Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tost/22/2011

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Milana Karabína a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu v trestnej

veci proti obžalovanému Š. K. pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144

ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák. a iné prerokoval

na neverejnom zasadnutí konanom 26. júla 2011 v Bratislave sťažnosť obžalovaného Š. K.

proti uzneseniu Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo 14. júla 2011, sp. zn.

PK-2T 9/2011 a rozhodol

t a k t o :

Podľa sťažnosť obžalovaného Š. K. sa z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Proti obžalovanému Š. K. sa na Špecializovanom trestnom súde v Pezinku vedie

trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej vraždy podľa § 144 ods. 1, ods. 2

písm. c/, v spojení s § 138 písm. c/ Tr. zák. a pre zločin nedovoleného ozbrojovania

a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe

uvedenom v podanej obžalobe, že

1/ dňa 8. júla 2010 prišiel v čase o 21:53:10 hod. v prezlečení za príslušníka

Policajného zboru do H., v ktorom býval L. B., nar. X., v pravej ruke držal neznámy predmet

zabalený v igelitovej taške a pokúšal sa nájsť zvonček domu, čo sa mu však nepodarilo,

načo v čase 21:55:48 hod. odišiel spred domu L. B. a následne dňa 9. júla 2010 v čase

asi o 21.05 hod. prišiel na svojom osobnom motorovom vozidle zn. Honda Civic striebornej

metalízy svetlej VIN: S., bez namontovaných ŠPZ, opäť pred dom L. B. do H.,

kde po príchode na miesto vystúpil zo svojho auta, ktoré nechal naštartované, na sebe mal

oblečenú bielu košeľu, čierne nohavice, v tvári mal nasadené čierne slnečné okuliare a oslovil

tam prítomných poškodeného L. B. a jeho manželku I. B., nar. X., že „Tuto niekedy mal

2

bývať pán G.“, nato I. B. reagovala spôsobom, že vyzvala L. B., aby šiel rýchlo do dvora

svojho rodinného domu, na to Š. K. obišiel svoje vozidlo, prišiel k dverám spolujazdca

vodiča, ktoré otvoril a naklonil sa do vozidla, pričom hovoril: „Alebo podľa tohto budete

vedieť, čo hľadám", v tom čase I. B. aj L. B. dostali strach, I. B. stála medzi obvineným a L.

B., ktorému sa nepodarilo odomknúť bráničku na svojom rodinnom dome a vstúpiť do dvora

z dôvodu, že bol vystrašený, Š. K. vytiahol zo svojho vozidla zelenú igelitovú tašku, v ktorej

vo vnútri držal krátku brokovú strelnú zbraň značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné

číslo X. a snažil sa touto zbraňou namieriť na L. B., pričom I. B. mu stála v ceste, nato Š. K.

pristúpil k nej, igelitovú tašku dal zo zbrane dolu a následne zbraňou vystrelil vedľa ucha I.

B., pričom vtom čase už L. B. bežal smerom k S. a Š. K. za ním, medzitým I. B. kričala na

svojho syna Ing. T. P. o pomoc, potom Š. K. dobehol L. B., ktorý sa potkol a spadol na zem,

Š. K. priložil L. B. k hlave zbraň a vystrelil, následne sa Š. K. rozbehol ku svojmu vozidlu a

rýchlou jazdou sa snažil ujsť z miesta činu, v tom čase však Ing. T. P. vybehol von z domu

začal strieľať na auto Š. K., zo svojej legálne držanej zbrane zn. GLOCK 19, v dôsledku

streľby Ing. T. P. utrpel Š. K. strelné poranenie lakťa ľavej ruky a vozidlo Š. K. následkom

poruchy spôsobenej streľbou zostalo stáť na rozhraní Z. a S., a potom ako auto zostalo stáť, Š.

K. vystúpil z auta a rozbehol sa smerom na P. a odtiaľ unikol preč, pričom L. B. následkom

výstrelu utrpel devastačné zranenia zväčša ľavej časti lebky, ktorým na mieste podľahol,

2/ Š. K. si v doposiaľ neustálenej dobe zadovážil a do 21.05 hod. dňa 9. júla 2010

držal bez povolenia podomácky upravenú dlhú palnú zbraň - brokovú dvojku československej

výroby, továrenskej značky Hubertus Prague, kal. 16/16, výrobné číslo X., označenej

československými značkami z roku 1921, spoločne s dvoma nábojmi kalibru 16, českého

výrobcu zn. Sellier & Bellot, typ Junior, ktoré boli laborované hromadnými strelami

s priemerom olovených brokov 5,1 mm a túto zbraň nechal pri úteku z miesta činu obzvlášť

závažného zločinu úkladnej vraždy na sedadle spolujazdca vo svojom nepojazdnom osobnom

motorovom vozidle Honda Civic, striebornej metalízy svetlej, VIN: S., na rozhraní Z. a S.

v Hurbanove.

Obžaloba bola podaná 30. marca 2011, pričom obžalovaný je vo väzbe

od 10. júla 2010 z dôvodu

3

Špecializovaný trestný súd v Pezinku po predbežnom prejednaní obžaloby dňa

12. mája 2011 nariadil vo veci hlavné pojednávanie na 6. až 9. júna 2011 a 12. až 15. júla

2011.

Na hlavnom pojednávaní 14. júla 2011 rozhodol Špecializovaný trestný súd v Pezinku

uznesením, sp. zn. , o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby a o jeho

sľube týkajúcom sa nahradenia väzby tak, že podľa žiadosť obžalovaného

Š. K. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 ods. 1 písm. b/,

písm. c/ sľub obžalovaného týkajúci sa nahradenia väzby sľubom neprijal.

Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, podaním z 15. júla 2011

odosielaným poštou Špecializovanému trestnému súdu v Pezinku 18. júla 2011, podal

sťažnosť obžalovaný Š. K.. V jej odôvodnení napísanom samotným obžalovaným a jeho

doplnku ako aj podanom prostredníctvom obhajcu obžalovaného, ktoré boli doručené

Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky po predložení veci na rozhodnutie, obžalovaný

v podstate namietal dôvodnosť väzby predovšetkým jeho tvrdením, že sa žalovaného

trestného činu nedopustil a že neexistujú ani žiadne relevantné dôkazy, ktoré by ho

usvedčovali z trestnej činnosti, najmä nie znalecké expertízy, ktoré naopak preukazujú,

že nemohol mať v ruke zbraň, ktorou mal byť poškodený zastrelený, lebo sa nenašli žiadne

stopy na zbrani pochádzajúce od neho a ani na jeho rukách a krku, odkiaľ boli snímané

vzorky na expertízu, nebola preukázaná prítomnosť povýstrelových splodín, čo dokazuje,

že nemohol byť strelcom a nemohol usmrtiť poškodeného.

Jeho opoznávanie manželkou nebohého poškodeného a ďalšími osobami na hlavnom

pojednávaní označil obžalovaný ako nezákonné, lebo najprv jeho tvár bola zverejnená

v televíznych médiách a až potom bol vykonávaný uvedený dôkaz. Pokiaľ sa má ešte vykonať

dokazovanie prehratím záznamu na DVD nosiči z domu poškodeného, ktorý by ho mal

usvedčovať, ten nebol zaistený orgánmi činnými v trestnom konaní a ide o procesne

nespôsobilý dôkaz, lebo bol upravený a bol prinesený polícii nevlastným synom usmrteného

poškodeného.

Okrem toho obžalovaný uvádzal, že skutočný páchateľ je na slobode, ale keďže jemu

(obžalovanému) nebolo umožnené vypovedať v postavení chráneného svedka, keďže má

obavy o seba a jemu blízke osoby, preto nemohol napomôcť pri objasnení tohto zločinu.

4

V tej súvislosti v odôvodnení sťažnosti podanej prostredníctvom obhajcu uviedol,

že samotná väzba nemá slúžiť ako forma nátlaku smerujúca k priznaniu sa obžalovaného

k niečomu, čoho sa nikdy nedopustil.

Taktiež uviedol, že je potrebné sa zaoberať i tou skutočnosťou, že obžalovaný

doposiaľ viedol riadny život, pred vzatím do väzby sa vždy zdržiaval v mieste trvalého

bydliska, podnikal a riadne pracoval a chce sa opäť zapojiť do pracovného procesu, zdržiavať

sa v mieste bydliska, prípadne na mieste určenom súdom a na výzvu súdu sa vždy dostaví

na procesné úkony. Vyčítal prvostupňovému súdu, že sa s týmito skutočnosťami dostatočne

nevyrovnal a neakceptoval ich.

Podľa obžalovaného neobstojí argument súdu, že ho nemožno prepustiť na slobodu

z dôvodu, že by sa mohol skrývať, alebo by ušiel, a tak sa vyhol trestnému stíhaniu, pretože

je notoricky známe, že nikdy nemal úmysel skrývať sa, prípadne utiecť a ani v jeho

kontrolovanej korešpondencii nebol zaznamenaný čo i len náznak, že by mal záujem skrývať

sa, alebo vyhýbať sa trestnému stíhaniu. Rovnako nemožno vidieť dôvod väzby v tom, že mu

hrozí vysoký trest, lebo taká argumentácia by bola v rozpore s ustanoveniami Trestného

poriadku i Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo len tá skutočnosť,

že mu hrozí vysoký trest nemôže byť dôvodom väzby.

Preto obžalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté

uznesenie zrušil a prepustil ho z väzby na slobodu.

Najvyšší súd slovenskej republiky podľa ,

preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal

sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť obžalovaného Š. K.

nie je dôvodná.

Od posledného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.

, z 24. mája 2011 týkajúceho sa väzby obžalovaného Š. K.

sa na dôvode jeho väzby podľa nič nezmenilo.

5

Predovšetkým je potrebné uviesť, že dôvodnosť vážneho podozrenia, že páchateľom

žalovaného skutku v bode 1/ obžaloby, o ktorom niet pochybnosti, že sa stal a nadväzne bodu

2/ je obžalovaný Š. K., nebola v priebehu doterajšieho konania rozptýlená do tej miery,

aby vôbec bolo možné z pohľadu tejto podmienky uvedenej v prvej vete

uvažovať o jeho prepustení z väzby, ak by súčasne bolo zistené, že konanie prebieha

neúmerne dlho a že ponechávanie obžalovaného vo väzbe je preto neúnosné z hľadiska

zachovania základných práv a slobôd zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Zároveň je potrebné konštatovať, že Špecializovaný trestný súd v Pezinku koná

v predmetnej veci plynule a rýchlo. Vykonáva dokazovanie na hlavnom pojednávaní určenom

pri predbežnom prejednaní obžaloby v stanovených termínoch a dňa 14. júla 2011 bolo

hlavné pojednávanie odročené za účelom ďalšieho dokazovania na primerane možný termín,

aj z pohľadu zabezpečenia rýchlosti konania, na dni 2. a 4. augusta 2011. O tom, ktoré

skutočnosti súd v konečnom dôsledku pri rozhodovaní o vine zoberie za preukázané a ktoré

nie a o ktoré dôkazy sa oprie, môže rozhodnúť až po úplnom vykonaní potrebných dôkazov,

ktorých rozsah sám zváži, lebo mu to nemožno prikazovať, a po ich náležitom vyhodnotení

v intenciách V terajšom štádiu konania, pri rozhodovaní o väzbe,

postačuje zistenie dôvodnosti podozrenia, teda nie istoty záveru o vine, že skutok (v danom

prípade dva) spáchal obžalovaný.

Najvyšší súd nezisťuje žiadne také skutočnosti, z ktorých by malo byť,

ako obžalovaný tvrdí, „notoricky známe“, že obžalovaný nikdy nemal v úmysle skrývať

sa alebo ujsť. To, že obžalovaný z miesta činu zo svojho motorového vozidla, ktoré malo

odmontované poznávacie značky, ušiel a skrýval sa, je faktom zisteným v rámci celoštátneho

pátrania po jeho osobe. Skutočnosť, že bol rýchle vypátraný jeho pobyt a bol zadržaný krátko

po tom, ako došlo k predmetnému skutku v bode 1/, nemení nič na tom, že ušiel a skrýval

sa, čo odôvodňovalo jeho útekovú väzbu podľa a táto obava

pretrváva doteraz. Dôvodom jeho väzby nie je len samotná hrozba vysokým trestom. Táto

skutočnosť len umocňuje pôvodnú obavu z úteku a skrývania sa na základe zistených

okolností prípadu a správania sa obžalovaného. Hrozba vysokým trestom, ktorá

pri žalovaných trestných činoch, je reálna, v danom štádiu konania zvýrazňuje túto obavu

z úteku alebo skrývania sa obžalovaného, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu a hroziacemu

trestu.

6

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje so záverom Špecializovaného

trestného súdu v Pezinku, že povaha prejednávaného prípadu, keď ide o obzvlášť závažný

zločin, ktorý mal byť spáchaný surovým spôsobom, s vysokou mierou rozhodnosti

ho uskutočniť, so značnou dávkou bezcitnosti a následného konania smerujúceho k ukrytiu

sa, nedovoľuje prijatie písomného sľubu obžalovaného podľa

a tým nahradenie jeho väzby a ani jej nahradenie dohľadom probačného a mediačného

úradníka nad obžalovaným podľa Uvedené zistené skutočnosti

dotýkajúce sa povahy prejednávaného prípadu vylučujú možnosť považovať písomný sľub

obžalovaného za dostatočný a vylučujú aj predpoklad, že by účel väzby bolo možné

dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka.

Preto sťažnosť obžalovaného Š. K. bola ako nedôvodná zamietnutá.

P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Milan K a r a b í n , v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Halászová