Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c93/363863.da653f.pdf
PDF · 219.59 KB
No categories available
8Sžo/203/2010
Najvyšší súd 8Sžo/203/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny
Adamcovej, v právnej veci ţalobcov: 1./ A. V., bytom v K., P. X., 2./ S. V., bytom tamtieţ,
obaja zastúpení Mgr. R. V., advokátom so sídlom v Š., D. X., proti ţalovanému: Krajský
stavebný úrad v Prešove, Námestie mieru 3, Prešov, zastúpený Advokátskou kanceláriou P.
& P., s.r.o., so sídlom v K., K. X., v mene ktorej koná JUDr. D. S., advokát, v konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009-9/78-1/SP-BJ zo dňa 9. januára
2009, o odvolaní ţalobcov 1./, 2./ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/3/2009
– 43 zo dňa 9. apríla 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3S/3/2009-43 zo dňa 9. apríla 2010, p o t v r d z u j e .
Ţalobcom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobcovia
domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 2009-9/78-1/SP-BJ zo dňa
9.1.2009, ktorým odvolanie ţalobcov zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu – Mesta Keţmarok č.j. SÚ 13/2008-Mj z 23.10.2008, ktorým podľa § 88a
a § 62 ods.1 a 3 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „stavebný zákon“), § 88a ods.4 a § 66 ods.
1,2,3 stavebného zákona, podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. a § 10 vyhlášky č. 453/2000 Z.z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil žalobcom
1,2 vykonané stavebné práce na stavbe „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X.
na Ul. D v Meste K.“ na parcele č. KN C X., kat. úz. K. a zároveň týmto rozhodnutím
nariadil vlastníkom stavby – žalobcom 1./., 2./, odstránenie stavby „Prístavba a stavebné
úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D v Meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz. K. v rozsahu
prístavba dvorového traktu (časť C).
Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe rozhodujúcou skutočnosťou bolo
posúdenie otázky, či boli splnené zákonné podmienky na dodatočné povolenie tejto časti
stavby (časti C). Zdôraznil, ţe stavebníkovi patrí preukázať, ţe dodatočné povolenie stavby
nesmie byť v rozpore s verejným záujmom. Dôkazné bremeno je na stavebníkovi, avšak
ţalobcovia nepreukázali, ţe prístavba dvorového traktu nie je v rozpore s verejným záujmom,
pričom v tejto súvislosti súd poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, ako
aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotoţnil.
Ďalej krajský súd uviedol, ţe ochrana pamiatkového fondu, do ktorého nepochybne patrí
aj národná kultúrna pamiatka – predmetný meštiansky dom nachádzajúci sa v Pamiatkovej
rezervácii K., zapísanej v Ústrednom zozname pamiatkového fondu v registri nehnuteľných
národných kultúrnych pamiatok pod č. X., je verejným záujmom. Bolo v kompetencii
krajského pamiatkového úradu v Prešove sa k otázkam na úseku ochrany pamiatkového fondu
vyjadrovať a stavebný úrad bol povinný na základe takýchto stanovísk rozhodnúť. Krajský
súd v súvislosti s námietkami ţalobcov, ţe správne orgány neskúmali, ţe prístavba
dvorovej časti bola v záujme ochrany ţivota a zdravia ľudí, a to, či vôbec ešte išlo
o pamiatkový objekt, uviedol, ţe tieto boli nad rámec námietok uvedených v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu ţalovaného, a preto sa nimi ţalovaný zaoberať nemohol.
Uvedená problematika však úzko súvisí s dôkazným bremenom na strane stavebníka v konaní
o dodatočnom povolení stavby, v ktorom ţalobcovia takýmto spôsobom neargumentovali ani
nepredloţili dôkazy preukazujúce takýto verejný záujem.
Proti predmetnému rozsudku podali ţalobcovia prostredníctvom právneho zástupcu
v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zmeny tak, ţe odvolací súd vyhovie v celom
rozsahu ţalobnému návrhu a ţalovaného zaviaţe k náhrade trov konania. Ako dôvod
odvolania uviedli, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým záverom a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Ţalobcovia dôvodili, ţe počas realizácie povolenej stavby došlo na ich
stavbe z poveternostných dôvodov k zničeniu strechy a vytvoreniu trhlín na pôvodných
obvodových stenách objektu, čo ich prinútilo zasiahnuť a na základe posúdenia statika
odstrániť stropné trámy a zabezpečiť statiku obvodových múrov prístavbou dvorového traktu
časti C, o ktorý sa narušený múr opiera. Táto skutočnosť bola preukázaná i statickým
posudkom uţ v stavebnom konaní. Uviedli, ţe túto skutočnosť si uvedomovali aj pracovníci
Krajského pamiatkového úradu v Prešove, pričom poukázali na časť stanoviska, z ktorého
podľa názoru ţalobcov vyplývalo, ţe terajší spôsob postupu obnovy objektu povaţoval
krajský pamiatkový úrad za krajné a nutné riešenie zabezpečenia obvodových múrov.
V prípade, ţe by nedošlo k takejto realizácii prístavby chodbového traktu C, o zbúranie
ktorého sa jedná, hrozilo by zrútenie obvodových, pôvodných a taktieţ pamiatkovo
chránených múrov celej stavby ţalobcov a ohrozenie susednej stavby – meštiackeho domu
č. X. na Ul. D v K. Ďalej uviedli, ţe krajský pamiatkový úrad odmietol zlegalizovať
nepovolenú stavbu, hoci konštatoval, ţe pamiatkové hodnoty uţ boli odstránené, ktorú
skutočnosť krajský súd nijako nevyhodnotil. Ţalobcovia zdôraznili, ţe všeobecný záujem bol
ţalovaným, ako aj súdom prvého stupňa nesprávne zúţený len na záujem na zachovaní
pamiatkového charakteru dvorovej časti pozemku, na ktorom je postavená
prístavba dvorového traktu časť C. Verejný záujem je potrebné posudzovať širšie, nie len vo
vzťahu k jedinému dôkazu, ale vo vzťahu k všetkým preukázaným skutočnostiam, ktoré
v konaní vyšli najavo. V konaní bolo statickým posudkom preukázané, ţe stavbou
chodbového traktu časti C došlo k stabilizácii celej stavby zo statického hľadiska, pričom išlo
o krajné a nevyhnutné riešenie situácie na stavbe, uţ po odstránení pamiatkovo chránených
prvkov pod zničenou strechou stavby. Z týchto preukázaných skutočností navyše vyplynulo aj
ohrozenie susednej stavby, meštiackeho domu č. X. na Ul. D., ktorý je národnou kultúrnou
pamiatkou. Nariadením odstránenia stavby dôjde k opätovnej statickej destabilizácii celej
stavby ţalobcov, k jej pravdepodobnému zrúteniu a tieţ k poškodeniu alebo zrúteniu susednej
stavby. Tento názor je moţné podloţiť statickým posudkom a taktieţ citovaným stanoviskom
krajského pamiatkového úradu. Tým dôjde nielen k ohrozeniu majetku, pamiatkových hodnôt,
ku ktorým zničením stavby ţalobcov a aj susednej stavby nesporne dôjde, ale vznikne aj
ohrozenie ţivota a zdravia ľudí, či uţ verejnosti alebo uţívateľov týchto nehnuteľností. V tejto
súvislosti mal krajský súd ako aj ţalovaný posúdiť, či je vo verejnom záujme zachovanie
stavby postavenej v rozpore so stavebným povolením a predíde sa tak škode na majetku,
pamiatkových hodnotách a prípadne aj na zdraví a ţivotoch alebo sa dá prednosť verejnému
záujmu, ktorý je reprezentovaný záujmom na zachovaní nezastavenej časti pozemku
ţalobcov, ktorá je v súčasnosti zastavaná chodbovým traktom C. Záverom ţalobcovia uviedli,
ţe pokiaľ by bolo verejným záujmom len zachovanie kultúrneho dedičstva a neprihliadalo by
sa aj na ochranu majetku, zdravia a ţivota ľudí tak, ako to vyplýva z dôvodov napadnutého
rozsudku, z vykonaného dokazovania je zrejmé, ţe nariadením zbúrania prístavby dvorového
traktu C dôjde k narušeniu statiky celého objektu ţalobcov, ktorý je naďalej pamiatkovo
chránený, zrejme aj k jeho zrúteniu a k poškodeniu susedného meštiackeho domu.
