Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ce5/364781.da300f.pdf
PDF · 194.01 KB
No categories available
2Cdo/181/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 2 Cdo 181/2010
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne M. O., bývajúcej v K.,
zastúpenej JUDr. D. K., advokátkou, v K., proti žalovanému I., s. r. o. , so sídlom v K.
zastúpenému Advokátskou kanceláriou M. G . s. r. o., so sídlom v K., v mene a na účet
ktorej koná Mgr. M. D., o určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke, vedenej na Okresnom súde
Košice I pod sp. zn. 23 C 54/2004, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach zo 4. marca 2010 sp. zn. 2 Co 196/2009, takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a.
Žalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Košice I rozsudkom z 19. marca 2009 č. k. 23 C 54/2004 – 419 určil, že
zmluva o pôžičke č. 19/2003/911 zo dňa 23. 4. 2003 a jej dodatok č. 1 zo dňa 17. 6. 2003
uzavreté medzi žalovaným a žalobkyňou , predmetom ktorých bolo poskytnutie pôžičiek
v sume 950 000 Sk ,sú neplatné. Žalobkyni priznal náhradu trov konania v sume 581, 66 €
s tým, že budú vyplatené z prostriedkov štátu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a súčasne
uložil učtárni súdu zaplatiť žalobkyni na účet advokáta JUDr. F. P. sumu 447, 25 € a na
účet advokátky JUDr. D. K. sumu 134, 41 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo preukázané reálne odovzdanie
finančných prostriedkov žalobkyni, z ktorého dôvodu nemôže byť zmluva o pôžičke
a dodatok č. 1 k nej považovaná za platnú. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že záujemcov o pôžičky
zabezpečoval pre neho I. S. , je prinajmenšom jeho neopatrnosťou súvisiacou s dobrými
2
mravmi, že ako inštitúcia poskytujúca nebankové pôžičky ( úvery ) , vyplatila finančné
prostriedky tomuto sprostredkovateľovi bez preukázania, že je zástupcom dlžníka . Zmluvu
o pôžičke pritom zabezpečila prevodom členských práv a povinností ( nezákonne ) k bytu
žalobkyne na svojho konateľa M. E., za súčasného postúpenia pohľadávky z pôžičky. Podľa
tvrdenia žalobkyne, si jednotlivé písomnosti ani neprečítala, ktorá skutočnosť vyplýva aj
z príbuzných konaní s obdobnou problematikou, kde sprostredkovanie zmlúv o pôžičke
a iných právnych úkonov tiež zabezpečoval medzi občanmi a žalovaným I. S.. Podmienky,
úroky, zmluvné pokuty , doba vrátenia značnej časti finančných prostriedkov pritom evokujú
situáciu, že pri poznaní týchto faktov, by žalobkyňa takúto zmluvu nielen neuzavrela, ale
tieto sú aj v rozpore so zákonom a dobrými mravmi ( § 3 , § 39 Občianskeho zákonníka ).
Mal preukázaný aj naliehavý právny záujem na požadovanom určení ( § 80 písm. c/ O. s. p.
), pretože žalobkyňa nemala inú možnosť ako určovacou žalobou dosiahnuť neplatnosť
právneho úkonu ( zmluvy o pôžičke ), na základe ktorého nezískala to, čo bolo formálne
v ňom uvedené ( pôžičku vo výške 950 000 Sk ). O trovách konania rozhodol podľa § 142
ods. 1 O. s p.
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného rozsudkom zo 4. marca 2010 sp. zn.
2 Co 196/2009 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol. Účastníkom
a štátu náhradu trov konania nepriznal. Uviedol, že predmetom konania je určenie neplatnosti
zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1. Zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 Občianskeho
zákonníka má reálnu a nie konsenzuálnu povahu a jej vznik predpokladá nielen dohodu
zmluvných strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky. Táto skutočnosť jednoznačne vyplýva
z ustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého , ak sa hnuteľná vec
prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci , tzn. tradíciou.
Odovzdanie veci znamená v podstate prevzatie veci z ruky do ruky, tzn. žalovaný pri
poskytnutí pôžičky , na ktorú bola uzavretá písomná zmluva, musel odovzdať finančné
prostriedky do rúk žalobkyne. Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne
vyplýva, že nielen v prípade žalobkyne, ale aj v ďalších prípadoch, kde došlo k uzavretiu
zmluvy o pôžičke a súčasne dodatku k nej a k zmluve o prevode členských práv a povinností
k bytu, finančné prostriedky prevzal I. S., nie účastníci zmluvy. Je preto nepochybné, že
k skutočnému ( reálnemu ) odovzdaniu predmetu pôžičky nedošlo. Preto zmluva o pôžičke
v zmysle uvedeného nevznikla, z ktorého dôvodu sa žalobkyňa nemôže domáhať určenia
neplatnosti zmluvy o pôžičke, ku ktorej nedošlo, teda nevznikla. Preto odvolací súd zmenil
3
rozsudok súdu prvého stupňa ( § 220 O. s. p. ) , keď vychádzal z toho, že prvostupňový súd
vec nesprávne právne posúdil a žalobe vyhovel, ako keby k zmluve o pôžičke došlo.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a
§ 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v povahe sporu
a spôsobe , akým došlo k poskytovaniu pôžičiek. Priznanie náhrady trov konania úspešnému
žalovanému , ktorý postupoval netransparentne , by (podľa jeho názoru) bolo v rozpore
s dobrými mravmi. Trovy štátu nepriznal, pretože neúspešná žalobkyňa bola oslobodená od
platenia súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietal procesný postup
odvolacieho súdu, ktorý je postihnutý zásadnými vadami, ktoré mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Predovšetkým v tom, že porušil zásadu viazanosti rozsahom a dôvodmi
odvolania . Rozsudok odvolacieho súdu vychádza zo skutkového záveru, že žalobkyňa
neprevzala peňažné prostriedky na základe zmluvy o pôžičke a jej dodatku č. 1, čo pred
súdom prvého stupňa ani v odvolaní netvrdil. Naopak uviedol mnoho zásadných skutočností,
ktoré prevzatie finančných prostriedkov potvrdzujú, na podporu ktorých boli vykonané
zodpovedajúce dôkazy a ktoré odvolací súd ignoroval a v odôvodnení rozsudku sa s nimi
nijako nevysporiadal. Nevysporiadal sa teda s uplatnený odvolacím dôvodom, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a nezohľadnil ani námietku o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení neplatnosti zmluvy o pôžičke v zmysle § 80 písm. c/ O. s. p. Namietal aj nesprávne
právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Žalobkyňa sa k dovolanou nevyjadrila.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p. ) po
zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 3 O. s. p. ) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti
rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p. ).
4
Podľa § 240 ods. 1 veta prvá O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom
stupni.
Podľa § 243b ods. 5 O. s. p. ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a 226
platia pre konanie na dovolacom súde obdobne . Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený ( § 218 ods. 1 písm. b / O. s. p. ).
Na rozdiel od objektívnych podmienok vymedzených zákonom , stanovením lehoty na
podanie dovolania, prípustnosti dovolania len proti v zákone uvedeným rozhodnutiam
odvolacieho súdu, zastúpenia dovolateľa a pod. , ktoré musia byť pri podaní dovolania
splnené a ktoré sa nevzťahujú na osobu konkrétneho dovolateľa , ustanovenie § 240 ods. 1
prvá veta O. s. p. určuje (okrem iného) aj subjektívnu podmienku prípustnosti dovolania,
ktorá sa viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto
dovolanie podáva. Teda, či je u neho daný dôvod , ktorý ho oprávňuje podať dovolanie
( hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom ).
Právo podať dovolanie proti rozhodnutiam odvolacieho súdu zveruje účastníkovi. Z účelu
dovolania, ale vyplýva, že nie každému účastníkovi prislúcha právo podať dovolanie. Toto
právo nie je dané tomu účastníkovi, v neprospech ktorého rozhodnutie odvolacieho súdu
nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach. Teda tomu
účastníkovi, ktorý mal v konaní úspech. Úspech v konaní treba pritom chápať v závislosti od
výsledku súdneho sporu , pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného
výsledku. Procesný úspech v plnom rozsahu na strane žalobcu znamená stav, pri ktorom súd
v plnom rozsahu vyhovie jeho žalobe a vydá rozhodnutie v súlade s navrhovaným výrokom.
Plný úspech na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne .
V danej vec odvolací súd tým, že zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že
žalobu ( v celom rozsahu ) zamietol, rozhodol v prospech žalovaného. Tento mal teda v
( odvolacom ) konaní podľa procesného výsledku ( zamietnutia žaloby žalobkyne ) plný
úspech vo veci. Preto nie je účastníkom konania ( subjektívne ) oprávneným na podanie
dovolania.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného
odmietol ( § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ).
5
V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho
konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Dovolací súd jej náhradu trov tohto konania
nepriznal, lebo nepodala návrh na ich náhradu ( § 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 1
O. s. p., § 142 ods. 1 O. s. p. a § 151 ods. 1 O. s. p. ).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3:0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Daniela Švecová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta