Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
805/363705.1c9e23.pdf
PDF · 136.71 KB
No categories available
6Cdo/54/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 54/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného B.B., so sídlom
v H.H., IČO : X.X., proti povinným 1/ T. L., 2/ Ing. M. L., obom bývajúcim v H.H.,
v dovolacom konaní zastúpených JUDr. J. B., advokátom so sídlom v H.H., o vymoženie 1
602,17 EUR (48 267,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Humenné
pod sp. zn. 5 Er 73/2007, o dovolaní povinného 2/, proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove
z 13. augusta 2008 sp. zn. 3 CoE 45/2008, 3 CoE 49/2008, takto
rozhodol:
Dovolanie povinného 2/ o d m i e t a .
Oprávnenému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Humenné (exekučný súd) uznesením z 18. júla 2007 č.k. 5 Er 73/07-20
námietky povinného 2/ proti exekúcii aj proti trovám exekúcie zamietol. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že povinný v námietkach uvádza hmotno-právne skutočnosti, ktoré
v exekučnom konaní nemožno uplatňovať.
Exekučný súd ďalej uznesením z 11. apríla 2008 č.k. 5 Er 73/07-34 nepriznal
povinnému 2/ oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Poukázal na ustanovenie § 138
ods. 1 O.s.p. s tým, že vyzval povinného, aby v lehote 15 dní od doručenia súdu doložil
vyplnené tlačivo o osobných, zárobkových a majetkových pomeroch na preukázanie svojich
tvrdení uvádzaných v žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Keďže povinný
tak neurobil, jeho žiadosti nevyhovel.
Krajský súd v Prešove (ako súd odvolací) prejednal bez nariadenia pojednávania
odvolania podané povinným 2/ a uznesením z 13. augusta 2008 sp. zn. 3 CoE 45/2008,
3 CoE 49/2008 rozhodol tak, že odvolanie povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné z 18. júla 2007 č.k. 5 Er 73/07-20 odmietol a uznesenie Okresného súdu Humenné
z 11. apríla 2008 č.k. 5 Er 73/07-34 zmenil tak, že priznal povinnému 2/ oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov v rozsahu 50 %. Odvolanie podané proti prvému rozhodnutiu
považoval za neprípustné a odvolanie povinného 2/ proti druhému rozhodnutiu považoval za
čiastočne dôvodné.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal včas dovolanie povinný 2/. Nesúhlasil
s rozhodnutím odvolacieho súdu. Uviedol, že dôvody uvedené v odvolaniach, námietkach
a v iných podaniach sú relevantné a právom sa domáha zrušenia rozsudku súdu prvého
stupňa, ním vydaných uznesení, ako aj uznesenia krajského súdu. Poukázal na možné
pochybenia súdov, ktoré nastali v pôvodnom, základnom konaní.
Oprávnený sa k dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje
proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho
súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu
odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
Podľa § 239 ods. 1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu,
ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/]
na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu
na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/.
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho
súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil
vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie
po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu
rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní)
cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území
Slovenskej republiky.
Uznesenie odvolacieho súdu v časti, v ktorej odmietol odvolanie povinného 2/,
nevykazuje znaky žiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie preto proti tejto časti
rozhodnutia podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. prípustné nie je.
V časti, v ktorej odvolací súd rozhodol o oslobodení od súdnych poplatkov, dovolanie
žalovaného síce smeruje proti takému uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo sčasti
zmenené rozhodnutie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.), avšak išlo o zmenu,
ktorou bolo dovolateľovi sčasti vyhovené. Právo podať dovolanie proti rozhodnutiu
odvolacieho súdu Občiansky súdny poriadok priznáva len tomu účastníkovi, ktorému bola
týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na právach odstrániteľná práve tým, že dovolací
súd na základe ním podaného dovolania napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zruší.
Keďže o takúto vec v prípade dovolateľa nejde, nie je jeho dovolanie proti zmeňujúcej časti
napadnutého uznesenia, týkajúcej sa oslobodenia od súdnych poplatkov, prípustné
subjektívne.
Dovolací súd, postupujúc podľa § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p., preskúmal prípustnosť
dovolania aj podľa ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O.s.p., ktoré pripúšťajú dovolanie proti
každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak konanie,
v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných v ňom vymenovaných
procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho
zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol
potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať a prípad rozhodovania
vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).
Dovolateľ žiadne bližšie okolnosti existencie niektorej z citovaných procesných vád
neuviedol, a ani v dovolacom konaní vady takejto povahy nevyšli najavo. Prípustnosť
dovolania preto nemožno vyvodiť ani z tohto zákonného ustanovenia.
Nakoľko v danom prípade dovolanie podľa § 239 O.s.p. prípustné nie je
a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody jeho prípustnosti uvedené v ustanovení § 237
O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie povinného podľa § 243b ods. 5 v spojení
s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol.
V dovolacom konaní úspešnému oprávnenému vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti povinnému, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však oprávnenému nepriznal náhradu trov
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie tejto povinnosti (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová