Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/27/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: J., s.r.o., P. X., Z., IČO: X., zast. JUDr. B. N.,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom H. X., B., proti ţalovanému: Ministerstvo

financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia ţalovaného č. MF/3421/2005-71 zo dňa 31. marca 2005, o odvolaní ţalovaného

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. – 78 zo dňa 11. marca 2010,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.

– 78 zo dňa 11. marca 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/

a d/ (ďalej v texte rozhodnutia len

„“) rozhodnutie ţalovaného č. MF/3421/2005 – 71 zo dňa 31.3.2005, vrátane

prvostupňového rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky, pracovisko Banská

Bystrica č. IX/256/577-5498/2003/325-r zo dňa 7.11.2003, ktorým bolo vyhovené protestu

Krajského prokurátora Banská Bystrica zo dňa 17.10.2003, č. Kd 2021/03 – 8 tak, ţe bolo

2

zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR pracovisko Banská Bystrica sp. zn.

IX/2500/342-1079/2003/325-r zo dňa 12.1.2003, ktorým na základe odvolania daňového

subjektu Č., s.r.o. bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I č.

/Hn zo dňa 15.10.2001 tak, ţe sumu vlastnej daňovej povinnosti vo výške

714 447 Sk zmenil na sumu - 45 236 633 Sk a daňovému subjektu Č., s.r.o., bol priznaný

nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie august 1999 v sume

45 236 633 Sk.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe ţalobné dôvody boli opodstatnené

a rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Súd sa nestotoţnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom

rozhodnutí ţalovaného, podľa ktorého účastník daňového konania nesmie na základe úkonov

súkromnoprávnej povahy postúpiť svoje práva vyplývajúce z daňových zákonov na inú

osobu a taktieţ sa nestotoţnil s právnym názorom, podľa ktorého nárok na zaplatenie

nadmerného odpočtu DPH v momente postúpenia daňovým subjektom na inú osobu

neexistoval, pretoţe daňovými orgánmi nebolo vydané právoplatné rozhodnutie o priznaní

tohto nároku. Krajský súd poukazujúc na jednotlivé ustanovenia

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov, o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších

predpisov, v znení neskorších predpisov a

SR uviedol, ţe nárok na nadmerný odpočet dane nie je podmienený existenciou rozhodnutia

správcu dane, ktorým tento nárok priznáva. Nárok na nadmerný odpočet dane vzniká ex lege,

bez potreby konštitutívneho rozhodnutia správcu dane po tom, čo platiteľ splnil všetky

zákonné podmienky vzniku nároku na odpočet dane taxatívne uvedené v § 20 ods. 1, 2 zák.

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Uvedená

skutočnosť vyplýva z § 23 ods. 1, 2 cit. zákona, keď platiteľ má nárok na vrátenie

nadmerného odpočtu do 30 dní odo dňa predloţenia daňového priznania za príslušné

zdaňovacie obdobie, pričom samotný zákon nepredpokladá ţiadne rozhodnutie správcu dane

o vrátení nadmerného odpočtu dane. V prípade nadmerného odpočtu dane je právnym titulom

nároku platiteľa nie rozhodnutie správcu dane ako individuálny správny akt, ale právny

predpis, v prejednávanej veci ustanovenia o dani z pridanej hodnoty

v znení neskorších predpisov. Krajský súd ďalej uviedol, ţe spravujúc sa SR nie je

moţné obmedziť nakladanie daňového subjektu podľa ustanovení súkromnoprávnych

predpisov s pohľadávkou na zaplatenie nadmerného odpočtu dane, ktorá mu vznikla ex lege,

3

pretoţe takéto obmedzenie nevyplýva zo ţiadneho zákonného ustanovenia. Zmluvným

postúpením pohľadávky na zaplatenie nadmerného odpočtu DPH podľa § 524 Občianskeho

zákonníka nepostupoval daňový subjekt svoje práva a povinnosti v daňovoprávnom konaní.