K odvolaniu sa písomným podaním zo dňa 13.7.2010 vyjadril prostredníctvom
právneho zástupcu ţalovaný tak, ţe navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.
Uviedol, ţe skutkové tvrdenia ţalobcov sú nielen nedôvodné, ale aj nepravdivé. Zo ţiadneho
predloţeného dôkazu, a to ani zo statického posudku, nebolo moţné vyvodiť skutkový záver
o tom, ţe v prípade, ak by bola prístavba časť C zrealizovaná podľa záväzných podmienok
krajského pamiatkového úradu (ten určil, ţe prístavba môţe byť zrealizovaná podľa
projektovej dokumentácie, avšak nie v šírke celého objektu, ale len jeho časti, maximálne
v šírke západného obytného traktu), hrozilo by zrútenie a poškodenie susedného meštiackeho
domu. Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. zo statického posudku
nevyplývajú a rovnako ani to, ţe vykonanie prístavby podľa záväzných podmienok v platnom
stavebnom povolení by malo za následok zrútenie stavby. Ţalovaný ďalej označil ako
nepravdivé tvrdenia ţalobcov, ţe krajský pamiatkový úrad si uvedomoval potrebu realizácie
prístavby časti C v celej šírke objektu, pričom v tejto súvislosti ţalovaný poukázal na
relevantnú časť stanoviska krajského pamiatkového úradu. Ţalovaný uviedol, ţe chránenou
pamiatkovou hodnotou v tomto prípade je, podľa stanoviska krajského pamiatkového úradu
z 22.9.2008, historická zástavba parcely. Táto je nielen pamiatkovou hodnotou predmetného
meštiackeho domu, ale aj pamiatkového územia, t. j. Pamiatkovej rezervácie K. Ţalovaný
ďalej uviedol, citujúc jednotlivé ustanovenia stavebného zákona a zák. č. 49/2002 Z. z. o
ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, ţe stanovisko krajského
pamiatkového úradu k projektovej dokumentácii je záväzné, a preto bol dôvod na postup
stavebného úradu podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona. V záujme ochrany práv ţalobcov
ako stavebníkov poţiadal prvostupňový správny orgán o preskúmanie záväzného stanoviska
krajského pamiatkového úradu jeho nadriadený orgán – Pamiatkový úrad SR, ktorý toto
listom č. PU-08/1031-4/4951/HAB zo dňa 4.7.2008 potvrdil ako vecne správne. Ochrana
pamiatkového fondu sa v zmysle § 126 stavebného zákona pokladá za verejný záujem. Zákon
ho označuje i ako záujem chránený osobitnými predpismi. Podľa názoru ţalovaného je za
verejný záujem okrem iného potrebné vţdy povaţovať záujem, ktorý je upravený a chránený
osobitnými predpismi. Ţalovaný ale ani prvostupňový súd neboli oprávnení sa od záväzného
stanoviska odchýliť, prípadne ho nerešpektovať. K argumentácii ţalobcov, ţe v danom
prípade mal byť uprednostnený verejný záujem na ochranu ţivota a zdravia osôb, prípadne
ochranu susedného pamiatkového objektu, ţalovaný uviedol, ţe je neprípustná a v rozpore so
zákonom. Verejným záujmom na základe stavebného zákona je v danom prípade zachovanie
pamiatkovej hodnoty spočívajúcej v charaktere zástavby pozemku. Ochrana tohto verejného
záujmu sa musí zabezpečiť v súlade s ostanými verejnými záujmami, vrátane ochrany ţivota
a zdravia. Záväzné stanoviská musia byť zosúladené, inak nemoţno dodatočné stavebné
povolenie vydať. Týmto postupom sa vylučuje moţnosť zrealizovať stavbu, ktorá nespĺňa
poţiadavky na statickú stabilitu objektu. Ak v dôsledku činnosti ţalobcov došlo k ohrozeniu
statiky objektov (vrátane susedného meštiackeho domu), bolo nevyhnutné vypracovať
projektovú dokumentáciu úprav takým spôsobom, aby bola na jednej strane zachovaná statika
objektu a na strane druhej aj poţiadavka na zachovanie dvorového traktu. Nemoţno sa
stotoţniť s tvrdením, ţe pokiaľ i ţalobcami uskutočnené riešenie poskytuje statické
zabezpečenie objektu, je nutné ho bez ďalšieho akceptovať a stavbu dodatočne povoliť, hoci
je v rozpore s ostatnými záujmami.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p.
v spojení s § 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu
predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a dospel
k záveru, ţe odvolaniu ţalobcov nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej O. s. p., s tým, ţe deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu
a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 28.7.2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).
Podľa § 219 ods.1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 219 ods.2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému
rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho
spisu, pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných
právnych záverov obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku.
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia
alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb.
Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu
a rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu, ktorým zamietol odvolanie ţalobcov
1./, 2./ a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu – Mesta Keţmarok č.j.
SÚ 13/2008-Mj z 23.10.2008, ktorým podľa § 88a a § 62 ods.1 a 3 zák. § 88a ods.4 a § 66
ods. 1, 2, 3 stavebného zákona podľa § 46 zák.č. 71/1967 Zb. a § 10 vyhlášky č. 453/2000
Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, dodatočne povolil
ţalobcom 1,2 vykonané stavebné práce na stavbe „Prístavba a stavebné úpravy objektu
súp. č. X. na Ul. D. v meste K.“ na parcele č. KN C X., kat. úz. K. a zároveň týmto
rozhodnutím nariadil vlastníkom stavby – žalobcom 1./., 2./, odstránenie stavby „Prístavba
a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na Ul. D. X. v meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz.
K. v rozsahu prístavba dvorového traktu (časť C).
Podľa § 88 a ods. 1, 2, 4, 5, 6, 7 stavebného zákona ak stavebný úrad zistí, že stavba
bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu
konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné
povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s
cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez
právoplatného stavebného povolenia, ktoré uţ bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby
s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov
predloţených v stavebnom konaní.
Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na
ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi
odstránenie stavby.
V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí uţ
vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úprav uţ
realizovanej stavby.
Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými
záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom
povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote
a) nepredloţí ţiadosť o dodatočné povolenie stavby,
b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58
aţ 66.
Podľa § 66 Stavebného zákona v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania.
Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri
výstavbe a pri uţívaní stavby, komplexnosť stavby, dodrţanie všeobecných technických
poţiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodrţanie
poţiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie
negatívnych účinkov stavby a jej uţívania na ţivotné prostredie. Záväznými podmienkami
uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí ochrana verejných záujmov,
predovšetkým zdravia ľudí a ţivotného prostredia, dodrţanie príslušných technických
predpisov, prístup a uţívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu
a orientácie, lehotu na dokončenie stavby, plnenie poţiadaviek uplatnených v záväzných
stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami,
prípadne poţiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického
vybavenia na napojenie na tieto siete, stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba
uskutočňuje svojpomocou, pouţitie vhodných stavebných výrobkov, povinnosť oznámiť
začatie stavby. V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
predloţenie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na
kontrolu dodrţania podmienok určených na vyhotovenie stavby, oznámenie určitého štádia
stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, predloţenie dokladov, odborných
expertíz, meraní a posudkov, podrobnejšie poţiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým
z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia,
pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok
ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch
pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, podrobnosti pre opatrenia na susednom
pozemku alebo na stavbe podľa § 135, spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie
stavby, oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo
výberovom konaní [§ 62 ods. 1, písm. d/], úľavy na vytýčenie stavby (§ 75a ods. 1),
poţiadavky na označenie stavby na stavenisku.
