Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Tdo/27/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila

Bdžocha a sudcov JUDr. Martina Piovartsyho a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom

zasadnutí 26. júla 2011 v trestnej veci proti obvinenému M. P., pre trestný čin lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ a iné zákona č.

– (účinný do 31. decembra 2005 – ďalej len Tr. zák.) o dovolaní

obvineného M. P. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. I. V. proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 8. decembra 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. P.

o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I zo 16. decembra 2009, sp. zn. , bol

obvinený M. P. uznaný za vinného pre trestný čin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2, § 202 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s trestným činom obmedzovania domovej

slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.2, § 231 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. na tom skutkovom

základe, že

v K. spoločne s doposiaľ nestotožnenými páchateľmi dňa 31. augusta 2004

o 18:00 hod. na ľudovom trhovisku na ul. A. fyzicky napadli R. S. tak, že jeden z nich ho

päsťou udrel do temennej časti hlavy, následne ho už nebohý R. J. a M. P. spoločne

s ostatnými páchateľmi začali päsťami udierať po celom tele, v dôsledku čoho R. S. spadol na

zem, kde ho bili a kopali do rôznych častí tela, čím mu spôsobili mnohopočetné pomliaždenia

vo vlasatej časti hlavy, prevažne v temennej oblasti obojstranne, pravej spánkovej oblasti

s pomliaždením pravej ušnice, nalomeninu nosových kostí s tržnou ranou na špičke nosa

2

dĺžky 1 cm, pomliaždenie hornej pery s malou odreninou a pomliaždenie ľavej polovice

hrudníka a pravého ramena s dobou liečenia a práceneschopnosti 7-10 dní a bezprostredne

na to R. S. naložili do kufra osobného motorového vozidla zn. F. čiernej farby a s týmto ho M.

P. spoločne s jedným doposiaľ nezisteným páchateľom viezli smerom k hokejovému štadiónu

L., kde sa R. S. podarilo vyskočiť z kufra O.O.F. na križovatke ulíc V., pričom M. P. ho chytil

a držal a druhý z páchateľov mu autom narazil do ľavej nohy, následne ho naložili do O.

a odniesli k lesu v lokalite D., kde mu strhli tričko zn. K. v hodnote 459 Sk (15,24 eur),

trištvrťové nohavice zn. K. v hodnote 1 623 Sk (53,87 eur), v ktorých mal striebornú retiazku

v hodnote 3 800 Sk (126,14 eur) a mobilný telefón zn. S. v hodnote 10 902 Sk (361,88 eur),

pánske trenírky v hodnote 294 Sk (9,76 eur), pričom tieto veci hodili do uvedeného

motorového vozidla a následne z miesta činu odišli preč a poškodeného R. S. nechali tam

nahého, len v ponožkách a botaskách, čím mu spôsobili odlomenie zadnej hrany píšťaly

v ľavo s roztrhnutím vnútorných väzov ľavého členka a vyskočením členkovej kosti

pri roztrhnutí väzivového spojenia píšťaly a ihlice s dobou liečenia 14-22 týždňov.

Za to mu bol podľa s použitím Tr. zák. uložený

úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol obvinený na výkon trestu odňatia slobody

zaradený do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa súd poškodeného R. S., nar.

X., naposledy bytom M., X., s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach

občianskoprávnych.

Na podklade odvolania obvineného proti prvostupňovému rozsudku Krajský súd

v Košiciach uznesením z 8. decembra 2010, sp. zn. , podľa

odvolanie obvineného zamietol.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu krajského súdu podal obvinený M. P. písomným

podaním z 28. marca 2011 (doručenom súdu prvého stupňa 6. apríla 2011) prostredníctvom

obhajcu JUDr. I. V. dovolanie.

3

Dovolateľ sa ním domáhal zrušenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach s tým, aby

dovolací súd podľa vyslovil rozsudkom porušenie zákona

v ustanoveniach, o ktoré sa podané dovolanie opiera. Zároveň navrhol, aby dovolací súd

podľa zrušil aj jemu predchádzajúci rozsudok Okresného súdu Košice I

a prikázal tomuto súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol a podľa

rozhodol súčasne o väzbe, ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia

slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste

zruší.

V dovolaní poukázal na naplnenie dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c/

a písm. g/

Dovolateľ namietal, že väčšina dôkazov bola vykonaná v neprítomnosti jeho obhajcu,

výsluchy poškodeného R. S. a svedkov sa uskutočnili ešte pred vznesením obvinenia, pričom

po vydaní uznesenia o tom, že je stíhaný ako obvinený, už neboli opakované. Postup orgánov

činných v trestnom konaní nebol teda v súlade s riadnym a zákonným právom na obhajobu

a právom vypočúvať svedkov.

