Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)f3c/375384.b878cc.pdf
PDF · 179.03 KB
No categories available
8Sžo/194/2010
Najvyšší súd 8Sžo/194/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: S. I., N. X., Š., zast. JUDr. Ľ. Š., advokátom so sídlom J.
X., Š., proti ţalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2,
Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. p. SLV-45/PK-
2009 zo dňa 29. mája 2009, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č. k. 4S 110/2009 – 55 zo dňa 30. októbra 2009 v spojení s opravným uznesením
č. k. 4S 110/2009 – 77 zo dňa 5. mája 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
4S 110/2009 – 55 zo dňa 30. októbra 2009 v spojení s opravným uznesením č. k.
4S 110/2009 – 77 zo dňa 5. mája 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške
146,19 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu ţalobcu.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie ţalovaného
č. p. SLV-45/PK-2009 zo dňa 29.5.2009, ako aj personálne rozhodnutie č. 51 zo dňa
11.5.2005 podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a e/ zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.“), keď dospel
k záveru, ţe v danom prípade zistenie skutkového stavu nebolo postačujúce na posúdenie
veci, pričom v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto bolo potrebné zrušiť nielen napadnuté, ale aj
prvostupňové rozhodnutie o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru.
Krajský súd uviedol, ţe v ţalobe bolo dostatočne jasne uvedené a zrozumiteľné, v čom
sa ţalobca cítil byť ukrátený na svojich zákonných právach. Nie je mysliteľné, aby
podkladom k tak závaţnému rozhodnutiu, akým je prepustenie policajta zo sluţobného
pomer, boli zjavne nepravdivé údaje, ktoré neboli a nemohli byť v tom čase zákonným
spôsobom objektívne zistené a z hľadiska svojich negatívnych tvrdení v daných konaniach
to ani nebolo moţné náleţite objasniť v konaní o sluţobnom hodnotení a v prospech toho
produkovať dôkazy.
Krajský súd ďalej poukázal na predchádzajúce rozhodnutie tunajšieho súdu sp. zn.
8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, ktorý dospel k záveru, ţe aj s prihliadnutím na závery
plynúce z oslobodzujúceho rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725
zo dňa 17.9.2008, bude potrebné, aby správny orgán v predmetnej veci po doplnení
dokazovania vychádzajúc aj z obsahu dôkazov, ktoré boli zadováţené v trestnom konaní,
v právnej veci ţalobcu opätovne konal a rozhodol. Krajský súd povaţoval uvedený záver
tunajšieho súdu za dostatočne jasne a zrozumiteľne vyslovený záväzný právny názor.
Ďalej krajský súd uviedol, ţe ţalovaný na základe dôkazov, ktoré si zadováţil
v intenciách rozhodnutia tunajšieho súdu nemohol dospieť k záveru, ţe dotknuté sluţobné
hodnotenie, z hľadiska jeho obsahu a záverov, môţe byť dostatočným hodnoverným
podkladom podľa § 233 a § 241 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej sluţbe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej stráţe Slovenskej
republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len
„Zákon“) k prijatému záveru smerujúcemu k prepusteniu policajta zo sluţobného pomeru.
Bude preto potrebné zváţiť, či je v danej situácii potrebné vypracovať k danému časovému
úseku nové sluţobné hodnotenie v zmysle § 27 Zákona, ku ktorému sa bude prihliadať pri
ďalšom riešení sluţobného pomeru ţalobcu.
O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O. s. p. tak, ţe
úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu vo výške 292,38 €.
Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote dňa 26.11.2009 odvolanie
ţalovaný domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd ţalobu zamietne.
Uviedol, ţe ţalobca netvrdil porušenie svojich subjektívnych práv, vo svojom
vyjadrení k návrhu na prepustenie ani v podanom odvolaní proti rozhodnutiu o prepustení, ale
ani v podanej ţalobe okrem nekonkrétneho tvrdenia, ţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, nepredloţil a nenavrhol vykonať ţiadne dôkazy v zmysle § 238
ods. 3 Zákona, ktoré by záver schváleného sluţobného hodnotenia o nespôsobilosti
vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe vyvrátili, poukazoval len na prebiehajúce
trestné konanie a prezumpciu neviny.
