Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
a02/385345.af6da7.pdf
PDF · 109.74 KB
No categories available
5Obo/58/2011
Najvyšší súd 5Obo/58/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Anny Markovej a členiek senátu JUDr. Anny Petruľákovej a JUDr. Kataríny
Pramukovej v právnej veci žalobcu G.T.L., X.N.C., zastúpeného spoločnosťou JUDr. P.H.
s.r.o., L.P., adresa na doručovanie: Kancelária H.K. proti žalovanému: V.Ž., o zaplatenie
8 806,46 eur (265 303,40 Sk) s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2010 č.k. 3Cb/1/2009-131, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 23. augusta 2010, č.k. 3Cb/1/2009-131 p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi 8 806,46 eur a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 920,73 eur. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou súdu dňa 16. marca 1994 spoločnosť
S.S.K. navrhla, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 26 303,40 Sk titulom
úhrady faktúr č. 332137, 332330 a 332499 za mesačné leasingové nájomné – leasingové
splátky č. 16, 17 a 18.
Súd vo veci vydal platobný rozkaz 19. februára 1996 pod č.k. 17 Rob 194/94-24,
ktorým uvedenej žalobe vyhovel a na platobnom rozkaze vyznačil právoplatnosť 14. marca
1996. Žalovaný požiadal o zrušenie platobného rozkazu z dôvodu, že tento nebol doručený do
vlastných rúk žalovaného. Uznesením z 15. júna 2007 súd návrhu žalovaného na zrušenie
platobného rozkazu nevyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením
2Obo/152/2007 uznesenie Krajského súdu v Košiciach zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. mája 2009 platobný rozkaz zo dňa 19. februára
1996, č.k. 17 Rob 194/94-24, zrušil. Po začatí konania bol uznesením Krajského súdu
v Košiciach z 9. júna 1999 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu konkurznej
podstaty bol ustanovený JUDr. J.H., Zmluvou o postúpení pohľadávok z 13. marca 2002 bola
pohľadávka, uplatnená v tomto konaní, postúpená spoločnosti G.T.L.. Zároveň správca
konkurznej podstaty navrhol v konaní pokračovať s uvedenou spoločnosťou. Spoločnosť
G.T.L. oznámila súdu, že uvedená spoločnosť súhlasí so vstupom do konania na strane
žalobcu. Preto súd uznesením zo 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu
tak, že novým žalobcom sa stáva spoločnosť G.T.L., X.N.C..
Predmetná žaloba bola súdu doručená 16. marca 1994, čo je dátum, kedy žalobca
uplatnil nárok na jej zaplatenie na súde a ktorý je podstatný pre posúdenie včasnosti
uplatneného nároku a tým aj posúdenia dôvodnosti námietky premlčania uplatnenej
žalovaným. V danej veci najstaršia pohľadávka bola splatná 10. novembra 1993, pretože
žalobcovi vzniklo právo uplatniť pohľadávku na súde 11. novembra 1993. Premlčacia doba
práva žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy je 4 roky, preto premlčacia doba uplynula
11. novembra 1997. Žaloba bola súdu doručená 16. marca 1994, a teda pred uplynutím
premlčacej doby. Súd preto námietku premlčania uplatnenú žalovaným s poukazom na ust.
§ 397 a 391 ods. 1 Obch. zák. nepovažoval za dôvodnú. V danej veci sa jedná o nájom
dopravného prostriedku s dohodnutím práva žalovaného na odkúpenie vozidla. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola platne uzavretá
zmluva o nájme dopravného prostriedku v zmysle ust. § 630 ods. 1 Obch. zák. Žalovaný sa
zaviazal platiť nájomné, formou leasingových splátok, a teda aj nájomné, ktoré bolo v prílohe
č. 1 zmluvy dohodnuté ako 16., 17. a 18. leasingová splátka, ktorej zaplatenie je predmetom
tohto konania. Žalovaný v konaní nespochybnil povinnosť splatiť mesačné leasingové
splátky, ale tvrdil, že túto povinnosť splnil. Na svoje tvrdenie však nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz a to ani potom čo bol súdom poučený podľa § 120 ods. 4 OSP. Preto súd nemal
za preukázané, že žalovaný uhradil žalobcovi či už celkom, alebo čiastočne žalovanú sumu.