Poznamenal tiež, že identifikáciu jeho hlasu ako obvineného bolo potrebné uskutočniť

v súlade s ustálenými kriminalistickými zásadami a postupmi, nakoľko poškodený R. S. ho

pri konfrontácii mal poznať podľa hlasu a túto okolnosť súd použil a v rozsudku označil za

rozhodujúci dôkaz.

Pochybenie súdu prvého stupňa vidí aj v tom, že nevykonal dostatočné opatrenia

na zabezpečenie prítomnosti poškodeného R. S. na hlavnom pojednávaní, v dôsledku čoho

tento nemohol byť riadne vypočutý v konaní pred súdom.

Poukázal aj na to, že na hlavnom pojednávaní bola prečítaná výpoveď poškodeného R.

S. z prípravného konania v zmysle , pričom podľa jeho názoru mal byť

ako dôkazný prostriedok použitý výsluch poškodeného v zmysle § 261

Prvostupňový súd v súlade s doručil dovolanie obvineného Okresnej

prokuratúre Košice I a opatrovníkovi poškodeného JUDr. M. Č..

4

Prokurátor okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu uviedol, že právo obvineného

na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného práva vyjadriť

sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu

a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil

na jednotlivých procesných a v zmysle ak nemá obhajcu, policajt mu

môže povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch, a to najmä vtedy, ak úkon spočíva vo výsluchu

svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní

pred súdom.

Zdôraznil, že výsluchy svedkov pred vznesením obvinenia, t. j. v dobe, kedy obvinený

nemohol realizovať svoje právo na obhajobu, slúžia najmä na to, aby sa zistila osoba

páchateľa trestného činu, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, pričom nie každý výsluch

svedka môže byť právne relevantný na účely ďalšieho trestného konania. Orgány činné

v trestnom konaní musia preto dbať na to, aby sa dôkaz získaný zákonným spôsobom nestal

dôkazom absolútne neúčinným, ale aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom.

Poukázal aj na dôležitosť postoja obvineného, resp. jeho obhajcu k výsluchu svedka

vykonanému pred vznesením obvinenia. Obvinený ho môže akceptovať, pričom

si tak ponechá priestor na svoju obhajobu v konaní pred súdom alebo môže požadovať jeho

opakovanie za prítomnosti obhajcu. V takom prípade je na úvahe orgánov činných v trestnom

konaní, aby posúdili celkovú dôkaznú situáciu, reálnu možnosť vykonať výsluch svedka,

nevyhnutnosť tohto úkonu pre efektívnosť dokazovania pred súdom a na záver rozhodli

o potrebe výsluch tohto svedka vykonať.

Vzhľadom na to, že medzi obvineným M. P. a poškodeným R. S. bola vykonaná

konfrontácia v rámci prípravného konania, počas ktorej mal možnosť klásť poškodenému

otázky, jeho právo garantované čl. 6 ods. 1 písm. d/ Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd na kontradiktórny postup mu bolo zaručené. Navrhol preto dovolanie

obvineného M. P. zamietnuť.

Po tomto postupe predložil okresný súd dovolanie Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky.

5

Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu

je prípustné ( a ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ) a v zákonom stanovenej lehote ( ). Dovolanie

súčasne spĺňa podmienky uvedené v , ako aj obsahové náležitosti uvedené

v

Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu však dospel k záveru,

že dovolateľom namietané dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. g/

v posudzovanom prípade splnené neboli.

Podľa dovolanie možno podať, ak

zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/)

rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom

(písm. g/).

Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa

treba chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného

a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu

na uplatnenie každého obhajovacieho práva.

Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obvinený M. P. bol poučený

o svojich právach, predovšetkým o možnosti vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mu

boli kladené za vinu, a k dôkazom o nich. Mal právo odoprieť vypovedať, ktoré ale nevyužil

a na hlavnom pojednávaní, aj po zmene zákonného sudcu, vypovedal. Mohol uvádzať

okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy

a podávať žiadosti a opravné prostriedky.

Obvinený M. P. mal právo zvoliť si obhajcu a požadovať, aby bol vypočúvaný za jeho

účasti, radiť sa s ním počas úkonov vykonávaných orgánmi činnými v trestnom konaní alebo

súdom, ako aj žiadať, aby sa obhajca zúčastnil na iných úkonoch prípravného konania,

nakoľko povinnosťou obhajcu je najmä poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na

6

obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené

v zákone.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s porušením práva na obhajobu

konštatuje, že nemožno súhlasiť s názorom obvineného M. P. o nevykonaní dostatočných

opatrení na zabezpečenie prítomnosti poškodeného R. S. na hlavnom pojednávaní. Okresný

súd Košice I sa od nariadenia prvého termínu hlavného pojednávania v marci 2006 pokúšal

zabezpečiť jeho účasť na hlavnom pojednávaní vykonávaním potrebných úkonov, avšak ani

po opakovanej snahe trvajúcej vyše troch rokov a spočívajúcej v pátraní po jeho osobe,

zisťovaní jeho pobytu aj mimo územia Slovenskej republiky a kontaktovaní rodinných

príslušníkov (matky poškodeného T. S.), sa nepodarilo poškodenému doručiť predvolanie

na hlavné pojednávanie, pričom bolo tiež nevyhnutné ustanoviť mu opatrovníka za účelom

doručenia súdneho rozhodnutia.

K výsluchom svedkov J. V. a J. B. z prípravného konania, ktoré

sa uskutočnili ešte pred vznesením obvinenia voči M. P., dovolací súd uvádza, že títo boli

vypočutí aj na hlavnom pojednávaní už za účasti obvineného a jeho obhajcu

JUDr. J. S.. Pokiaľ ide o výsluch svedka J. B., súd na hlavnom pojednávaní 14. decembra

2009 prečítal zápisnicu o jeho výpovedi zo 17. decembra 2007 (č. l. 230-231), nakoľko

nepovažoval osobný výsluch za potrebný a prokurátor, obvinený, ako aj jeho obhajca

s takýmto postupom súhlasili.

Svedok S. K. v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní využil svoje

zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať z dôvodu, že by si svojou výpoveďou privodil

nebezpečenstvo trestného stíhania. Výsluch svedka V. S. nebolo možné vykonať vzhľadom na

to, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, a rovnako neboli ani splnené zákonné podmienky na

prečítanie zápisnice o jeho výsluchu z prípravného konania, pretože bol vypočutý pred

vznesením obvinenia. Ostatní svedkovia boli v prípravnom konaní vypočutí v prítomnosti

obhajcu JUDr. J. S. , čím bolo právo obvineného na obhajobu dostatočným spôsobom

zabezpečené.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa a dovolateľom

namietaný spôsob vykonania dôkazu podľa

o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov účinnom do 31. decembra 2005

7

(ďalej len „“), v zmysle ktorého možno prečítať zápisnicu o výpovedi svedka aj vtedy,

ak bol výsluch vykonaný spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam tohto zákona a takáto

osoba sa stala pre dlhodobý pobyt v cudzine alebo na neznámom mieste nedosiahnuteľnou,

Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že okresný súd postupoval v súlade so zákonom,

keď prečítal zápisnicu z konfrontácie medzi obvineným M. P. a poškodeným R. S.

z prípravného konania zo 17. augusta 2005 (č. l. 78-82), nakoľko táto bola vykonaná

zákonným spôsobom a súd po vyčerpaní všetkých reálnych možností vypátrania jeho pobytu

a predvolania na hlavné pojednávanie dospel k záveru, že svedok (poškodený R. S.) sa

dlhodobo zdržiava na neznámom mieste v zmysle Vzhľadom na

to, že zákonné podmienky na uplatnenie boli splnené, nemožno

mať pochybnosti o správnosti a zákonnosti postupu okresného súdu.

Dovolací súd tiež pripomína, že súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov vychádzal

len z konfrontácie medzi obvineným M. P. a poškodeným R. S., pričom na predchádzajúce

výpovede poškodeného z 9. septembra 2004 a 4. mája 2005 nemohol prihliadať a ani

neprihliadal, pretože boli vykonané ešte pred vznesením obvinenia.

Poukázal aj na to, že konfrontácia medzi obvineným M. P. a poškodeným R. S. bola

vykonaná v prítomnosti obhajcu JUDr. J. S., ktorý tak mal možnosť klásť poškodenému

otázky, a preto možno vyvodiť, že právo obvineného na kontradiktórny postup bolo

zachované.

Za naplnenie dovolacieho dôvodu v zmysle nemožno

považovať zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní

v súlade so zákonom, a teda nemožno vyvodiť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré

neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Na podklade týchto úvah a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozhodol na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, spôsobom

uvedeným vo výroku tohto uznesenia, pretože dospel k záveru, že dovolacie dôvody podľa

a v posudzovanom prípade splnené neboli.

Dovolací súd na záver ešte pripomína, že skutkové zistenia a preskúmavanie ich

správnosti je vecou prvostupňového a odvolacieho súdneho konania, nie konania o dovolaní,

8

pretože dovolací súd ex lege nemá právo skúmať správnosť a úplnosť zisteného skutku a tento

meniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Emil B d ž o c h, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Monika Ivančíková