Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/58/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Kataríny

Pramukovej v právnej veci žalobcu G.T.L., X.N.C., zastúpeného spoločnosťou JUDr. P.H.

s.r.o., L.P., adresa na doručovanie: Kancelária H.K. proti žalovanému: V.Ž., o zaplatenie

8 806,46 eur (265 303,40 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2010 č.k. -131, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 23. augusta 2010, č.k. -131 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi 8 806,46 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 920,73 eur. Svoje

rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 16. marca 1994 spoločnosť

S.S.K. navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26 303,40 Sk titulom

2

úhrady faktúr č. 332137, 332330 a 332499 za mesačné leasingové nájomné – leasingové

splátky č. 16, 17 a 18.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz 19. februára 1996 pod č.k. -24,

ktorým uvedenej žalobe vyhovel a na platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť 14. marca

1996. Žalovaný požiadal o zrušenie platobného rozkazu z dôvodu, že tento nebol doručený do

vlastných rúk žalovaného. Uznesením z 15. júna 2007 súd návrhu žalovaného na zrušenie

platobného rozkazu nevyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. mája 2009 platobný rozkaz zo dňa 19. februára

1996, č.k. -24, zrušil. Po začatí konania bol uznesením Krajského súdu

v Košiciach z 9. júna 1999 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu konkurznej

podstaty bol ustanovený JUDr. J.H., Zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. marca 2002 bola

pohľadávka, uplatnená v tomto konaní, postúpená spoločnosti G.T.L.. Zároveň správca

konkurznej podstaty navrhol v konaní pokračovať s uvedenou spoločnosťou. Spoločnosť

G.T.L. oznámila súdu, že uvedená spoločnosť súhlasí so vstupom do konania na strane

žalobcu. Preto súd uznesením zo 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu

tak, že novým žalobcom sa stáva spoločnosť G.T.L., X.N.C..

Predmetná žaloba bola súdu doručená 16. marca 1994, čo je dátum, kedy žalobca

uplatnil nárok na jej zaplatenie na súde a ktorý je podstatný pre posúdenie včasnosti

uplatneného nároku a tým aj posúdenia dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej

žalovaným. V danej veci najstaršia pohľadávka bola splatná 10. novembra 1993, pretože

žalobcovi vzniklo právo uplatniť pohľadávku na súde 11. novembra 1993. Premlčacia doba

práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je 4 roky, preto premlčacia doba uplynula

11. novembra 1997. Žaloba bola súdu doručená 16. marca 1994, a teda pred uplynutím

premlčacej doby. Súd preto námietku premlčania uplatnenú žalovaným s poukazom na ust.

§ 397 a 391 ods. 1 Obch. zák. nepovažoval za dôvodnú. V danej veci sa jedná o nájom

dopravného prostriedku s dohodnutím práva žalovaného na odkúpenie vozidla. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá

zmluva o nájme dopravného prostriedku v zmysle ust. § 630 ods. 1 Obch. zák. Žalovaný sa

zaviazal platiť nájomné, formou leasingových splátok, a teda aj nájomné, ktoré bolo v prílohe

č. 1 zmluvy dohodnuté ako 16., 17. a 18. leasingová splátka, ktorej zaplatenie je predmetom

3

tohto konania. Žalovaný v konaní nespochybnil povinnosť splatiť mesačné leasingové

splátky, ale tvrdil, že túto povinnosť splnil. Na svoje tvrdenie však nepredložil ani neoznačil

žiaden dôkaz a to ani potom čo bol súdom poučený podľa . Preto súd nemal

za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi či už celkom, alebo čiastočne žalovanú sumu.

Pokiaľ ide o námietku žalovaného že spoločnosť terajšieho žalobcu nie je známa, túto

námietku súd nepovažoval za relevantnú. Majiteľ pohľadávky je oprávnený svoju pohľadávku

postúpiť tretej osobe, čo aj urobil. K postúpeniu pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka,

ktorým v danej veci je žalovaný (§ 524 a nasl. Obč. zák.). Za nedôvodnú súd považoval aj

námietku žalovaného, že je nemajetný. Aj keby uvedené bola pravda, tento dôvod nie je

dôvodom na zamietnutie žaloby. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd

nárok žalobcu na zaplatenie leasingových splátok č. 16, 17 a 18 v sume 8 806,46 eur

považoval za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. a uložil

žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol zrušiť

rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na

to, že v tejto právnej veci už Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok a to vydaním

platobného rozkazu 19. februára 1996, sp.zn. , na sumu 265 303,40 Sk

(8 806,43 eur). Následne bol vydaný exekučný príkaz na poverenie na vykonanie exekúcie č.

. Exekučné konanie bolo uznesením Okresného súdu v Prešove, sp.zn.

, z 13. novembra 2001, zastavené z dôvodu nemajetnosti, na tom sa doposiaľ nič

nezmenilo. Je nepochybné, že sa jedná o tú istú právnu vec. Preto podľa § 221 ods. 1 bod d/ je

neprípustné, aby súd vydal už druhýkrát rozsudok v tejto právnej veci. Žalovaný tiež namietal

aktívnu legitimáciu nového žalobcu v konaní, pretože žalobu podávala na súd spoločnosť S.,

a.s., H.K. dňa 16. marca 1994 ako oprávnený. V tomto zmysle považuje žalovaný nového

žalobcu a jeho vstup do konania za pochybný a celé konanie považuje za zmätočné,

nepreskúmateľné a nespravodlivé.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 28. októbra 2010. Navrhol, aby

odvolací súd odvolanie odmietol ako oneskorene podané resp. potvrdil rozhodnutie súdu

prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne. Žalobca je toho názoru, že odvolanie bolo

podané oneskorene a to 21. septembra 2010, o čom svedčí aj pečiatka Krajského súdu

v Košiciach. Tvrdenie žalovaného, v ktorom uvádza, že je neprípustné aby súd vydal

4

v predmetnom konaní druhý krát rozsudok v tej istej veci považuje za nedôvodné

a nezmyselné. Súdny exekútor JUDr. J.B. v prípise zo dňa 14. júna 2010 uviedol. že exekučné

konanie vedené proti povinnému bolo uznesením Okresného súdu Prešov pod sp.zn.

zo dňa 13. novembra 2001 zastavené a uviedol, že správne číslo exekučného

konania je . Z uznesenia vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené na základe

exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach sp.zn.

zo dňa 19. februára 1996. Tento platobný rozkaz bol však uznesením

Krajského súdu v Košiciach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. júla 2009 zrušený

z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk. V prípade, ak súd zruší platobný

rozkaz, nariadi vo veci pojednávanie, čo sa aj stalo. Rovnako neopodstatnené je aj namietanie

aktívnej legitimácie nového žalobcu. Žalobca oznámil, že pohľadávka uplatnená v konaní

bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. marca 2002 postúpená spoločnosti G.T.L..

Súd uznesením zo 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu.

Žalobca považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie podľa a . Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného

nie je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2010,

č.k. -131, bol žalovanému doručený 2. septembra 2010. Odvolanie bolo

žalovaným podané na pošte dňa 17. septembra 2010, teda žalovaný podal odvolanie v lehote

v zmysle ust. v nadväznosti na . Preto námietka žalobcu, že

odvolanie bolo podané oneskorene, je neopodstatnená.

Žalovaný v odvolaní neuviedol, o ktorý konkrétny odvolací dôvod opiera odvolanie,

avšak z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. a/, d/ , t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v a že súd

prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

Ani jeden z tvrdených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný.

Žalovaný v odvolaní namietal, že exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu

nemajetnosti a je neprípustné, aby súd vydal už druhý krát rozsudok v tejto právnej veci.

Odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného, že v tej istej veci bolo už skôr

právoplatne rozhodnuté, (prekážka rei iudicatae) nie je dôvodná. V danom prípade Krajský

5

súd v Košiciach 19. februára 1996 pod č.k. -24, vydal platobný rozkaz, na

ktorom bola vyznačená právoplatnosť a na základe tohto rozhodnutia bolo začaté exekučné

konanie. Z iniciatívy žalovaného, ktorý oznámil súdu, že neprevzal platobný rozkaz do

vlastných rúk v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. ,

Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. mája 2009 pod č.k. -75 zrušil

platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 1996, č.k. -24.

Neexistuje tu teda právoplatný platobný rozkaz s účinkami právoplatného rozhodnutia, na

základe ktorého by už bol realizovaný výkon rozhodnutia. Platobný rozkaz bol zrušený

a preto súd vo veci nariadil pojednávanie a následne vo veci rozhodol napadnutým

rozsudkom. Žalovaný súdu nepreukázal, že došlo z jeho strany k úhrade predmetnej sumy

a že jeho záväzok zanikol splnením.

Žalovaný ďalej v odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý vstúpil do

konania. Z obsahu spisu vyplýva, že po začatí konania bol uznesením Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 9. júna 1999 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu

konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.H., s ktorým súd pokračoval v konaní. Žalobca

oznámil súdu, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola Zmluvou o postúpení

pohľadávok zo dňa 13. marca 2002 postúpená spoločnosti G.T.L. a zároveň žalobca navrhol

v konaní pokračovať s uvedenou spoločnosťou. Dôkazom o postúpení predmetnej

pohľadávky je Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13. marca 2002. Spoločnosť G.T.L.

oznámil súdu, že uvedená spoločnosť súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu. Preto

súd uznesením zo dňa 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu a to

v súlade s ust. a . Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júla

2010. Odvolací súd poznamenáva, že ak účastník nevyužil možnosť využiť opravný

prostriedok proti uzneseniu súdu o návrhu žalobcu či tretej osoby podľa ust.

v tomto procesnom štádiu, keď takéto uznesenie bolo vydané, resp. vyhlásené, či doručené,

nemôže v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej (rozsudku) argumentovať

nenáležitosťou (skutkovou nepodloženosťou, či právnou nedostatočnosťou) rozhodnutia

prvostupňového súdu. Inak povedané, dochádza k procesnej konzumpcii práva iniciovať

opravné konanie v parciálnej veci procesného nástupníctva a to márnym uplynutím lehoty

určenej na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu súdu podľa ust. .

Vzhľadom na uvedené aj túto námietku odvolateľa považoval odvolací súd za nedôvodnú.

6

Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil

a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust.

potvrdil, keďže tento je vo výroku vecne správny.

S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania je správny tiež rozsudok súdu

prvého stupňa o náhrade trov konania.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust.

v spojení s ut. , , keďže úspešný žalobca trovy odvolacieho

konania v lehote podľa Ods. 1 nevyčíslil, odvolací súd mu náhradu trov

odvolacieho konania nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Anna Marková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová