Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Mcdo/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s en i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. I. Z. bývajúceho v S.,

proti žalovanému B., s. r. o., so sídlom v B., zastúpenému JUDr. Ľ. S., advokátom, so sídlom

v B.B, o 93 058, 02 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn.

, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn. a rozsudku

Okresného súdu Bratislava II z 10. októbra 2008 č. k. – 224 , takto

rozhodol:

Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. januára 2009 sp. zn.

a rozsudok Okresného súdu z 10. októbra 2008 č. k. – 224 vo výroku o trovách

konania zrušuje a vec v rozsahu zrušenia vracia Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava II rozsudkom z 10. októbra 2008 č. k. – 224

konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597,50 Sk zastavil z dôvodu späťvzatia v tejto časti

( ). Žalobu vo zvyšku o zaplatenie 2 282 869 Sk zamietol z dôvodu nedostatku

aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v čase vyhlásenia rozsudku vo veci samej ( stratil nárok

na podanie poddlžníckej žaloby ). Žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Uviedol, že

žalobca procesne zavinil, že sa konanie v časti žaloby o zaplatenie 520 597, 50 Sk muselo

zastaviť ( veta prvá ) , vo zvyšku žaloby o zaplatenie 2 282 869 Sk mal

žalovaný plný úspech , preto má právo na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi

vo veci ( ). V súlade s ustanovením veta prvá ale

žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, lebo sú dané dôvody hodné

osobitného zreteľa spočívajúce v okolnostiach danej veci. Žalobca mal zo zákona ( Exekučný

poriadok ) ako oprávnený povinnosť podať na súd poddlžnícku žalobu proti dlžníkovi

povinného a v priebehu súdneho konania stratil žalobca aktívnu vecnú legitimáciu na

základe objektívnej skutočnosti, ktorej vznik nemohol ovplyvniť a ktorá skutočnosť mala za

2

následok zamietnutie žaloby v podstatnej časti ( zastavenie exekučného konania z dôvodu

zániku povinného ).

Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalovaného vo výroku o trovách konania

uznesením z 30. januára 2009 SP. ZN. rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil ( ) a žalobcovi nepriznal

náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že ustanovenie v znení platnom

a účinnom do 15. 10. 2008 umožňovalo súdu úspešnému účastníkovi konania náhradu trov

tohto konania , ktoré by mu patrili podľa a to celkom , prípadne sčasti

nepriznať. To vtedy, ak sú tu konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa , pre ktoré by sa

javilo priznanie tejto náhrady nespravodlivé, nedôvodné, prípadne v rozpore s dobrými

mravmi, ktoré dôvody môžu byť tak objektívneho , ako aj subjektívneho charakteru, tak na

strane úspešného ako aj na strane neúspešného účastníka konania. O povinnosti nahradiť

trovy konania vo všetkých uvedených prípadoch rozhoduje súd len na návrh ( § 151 ods. 1

veta prvá v znení platnom do 15. 10. 2008 ), pričom účastník, ktorému sa prisudzuje

náhrada trov, je povinný ich vyčísliť v zákonom určenej lehote troch pracovných dní od

vyhlásenia rozhodnutia ( od. 1 druhá veta v znení platnom do 15. 10. 2008 ).

Ak účastník v tejto lehote trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich

zo spisu – ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia , a ak

účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu

trov konania neprizná . V takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov

konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (

v znení platnom do 15. 10. 2008 ). Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalovanému ,

okrem trov právneho zastúpenia advokátom, iné trovy v zmysle v konaní pred

súdom prvého stupňa nevznikli a rovnako, že ani žalovaný ani jeho zástupca v zákonom

stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku 10. 10. 2008 ( piatok ) , teda

do 15. 10. 2008 ( streda ) tieto trovy nevyčíslil, aj napriek tomu, že si návrh na ich náhradu

uplatnili na pojednávaní , na ktorom bol tento rozsudok vyhlásený. Vyčíslenie trov právneho

zastúpenia podal zástupca žalovaného ( JUDr. Ľ. S. ) na súde prvého stupňa až dňa 25. 11.

2008 a uplatnil si takto náhradu trov konania v sume 318 538 Sk. Z uvedených dôvodov

preto , pokiaľ súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalovanému právo

na ich náhradu proti žalobcovi nepriznal, ( aj keď odôvodniac tento postup § 150 ods. 1 veta

prvá ) rozhodol vecne správne, keď uvedené trovy mu nebolo možné priznať, pretože

3

si tieto trovy nevyčíslil v zákonom stanovenej lehote. O náhrade trov odvolacieho konania

rozhodol podľa spojení s

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu a rozsudku okresného súdu vo výroku

o trovách konania podal na podnet žalovaného mimoriadne dovolanie generálny prokurátor

Slovenskej republiky. Navrhol ich zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie

konanie. Poukázal na to, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný prvostupňovému súdu

podaním z 9. októbra 208 ( čl. 212 – 215 ) oznámil, že na základe rámcovej factoringovej

zmluvy č. 1 000/3 z 2. mája 2003 BA., s. r. o. M. postúpil všetky pohľadávky na

factoringovú spoločnosť F. a. s.. Predmetom postúpenia na základe tejto zmluvy boli všetky

pohľadávky spoločnosti BA. , s. r. o. , voči žalovanému B., s. r. o. a vlastníkom pohľadávok

sa teda stala spoločnosť F. a. s. Dňom vystavenia faktúry spoločnosťou BA. , s. r. o. proti

žalovanému bol žalovaný v zmysle uvedenej zmluvy povinný plniť F. a. s. a nie žalobcovi.

Svoje tvrdenia oprel žalovaný o vyjadrenie správkyne konkurznej podstaty úpadcu BA. s. r. o.

( čl. 216 ). Súd prvého stupňa bez toho, aby sa s týmito skutočnosťami vysporiadal , aby

skúmal aktívnu legitimáciu na podanie poddlžníckej žaloby od začiatku sporu, rozhodol

o trovách konania podľa Pre rozhodnutie o trovách konania v tejto veci je

z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia podstatné, či žalobca stratil vecnú legitimáciu až

v priebehu konania po zastavení exekúcie z dôvodu zániku povinného BA. , s. r. o. Martin

( objektívna skutočnosť ) alebo či žalobca nebol aktívne legitimovaný od začiatku konania, ak

by sa preukázalo, že všetky pohľadávky spoločnosti BA. , s. r. o. Martin na základe rámcovej

factoringovej zmluvy z 2. 5. 2003 automaticky nadobudla spoločnosť F. a. s. B., tak ako tvrdil

žalovaný. Pokiaľ ide o čiastočné späťvzatie žaloby mal súd rozhodnúť o trovách konania

podľa a trovy konania žalovanému priznať, pretože žalobca nepochybne

zavinil zastavenie konania v tejto časti. Ak však existovali aj pre tento procesný postup

žalobcu dôvody hodné osobitného zreteľa, bolo povinnosťou súdu tieto dôvody v odôvodnení

rozhodnutia presvedčivo zdôvodniť. Skutočnosti uvedené v podaní z 9. 10. 2008 uviedol

žalovaný aj v odvolaní proti výroku rozsudku súdu prvého stupňa o trovách konania a súčasne

chronologicky uviedol, akým spôsobom sa v konaní proti uplatnenému nároku žalobcu

( čl. 226 – 233 ) bránil. S týmito sa krajský súd vôbec nevysporiadal a konštatoval len, že

rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní trov konania žalovanému ( úspešnému

účastníkovi konania ) bolo vecne správne. Odvolací súd ale napadnutý výrok rozsudku súdu

prvého stupňa síce potvrdil, ale z úplne iných dôvodov ( nevyčíslenie trov žalovaným

4

v zákonnej lehote ) , nie z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nesúhlasil s právnym

názorom odvolacieho súdu, pretože len ten účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov

konania , je povinný v zákonom stanovenej lehote trovy vyčísliť. Keďže rozsudkom súdu

prvého stupňa nebolo žalovanému právo na náhradu trov konania priznané pri jeho vyhlásení,

bolo bez právneho významu, aby žalovaný tieto trovy konania vyčísloval. V tejto súvislosti

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. 1. 2009 sp. zn.

10/2008. Tým, že súd prvého stupňa na rozhodnutie o trovách konania aplikoval § 150

, pričom na jeho použitie nebol v dostatočnom rozsahu zistený skutkový stav

a rozhodnutie v tejto časti nie je ani riadne odôvodnené, je konanie postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Krajský súd následne nesprávne vychádzal

z toho, že aj účastník konania, ktorému nebola priznaná náhrada trov konania , je povinný

trovy konania vyčísliť do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia , preto vec

nesprávne právne posúdil.

Žalobca považoval mimoriadne dovolanie za nedôvodné a napadnuté rozhodnutia

o trovách konania za vecne správne.

Žalovaný súhlasil s mimoriadnym dovolaním, pretože podľa jeho názoru rozsudkom

prvostupňového súdu v časti výroku o trovách konania v spojení s uznesením krajského súdu

bol porušená zákon .

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o mimoriadnom dovolaní

( ) , po zistení, že tento opravný prostriedok podal včas ( )

generálny prokurátor Slovenskej republiky ( ) , bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( v spojení s )

preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu podľa v spojení s

ods. 1 a dospel k záveru, že rozhodnutie krajského súdu treba zrušiť.

Podľa ustanovenia mimoriadne dovolanie možno podať len

proti tomu výroku súdneho rozhodnutia, ktoré účastník konania, osoba dotknutá týmto

rozhodnutím namieta.

V zmysle môže byť mimoriadne dovolanie podané iba

z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté

inou vadou , ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci , c/ rozhodnutie spočíva

5

na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný rozsahom mimoriadneho

dovolania , ale aj v mimoriadnom dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( § 243i ods.

2 v spojení s ) sa zaoberá vadami uvedenými v

a tzv. inými vadami , pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania podľa

ustanovenia § 150 O. s. p, keď dospel k záveru, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa

pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnému žalovanému , spočívajúce

v okolnostiach danej veci. Odvolací súd v porovnaní s ním svoje potvrdzujúce uznesenie (

vo výroku o trovách konania ) založil na právnom názore odlišnom od právneho názoru súdu

prvého stupňa, keď dospel k záveru , že trovy konania nebolo možné žalovanému priznať

z dôvodu ich nevyčíslenia v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia

rozhodnutia v súlade s

Dovolací súd je toho názoru, že tento postup odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

mimoriadnym dovolaním napadnuté rozhodnutie , neprebehlo podľa zásad spravodlivého

konania.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky .

Z ustanovenia vyplýva, že každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd každý má právo na to,

aby jeho záležitosť bola spravodlivo , verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv

a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úcte k právam iných osôb.

6

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu

zodpovedajúcu povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba ( právnická alebo fyzická ) splní

predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so

všetkými procesnými oprávneniami, ako aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú

( pozri nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. 8. 2001 , z 13. 11.

2002 , z 5. 4. 2007 ).

Právo na súdnu ochranu , okrem ( ), Listiny

základných práv a slobôd ( čl. 36 ods. 1 ) a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd ( ) , zabezpečujú jednotlivé ustanovenia (

napr. , , a pod. ). Obsahom práva na súdnu ochranu

v rámci spravodlivého procesu je i právo účastníka , aby sa jeho vec , ak to zákon pripúšťa,

prejednala v dvojinštančnom postupe.

Podľa dovolacieho súdu odvolací súd svojím uvedeným postupom porušil právo

žalovaného na spravodlivý proces, pretože svoje rozhodnutie o trovách konania nečakane

založil na iných právnych záveroch o dôvode ich nepriznania úspešnému účastníkovi konania,

než súd prvého stupňa, v skutočnosti žalovanému odňal právo namietať správnosť jeho

právneho názoru na inštančne vyššom súde. Až z rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaný

dozvedel, že odvolací súd vyvodil iný právny záver zo skutočností, ktoré prvostupňový súd ,

vychádzajúc z iného právneho záveru , nehodnotil. K iným právnym záverom odvolacieho

súdu sa účastníci nemali možnosť vyjadriť. Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom

pri posúdení dôvodu nepriznania náhrady trov konania úspešnému účastníkovi konania, mal

správne rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval , znemožnil účastníkovi realizáciu

jeho procesných práv, lebo mu odoprel možnosť prieskumu správnosti iných, z pohľadu súdu

prvého stupňa neposudzovaných dôvodov nepriznania trov konania. Svojím postupom teda

žalovanému odňal možnosť konať pred súdom v zmysle ustanovenia

Z týchto dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie odvolacieho súdu

zrušil . Keďže aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo rozhodnutie

odvolacieho súdu , zrušil najvyšší súd aj toto rozhodnutie v mimoriadnym dovolaním

napadnutej časti ( v spojení s ).

7

V novom rozhodnutí rozhodne súd o trovách pôvodného konania a dovolacieho

konania ( veta tretia ).

Napriek dôvodom, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté uznesenie krajského súdu,

dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver odvolacieho súdu , podľa ktorého právny

zástupca žalovaného si trovy právneho zastúpenia v zákonnej lehote nevyčíslil, a preto

nemohli byť tomuto účastníkovi konania priznané, nemá oporu v zákone . Povinnosť

účastníka vyčísliť trovy konania v zákonnej trojdňovej lehote od vyhlásenia rozhodnutia ,

ktorým sa konanie končí je v zmysle spojená s prisudzujúcim výrokom.

Pokiaľ súd účastníkovi náhradu trov konania neprizná ( ako to bolo v danej veci ) , nemá

právny význam, aby si účastník tieto trovy konania vyčísľoval. Žalovanému , ktorému súd

prvého stupňa náhradu trov konania nepriznal ( z dôvodov hodných osobitného zreteľa v

zmysle ), by vznikol nárok na náhradu trov prvostupňového konania len

zmeňujúcim rozhodnutím odvolacieho súdu , obsahujúcim prisudzujúci výrok ( pozri

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2009 sp. zn.

).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

Za správnosť: predsedníčka senátu

Hrčková Marta

Hrčková Marta