Takéto postúpenie nie je ani v rozpore so zákazom prenosu daňovej povinnosti zakotvenej

v o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, pretoţe

nejde o prevod povinnosti ale o postúpenie pohľadávky, teda toto zákonné ustanovenie

sa na daný prípad nevzťahuje. K námietke nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí pre

nedostatok dôvodov krajský súd uviedol, ţe prvostupňový správny orgán zrušil a zmenil svoje

predchádzajúce rozhodnutie, ktorým priznal nárok na nadmerný odpočet dane bez toho, aby

sa zaoberal dôvodmi svojho postupu a tento vysvetlil; správny orgán mal uviesť dôvody

svojho rozhodnutia aj vtedy, ak sa v plnom rozsahu stotoţnil s dôvodmi uvedenými v proteste

prokurátora. Taktieţ sa v zrušených rozhodnutiach správne orgány nezaoberali posúdením

veci v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

26.9.2002, ktorým boli viazané a v tomto rozsahu bude potrebné opätovne sa vysporiadať

so splnením všetkých podmienok vzniku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

a s argumentáciou a tvrdeniami ţalobcu, ţe k zdaniteľnému plneniu prišlo aţ v auguste 1999.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc

sa jeho zmeny a zamietnutia ţaloby, pričom dôvodil nesprávnym právnym posúdením veci

súdom prvého stupňa. V odvolaní uviedol, poukazujúc na obsah predchádzajúcich rozhodnutí,

ţe zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 21.3.2002 uzatvorenou medzi daňovým

subjektom Č., s.r.o., ako postupcom a spoločnosťou Z., s.r.o., ako postupníkom, postúpil

daňový subjekt Č., s.r.o., spoločnosti Z., s.r.o., uplatnený nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu za zdaňovacie obdobie august 1999 vo výške 45 236 633 Sk voči Daňovému úradu

Banská Bystrica I. Následne spoločnosť Z. s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila

pohľadávku vo výške 45 236 633 Sk na spoločnosť M., s.r.o. a spoločnosť M., s.r.o. túto

pohľadávku postúpila na ţalobcu. Poukázal, ţe pokiaľ by daňovému subjektu ex lege vznikol

nárok na nadmerný odpočet, kontrola opodstatnenosti nároku na nadmerný odpočet,

kompenzácia nedoplatku dane z nadmerného odpočtu by nebola zo strany správcu dane

realizovateľná. Správca dane po uplatnení nároku na nadmerný odpočet je totiţ oprávnený

nariadiť kontrolu a preveriť opodstatnenosť uplatneného nadmerného odpočtu v zmysle ust. §

23 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a súčasne je

oprávnený vykonať kompenzáciu nedoplatku dane z nadmerného odpočtu v zmysle § 63 ods.

8 o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

4

orgánov v znení neskorších predpisov. Daňovému subjektu ako účastníkovi daňového

konania vyplývajú z príslušných daňových zákonov práva a povinnosti a účastník

daňovoprávneho konania (v rámci verejnoprávneho vzťahu), nemôţe na základe právnych

úkonov súkromnoprávnej povahy previesť svoje postavenie a práva na inú osobu. Ďalej

ţalovaný uviedol, ţe v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky dňa 21.3.2002

neexistoval ţiadny nárok daňového subjektu Č., s.r.o. na vrátenie nadmerného odpočtu DPH

za zdaňovacie obdobie august 1999. Daňové riaditeľstvo rozhodnutím sp. zn. IX/2500/50-

678/2002/325-r zo dňa 15.2.2002 na základe odvolania daňového subjektu potvrdilo

rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica sp. zn. /Hn zo dňa

15.10.2001, ktorým nebol priznaný daňovému subjektu nárok na nadmerný odpočet v sume

45 236 633 Sk a bola určená vlastná daňová povinnosť v sume 714 447 Sk. Rozhodnutie

Daňového riaditeľstva SR bolo doručené daňovému subjektu dňa 26.2.2002, t.j. pred

uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 21.3.2002. S poukazom na tú

skutočnosť, ţe v čase uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávky, daňovému subjektu Č.,

s.r.o. uţ bolo doručené právoplatné rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR o tom, ţe nemá

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, nemohol postúpiť takú pohľadávku, ktorá

neexistovala. Ţalovaný tieţ uviedol, ţe k splneniu všetkých podmienok pre uplatnenie nároku

na odpočet dane podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov došlo uţ v októbri 1997 a v novembri 1997. Podľa ust. § 20 ods. 3 zák.

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov daňový subjekt Č.,

s.r.o. si mohol uplatniť nárok na odpočet dane v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

v ktorom boli splnené všetky podmienky uvedené v § 20 ods. 2, t.j. v tomto prípade za

zdaňovacie obdobie 10/1997 a 11/1997. Keďţe daňový subjekt Č., s.r.o. si nárok na odpočet

dane v daňovom priznaní za uvedené zdaňovacie obdobia neuplatnil, mal ešte moţnosť tento

nárok na odpočet dane uplatniť podľa o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov podaním dodatočných daňových priznaní k uvedeným

zdaňovacím obdobiam, najneskôr v lehote 12 mesiacov od konca zdaňovacieho obdobia, keď

nárok na odpočet dane vznikol, t.j. do 10/1998 a 11/1998; pritom spoločnosť Č., s.r.o. si nárok

na vrátenie nadmerného odpočtu DPH uplatnila v zdaňovacom období august 1999. Ţalovaný

záverom uviedol, ţe s poukazom na uvedené pri prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie

bude nevyhnutné vysporiadať sa aj s otázkou zániku práva na uplatnenie nároku na odpočet

DPH.

5

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 22.6.2010 vyjadril ţalobca tak,

ţe napadnutý rozsudok navrhol potvrdiť. Uviedol, ţe uţ z argumentácie ţalovaného je zrejmé,

ţe nárok na vrátenie nadmerného odpočtu vzniká kaţdému daňovému subjektu zo zákona.

Jeho správnosť a opodstatnenosť si môţe overiť správca dane, v dôsledku čoho sa prerušuje

plynutie zákonných lehôt na vyplatenie nadmerného odpočtu. Ak správca dane daňovú

kontrolu nevykoná, automaticky zo zákona musí byť nadmerný odpočet daňovému subjektu

vyplatený. Tým sa jednoznačne preukazuje tvrdenie, ţe nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu nastáva zo zákona automaticky a daňová kontrola je len inštitútom na preverenie

opodstatnenosti a správnosti uplatneného nadmerného odpočtu. Tento nárok vzniká a konanie

začína podaním daňového priznania. Ak by platilo tvrdenie ţalovaného, potom by u kaţdého

daňového subjektu, ktorý si uplatňuje nadmerný odpočet musela byť vykonaná daňová

kontrola a aţ potom by mohol byť vyplatený nadmerný odpočet DPH. Vykonanie daňovej

kontroly je oprávnenie, nie povinnosť správcu dane. V prípade, ak zistí neoprávnené

uplatnenie nadmerného odpočtu DPH, nielenţe mu toto nie je vyplatené resp. môţe byť

zníţené a následne sankcionované podľa zákona. Ţalobca ďalej uviedol, ţe tvrdenie

ţalovaného o neexistencii pohľadávky z dôvodu existujúcich rozhodnutí Daňového

riaditeľstva SR v súvislosti s daňovou kontrolou je právny nezmysel, pretoţe daňová kontrola

uţ len preverovala správnosť existujúcej pohľadávky vo forme nadmerného daňového

odpočtu; daňová kontrola nemôţe preverovať neexistujúci nadmerný odpočet. Aj keď

rozhodnutia daňových orgánov určili, ţe nadmerný odpočet ţalobcu je neopodstatnený

a nesprávny, išlo iba o formálne nepriznanie nadmerného odpočtu, keďţe následne všetky

tieto rozhodnutia boli ako nezákonné súdmi zrušené. Pokiaľ ide o tvrdenie ţalovaného,

ţe k splneniu všetkých podmienok pre uplatnenie nároku na odpočet dane podľa § 20 ods. 2

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov došlo

uţ v októbri a novembri 1997, ţalobca uviedol, ţe daňový subjekt nepochybil, keď si tento

nárok na vrátenie nadmerného odpočtu uplatnil v zdaňovacom období august 1999, keďţe

tak urobil v zmysle cit. ustanovenia. Daňový subjekt splnil tieto podmienky aţ v auguste 1999

a to zaúčtovaním dane na vstupe (§ 20 ods. 2, písm. b/). V riadnej ani v opakovanej daňovej

kontrole správca dane ani druhostupňový orgán nespochybnili prvé dve podmienky nároku na

odpočet, ale spochybňovali len podmienky pod písm. c/ a d/, ktoré sa ukázali byť taktieţ

v ďalšom konaní splnené; toto nebolo ani predmetom konania v rámci správneho súdnictva

v predchádzajúcich dvoch rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Záverom

ţalobca poukázal, ţe k zániku práva na uplatnenie nároku na odpočet nemôţe dôjsť z titulu

, kde lehoty pre zánik výkonu rozhodnutia počas konania súdov v rámci

6

správneho súdnictva neplynú a v tomto prípade mal byť zánik 10 ročnej lehoty dňa

31.12.2009, avšak medzitým boli dve konania na krajskom súde a dve konania na Najvyššom

súde Slovenskej republiky a lehota bola týmto predĺţená.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalovaného nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej , s tým, ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk.

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. júla 2011 ( a ).

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných

prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia

alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej

hlavy piatej časti preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia

ţalovaného správneho orgánu, ktorým podľa o správnom

konaní v znení neskorších predpisov potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového

riaditeľstva SR pracovisko Banská Bystrica č. IX/256/577-5498/2003/325-r zo dňa 7.11.2003,

ktorým bolo vyhovené protestu Krajského prokurátora Banská Bystrica zo dňa 17.10.2003,

č. Kd 2021/03 – 8 tak, ţe bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR pracovisko

Banská Bystrica sp. zn. IX/2500/342-1079/2003/325-r zo dňa 12.1.2003, ktorým na základe

odvolania daňového subjektu Č., s.r.o. bolo zmenené rozhodnutie Daňového úradu Banská

Bystrica I č. /Hn zo dňa 15.10.2001 tak, ţe sumu vlastnej daňovej

povinnosti vo výške 714 447 Sk zmenil na sumu - 45 236 633 Sk a daňovému subjektu Č.,

s.r.o. bol priznaný nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

august 1999 v sume 45 236 633 Sk.

7

Odvolací súd po vyhodnotení rozsahu a dôvodov odvolania vo vzťahu k napadnutému

rozsudku krajského súdu – po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho

spisu – sa stotožnil so závermi krajského súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého

rozhodnutia ţalovaného vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Ako správne

konštatoval krajský súd, v posudzovanej veci prvostupňový správny orgán zrušil a zmenil

svoje predchádzajúce rozhodnutie - ktorým priznal nárok na nadmerný odpočet dane - bez

toho, aby sa zaoberal dôvodmi svojho postupu a tento vysvetlil.

Správny orgán je povinný kaţdé svoje rozhodnutie riadne odôvodniť, za účelom

zabezpečenia preskúmateľnosti jeho zákonnosti. Preto bolo povinnosťou správnych orgánov

aj v posudzovanej veci uviesť dôvody svojho rozhodnutia, a to bez ohľadu na skutočnosť,

ţe sa v plnom rozsahu stotoţnili s dôvodmi uvedenými v proteste prokurátora.

Za tohto stavu vo veci podľa názoru odvolacieho súdu, nezostávalo nič iné ako

skonštatovať nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.

S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý

rozsudok krajského súdu v súlade s ust. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s veta prvá a s a tak,

ţe úspešnému ţalobcovi ich náhradu nepriznal, a to z dôvodu ich neuplatnenia zo strany jeho

právneho zástupcu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 28. júla 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská