 ods. 1 prvej vety O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni. Z citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku vyplýva, že dovolanie proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu môže podať účastník konania.
Aby dovolanie malo právne účinky, t.j. aby na jeho základe vznikli procesné vzťahy,
s ktorými ráta Občiansky súdny poriadok, musí vyhovovať požiadavkám, ktoré tento predpis
stanovuje. V ustanovení § 240 ods. 1 prvej vete O. s. p. sa stanovuje, že subjektom
legitimovaným na podanie dovolania je účastník. Na podanie dovolania je teda procesne
legitimovaný subjekt, ktorý bol účastníkom konania, ktoré sa skončilo právoplatným
rozhodnutím odvolacieho súdu.
Podľa § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný)
alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Okruh účastníkov konania o umorenie listín (v danom prípade zmeniek), na ktorý sa
vzťahuje druhá definícia účastníctva uvedená v § 90 O. s. p. („tí, ktorých zákon za účastníkov
označuje“), je určený v § 185k O.s.p. tak, že nimi sú:
1/ navrhovateľ,
2/ ten, kto je podľa listiny povinný plniť,
3/ ten, kto má listinu v držbe,
4/ ten, kto podal námietky podľa § 185m ods. 2 O. s. p.
V prejednávanej veci dovolateľ nie je navrhovateľom a ani nepodal proti návrhu na
umorenie predmetných zmeniek námietky, preto by postavenie účastníka mohol mať len
v prípade splnenia niektorej zo zvyšných dvoch podmienok uvedených v citovanom
5
ustanovení, teda alebo postavenie uvedené pod 2/ – ten, kto je podľa listiny povinný plniť,
alebo postavenie uvedené pod 3/ – ten, kto má listinu v držbe.
Ad postavenie uvedené pod 2/.
Dovolateľ nemá ani postavenie účastníka uvedené pod 2/, teda nie je ten, kto je podľa
listiny povinný plniť. Za osoby povinné zo zmenky plniť treba zásadne považovať všetky na
zmenke podpísané osoby, ktoré sú v postavení tak priamych ako i nepriamych dlžníkov. Ako
správne uvádza dovolateľ, vystaviteľ cudzej zmenky je taktiež osobou povinnou zo zmenky
plniť, nakoľko má postavenie nepriameho dlžníka (porovnaj čl. I § 43 ods. 1 zákona č.
191/1950 Zb. o postihu zo strany majiteľa zmenky proti vystaviteľovi, ak nebola zmenka
zaplatená). V posudzovanej veci však bol vystaviteľ (dovolateľ) v osobitnom postavení
vyplývajúcom z toho, že predmetné zmenky zneli na jeho vlastný rad (čl. I § 3 ods. 1 zákona
č. 191/1950 Zb.), čiže bol zároveň i osobou oprávnenou na prijatie plnenia z týchto zmeniek
(remitentom). Totožnosť remitenta – zmenkového veriteľa a vystaviteľa v osobe dovolateľa,
teda keď zmenkovo oprávnený a zmenkovo povinný sú jednou a tou istou osobou, znamená,
že u takejto osoby nie je daná povinnosť plniť. Vzhľadom na to, že Vrchní soud v Olomouci
svojim rozhodnutím z 31. mája 2001 sp. zn. 4Cmo 287/2001 potvrdil predbežné opatrenie,
ktorým bolo dovolateľovi uložené zdržať sa prevodu práv vyplývajúcich z predmetných
zmeniek, počas umorovacieho konania nemohlo dôjsť k ich platnému prevodu na inú osobu.
Dovolateľ teda nemohol stratiť postavenie oprávnenej osoby z týchto zmeniek, čo potom
vylučuje, aby bol z nich povinný plniť. Túto skutočnosť /stav/ však v dovolaní vôbec nevzal
dovolateľ do úvahy a svoje postavenie účastníka ako osoby povinnej zo zmeniek plniť
nesprávne zakladal len na tom, že bol ich vystaviteľom. V spojitosti s tvrdením dovolateľa, že
ako vystaviteľ zmeniek má právo (i právny záujem) byť účastníkom konania, dovolací súd
pripomína, že v prípade konania o umorenie listín (teda i zmeniek) je okruh účastníkov
vymedzený podľa druhej definície účastníctva, t. j. účastníkmi konania sú len tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje (§ 90 O.s.p.). Keďže vystaviteľ zmenky nie je v § 185k O.s.p.
uvedený, nemôže mať dovolateľ len z tohto titulu (postavenia vystaviteľa) bez ďalšieho (bez
splnenia podmienok v tomto ustanovení uvedených) postavenie účastníka konania o umorenie
predmetných zmeniek.
Ad postavenie uvedené pod 3/.
6
V zmysle § 185k O.s.p. je účastníkom konania o umorenie zmenky i ten, kto má
zmenku v držbe. Jedná sa teda o osobu, ktorá zmenku práve drží, a nepostačuje, ak ju len mala
v držbe. Z kópie listu F. B. (podľa tvrdenia dovolateľa vtedajšieho vedúceho jeho
organizačnej zložky) priloženého k dovolaniu vyplýva, že do 2. júla 2003 v trestnom konaní
zatajoval, že má zmenky v držbe a až následne ich mal odovzdať Krajskému súdu
v Bratislave. Odhliadnuc od skutočnosti, že táto komunikácia F. B. sa mala udiať v rámci
uvedeného trestného konania, i tento argument dovolateľa – v zhode s obsahom spisu – iba
dokladá, že do uvedeného dátumu súd prvého stupňa nemal a ani nemohol mať vedomosť, že
zmenky sú v držbe dovolateľa, a po tomto dátume (ako tvrdí aj sám dovolateľ) už v jeho
držbe neboli. Nebol preto dôvod, aby súd prvého stupňa (a následne odvolací súd)
s dovolateľom konal ako s účastníkom konania, a to aj keby neskôr v priebehu konania vyšla
jeho predchádzajúca držba zmeniek najavo.
So zreteľom na podané zistenia a posúdenie (závery) sa Najvyšší súd Slovenskej
republiky stotožnil s názorom odvolacieho súdu, že dovolateľ nebol účastníkom konania
v prejednávanej veci, preto jeho dovolanie podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm.
b/ O.s.p. odmietol ako podané niekým, kto naň nie je oprávnený.
Dovolací súd vzhľadom na dôvod odmietnutia dovolania upozorňuje vo vzťahu k
námietke dovolateľa o nedoručení mu uznesenia vydaného podľa § 185m ods. 2 O.s.p. súdom
prvého stupňa, že okolnosť nerešpektovania podzákonnej normy – Spravovacieho poriadku
pre okresné a krajské súdy o doručovaní tzv. ediktu postavenie účastníka konania o umorenie
zmenky dovolateľovi nezakladá. Dovolací súd, pravdaže, nebol oprávnený skúmať vecnú
stránku, či k umoreniu zmeniek mohlo alebo nemohlo dôjsť, hoci i túto skutočnosť dovolateľ
v dovolaní vytýkal.
V dovolacom konaní nebol dovolateľ úspešný, preto právo na náhradu trov konania
vzniklo navrhovateľom ako účastníkom konania (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224 ods. 1 a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Keďže navrhovateľovi 1/ žiadne trovy nevznikli a navrhovateľ 2/ si ich
náhradu neuplatnil (§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p.), súd im náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal.
7
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 26. júla 2011
JUDr. Milan D e á k, v.r.
predseda senátu
Za správnosť:
Marta Hrčková