Ţalovaný ďalej, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, namietal názor
krajského súdu, podľa ktorého je sluţobné hodnotenie rozhodnutím predbeţnej povahy
a nepodlieha súdnemu prieskumu. Uviedol, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť súdneho prieskumu
právoplatného sluţobného hodnotenia, ktorým bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať
akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, a taktieţ nevyuţil inštitút obnovy konania. Ţalovaný
v danom čase zadováţil dostatočné mnoţstvo dôkazov, ktorými ţalobcovi preukázal
tú skutočnosť, ţe nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe. Ţalovaný
v personálnom konaní rozhodol o ďalšom zotrvaní ţalobcu v sluţobnom pomere príslušníka
PZ, nebol oprávnený rozhodovať o tom, či je vinný zo spáchania trestných činov. Súčasné
vedenie trestného stíhania neznamenalo zo strany príslušného nadriadeného nemoţnosť
podniknúť personálne kroky smerujúce k ukončeniu sluţobného pomeru, trestnoprávna
zodpovednosť policajta nie je zhodná s personálnym riešením, ktoré je v pôsobnosti
príslušného nadriadeného.
Ţalovaný tieţ uviedol, ţe v samostatnom personálnom konaní vo veci prepustenia
ţalobcu zo sluţobného pomeru vychádzal z právneho stavu a skutkových okolností
existujúcich v čase spracovania personálneho rozkazu o prepustení ţalobcu zo sluţobného
pomeru. V rámci samostatného konania bolo rozhodujúce, či boli naplnené všetky zákonné
predpoklady na prepustenie v čase, kedy sa o tomto personálnom opatrení rozhoduje,
bez ohľadu na výsledok trestného konania. Ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený
z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri
sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
sluţbe. Je právne bezvýznamné, či konanie ktoré je uvedené v sluţobnom hodnotení bolo
alebo nebolo posúdené ako trestný čin.
V doplnení odvolania zo dňa 15.2.2010 ako aj zo dňa 7.9.2010, ţalovaný opätovne
zdôraznil, poukazujúc na skoršie rozhodnutia tunajšieho súdu, ţe ţalobca nevyuţil moţnosť
súdneho prieskumu právoplatného sluţobného hodnotenia, hoci toto podlieha samostatnému
súdnemu prieskumu a uviedol, ţe v konaní o prepustení policajta zo sluţobného pomeru
podľa § 192 ods. 1 písm. d/ Zákona je dôvodom uplatnenia tohto inštitútu iba existencia
právoplatného sluţobného hodnotenia.
K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 7.12.2009 vyjadril ţalobca, ktorý pokladal
rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne a navrhol ho potvrdiť. Uviedol, ţe sa
stotoţňuje s názorom krajského súdu ohľadne právnej kvalifikácie sluţobného hodnotenia,
pričom poukázal na skoršie rozhodnutie tunajšieho súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p.
s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej
tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb
alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 244 ods. 3 O. s. p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb
priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Z obsahu pripojených spisov odvolací súd zistil, ţe predmetom preskúmania je
rozhodnutie č. SLV-45/PK-2009 zo dňa 29.5.2009, ktorým ţalovaný zamietol rozklad ţalobcu
a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Nitre
č. 51 zo dňa 11.5.2005, ktorým bol ţalobca prepustený zo sluţobného pomeru príslušníka
Policajného zboru SR podľa § 192 ods. 1 písm. d/ Zákona, teda z dôvodu, ţe pri sluţobnom
hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia ţalovaný uviedol, ţe na základe rozsudku
tunajšieho súdu sp. zn. 8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, ktorým bolo zrušené jeho
predchádzajúce rozhodnutie č. KM-104/PK-2005 zo dňa 25.7.2005, po vrátení spisového
materiálu z Krajského súdu v Bratislave, doplnil v smere naznačenom rozsudkom tunajšieho
súdu dokazovanie o právoplatný rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 –
725 zo dňa 17.9.2008. V rámci odvolacieho konania bol opätovne preskúmaný spisový
materiál vzťahujúci sa k prepusteniu ţalobcu, pričom ţalovaný k rozhodnutiu dospel
po doplnení dokazovania a po zhodnotení zadováţených dôkazov a okolností prípadu
jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach bez ohľadu na čo, či svedčili v prospech
alebo neprospech ţalobcu.
Ďalej ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe poukazovanie na oslobodzujúci
rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa 17.9.2008 nemá vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia; ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený
z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri
sluţobnom hodnotení bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
sluţbe.
Z hodnotiacej časti uvedeného sluţobného hodnotenia vyplýva, ţe na základe
výsledkov vyšetrovania bolo zistené, ţe ţalobca porušil § 48 ods. 3 písm. a/ zák. o štátnej
sluţbe príslušníkov PZ tým, ţe spolu s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval,
zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo
zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal
väčší prospech. Dopustením sa uvedeného konania hrubým spôsobom porušil sluţobnú
prísahu, keď ako príslušník PZ úmyselne porušil právne predpisy, ktorých dodrţiavanie je
povinný vyţadovať od občanov.
Z trestného rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. SA 7T 96/2004 – 725 zo dňa
17.9.2008 vyplýva, ţe v celom konaní nebolo preukázané, a to priamymi ani nepriamymi
dôkazmi, ţe o tom, ţe vozidlá boli pozmenené, ţe boli pozmenené ich výrobné čísla a čísla
karosérií, a o tomto mali vedomosť samotní obţalovaní, ktorí zhodne uviedli, ţe o tejto
skutočnosti nevedeli. Obţ. M. vozidlo, ktoré doviezol, dal do opravy a po jeho oprave riadne
prihlásil, či uţ na colnici alebo dopravnom inšpektoráte, pričom ani v jednom prípade nikto
nezistil nezrovnalosti vo výrobných číslach, tieto sa vţdy zhodovali s číslami uvedenými
v technickom preukaze. Obţ. I. v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného
vozidla. V druhom prípade bolo riadne odkúpené havarované mot. vozidlo Š. , ktoré bolo tieţ
dané do opravy, za opravu bolo riadne zaplatené a uvedené vozidlo odkúpil obţ. I.
Z výpovede príslušníkov OO PZ Šaľa mal súd preukázané, ţe obţ. I. od nich nechcel nič
mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci polície majú
pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné vybavenie.
Podľa § 250j ods. 6 O. s. p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.
Podľa § 27 ods. Zákona, sluţobné hodnotenie je základným podkladom na
rozhodovanie vo veciach sluţobného pomeru policajtov. So sluţobným hodnotením musí byť
policajt oboznámený. Sluţobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona, v hodnotiacej časti sa posudzujú
a) znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej sluţby,
b) znalosti interných sluţobných predpisov, s ktorými bol policajt riadne oboznámený,
c) výkon štátnej sluţby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy,
d) plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodrţiavaní sluţobnej
disciplíny,
e) splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu,
f) bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3,
g) spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej sluţby.
Podľa § 27 ods. 3 Zákona, policajt je sluţobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula
od schválenia predchádzajúceho sluţobného hodnotenia.
Podľa § 27 ods. 4 Zákona, v záveroch sluţobného hodnotenia sa uvedie, ţe policajt je
a) spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej sluţby,
b) nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej sluţby,
c) spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu,
d) nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej
zodpovednú funkciu, alebo
e) nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe.
Podľa § 27 ods. 5 Zákona, sluţobné hodnotenie sa vykoná vţdy
a) pred skončením prípravnej štátnej sluţby na účely zistenia spôsobilosti policajta na
zaradenie do stálej štátnej sluţby,
b) ak policajt zaradený do dočasnej štátnej sluţby pred jej skončením poţiada
o zaradenie do stálej štátnej sluţby.
Podľa § 27 ods. 6 Zákona, v priebehu štátnej sluţby sa sluţobné hodnotenie vykoná
a) najmenej raz za päť rokov,
b) ak dôjde k závaţným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie
Podľa § 238 ods. 1 Zákona, za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno
zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
Podľa § 238 ods. 2 Zákona, dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane
účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia
orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.
Podľa § 238 ods. 3 Zákona, účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu
svojich tvrdení dôkazy.
Podľa § 238 ods. 4 Zákona, oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy,
a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
V predmetnej veci nebolo rozhodujúce, či sluţobné hodnotenie podlieha súdnemu
prieskumu alebo či ţalobca podal ţalobu na jeho preskúmanie, ako namietal ţalovaný.
Podstatou veci boli rozpory v záveroch plynúcich zo sluţobného hodnotenia, ktorých
podstata bola v tom, ţe ţalobca porušil Zákon, tým, ţe spôsobom tam opísaným, spolu
s ďalšími doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné
motorové vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové
vozidlá pouţíval pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, pričom podkladom
k tomuto boli výsledky vyšetrovania v trestnej veci a z trestného rozsudku, kde sa konštatuje,
ţe ţalobca „..v danom prípade len sprostredkoval predaj uvedeného vozidla“ a ďalej, ţe
„..nechcel nič mimoriadne, len ich poţiadal o prednostné vybavenie veci, nakoľko príslušníci
polície majú pre svojich známych a príbuzných vyhradený jeden deň na prednostné
vybavenie.“ Ţalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, ţe dokazovanie doplnil aj
v intenciách rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 8Sţo/92/2008 zo dňa 4.12.2008, avšak
v ďalšom odôvodnení neodstránil rozpory v záveroch plynúcich z rozsudku v trestnej veci
ţalobcu a zo sluţobného hodnotenia, teda v ním vykonaných dôkazoch, ktoré boli podkladom
rozhodnutia.
Pokiaľ ţalovaný argumentuje (tak v napadnutom rozhodnutí ako aj v súdnom konaní),
ţe ţalobca nebol zo sluţobného pomeru prepustený z dôvodu, ţe spáchal skutok, ktorý
je uvedený v Trestnom zákone, ale z dôvodu, ţe pri sluţobnom hodnotení bol hodnotený
ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe, potom je potrebné uviesť,
ţe ţalobca bol hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej sluţbe
práve na základe okolností totoţných, ktoré boli predmetom vyšetrovania, avšak posúdenie
tohto ţalobcovho konania je rôzne. Kým ţalovaný dospel k záveru, ţe ţalobca spolu s ďalšími
doposiaľ nezistenými páchateľmi ukrýval, zmenil, previedol na seba a iného osobné motorové
vozidlo zn. K. a osobné motorové vozidlo zn. Š. a uvedené osobné motorové vozidlá pouţíval
pre svoju potrebu, čím pre seba získal väčší prospech, súd rozhodujúci v trestnej veci dospel
k záveru, ţe ţalobca sprostredkoval predaj uvedeného vozidla a tieţ, ţe nechcel nič
mimoriadne, len poţiadal o prednostné vybavenie veci, pričom práve tento rozpor svedčí
o nedostatočnom zistení skutkového stavu a vade pri hodnotení dôkazov, tak ako to naznačil
uţ krajský súd.
Sluţobné hodnotenie je základným podkladom pre rozhodovanie vo veciach
sluţobného pomeru, avšak ako dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť
a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Ţalovaný bol povinný
v zmysle § 238 Zákona a rešpektujúc právny názor vyslovený v skoršom rozsudku tunajšieho
súdu vydať rozhodnutie na základe doplneného dokazovania, v súlade so zásadou voľného
hodnotenia dôkazov, a následne sa v odôvodnení náleţite a presvedčivo vysporiadať
s rozpormi, ak sa ich nepodarilo odstrániť dokazovaním.
Pokiaľ ţalovaný namietal, ţe obsahom ţaloby nebolo tvrdenie o porušení
subjektívnych práv, odvolací súd uvádza, ţe ţalobca v podanej ţalobe uviedol všetky
náleţitosti s poţiadavkami § 249 ods. 2 O. s. p., keď dostatočným spôsobom vymedzil, v čom
vidí nezákonnosť správneho rozhodnutia, a to najmä v jej časti označenej ako III.
Podľa čl. 1 ods. 1 prvá veta Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie
materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho
právneho štátu vyjadril v právnom názore: "V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné
súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp
materiálneho právneho štátu), čo moţno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz
kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jeho úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych
orgánov je zabezpečiť reálnu moţnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorými boli
priznané". (I.ÚS 17/1999, nález zo dňa 22. septembra 1999, Zbierka nálezov a uznesení
Ústavného súdu SR 1999, s. 365, zhodne I.ÚS 44/1999. Nález z 13. októbra 1999. Zbierka
nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382).
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky
sa stotoţnil so závermi krajského súdu, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O. s. p., pričom
naň v podrobnostiach odkazuje.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224 ods. 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety
prvej O. s. p., keď ţalobcovi, ktorý mal úspech vo veci, priznal náhradu trov konania
vo výške 146,19 €, titulom trov právneho zastúpenia, podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18
ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, pozostávajúcich z 1 úkonu právnej pomoci
/vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 7.12.2009/ v sume 115,90 €, reţijného paušálu v sume 6,95 €
a dane z pridanej hodnoty v uplatnenej výške 19% v sume 23,34 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská