Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
33a/364056.114aba.pdf
PDF · 154.01 KB
No categories available
1TdoV/8/2011
N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 8/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda
Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Štefana
Michálika a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenému J. B. a spol., vedenej na
Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. 4 T 6/2003, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 26. júla 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinenM. V., zastúpený obhajcom
JUDr. N. K., advokátom v Ţ., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. septembra 2010, sp. zn. 1 To 15/2010, a takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. V. sa o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline (ďalej len „ krajský súd“) z 8. februára 2010,
sp. zn. 4 T 6/2003, boli obvinení J. B. a M. V. uznaní za vinných v bode 1/ z pokusu trestného
činu vraţdy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. j/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb.
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
Tr. zák. a obvinený M. V. a v bode 3/ z návodu na trestný čin vydierania podľa § 10 ods. 1
písm. b/, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe
v bode 1/ obţalovaní J. B. a M. V.
1. po tom, ako dňa 29. júna 2002 asi o 21.30 hod. prišiel obţalovaný M. V.
do herne A. na ul. O. č. X. v M. a keď zistil, ţe v herni je prítomný len barman T. K., nar. X.,
po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyrozumel o tom telefonicky obţalovaného J. B., ktorý
prišiel do herne asi o 22.10 hod.; v úmysle usmrtiť T. K. a získať finančné prostriedky
z herne, obţalovaný J. B. asi o 22.25 hod. vystrelil z krátkej strelnej zbrane kalibru 6,35 mm,
nezisteného typu, zo vzdialenosti asi 2 metrov na T. K., ktorého zasiahol do oblasti ľavej
kľúčnej kosti, projektil ako zástrel narazil na dolný okraj kľúčnej kosti, pri zmene smeru
neprenikol do dutiny hrudnej, a po páde poškodeného na zem, ktorý sa snaţil ukryť za
barovým pultom, obţalovaný B. z krátkej vzdialenosti ešte dvakrát vystrelil na poškodeného,
ktorého zasiahol do chrbta v driekovej oblasti; jeden z projektilov ako zástrel prenikol do
dutiny hrudnej a druhý do pečeňového tkaniva dutiny brušnej, čím spôsobil T. K. váţnu
poruchu zdravia vyţadujúcu si jeho práceneschopnosť v trvaní viac ako 2 mesiace a podľa
vyjadrenia znalca došlo k ohrozeniu ţivotne dôleţitých orgánov poškodeného; následne po
streľbe, keď sa zranený T. K. schoval pred obţalovanými pod barovým pultom a tlačidlom
signalizácie privolal políciu, obţalovaní B. a V. po odcudzení presne nezistenej finančnej
hotovosti ku škode firmy S.-M., spol. s.r.o., B., ušli z herne zadným vchodom pred príchodom
policajnej hliadky,
v bode 3/ obţalovaní M. V. a M. J.
3. v dopoludňajších hodinách dňa 2. septembra 2002 po predchádzajúcej dohode
obţalovaný M. V. poţiadal obţalovaného M. J., aby ho odviezol na osobnom motorovom
vozidle do M., ukázal mu panelový dom, v ktorom býval poškodený T. K. na ul. T. č. X. v M.
a naviedol ho, aby išiel do bytu za poškodeným T. K. a odkázal mu, aby zmenil svoju
svedeckú výpoveď v trestnej veci obţalovaného B., lebo inak bude mať problémy; následne
obţalovaný M. J. asi o 17.00 hod. na chodbe pred bytom č. X., na ul. T. v M., po vyjdení T.
K. z bytu tomuto povedal, ţe ho poslali vyholený chlapi, ktorí mu zaplatili 2 000 Sk a B. mu
odkazuje, ţe ak nestiahne svoju svedeckú výpoveď, bude mať problémy, dá ho zlikvidovať,
avšak manţelka poškodeného T. K. privolala telefonicky políciu, ktorá obţalovaného M. J. na
mieste činu zaistila.
Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému M. V. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.
s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov so
zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej) nápravnovýchovnej
skupiny.
Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2010, kedy
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením, sp. zn. 1 To 15/2010, podľa
§ 256 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 odvolania obvinených J. B., M. V. a M. J.
zamietol.
Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho
obhajcovi doručený dňa 18. novembra 2010.
Krajský súd v Ţiline predloţil dňa 5. mája 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky dovolanie, ktoré podal obvinený M. V. na Krajskom súde v Ţiline dňa
28. marca 2011, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra
2010, sp. zn. 1 To 15/2010, z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por., ktorý spočíva v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom
vykonané zákonným spôsobom. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky,
ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto uznesením bol zákon porušený v jeho neprospech.
V tejto súvislosti obvinený prostredníctvom obhajcu argumentoval nasledovne:
Podľa názoru obvineného, naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/
Tr. por. vidí v tom, že v konaní bol vykonaný dôkaz nezákonným spôsobom, a to výsluch
poškodeného-T. K., ktorý vypovedal, že po skutku a po prepustení z nemocnice ho kontaktoval
neznámy muž, ktorý poškodeného K. nahováral, aby tento zmenil výpoveď, aby neuvádzal ako
páchateľa obžalovaného B. s tým, že mu následne vyplatí odmenu 400 000 - 500 000 Sk.
Poškodený odmietol na výzvu orgánov činných v trestnom konaní ako aj obhajcov
identifikovať tohto neznámeho muža, a to napriek tomu, že bol upozornený na povinnosť
vypovedať pravdu o všetkých okolnostiach skutku. Poškodený K. neuviedol nijakú skutočnosť,
ktorá by ho zbavovala povinnosti vypovedať pravdu. Orgány činné v trestnom konaní ani súd
nevyvodili voči svedkovi nijaké dôsledky a ponechali tvrdenie poškodeného - svedka bez toho,
aby bolo toto tvrdenie preukázané.
Obvinený poukazuje na tú skutočnosť, že výpoveď svedka M. Z., ktorý v rámci
výsluchu uviedol, že to bol on, kto strieľal po poškodenom, pričom naznačil aj motív konania,
orgány činné v trestnom konaní ďalej nepreverovali. M. Z. nebol konfrontovaný ani
s poškodeným T. K., ani s obvineným J. B.. Vyšetrovateľ subjektívne hodnotil výpoveď Z. ako
neobjektívnu a nepravdivú, bez toho, aby toto hodnotenie bolo bližšie preukázané. Dovolateľ
tvrdí, že so skutočnosťami týkajúcimi sa svedka Z. bolo manipulované v tom smere, aby
nemohla byť spochybnená premisa o spáchaní skutku J. B. a obvineným. Aj v tomto prípade
obvinený považuje úkony vykonané v súvislosti s výsluchom tohto svedka za úkony vykonané
nezákonným spôsobom.
Z tohto dôvodu obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. konštatoval
uvedené porušenie zákona v jeho neprospech, a aby určil termín verejného zasadnutia.
K obsahu uvedeného dovolania sa v zmysle § 376 Tr. por. dňa 12. apríla 2011 vyjadril
prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline nasledovne:
Po preskúmaní obsahu dovolania obvineného M. V. z 23. marca 2011, podaného
obhajcom JUDr. N. K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To
15/2010, z 22. septembra 2010, som aj naďalej toho názoru, že výsledky rozsiahleho
dokazovania vykonaného Krajským súdom v Žiline boli dostatočné na prijatie záveru
o správnom a zákonnom právoplatnom odsúdení M. V.. Krajský súd v Žiline v odôvodnení
rozsudku pomerne rozsiahlo a presvedčivo vyhodnotil výsledky dokazovania a prijal zákonné
a spravodlivé rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil aj druhostupňový súd.
Poukazujem opätovne na jednoznačné výpovede poškodeného T. K., ktorý
v prípravnom konaní, pri konfrontáciách s obvinenými, ako aj na hlavných pojednávaniach
vždy tvrdil, že na neho strieľal obvinený J. B., podrobne popísal jeho činnosť, ako aj konanie
spolupáchateľa M. V. v kritický večer, pred skutkom, ako aj následne po ňom. Výpovede
poškodeného T. K. v otázke útočníkov verifikovali aj privolaná lekárka MUDr. K. H.
a príslušníci polície, ktorí dokumentovali predmetný skutok na mieste činu, a ktorým
poškodený K. popísal páchateľov skutku.
Námietku obhajcu v dovolaní, týkajúcu sa podľa jeho názoru nezákonným spôsobom
vykonaného výsluchu poškodeného K., ktorý odmietol zo strachu uviesť meno neznámeho
muža, ktorý ho po prepustení z nemocnice mal nahovárať, aby zmenil výpoveď a neuvádzal
ako páchateľa obvineného B., považujem za absolútne irelevantnú pre spravodlivé
rozhodnutie súdov, vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy. Pokiaľ by aj poškodený kontaktnú
osobu uviedol, nijakým spôsobom by to neovplyvnilo posúdenie konania obvinených v bode 1/
rozsudku.
Ďalej považujem za zavádzajúce tvrdenie obhajcu v dovolaní, že svedok M. Z. nebol
konfrontovaný s poškodeným K., pretože konfrontácia bola medzi nimi vykonaná 14. marca
2003 (č. l. 530-537 vyš. spisu), čo sa konštatuje aj na č. l. 17 obžaloby a č. l. 24-25 rozsudku
Krajského súdu v Žiline z 8. februára 2010. Obžaloba aj súdy dostatočne zdôvodnili, prečo
vyhodnotili výpoveď svedka M. Z. ako nevieryhodnú a subjektívny názor obhajcu považujem
za nepodložený a zavádzajúci.
Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, predmetné dovolanie podľa § 392 ods. 1 Tr. por.
ako nedôvodné odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil,
ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods.1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369
ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný
prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,
ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú
splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por. ).
Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne
uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia
určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie
len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom
ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide
o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb,
ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/
aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Tento mimoriadny opravný
prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý
je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania
dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým
uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná
inštancia.
Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného
v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., to znamená, ţe rozhodnutie je zaloţené
na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený vidí v tom, ţe poškodený T. K. bez
uvedenia dôvodu, ktorý by ho zbavoval povinnosti vypovedať pravdu v trestnom konaní,
odmietol orgánom činným v trestnom konaní a súdu identifikovať páchateľa, ktorý
ho nahováral na zmenu výpovede v prospech obvineného J. B.. Keďţe orgány činné
v trestnom konaní a súd ponechali tvrdenie poškodeného bez toho, aby bolo toto tvrdenie
preukázané a nevyvodili voči svedkovi nijaké dôsledky, podľa názoru obhajoby je potrebné
túto výpoveď povaţovať za dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom.
Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 89 ods. 2
Tr. por. účinného do 01. januára 2006 treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j.
procesných podmienok vyţadovaných Trestným poriadkom alebo iným osobitným zákonom
na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok,
t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu bol zameraný
na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.
Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, ţe výpoveď poškodeného - svedka
T. K. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k splneným procesným
a obsahovým podmienkam je nutné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom
a takúto výpoveď nie je moţné spochybňovať z dôvodu nedostatočnej identifikácie
neznámeho muţa, ktorý poškodeného kontaktoval.
Namietanie iných skutočností, ako nevykonanie dokazovania, namietanie postupu
orgánov činných v trestnom konaní a súdu v prípade trestného stíhania iných osôb (vyvodenie
zodpovednosti svedka T. K.), či spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania
(výpoveď M. Z.), predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo nepripúšťa
ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., v zmysle ktorého dovolanie moţno podať len, ak
rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na
nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Skutkové zistenia (v tomto
smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre
dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný
prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe
doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v tejto súvislosti konštatuje,
ţe namietanie subjektívneho hodnotenia výpovede svedka M. Z. vyšetrovateľom
a nepreverovanie jeho výpovede, nie je moţné povaţovať za skutočnosť, pre ktorú
by bol naplnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Je na rozhodnutí súdu
konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou stranou
navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môţe procesná strana uplatniť v rámci
odvolacieho konania.
Nie je teda moţné namietať nič proti samotným skutkovým zisteniam súdu, proti
tomu, v akom rozsahu vykonal dokazovanie, ako hodnotil dôkazy a pod. V tomto smere totiţ
nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5,
ods. 6 Tr. por. o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu
a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality a oficiality).
Navyše, nad rámec dovolacieho konania treba dodať, ţe tvrdenie obvineného M. V.
o tom, ţe svedok M. Z. nebol konfrontovaný so svedkom T. K. a obvineným J. B. nie je
pravdivé, čo vyplýva aj zo samotného obsahu spisového materiálu (č. l. 530-537
vyšetrovacieho spisu).
Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne
názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci
ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.
So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené uplatnené dôvody
dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., dovolací súd bez preskúmania veci podané
dovolanie obvineným M. V. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por. ).
Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2
Tr. por.).
V Bratislave 26. júla 2011
JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: K. Císarová