Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžo/194/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: S. I., N. X., Š., zast. JUDr. Ľ. Š., advokátom so sídlom J.

X., Š., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,

Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. SLV-45/PK-

2009 zo dňa 29. mája 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. – 55 zo dňa 30. októbra 2009 v spojení s opravným uznesením

č. k. – 77 zo dňa 5. mája 2010, jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 55 zo dňa 30. októbra 2009 v spojení s opravným uznesením č. k.

– 77 zo dňa 5. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške

146,19 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu ţalobcu.

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného

č. p. SLV-45/PK-2009 zo dňa 29.5.2009, ako aj personálne rozhodnutie č. 51 zo dňa

11.5.2005 podľa a Občianskeho súdneho

poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“), keď dospel

k záveru, ţe v danom prípade zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na posúdenie

veci, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto bolo potrebné zrušiť nielen napadnuté, ale aj

prvostupňové rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru.

2

Krajský súd uviedol, ţe v ţalobe bolo dostatočne jasne uvedené a zrozumiteľné, v čom

sa ţalobca cítil byť ukrátený na svojich zákonných právach. Nie je mysliteľné, aby

podkladom k tak závaţnému rozhodnutiu, akým je prepustenie policajta zo sluţobného

pomer, boli zjavne nepravdivé údaje, ktoré neboli a nemohli byť v tom čase zákonným

spôsobom objektívne zistené a z hľadiska svojich negatívnych tvrdení v daných konaniach

to ani nebolo moţné náleţite objasniť v konaní o sluţobnom hodnotení a v prospech toho

produkovať dôkazy.

Krajský súd ďalej poukázal na predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.

zo dňa 4.12.2008, ktorý dospel k záveru, ţe aj s prihliadnutím na závery

plynúce z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. SA – 725

zo dňa 17.9.2008, bude potrebné, aby správny orgán v predmetnej veci po doplnení

dokazovania vychádzajúc aj z obsahu dôkazov, ktoré boli zadováţené v trestnom konaní,

v právnej veci ţalobcu opätovne konal a rozhodol. Krajský súd povaţoval uvedený záver

tunajšieho súdu za dostatočne jasne a zrozumiteľne vyslovený záväzný právny názor.

Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalovaný na základe dôkazov, ktoré si zadováţil

v intenciách rozhodnutia tunajšieho súdu nemohol dospieť k záveru, ţe dotknuté sluţobné

hodnotenie, z hľadiska jeho obsahu a záverov, môţe byť dostatočným hodnoverným

podkladom podľa a o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného

zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej

republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len

„Zákon“) k prijatému záveru smerujúcemu k prepusteniu policajta zo sluţobného pomeru.

Bude preto potrebné zváţiť, či je v danej situácii potrebné vypracovať k danému časovému

úseku nové sluţobné hodnotenie v zmysle § 27 Zákona, ku ktorému sa bude prihliadať pri

ďalšom riešení sluţobného pomeru ţalobcu.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa tak, ţe

úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 292,38 €.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 26.11.2009 odvolanie

ţalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne.

Uviedol, ţe ţalobca netvrdil porušenie svojich subjektívnych práv, vo svojom

vyjadrení k návrhu na prepustenie ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení, ale

ani v podanej ţalobe okrem nekonkrétneho tvrdenia, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho

3

právneho posúdenia veci, nepredloţil a nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy v zmysle § 238

ods. 3 Zákona, ktoré by záver schváleného sluţobného hodnotenia o nespôsobilosti

vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe vyvrátili, poukazoval len na prebiehajúce

trestné konanie a prezumpciu neviny.

Ţalovaný ďalej, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, namietal názor

krajského súdu, podľa ktorého je sluţobné hodnotenie rozhodnutím predbeţnej povahy

a nepodlieha súdnemu prieskumu. Uviedol, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť súdneho prieskumu

právoplatného sluţobného hodnotenia, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať

akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, a taktieţ nevyuţil inštitút obnovy konania. Ţalovaný

v danom čase zadováţil dostatočné mnoţstvo dôkazov, ktorými ţalobcovi preukázal

tú skutočnosť, ţe nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Ţalovaný

v personálnom konaní rozhodol o ďalšom zotrvaní ţalobcu v sluţobnom pomere príslušníka

PZ, nebol oprávnený rozhodovať o tom, či je vinný zo spáchania trestných činov. Súčasné

vedenie trestného stíhania neznamenalo zo strany príslušného nadriadeného nemoţnosť

podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu sluţobného pomeru, trestnoprávna

zodpovednosť policajta nie je zhodná s personálnym riešením, ktoré je v pôsobnosti

príslušného nadriadeného.

Ţalovaný tieţ uviedol, ţe v samostatnom personálnom konaní vo veci prepustenia

ţalobcu zo sluţobného pomeru vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností

existujúcich v čase spracovania personálneho rozkazu o prepustení ţalobcu zo sluţobného

pomeru. V rámci samostatného konania bolo rozhodujúce, či boli naplnené všetky zákonné

predpoklady na prepustenie v čase, kedy sa o tomto personálnom opatrení rozhoduje,

bez ohľadu na výsledok trestného konania. Ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený

z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v , ale z dôvodu, ţe pri

sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej

sluţbe. Je právne bezvýznamné, či konanie ktoré je uvedené v sluţobnom hodnotení bolo

alebo nebolo posúdené ako trestný čin.

V doplnení odvolania zo dňa 15.2.2010 ako aj zo dňa 7.9.2010, ţalovaný opätovne

zdôraznil, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť

súdneho prieskumu právoplatného sluţobného hodnotenia, hoci toto podlieha samostatnému

súdnemu prieskumu a uviedol, ţe v konaní o prepustení policajta zo sluţobného pomeru

4

podľa § 192 ods. 1 písm. d/ Zákona je dôvodom uplatnenia tohto inštitútu iba existencia

právoplatného sluţobného hodnotenia.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 7.12.2009 vyjadril ţalobca, ktorý pokladal

rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, ţe sa

stotoţňuje s názorom krajského súdu ohľadne právnej kvalifikácie sluţobného hodnotenia,

pričom poukázal na skoršie rozhodnutie tunajšieho súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej

tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 ( a ).

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb

alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia

vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo

zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb

priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je

rozhodnutie č. SLV-45/PK-2009 zo dňa 29.5.2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu

5

a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Nitre

č. 51 zo dňa 11.5.2005, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka

Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. d/ Zákona, teda z dôvodu, ţe pri sluţobnom

hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe na základe rozsudku

tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 4.12.2008, ktorým bolo zrušené jeho

predchádzajúce rozhodnutie č. KM-104/PK-2005 zo dňa 25.7.2005, po vrátení spisového

materiálu z Krajského súdu v Bratislave, doplnil v smere naznačenom rozsudkom tunajšieho

súdu dokazovanie o právoplatný rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. SA –

725 zo dňa 17.9.2008. V rámci odvolacieho konania bol opätovne preskúmaný spisový

materiál vzťahujúci sa k prepusteniu ţalobcu, pričom ţalovaný k rozhodnutiu dospel

po doplnení dokazovania a po zhodnotení zadováţených dôkazov a okolností prípadu

jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na čo, či svedčili v prospech

alebo neprospech ţalobcu.

Ďalej ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe poukazovanie na oslobodzujúci

rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. – 725 zo dňa 17.9.2008 nemá vplyv

na zákonnosť napadnutého rozhodnutia; ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený

z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v , ale z dôvodu, ţe pri

sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej

sluţbe.

Z hodnotiacej časti uvedeného sluţobného hodnotenia vyplýva, ţe na základe

výsledkov vyšetrovania bolo zistené, ţe ţalobca porušil § 48 ods. 3 písm. a/ zák. o štátnej

sluţbe príslušníkov PZ tým, ţe spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval,

zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo

zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal

väčší prospech. Dopustením sa uvedeného konania hrubým spôsobom porušil sluţobnú

prísahu, keď ako príslušník PZ úmyselne porušil právne predpisy, ktorých dodrţiavanie je

povinný vyţadovať od občanov.

Z trestného rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. – 725 zo dňa

17.9.2008 vyplýva, ţe v celom konaní nebolo preukázané, a to priamymi ani nepriamymi

dôkazmi, ţe o tom, ţe vozidlá boli pozmenené, ţe boli pozmenené ich výrobné čísla a čísla

karosérií, a o tomto mali vedomosť samotní obţalovaní, ktorí zhodne uviedli, ţe o tejto

6

skutočnosti nevedeli. Obţ. M. vozidlo, ktoré doviezol, dal do opravy a po jeho oprave riadne

prihlásil, či uţ na colnici alebo dopravnom inšpektoráte, pričom ani v jednom prípade nikto

nezistil nezrovnalosti vo výrobných číslach, tieto sa vţdy zhodovali s číslami uvedenými

v technickom preukaze. Obţ. I. v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného

vozidla. V druhom prípade bolo riadne odkúpené havarované mot. vozidlo Š. , ktoré bolo tieţ

dané do opravy, za opravu bolo riadne zaplatené a uvedené vozidlo odkúpil obţ. I.

Z výpovede príslušníkov OO PZ Šaľa mal súd preukázané, ţe obţ. I. od nich nechcel nič

mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci polície majú

pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné vybavenie.

Podľa , správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Podľa § 27 ods. Zákona, sluţobné hodnotenie je základným podkladom na

rozhodovanie vo veciach sluţobného pomeru policajtov. So sluţobným hodnotením musí byť

policajt oboznámený. Sluţobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

Podľa § 27 ods. 2 Zákona, v hodnotiacej časti sa posudzujú

a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej sluţby,

b) znalosti interných sluţobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,

c) výkon štátnej sluţby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,

d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodrţiavaní sluţobnej

disciplíny,

e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,

f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,

g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej sluţby.

7

Podľa § 27 ods. 3 Zákona, policajt je sluţobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula

od schválenia predchádzajúceho sluţobného hodnotenia.

Podľa § 27 ods. 4 Zákona, v záveroch sluţobného hodnotenia sa uvedie, ţe policajt je

a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej sluţby,

b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej sluţby,

c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,

d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej

zodpovednú funkciu, alebo

e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe.

Podľa § 27 ods. 5 Zákona, sluţobné hodnotenie sa vykoná vţdy

a) pred skončením prípravnej štátnej sluţby na účely zistenia spôsobilosti policajta na

zaradenie do stálej štátnej sluţby,

b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej sluţby pred jej skončením poţiada

o zaradenie do stálej štátnej sluţby.

Podľa § 27 ods. 6 Zákona, v priebehu štátnej sluţby sa sluţobné hodnotenie vykoná

a) najmenej raz za päť rokov,

b) ak dôjde k závaţným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie

Podľa § 238 ods. 1 Zákona, za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno

zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

8

Podľa § 238 ods. 2 Zákona, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane

účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia

orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

Podľa § 238 ods. 3 Zákona, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu

svojich tvrdení dôkazy.

Podľa § 238 ods. 4 Zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V predmetnej veci nebolo rozhodujúce, či sluţobné hodnotenie podlieha súdnemu

prieskumu alebo či ţalobca podal ţalobu na jeho preskúmanie, ako namietal ţalovaný.

Podstatou veci boli rozpory v záveroch plynúcich zo sluţobného hodnotenia, ktorých

podstata bola v tom, ţe ţalobca porušil Zákon, tým, ţe spôsobom tam opísaným, spolu

s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné

motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové

vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, pričom podkladom

k tomuto boli výsledky vyšetrovania v trestnej veci a z trestného rozsudku, kde sa konštatuje,

ţe ţalobca „..v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného vozidla“ a ďalej, ţe

„..nechcel nič mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci

polície majú pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné

vybavenie.“ Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe dokazovanie doplnil aj

v intenciách rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 4.12.2008, avšak

v ďalšom odôvodnení neodstránil rozpory v záveroch plynúcich z rozsudku v trestnej veci

ţalobcu a zo sluţobného hodnotenia, teda v ním vykonaných dôkazoch, ktoré boli podkladom

rozhodnutia.

Pokiaľ ţalovaný argumentuje (tak v napadnutom rozhodnutí ako aj v súdnom konaní),

ţe ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý

je uvedený v , ale z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený

ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, potom je potrebné uviesť,

9

ţe ţalobca bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe

práve na základe okolností totoţných, ktoré boli predmetom vyšetrovania, avšak posúdenie

tohto ţalobcovho konania je rôzne. Kým ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s ďalšími

doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové

vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval

pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, súd rozhodujúci v trestnej veci dospel

k záveru, ţe ţalobca sprostredkoval predaj uvedeného vozidla a tieţ, ţe nechcel nič

mimoriadne, len poţiadal o prednostné vybavenie veci, pričom práve tento rozpor svedčí

o nedostatočnom zistení skutkového stavu a vade pri hodnotení dôkazov, tak ako to naznačil

uţ krajský súd.

Sluţobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach

sluţobného pomeru, avšak ako dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť

a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ţalovaný bol povinný

v zmysle § 238 Zákona a rešpektujúc právny názor vyslovený v skoršom rozsudku tunajšieho

súdu vydať rozhodnutie na základe doplneného dokazovania, v súlade so zásadou voľného

hodnotenia dôkazov, a následne sa v odôvodnení náleţite a presvedčivo vysporiadať

s rozpormi, ak sa ich nepodarilo odstrániť dokazovaním.

Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe obsahom ţaloby nebolo tvrdenie o porušení

subjektívnych práv, odvolací súd uvádza, ţe ţalobca v podanej ţalobe uviedol všetky

náleţitosti s poţiadavkami , keď dostatočným spôsobom vymedzil, v čom

vidí nezákonnosť správneho rozhodnutia, a to najmä v jej časti označenej ako III.

Podľa prvá veta SR je Slovenská republika zvrchovaný,

demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie

materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho

právneho štátu vyjadril v právnom názore: "V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné

súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp

materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z , sa osobitný dôraz

kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych

orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorými boli

priznané". (, nález zo dňa 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení

10

Ústavného súdu SR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka

nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

sa stotoţnil so závermi krajského súdu, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny

potvrdil podľa , v spojení s vety druhej , pričom

naň v podrobnostiach odkazuje.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky

podľa ustanovenia v spojení s a vety

prvej , keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania

vo výške 146,19 €, titulom trov právneho zastúpenia, podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci

/vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.12.2009/ v sume 115,90 €, reţijného paušálu v sume 6,95 €

a dane z pridanej hodnoty v uplatnenej výške 19% v sume 23,34 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 28. júla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská