Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
967/383714.93952c.pdf
PDF · 210.98 KB
No categories available
2Mcdo/9/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 MCdo 9/2010
U z n e s en i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. I. Z. bývajúceho v S.,
proti žalovanému B., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. Ľ. S., advokátom, so sídlom
v B.B, o 93 058, 02 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.
15 C 156/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti
uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. 8 Co 306/2008 a rozsudku
Okresného súdu Bratislava II z 10. októbra 2008 č. k. 15 C 156/2006 – 224 , takto
rozhodol:
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. 8 Co 306/2008
a rozsudok Okresného súdu z 10. októbra 2008 č. k. 15 C 156/2006 – 224 vo výroku o trovách
konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. októbra 2008 č. k. 15 C 156/2006 – 224
konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597,50 Sk zastavil z dôvodu späťvzatia v tejto časti
( § 96 O. s. p. ). Žalobu vo zvyšku o zaplatenie 2 282 869 Sk zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej ( stratil nárok
na podanie poddlžníckej žaloby ). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že
žalobca procesne zavinil, že sa konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597, 50 Sk muselo
zastaviť ( § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. ) , vo zvyšku žaloby o zaplatenie 2 282 869 Sk mal
žalovaný plný úspech , preto má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi
vo veci ( § 142 ods. 1 O. s. p. ). V súlade s ustanovením § 150 ods. 1 veta prvá O. s. p. ale
žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo sú dané dôvody hodné
osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci. Žalobca mal zo zákona ( Exekučný
poriadok ) ako oprávnený povinnosť podať na súd poddlžnícku žalobu proti dlžníkovi
povinného a v priebehu súdneho konania stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na
základe objektívnej skutočnosti, ktorej vznik nemohol ovplyvniť a ktorá skutočnosť mala za
2
následok zamietnutie žaloby v podstatnej časti ( zastavenie exekučného konania z dôvodu
zániku povinného ).
Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného vo výroku o trovách konania
uznesením z 30. januára 2009 SP. ZN. 8 Co 306/2008 rozsudok súdu prvého stupňa
v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 O. s. p. ) a žalobcovi nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že ustanovenie § 150 O. s. p. v znení platnom
a účinnom do 15. 10. 2008 umožňovalo súdu úspešnému účastníkovi konania náhradu trov
tohto konania , ktoré by mu patrili podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a to celkom , prípadne sčasti
nepriznať. To vtedy, ak sú tu konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré by sa
javilo priznanie tejto náhrady nespravodlivé, nedôvodné, prípadne v rozpore s dobrými
mravmi, ktoré dôvody môžu byť tak objektívneho , ako aj subjektívneho charakteru, tak na
strane úspešného ako aj na strane neúspešného účastníka konania. O povinnosti nahradiť
trovy konania vo všetkých uvedených prípadoch rozhoduje súd len na návrh ( § 151 ods. 1
veta prvá O. s. p.v znení platnom do 15. 10. 2008 ), pričom účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov, je povinný ich vyčísliť v zákonom určenej lehote troch pracovných dní od
vyhlásenia rozhodnutia ( § 151 od. 1 druhá veta O. s. p. v znení platnom do 15. 10. 2008 ).
Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu – ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia , a ak
účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trov konania neprizná . V takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov
konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( § 151 ods. 2 O. s. p.
v znení platnom do 15. 10. 2008 ). Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalovanému ,
okrem trov právneho zastúpenia advokátom, iné trovy v zmysle § 137 O. s. p. v konaní pred
súdom prvého stupňa nevznikli a rovnako, že ani žalovaný ani jeho zástupca v zákonom
stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku 10. 10. 2008 ( piatok ) , teda
do 15. 10. 2008 ( streda ) tieto trovy nevyčíslil, aj napriek tomu, že si návrh na ich náhradu
uplatnili na pojednávaní , na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený. Vyčíslenie trov právneho
zastúpenia podal zástupca žalovaného ( JUDr. Ľ. S. ) na súde prvého stupňa až dňa 25. 11.
2008 a uplatnil si takto náhradu trov konania v sume 318 538 Sk. Z uvedených dôvodov
preto , pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo
na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal, ( aj keď odôvodniac tento postup § 150 ods. 1 veta
prvá O. s. p. ) rozhodol vecne správne, keď uvedené trovy mu nebolo možné priznať, pretože
3
si tieto trovy nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. O náhrade trov odvolacieho konania
rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. p. spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.
Proti tomuto uzneseniu krajského súdu a rozsudku okresného súdu vo výroku
o trovách konania podal na podnet žalovaného mimoriadne dovolanie generálny prokurátor
Slovenskej republiky. Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie
konanie. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prvostupňovému súdu
podaním z 9. októbra 208 ( čl. 212 – 215 ) oznámil, že na základe rámcovej factoringovej
zmluvy č. 1 000/3 z 2. mája 2003 BA., s. r. o. M. postúpil všetky pohľadávky na
factoringovú spoločnosť F. a. s.. Predmetom postúpenia na základe tejto zmluvy boli všetky
pohľadávky spoločnosti BA. , s. r. o. , voči žalovanému B., s. r. o. a vlastníkom pohľadávok
sa teda stala spoločnosť F. a. s. Dňom vystavenia faktúry spoločnosťou BA. , s. r. o. proti
žalovanému bol žalovaný v zmysle uvedenej zmluvy povinný plniť F. a. s. a nie žalobcovi.
Svoje tvrdenia oprel žalovaný o vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty úpadcu BA. s. r. o.
( čl. 216 ). Súd prvého stupňa bez toho, aby sa s týmito skutočnosťami vysporiadal , aby
skúmal aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby od začiatku sporu, rozhodol
o trovách konania podľa § 150 O. s. p. Pre rozhodnutie o trovách konania v tejto veci je
z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia podstatné, či žalobca stratil vecnú legitimáciu až
v priebehu konania po zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného BA. , s. r. o. Martin
( objektívna skutočnosť ) alebo či žalobca nebol aktívne legitimovaný od začiatku konania, ak
by sa preukázalo, že všetky pohľadávky spoločnosti BA. , s. r. o. Martin na základe rámcovej
factoringovej zmluvy z 2. 5. 2003 automaticky nadobudla spoločnosť F. a. s. B., tak ako tvrdil
žalovaný. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby mal súd rozhodnúť o trovách konania
podľa § 146 ods. 2 O. s. p. a trovy konania žalovanému priznať, pretože žalobca nepochybne
zavinil zastavenie konania v tejto časti. Ak však existovali aj pre tento procesný postup
žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa, bolo povinnosťou súdu tieto dôvody v odôvodnení
rozhodnutia presvedčivo zdôvodniť. Skutočnosti uvedené v podaní z 9. 10. 2008 uviedol
žalovaný aj v odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a súčasne
chronologicky uviedol, akým spôsobom sa v konaní proti uplatnenému nároku žalobcu
( čl. 226 – 233 ) bránil. S týmito sa krajský súd vôbec nevysporiadal a konštatoval len, že
rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania žalovanému ( úspešnému
účastníkovi konania ) bolo vecne správne. Odvolací súd ale napadnutý výrok rozsudku súdu
prvého stupňa síce potvrdil, ale z úplne iných dôvodov ( nevyčíslenie trov žalovaným
4
v zákonnej lehote ) , nie z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nesúhlasil s právnym
názorom odvolacieho súdu, pretože len ten účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov
konania , je povinný v zákonom stanovenej lehote trovy vyčísliť. Keďže rozsudkom súdu
prvého stupňa nebolo žalovanému právo na náhradu trov konania priznané pri jeho vyhlásení,
bolo bez právneho významu, aby žalovaný tieto trovy konania vyčísloval. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 1. 2009 sp. zn. 1 MCdo
10/2008. Tým, že súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 150
O. s. p. , pričom na jeho použitie nebol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav
a rozhodnutie v tejto časti nie je ani riadne odôvodnené, je konanie postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd následne nesprávne vychádzal
z toho, že aj účastník konania, ktorému nebola priznaná náhrada trov konania , je povinný
trovy konania vyčísliť do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia , preto vec
nesprávne právne posúdil.
Žalobca považoval mimoriadne dovolanie za nedôvodné a napadnuté rozhodnutia
o trovách konania za vecne správne.
Žalovaný súhlasil s mimoriadnym dovolaním, pretože podľa jeho názoru rozsudkom
prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania v spojení s uznesením krajského súdu
bol porušená zákon .
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní
( § 10a ods. 3 O. s. p. ) , po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( § 243g O. s. p. )
generálny prokurátor Slovenskej republiky ( § 243e ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243a ods. 1 O. s. p. )
preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa § 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 242
ods. 1 O. s. p. a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu treba zrušiť.
Podľa ustanovenia § 243e ods. 2 O. s. p. mimoriadne dovolanie možno podať len
proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto
rozhodnutím namieta.
V zmysle § 243f ods. 1 O. s. p. môže byť mimoriadne dovolanie podané iba
z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. s. p., b/ konanie je postihnuté
inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva
5
na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho
dovolania , ale aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods.
2 O. s. p. v spojení s § 242 ods. 1 O. s. p. ) sa zaoberá vadami uvedenými v § 237 O. s. p.
a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa
ustanovenia § 150 O. s. p, keď dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému , spočívajúce
v okolnostiach danej veci. Odvolací súd v porovnaní s ním svoje potvrdzujúce uznesenie (
vo výroku o trovách konania ) založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu
prvého stupňa, keď dospel k záveru , že trovy konania nebolo možné žalovanému priznať
z dôvodu ich nevyčíslenia v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia
rozhodnutia v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p.
Dovolací súd je toho názoru, že tento postup odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo
mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie , neprebehlo podľa zásad spravodlivého
konania.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na
nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky .
Z ustanovenia § 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo,
aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa
mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to,
aby jeho záležitosť bola spravodlivo , verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Podľa § 1 O. s. p. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov
v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv
a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné
plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.
6
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu
zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba ( právnická alebo fyzická ) splní
predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú
( pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 II. ÚS 14/2009, z 13. 11.
2002 II. ÚS 132/2002, z 5. 4. 2007 III. ÚS 171/2006 ).
Právo na súdnu ochranu , okrem Ústavy Slovenskej republiky ( čl. 46 ods. 1 ), Listiny
základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd ( čl. 6 ods. 1 ) , zabezpečujú jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (
napr. § 41 O. s. p., § 115 O. s. p. , § 123 O. s. p. a pod. ). Obsahom práva na súdnu ochranu
v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka , aby sa jeho vec , ak to zákon pripúšťa,
prejednala v dvojinštančnom postupe.
Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím uvedeným postupom porušil právo
žalovaného na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie o trovách konania nečakane
založil na iných právnych záveroch o dôvode ich nepriznania úspešnému účastníkovi konania,
než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalovanému odňal právo namietať správnosť jeho
právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaný
dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd ,
vychádzajúc z iného právneho záveru , nehodnotil. K iným právnym záverom odvolacieho
súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom
pri posúdení dôvodu nepriznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, mal
správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval , znemožnil účastníkovi realizáciu
jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti iných, z pohľadu súdu
prvého stupňa neposudzovaných dôvodov nepriznania trov konania. Svojím postupom teda
žalovanému odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu
zrušil . Keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie
odvolacieho súdu , zrušil najvyšší súd aj toto rozhodnutie v mimoriadnym dovolaním
napadnutej časti ( § 243b ods. 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2 O. s. p. ).
7
V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho
konania ( § 243d ods. 1 veta tretia O. s. p. ).
Napriek dôvodom, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu,
dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver odvolacieho súdu , podľa ktorého právny
zástupca žalovaného si trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto
nemohli byť tomuto účastníkovi konania priznané, nemá oporu v zákone . Povinnosť
účastníka vyčísliť trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia ,
ktorým sa konanie končí je v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. spojená s prisudzujúcim výrokom.
Pokiaľ súd účastníkovi náhradu trov konania neprizná ( ako to bolo v danej veci ) , nemá
právny význam, aby si účastník tieto trovy konania vyčísľoval. Žalovanému , ktorému súd
prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal ( z dôvodov hodných osobitného zreteľa v
zmysle § 150 O. s. p. ), by vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania len
zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu , obsahujúcim prisudzujúci výrok ( pozri
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009 sp. zn.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.
Za správnosť: predsedníčka senátu
Hrčková Marta
Hrčková Marta