V zmysle § 140 Stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. (Zákon č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov – Správny poriadok).
Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi.
Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických
osôb a dôsledne vyţadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku).
Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom
si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov
konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe
správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre
rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).
Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náleţite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci zistili skutočný stav, a preto ich
právne závery boli správne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne
a v súlade so zákonom, keď ţalobu zamietol.
Predpokladom začatia stavebného konania podľa § 88a stavebného zákona je zistenie
stavebným úradom, ţe stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,
pričom stavebný úrad začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby
v určenej lehote predloţil doklady o tom, ţe dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými
záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania
a osobitnými predpismi. Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú
ustanovenia § 58 aţ 66 upravujúce stavebné konanie o vydaní stavebného povolania.
Stavebný úrad v tomto konaní môţe nariadiť odstránenie stavby za splnenia zákonných
podmienok ustanovených v § 88a ods. 2 ak vlastník stavby poţadované doklady nepredloţí
v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom,
alebo aj v prípade podľa § 88a ods. 6 ak stavebník nepredloţí ţiadosť o dodatočné povolenie
stavby a nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 88a upravuje jednak postup vlastníka
nepovolenej stavby a jeho povinnosti a jednak postup stavebného úradu pri nepovolených
stavbách. Z odsekov 1 a 2 vyplýva, ţe dôkazné bremeno preukázať, že ďalšia existencia
nepovolenej stavby alebo stavby uskutočňovanej v rozpore so stavebným povolením nie je
v rozpore s verejnými záujmami, spočíva na vlastníkovi stavby, keďže sa dopustil porušenia
zákona. Vlastník stavby na základe výzvy stavebného úradu si sám a na vlastné náklady musí
zaobstarať všetky potrebné doklady, t. j. rozhodnutia, stanoviská a vyjadrenia dotknutých
orgánov štátnej správy a obce. Verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy
chránené osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými
časťami slovenských technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva príslušný
prvostupňový orgán štátnej správy.
Rozsah poţadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich
určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, v zmysle ktorého,
ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi o ochrane zdravia
ľudu, o utváraní a ochrane zdravých ţivotných podmienok, vodách, o ochrane prírodných
liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho
fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane
a vyuţití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody,
o poţiarnej ochrane, o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a o ochrane
zdravia pri práci, o odpadoch, o veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na ţivotné prostredie,
o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení, o prevencii závaţných priemyselných havárií,
o správe štátnych hraníc, o pozemných komunikáciách, o dráhach, o civilnom letectve,
o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej energetike, o elektronických komunikáciách,
o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o civilnej ochrane, o inšpekcii práce
a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska
dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje poţiadavky podľa osobitných predpisov.
Podľa § 140b ods.1 stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa
tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu,
uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko
upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní
podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými
stanoviskami nemôţe rozhodnúť vo veci.
Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, ţe Mesto Poprad ako stavebný úrad
rozhodnutím nariadil odstránenie stavby „Prístavba a stavebné úpravy objektu súp. č. X. na
Ul. D. X. v Meste K.“, na parc. č. KN C X., kat. úz. K. v rozsahu prístavba dvorového
traktu (časť C), potom ako mal v konaní o dodatočnom povolení tejto stavby preukázaný
nesúlad tejto stavby s verejnými záujmami na základe záväzného stanoviska Krajského
pamiatkového úradu v Prešove č.l. PO-08/388-02/1976/Bj z 28.2.2008, v ktorom uviedol, ţe
neschvaľuje projektovú dokumentáciu obnovy „Prestavby meštiackeho domu – Zmeny stavby
pred dokončením – Skutočné prevedenie stavby“, ktorú vyhotovil Ing. Arch. J. F.,
architektonický ateliér.
V zmysle § 32 ods.10 zák.č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení
neskorších predpisov krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o kaţdej
prípravnej dokumentácii a o každej projektovej dokumentácii obnovy a projektovej
dokumentácii úpravy nehnuteľnosti alebo stavby na nehnuteľnosti v pamiatkovom území
a v ochrannom pásme.
Na základe uvedeného moţno konštatovať, ţe v posudzovanej veci boli splnené
zákonné podmienky pre postup stavebného úradu podľa § 140b ods.1 stavebného zákona,
pretoţe stanovisko krajského pamiatkového úradu k projektovej dokumentácii je záväzné.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu ochranu pamiatkového fondu v zmysle § 126 stavebného
zákona treba pokladať za verejný záujem. V tomto smere sa v plnom rozsahu stotoţnil
s právnou argumentáciou ţalovaného, ţe za verejný záujem je okrem iného potrebné vţdy
poţadovať záujem, ktorý je upravený a chránený osobitnými predpismi, pričom zákonodarca
subsumoval ochranu pamiatkového fondu pod pojem verejného záujmu v ustanovení § 1
ods. 2 zák. č. 49/2002 Z. z. v zmysle ktorého tento zákon ďalej upravuje organizáciu
a pôsobnosť orgánov štátnej správy a orgánov územnej samosprávy, ako aj práva a povinnosti
vlastníkov a iných právnických osôb a fyzických osôb a ukladanie pokút za protiprávne
konanie na úseku ochrany pamiatkového fondu, ktorý je významnou súčasťou kultúrneho
dedičstva a ktorého zachovanie je verejným záujmom.
Ţalovaný sa náleţite vyporiadal s námietkami ţalobcov uvedenými v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu (neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, ţe v rámci maximálne
stručného odvolania námietkou ohľadne verejného záujmu vo vzťahu k ochrane ţivota
a zdravia, ako aj majetku iných osôb vôbec neargumentovali) dostatočne skúmal otázku
súladu predmetnej stavby postavenej stavebníkmi v rozpore so stavebným povolením
a s verejnými záujmami. Ţalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia náleţitým
spôsobom uviedol skutkové a právne závery, ku ktorým dospel po preskúmaní rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa napadnutého odvolaním ţalobcov. Odvolací súd sa stotoţnil
v plnom rozsahu s argumentáciou ţalovaného v tom, ţe verejným záujmom na základe
stavebného zákona je v danom prípade zachovanie pamiatkovej hodnoty spočívajúcej
v charaktere zástavby pozemku. Ochrana tohto verejného záujmu sa musí zabezpečiť v súlade
s ostanými verejnými záujmami, vrátane ochrany ţivota a zdravia. Záväzné stanoviská musia
byť zosúladené, inak nemoţno stavebné povolenie, resp. dodatočné stavebné povolenie vydať
(§ 140b ods.1 stavebného zákona). Týmto postupom sa vylučuje moţnosť zrealizovať stavbu,
ktorá poţiadavky na statickú stabilitu objektu nespĺňa. Za stavu, ţe v dôsledku stavebnej
činnosti ţalobcov došlo k ohrozeniu statiky objektov bolo potrebné vypracovať projektovú
dokumentáciu úprav takým spôsobom, aby bola zachovaná statika objektu a zároveň splnená
aj poţiadavka na zachovanie dvorového traktu v zmysle záväzného stanoviska Krajského
pamiatkového úradu v Prešove. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je nespornou
skutočnosťou, ţe ţalobcovia vedome vykonali stavebné úpravy v rozpore so stavebným
povolením, o čom bolo rozhodnuté aj v trestnom konaní. Časť stavby bola napokon dodatočne
povolená vzhľadom k tomu, ţe vykonané stavebné úpravy uţ objektívne neumoţňujú
prinavrátenie zničených pamiatkových hodnôt, pričom len v poslednej, dvorovej časti
odstránením stavby moţno dosiahnuť súlad s verejným záujmom.
Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcami nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal
a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými
sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotoţnil.
Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok
krajského súdu v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.1 O.s.p. tak, ţe ţalobcom, ktorí v tomto konaní nemali úspech,
ich náhradu nepriznal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská