Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1TdoV/8/2011

N a j v y š š í s ú d 1 Tdo V 8/2011

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Haralda

Stiffela a sudcov JUDr. Štefana Harabina, JUDr. Milana Lipovského, JUDr. Štefana

Michálika a JUDr. Jany Serbovej, v trestnej veci proti obvinenému J. B. a spol., vedenej na

Krajskom súde v Ţiline pod sp. zn. , prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

dňa 26. júla 2011 v Bratislave, dovolanie, ktoré podal obvinenM. V., zastúpený obhajcom

JUDr. N. K., advokátom v Ţ., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 22. septembra 2010, sp. zn. , a takto

rozhodol:

Podľa dovolanie obvineného M. V. sa o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Krajského súdu v Ţiline (ďalej len „ krajský súd“) z 8. februára 2010,

sp. zn. , boli obvinení J. B. a M. V. uznaní za vinných v bode 1/ z pokusu trestného

činu vraţdy podľa , ,

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Tr. zák.“) formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2

Tr. zák. a obvinený M. V. a v bode 3/ z návodu na trestný čin vydierania podľa § 10 ods. 1

písm. b/, § 235 ods. 1, ods. 2 písm. e/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, ţe

v bode 1/ obţalovaní J. B. a M. V.

1. po tom, ako dňa 29. júna 2002 asi o 21.30 hod. prišiel obţalovaný M. V.

do herne A. na ul. O. č. X. v M. a keď zistil, ţe v herni je prítomný len barman T. K., nar. X.,

po predchádzajúcej vzájomnej dohode vyrozumel o tom telefonicky obţalovaného J. B., ktorý

prišiel do herne asi o 22.10 hod.; v úmysle usmrtiť T. K. a získať finančné prostriedky

z herne, obţalovaný J. B. asi o 22.25 hod. vystrelil z krátkej strelnej zbrane kalibru 6,35 mm,

nezisteného typu, zo vzdialenosti asi 2 metrov na T. K., ktorého zasiahol do oblasti ľavej

kľúčnej kosti, projektil ako zástrel narazil na dolný okraj kľúčnej kosti, pri zmene smeru

neprenikol do dutiny hrudnej, a po páde poškodeného na zem, ktorý sa snaţil ukryť za

barovým pultom, obţalovaný B. z krátkej vzdialenosti ešte dvakrát vystrelil na poškodeného,

ktorého zasiahol do chrbta v driekovej oblasti; jeden z projektilov ako zástrel prenikol do

dutiny hrudnej a druhý do pečeňového tkaniva dutiny brušnej, čím spôsobil T. K. váţnu

poruchu zdravia vyţadujúcu si jeho práceneschopnosť v trvaní viac ako 2 mesiace a podľa

vyjadrenia znalca došlo k ohrozeniu ţivotne dôleţitých orgánov poškodeného; následne po

streľbe, keď sa zranený T. K. schoval pred obţalovanými pod barovým pultom a tlačidlom

signalizácie privolal políciu, obţalovaní B. a V. po odcudzení presne nezistenej finančnej

hotovosti ku škode firmy S.-M., spol. s.r.o., B., ušli z herne zadným vchodom pred príchodom

policajnej hliadky,

v bode 3/ obţalovaní M. V. a M. J.

3. v dopoludňajších hodinách dňa 2. septembra 2002 po predchádzajúcej dohode

obţalovaný M. V. poţiadal obţalovaného M. J., aby ho odviezol na osobnom motorovom

vozidle do M., ukázal mu panelový dom, v ktorom býval poškodený T. K. na ul. T. č. X. v M.

a naviedol ho, aby išiel do bytu za poškodeným T. K. a odkázal mu, aby zmenil svoju

svedeckú výpoveď v trestnej veci obţalovaného B., lebo inak bude mať problémy; následne

obţalovaný M. J. asi o 17.00 hod. na chodbe pred bytom č. X., na ul. T. v M., po vyjdení T.

K. z bytu tomuto povedal, ţe ho poslali vyholený chlapi, ktorí mu zaplatili 2 000 Sk a B. mu

odkazuje, ţe ak nestiahne svoju svedeckú výpoveď, bude mať problémy, dá ho zlikvidovať,

avšak manţelka poškodeného T. K. privolala telefonicky políciu, ktorá obţalovaného M. J. na

mieste činu zaistila.

Za tieto trestné činy uloţil krajský súd obvinenému M. V. podľa § 219 ods. 2 Tr. zák.

s pouţitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) rokov so

zaradením na jeho výkon podľa § 39a ods. 3 Tr. zák. do II. (druhej) nápravnovýchovnej

skupiny.

Uznesenie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 22. septembra 2010, kedy

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením, sp. zn. , podľa

účinného do 1. januára 2006 odvolania obvinených J. B., M. V. a M. J.

zamietol.

Odpis uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol obvinenému a jeho

obhajcovi doručený dňa 18. novembra 2010.

Krajský súd v Ţiline predloţil dňa 5. mája 2011 Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky dovolanie, ktoré podal obvinený M. V. na Krajskom súde v Ţiline dňa

28. marca 2011, proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. septembra

2010, sp. zn. , z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/

, ktorý spočíva v tom, ţe rozhodnutie je zaloţené na dôkazoch, ktoré neboli súdom

vykonané zákonným spôsobom. Domáhal sa ním, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ako dovolací súd, vyslovil, ţe týmto uznesením bol zákon porušený v jeho neprospech.

V tejto súvislosti obvinený prostredníctvom obhajcu argumentoval nasledovne:

Podľa názoru obvineného, naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/

vidí v tom, že v konaní bol vykonaný dôkaz nezákonným spôsobom, a to výsluch

poškodeného-T. K., ktorý vypovedal, že po skutku a po prepustení z nemocnice ho kontaktoval

neznámy muž, ktorý poškodeného K. nahováral, aby tento zmenil výpoveď, aby neuvádzal ako

páchateľa obžalovaného B. s tým, že mu následne vyplatí odmenu 400 000 - 500 000 Sk.

Poškodený odmietol na výzvu orgánov činných v trestnom konaní ako aj obhajcov

identifikovať tohto neznámeho muža, a to napriek tomu, že bol upozornený na povinnosť

vypovedať pravdu o všetkých okolnostiach skutku. Poškodený K. neuviedol nijakú skutočnosť,

ktorá by ho zbavovala povinnosti vypovedať pravdu. Orgány činné v trestnom konaní ani súd

nevyvodili voči svedkovi nijaké dôsledky a ponechali tvrdenie poškodeného - svedka bez toho,

aby bolo toto tvrdenie preukázané.

Obvinený poukazuje na tú skutočnosť, že výpoveď svedka M. Z., ktorý v rámci

výsluchu uviedol, že to bol on, kto strieľal po poškodenom, pričom naznačil aj motív konania,

orgány činné v trestnom konaní ďalej nepreverovali. M. Z. nebol konfrontovaný ani

s poškodeným T. K., ani s obvineným J. B.. Vyšetrovateľ subjektívne hodnotil výpoveď Z. ako

neobjektívnu a nepravdivú, bez toho, aby toto hodnotenie bolo bližšie preukázané. Dovolateľ

tvrdí, že so skutočnosťami týkajúcimi sa svedka Z. bolo manipulované v tom smere, aby

nemohla byť spochybnená premisa o spáchaní skutku J. B. a obvineným. Aj v tomto prípade

obvinený považuje úkony vykonané v súvislosti s výsluchom tohto svedka za úkony vykonané

nezákonným spôsobom.

Z tohto dôvodu obvinený v dovolaní navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa z dôvodu uvedeného v konštatoval

uvedené porušenie zákona v jeho neprospech, a aby určil termín verejného zasadnutia.

K obsahu uvedeného dovolania sa v zmysle dňa 12. apríla 2011 vyjadril

prokurátor Krajskej prokuratúry v Ţiline nasledovne:

Po preskúmaní obsahu dovolania obvineného M. V. z 23. marca 2011, podaného

obhajcom JUDr. N. K., proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 To

15/2010, z 22. septembra 2010, som aj naďalej toho názoru, že výsledky rozsiahleho

dokazovania vykonaného Krajským súdom v Žiline boli dostatočné na prijatie záveru

o správnom a zákonnom právoplatnom odsúdení M. V.. Krajský súd v Žiline v odôvodnení

rozsudku pomerne rozsiahlo a presvedčivo vyhodnotil výsledky dokazovania a prijal zákonné

a spravodlivé rozhodnutie, s ktorým sa stotožnil aj druhostupňový súd.

Poukazujem opätovne na jednoznačné výpovede poškodeného T. K., ktorý

v prípravnom konaní, pri konfrontáciách s obvinenými, ako aj na hlavných pojednávaniach

vždy tvrdil, že na neho strieľal obvinený J. B., podrobne popísal jeho činnosť, ako aj konanie

spolupáchateľa M. V. v kritický večer, pred skutkom, ako aj následne po ňom. Výpovede

poškodeného T. K. v otázke útočníkov verifikovali aj privolaná lekárka MUDr. K. H.

a príslušníci polície, ktorí dokumentovali predmetný skutok na mieste činu, a ktorým

poškodený K. popísal páchateľov skutku.

Námietku obhajcu v dovolaní, týkajúcu sa podľa jeho názoru nezákonným spôsobom

vykonaného výsluchu poškodeného K., ktorý odmietol zo strachu uviesť meno neznámeho

muža, ktorý ho po prepustení z nemocnice mal nahovárať, aby zmenil výpoveď a neuvádzal

ako páchateľa obvineného B., považujem za absolútne irelevantnú pre spravodlivé

rozhodnutie súdov, vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy. Pokiaľ by aj poškodený kontaktnú

osobu uviedol, nijakým spôsobom by to neovplyvnilo posúdenie konania obvinených v bode 1/

rozsudku.

Ďalej považujem za zavádzajúce tvrdenie obhajcu v dovolaní, že svedok M. Z. nebol

konfrontovaný s poškodeným K., pretože konfrontácia bola medzi nimi vykonaná 14. marca

2003 (č. l. 530-537 vyš. spisu), čo sa konštatuje aj na č. l. 17 obžaloby a č. l. 24-25 rozsudku

Krajského súdu v Žiline z 8. februára 2010. Obžaloba aj súdy dostatočne zdôvodnili, prečo

vyhodnotili výpoveď svedka M. Z. ako nevieryhodnú a subjektívny názor obhajcu považujem

za nepodložený a zavádzajúci.

Vzhľadom na tieto skutočnosti prokurátor vo svojom vyjadrení navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky ako dovolací súd, predmetné dovolanie podľa

ako nedôvodné odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) zistil,

ţe dovolanie je prípustné ( ), bolo podané oprávnenou osobou (

ods. 2 písm. b/ ), v zákonnej lehote a na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný

prostriedok podať ( ), ale súčasne po preskúmaní veci zistil aj to,

ţe podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú

splnené dôvody dovolania podľa ( ).

Na vysvetlenie tohto záveru treba predovšetkým uviesť, ţe obsah konkrétne

uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia

určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne, t.j. vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu

dovolacieho dôvodu uvedeného v Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie

len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom

ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide

o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa

Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov je určené na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb,

ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/

aţ písm. l/ , resp. aj podľa Tento mimoriadny opravný

prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý

je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto moţnosti podania

dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým

uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná

inštancia.

Obvinený vo svojom dovolaní poukazuje na naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného

v ustanovení , to znamená, ţe rozhodnutie je zaloţené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Naplnenie tohto dovolacieho dôvodu obvinený vidí v tom, ţe poškodený T. K. bez

uvedenia dôvodu, ktorý by ho zbavoval povinnosti vypovedať pravdu v trestnom konaní,

odmietol orgánom činným v trestnom konaní a súdu identifikovať páchateľa, ktorý

ho nahováral na zmenu výpovede v prospech obvineného J. B.. Keďţe orgány činné

v trestnom konaní a súd ponechali tvrdenie poškodeného bez toho, aby bolo toto tvrdenie

preukázané a nevyvodili voči svedkovi nijaké dôsledky, podľa názoru obhajoby je potrebné

túto výpoveď povaţovať za dôkaz vykonaný nezákonným spôsobom.

Za zákonný spôsob získania dôkazu z dôkazných prostriedkov v zmysle § 89 ods. 2

účinného do 01. januára 2006 treba povaţovať jednak splnenie formálnych, t.j.

procesných podmienok vyţadovaných alebo iným osobitným zákonom

na vykonanie konkrétneho dôkazu a jednak splnenie obsahových (materiálnych) podmienok,

t.j. aby úkon - pouţitý dôkazný prostriedok na vykonanie, resp. získanie dôkazu bol zameraný

na zistenie tých skutočností, na ktoré zameraný a pouţitý môţe byť.

Vzhľadom na vyššie uvedené je potrebné uviesť, ţe výpoveď poškodeného - svedka

T. K. v prípravnom konaní i na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k splneným procesným

a obsahovým podmienkam je nutné povaţovať za dôkaz získaný zákonným spôsobom

a takúto výpoveď nie je moţné spochybňovať z dôvodu nedostatočnej identifikácie

neznámeho muţa, ktorý poškodeného kontaktoval.

Namietanie iných skutočností, ako nevykonanie dokazovania, namietanie postupu

orgánov činných v trestnom konaní a súdu v prípade trestného stíhania iných osôb (vyvodenie

zodpovednosti svedka T. K.), či spochybňovanie vyhodnotenia vykonaného dokazovania

(výpoveď M. Z.), predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo nepripúšťa

ustanovenie , v zmysle ktorého dovolanie moţno podať len, ak

rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na

nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutkového stavu však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Skutkové zistenia (v tomto

smere aj hodnotenie vykonaného dokazovania) súdov prvého a druhého stupňa sú pre

dovolací súd záväzné a tento nemôţe na nich nič meniť. Dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok neslúţi na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môţe

doplňovať, prípadne korigovať len odvolací súd.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací, v tejto súvislosti konštatuje,

ţe namietanie subjektívneho hodnotenia výpovede svedka M. Z. vyšetrovateľom

a nepreverovanie jeho výpovede, nie je moţné povaţovať za skutočnosť, pre ktorú

by bol naplnený dovolací dôvod v zmysle Je na rozhodnutí súdu

konajúceho vo veci, aké dôkazy v konaní vykoná a ktoré dôkazy, aj keď sú procesnou stranou

navrhované, nevykoná. Námietky v tomto smere môţe procesná strana uplatniť v rámci

odvolacieho konania.

Nie je teda moţné namietať nič proti samotným skutkovým zisteniam súdu, proti

tomu, v akom rozsahu vykonal dokazovanie, ako hodnotil dôkazy a pod. V tomto smere totiţ

nejde o aplikáciu hmotného práva, ale procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5,

ods. 6 o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu

a pri hodnotení dôkazov (zakotvujúce zásady legality a oficiality).

Navyše, nad rámec dovolacieho konania treba dodať, ţe tvrdenie obvineného M. V.

o tom, ţe svedok M. Z. nebol konfrontovaný so svedkom T. K. a obvineným J. B. nie je

pravdivé, čo vyplýva aj zo samotného obsahu spisového materiálu (č. l. 530-537

vyšetrovacieho spisu).

Z vyššie uvedeného rozboru vyplýva, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne

názory stojace mimo uplatnených dovolacích dôvodov, lebo dovolací súd po preskúmaní veci

ţiaden z týchto dovolacích dôvodov nezistil.

So zreteľom na to, ţe v posudzovanej veci neboli naplnené uplatnené dôvody

dovolania podľa , dovolací súd bez preskúmania veci podané

dovolanie obvineným M. V. odmietol na neverejnom zasadnutí ( ).

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 392 ods. 2

).

V Bratislave 26. júla 2011

JUDr. Harald S t i f f e l , v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: K. Císarová