Pokiaľ ide o námietku žalovaného že spoločnosť terajšieho žalobcu nie je známa, túto
námietku súd nepovažoval za relevantnú. Majiteľ pohľadávky je oprávnený svoju pohľadávku
postúpiť tretej osobe, čo aj urobil. K postúpeniu pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka,
ktorým v danej veci je žalovaný (§ 524 a nasl. Obč. zák.). Za nedôvodnú súd považoval aj
námietku žalovaného, že je nemajetný. Aj keby uvedené bola pravda, tento dôvod nie je
dôvodom na zamietnutie žaloby. Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd
nárok žalobcu na zaplatenie leasingových splátok č. 16, 17 a 18 v sume 8 806,46 eur
považoval za dôvodný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 OSP a uložil
žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na
to, že v tejto právnej veci už Krajský súd v Košiciach vydal rozsudok a to vydaním
platobného rozkazu 19. februára 1996, sp.zn. 17Rob 194/94, na sumu 265 303,40 Sk
(8 806,43 eur). Následne bol vydaný exekučný príkaz na poverenie na vykonanie exekúcie č.
1Ex/2540/97. Exekučné konanie bolo uznesením Okresného súdu v Prešove, sp.zn.
Er/2958/97, z 13. novembra 2001, zastavené z dôvodu nemajetnosti, na tom sa doposiaľ nič
nezmenilo. Je nepochybné, že sa jedná o tú istú právnu vec. Preto podľa § 221 ods. 1 bod d/ je
neprípustné, aby súd vydal už druhýkrát rozsudok v tejto právnej veci. Žalovaný tiež namietal
aktívnu legitimáciu nového žalobcu v konaní, pretože žalobu podávala na súd spoločnosť S.,
a.s., H.K. dňa 16. marca 1994 ako oprávnený. V tomto zmysle považuje žalovaný nového
žalobcu a jeho vstup do konania za pochybný a celé konanie považuje za zmätočné,
nepreskúmateľné a nespravodlivé.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 28. októbra 2010. Navrhol, aby
odvolací súd odvolanie odmietol ako oneskorene podané resp. potvrdil rozhodnutie súdu
prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správne. Žalobca je toho názoru, že odvolanie bolo
podané oneskorene a to 21. septembra 2010, o čom svedčí aj pečiatka Krajského súdu
v Košiciach. Tvrdenie žalovaného, v ktorom uvádza, že je neprípustné aby súd vydal
v predmetnom konaní druhý krát rozsudok v tej istej veci považuje za nedôvodné
a nezmyselné. Súdny exekútor JUDr. J.B. v prípise zo dňa 14. júna 2010 uviedol. že exekučné
konanie vedené proti povinnému bolo uznesením Okresného súdu Prešov pod sp.zn.
Er/2958/97 zo dňa 13. novembra 2001 zastavené a uviedol, že správne číslo exekučného
konania je 1Ex/2540/97. Z uznesenia vyplýva, že exekučné konanie bolo vedené na základe
exekučného titulu, ktorým bol platobný rozkaz vydaný Krajským súdom v Košiciach sp.zn.
17Rob/194/1994 zo dňa 19. februára 1996. Tento platobný rozkaz bol však uznesením
Krajského súdu v Košiciach, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27. júla 2009 zrušený
z dôvodu, že ho nebolo možné doručiť do vlastných rúk. V prípade, ak súd zruší platobný
rozkaz, nariadi vo veci pojednávanie, čo sa aj stalo. Rovnako neopodstatnené je aj namietanie
aktívnej legitimácie nového žalobcu. Žalobca oznámil, že pohľadávka uplatnená v konaní
bola zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 13. marca 2002 postúpená spoločnosti G.T.L..
Súd uznesením zo 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu.
Žalobca považuje odvolanie žalovaného za neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal
odvolanie podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 OSP. Dospel k záveru, že odvolanie žalovaného
nie je dôvodné.
Odvolací súd konštatuje, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 23. augusta 2010,
č.k. 3Cb/1/2009-131, bol žalovanému doručený 2. septembra 2010. Odvolanie bolo
žalovaným podané na pošte dňa 17. septembra 2010, teda žalovaný podal odvolanie v lehote
v zmysle ust. § 204 ods. 1 v nadväznosti na § 57 ods. 3 OSP. Preto námietka žalobcu, že
odvolanie bolo podané oneskorene, je neopodstatnená.
Žalovaný v odvolaní neuviedol, o ktorý konkrétny odvolací dôvod opiera odvolanie,
avšak z obsahu odvolania možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/, d/ OSP, t.j. že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP a že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Ani jeden z tvrdených odvolacích dôvodov nie je v prejednávanej veci daný.
Žalovaný v odvolaní namietal, že exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu
nemajetnosti a je neprípustné, aby súd vydal už druhý krát rozsudok v tejto právnej veci.
Odvolací súd konštatuje, že námietka žalovaného, že v tej istej veci bolo už skôr
právoplatne rozhodnuté, (prekážka rei iudicatae) nie je dôvodná. V danom prípade Krajský
súd v Košiciach 19. februára 1996 pod č.k. 17Rob/194/94-24, vydal platobný rozkaz, na
ktorom bola vyznačená právoplatnosť a na základe tohto rozhodnutia bolo začaté exekučné
konanie. Z iniciatívy žalovaného, ktorý oznámil súdu, že neprevzal platobný rozkaz do
vlastných rúk v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR pod sp.zn. 2Obo/152/2007,
Krajský súd v Košiciach uznesením z 12. mája 2009 pod č.k. 17Rob/194/1995-75 zrušil
platobný rozkaz Krajského súdu v Košiciach z 19. februára 1996, č.k. 17Rob/194/94-24.
Neexistuje tu teda právoplatný platobný rozkaz s účinkami právoplatného rozhodnutia, na
základe ktorého by už bol realizovaný výkon rozhodnutia. Platobný rozkaz bol zrušený
a preto súd vo veci nariadil pojednávanie a následne vo veci rozhodol napadnutým
rozsudkom. Žalovaný súdu nepreukázal, že došlo z jeho strany k úhrade predmetnej sumy
a že jeho záväzok zanikol splnením.
Žalovaný ďalej v odvolaní namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, ktorý vstúpil do
konania. Z obsahu spisu vyplýva, že po začatí konania bol uznesením Krajského súdu
v Košiciach zo dňa 9. júna 1999 vyhlásený konkurz na majetok žalobcu a za správcu
konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. J.H., s ktorým súd pokračoval v konaní. Žalobca
oznámil súdu, že pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 13. marca 2002 postúpená spoločnosti G.T.L. a zároveň žalobca navrhol
v konaní pokračovať s uvedenou spoločnosťou. Dôkazom o postúpení predmetnej
pohľadávky je Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 13. marca 2002. Spoločnosť G.T.L.
oznámil súdu, že uvedená spoločnosť súhlasí so vstupom do konania na strane žalobcu. Preto
súd uznesením zo dňa 16. júna 2010 pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu a to
v súlade s ust. § 92 ods. 2 a 3 OSP. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. júla
2010. Odvolací súd poznamenáva, že ak účastník nevyužil možnosť využiť opravný
prostriedok proti uzneseniu súdu o návrhu žalobcu či tretej osoby podľa ust. § 92 ods. 2 OSP
v tomto procesnom štádiu, keď takéto uznesenie bolo vydané, resp. vyhlásené, či doručené,
nemôže v opravnom prostriedku proti rozhodnutiu vo veci samej (rozsudku) argumentovať
nenáležitosťou (skutkovou nepodloženosťou, či právnou nedostatočnosťou) rozhodnutia
prvostupňového súdu. Inak povedané, dochádza k procesnej konzumpcii práva iniciovať
opravné konanie v parciálnej veci procesného nástupníctva a to márnym uplynutím lehoty
určenej na podanie opravného prostriedku proti uzneseniu súdu podľa ust. § 92 ods. 3 OSP.
Vzhľadom na uvedené aj túto námietku odvolateľa považoval odvolací súd za nedôvodnú.
Súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil
a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust.
§ 219 OSP potvrdil, keďže tento je vo výroku vecne správny.
S prihliadnutím na výsledok odvolacieho konania je správny tiež rozsudok súdu
prvého stupňa o náhrade trov konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 OSP
v spojení s ut. § 142 ods. 1 OSP, § 151 OSP, keďže úspešný žalobca trovy odvolacieho
konania v lehote podľa § 151 Ods. 1 OSP nevyčíslil, odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Anna Marková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová