Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
440/363770.8271a2.pdf
PDF · 189.63 KB
No categories available
8Sžo/217/2010
Najvyšší súd 8Sžo/217/2010
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany
Ďurišovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej
veci žalobcov: 1/ M. S., bytom K. X., V., 2/ V. S., bytom K. X., V., 3/ A. H., bytom L. X., V.,
4/ E. T., bytom K. X., V., 5/ Š. Ď., L. X., V., 6/ A. Ď., bytom L. X., V., 7/ M. M., bytom L.
X., V., 8/ P. P., bytom L. X., V., 9/ E. P., bytom L. X., V., 10/ E. E., L. X., V., 11/ Š. V., P.
X., V., 12/ R. G., bytom L. X., V., 13/ M. G., bytom L. X., V., 14/ J. B., K. X., V., 15/ V. B.,
bytom K. X., V., 16/ A. B., bytom K. X., V., 17/ J. S., L. X., V., 18/ V. S., bytom L. X., V.,
19/ M. T., bytom L. X., V., 20/ V. K., bytom N. X., V., 21/ E. K., bytom N. X., V., všetci
zastúpení M.. P. M., advokátom so sídlom H. X., V., proti žalovanému: Ministerstvo
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3336/2006--910 zo dňa 24.
apríla 2006, na odvolanie žalobcov v 1/ až 21/ rade proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave č.k. 2S/328/2006-110 zo dňa 31. marca 2010, jednohlasne, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
2S/328/2006-110 zo dňa 31. marca 2010, p o t v r d z u j e .
Žalobcom n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 31. marca 2010 č.k. 2S/328/2006-110 zamietol
žalobu žalobcov v 1/ až 21/ rade, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 3336/2006-910 zo dňa 24. apríla 2006, ktorým potvrdil rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu - Krajského pozemkového úradu v Nitre č. 2006/00067
zo dňa 13. februára 2006, ktorým tento vyhovel námietke vlastníkov pozemkov týkajúcej
sa obvodu projektu pozemkových úprav záhradkovej osady F. ev. č. X.
V dôvodoch rozsudku krajský súd konštatoval, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
i postup žalovaného sú v súlade so zákonom, pričom námietky žalobcov neodôvodňujú
zrušenie jeho rozhodnutia. Uviedol, že Obvodný pozemkový úrad v Nitre dňa 4. novem-
bra 2005 prerokoval námietky vlastníkov pozemku, ktorí ako účastníci konania žiadali
v predložených námietkach anulovať konanie, vedené voči nim z tých dôvodov, že oproti
zmluve medzi Jednotným roľníckym družstvom M. vo V. a Slovenským záhradkárskym
zväzom – základnou organizáciou vo V. došlo k protizákonnému zvýšeniu výmery a zabratiu
pozemkov nad rámec stanovený zmluvou o zriadení záhradkárskej osady. Považoval za
nesporne zistené, že správne konanie v skutočnosti bolo začaté ohľadom parc. č. X. o výmere
5089 m2, čo bolo v rozpore s ust. § 2 zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v
zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim (ďalej len „zákon č.
64/1997 Z.z.“), keď v zmysle cit. ustanovenia zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie
okrem iného osada na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní
pozemku medzi záhradkárskou a poľnohospodárskou organizáciou. V prejednávanom prípade
došlo oproti zmluve k zväčšeniu výmery užívanej pôdy o 2089 m2. Vzhľadom na pôvodnú
výmeru určenú v zmluve na 3000 m2, nebolo možné tento nárast výmery považovať za jej
nepatrné zväčšenie, ktoré by mohlo byť v súlade s § 11 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách považované za tolerovaný primeraný rozdiel, ktorý by nemal
prekročiť 10 % výmery stanovenej zmluvným vzťahom.
Vyslovil, že povinnosťou správneho orgánu bolo skúmať, či predložený návrh
je v súlade s doloženými právnymi vzťahmi, vytvorenými na základe zmluvy o dočasnom
užívaní pozemkov a či predložený geometrický plán pripojený k návrhu zodpovedá daným
právnym vzťahom. Krajský súd sa stotožnil so záverom správneho orgánu, že jeho úlohou pri
postupe vyporiadania vlastníckych vzťahov v záhradkovej osade podľa zákona č. 64/1997
Z.z. nie je legalizovať protizákonný stav, ale riešiť vyporiadanie vlastníckych vzťahov na
základe predložených vlastníckych a zmluvných dokladov.
Zo znenia § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. vyvodil, že zriadenou záhradkovou
osadou je osada na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní
pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov a poľnohospodárskou organizáciou alebo
inou organizáciou. Uviedol, že akékoľvek úkony, ktoré by pri postupe správneho orgánu
podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.z. tolerovali väčšiu výmeru nepokrytú zmluvným vzťahom ako
obligatórne rešpektovaných 10 %, zakladajú nezákonný stav, nakoľko tieto výmery nie sú
v súlade s § 2 cit. zákona pokryté zmluvnými vzťahmi. Doplnil, že správny orgán nemá
možnosť túto v podstate vlastnícku otázku žiadnym spôsobom v prípade zvýšenia zmluvnej
výmery legalizovať, pričom tento postup by bol možný zrejme len súdnym konaním, napr.
ohľadom vydržania alebo inými zákonnými úpravami.
Dospel k záveru, že nie je možné prihliadnuť na námietky žalobcov o tom, že
v skutočnosti bolo dohodnuté dočasné užívanie pozemkov v takej výmere, ktorá pokrývala
celú skutočnú výmeru záhradkovej osady. Napriek námietke žalobcov, že v správnom konaní
o vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade, územný obvod
záhradkovej osady a tým aj výmera pozemku, na ktorom sa nachádza záhradková osada,
vyplýva z úvodných podkladov tvorených predloženým geometrickým plánom a registrom
pôvodného stavu, vyslovil súd prvého stupňa názor, že tieto doklady nemôžu nahradiť
splnenie podmienky ustanovenej v § 2 cit. zákona, teda že výmera záhradkovej osady musí
byť pokrytá zmluvným vzťahom o dočasnom užívaní pozemku.
Rovnako krajský súd považoval za neopodstatnené námietky žalobcov, poukazujúce
na to, že Okresný úrad Nitra svojím rozhodnutím č. 99/10630/ZO1 zo dňa 3. novembra 1999
zamietol námietky vlastníkov pozemku, ktorí tieto podali voči úvodným podkladom v konaní,
pričom Krajský úrad v Nitre pod sp. zn. 2000/00886 zo dňa 27. januára 2000 zamietol ich
odvolanie proti tomuto rozhodnutiu. Súčasne žalobcovia poukazovali na rozhodnutie
Okresného úradu Nitra č. 2000/00461/ZO-2 zo dňa 28. februára 2000, ktorým tento schválil
úvodné podklady tvorené registrom pôvodného stavu a geometrickým plánom, pričom
odvolanie voči nemu podané vlastníkmi Krajský úrad v Nitre svojím rozhodnutím
č. 2000/003306-MI zo dňa 15. mája 2000 zamietol. Záver, že vznesené námietky nemajú
vplyv na dané konanie odôvodnil tým, že v týchto konaniach neboli namietané skutočnosti
týkajúce sa výmery záhradkovej osady vo vzťahu k jej veľkosti a neoprávnenému záberu nad
rámec základnej zmluvy.
Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie žalobcovia v 1/ až 21/ rade
a žiadali, aby odvolací súd v zmysle ust. § 220 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/328/2006-110 zo dňa
31. marca 2010 zmenil tak, že rozhodnutie Krajského pozemkového úradu Nitra sp. zn.
2006/00067 zo dňa 13. februára 2006 v spojitosti s rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky (právneho predchodcu žalovaného) sp. zn.
3336/2006-910 zo dňa 24. apríla 2006 zruší a vec vráti žalovanému správnemu orgánu na
ďalšie konanie. Súčasne žiadali, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcom
trovy prvostupňového aj odvolacieho konania. Podané odvolanie odôvodnili v zmysle § 205
ods. 2 písm. f/ O.s.p. tým, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že krajský súd nesprávne právne posúdil
otázku výmery a obvodu projektu pozemkových úprav záhradkovej osady, ktorých sa má
týkať vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v správnom konaní. Opätovne zdôraznili, že
napriek skutočnosti, že písomné vyhotovenie zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov
uzavretej dňa 31. augusta 1981 na jednej strane medzi Jednotným roľníckym družstvom M.
vo V. a na strane druhej medzi Slovenským záhradkárskym zväzom – základnou organizáciou
vo V. obsahuje vo vzťahu k záhradkovej osade F., (t.j. k tam uvedenej záhradkovej osade
v katastrálnom území V., ktorá mala byť zriadená na parc. č. X. – roľa), len výmeru 3000 m2,
bola táto hneď pri svojom počiatku zriadená nie na výmere 3000 m2, ale na výmere väčšej,
a to konkrétne na výmere približne 5000 m2. Táto vyplývala zo zastavovacej štúdie
záhradkovej osady V., keď práve v súlade s touto zastavovacou štúdiou aj boli následne
vymerané jednotlivé záhradky a zriadená samotná záhradková osada. Mali zato, že
k neoprávnenému zväčšeniu užívanej pôdy nedošlo, keď sa tak nestalo svojvoľným konaním
základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov alebo jeho jednotlivých členov, ale
tým spôsobom, že na výmere väčšej ako je uvedená v písomnom vyhotovení zmluvy
o dočasnom užívaní pozemkov bola predmetná záhradková osada zriadená pri svojom vzniku
s vedomím a so súhlasom oboch zmluvných strán uvedených v zmluve o dočasnom užívaní
pozemkov, ako aj so súhlasom príslušného národného výboru a takto bola následne aj
jednotlivými záhradkármi od počiatku užívaná.
Vyslovili názor, že tvrdenia žalobcov jednoznačne preukazuje skutočnosť, že
jednotlivých zmlúv o odovzdaní pozemku na dočasné užívanie v záhradkovej osade
uzavretých na jednej strane medzi základnou organizáciou Slovenského záhradkárskeho
zväzu a na strane druhej medzi jednotlivými užívateľmi týchto pozemkov, bolo spolu štrnásť,
z čoho je zrejmé, že celková výmera záhradkovej osady pri jej zriadení nemohla byť len
3000 m2, ale bola, ako už bolo uvedené väčšia. Zároveň poukázali na evidenčný list z katastra
nehnuteľností pre k.ú. V. č. X., kde ako užívateľ predmetného pozemku tvoriaceho
záhradkovú osadu, a to pozemku parc. č. X. – záhrada vo výmere 4975 m2 je vedený
Československý štát – v správe Slovenský zväz záhradkárov, pričom k týmto skutočnostiam
doplnili, že bez súhlasu zmluvných strán a príslušných orgánov nemohol byť tento zápis
v evidencii nehnuteľností vykonaný. O uvedenom podľa žalobcov svedčí aj doklad
z kartografie z roku 1987, identifikácia parciel z roku 1992, kópia katastrálnej mapy
a rovnako aj samotný geometrický plán predložený v konaní o vyporiadaní vlastníctva
k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade. Doplnili, že pozemok parc. č. X. – roľa, resp.
jeho časť, na ktorom sa nachádza aj záhradková osada F., bol pri vzniku záhradkovej osady
v evidencii nehnuteľností, konkrétne v pozemnoknižnej vložke č. X. uvádzaný ako pozemok
– parc. č. X. – roľa a lúka vo výmere nevyznačenej, teda výmera 3000 m2 uvedená
v písomnom vyhotovení zmluvy o dočasnom užívaní pozemkov nevychádza ani z vtedy
známych údajov katastra nehnuteľností. S ohľadom na uvedené žalobcovia namietali, že
dohodnuté dočasné užívanie pozemkov pokrývalo celú skutočnú výmeru zriadenej
záhradkovej osady. Ďalej namietali, že práve zápis v katastri nehnuteľností v prospech
Slovenského zväzu záhradkárov k pozemku s parc. č. X. – záhrady vo výmere 4975 m2
svedčí o tom, že právo dočasného užívania vzniklo a do evidencie nehnuteľností bolo
zapísané v súlade so zákonom č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho
majetku na zabezpečenie výroby k pozemku vo výmere nie 3000 m2, ale k pozemku vo
výmere 4975 m2. Mali zato, že súdu predložené listinné dôkazy preukazujú, že zo strany
užívateľov záhradkovej osady sa tu od jej zriadenia jednalo o oprávnenú držbu práva
dočasného užívania pozemku v záhradkovej osade, keď záhradkári boli so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľní v tom, že im právo dočasného užívania patrí. Nakoľko toto právo
vykonávali nepretržite po dobu desať rokov, došlo vydržaním k nadobudnutiu práva
dočasného užívania pozemkov v zriadenej záhradkovej osade na výmere 4975 m2.
V závere odvolania uviedli, že oprávnený výkon práva dočasného užívania pozemku
v zriadenej záhradkovej osade je zmluve o dočasnom užívaní pozemku rovnocenná a rovnako
právne relevantná skutočnosť, ktorá značí, že záhradková osada F. je práve vo výmere, na
ktorej bola od začiatku zriadená, záhradkovou osadou podľa zákona č. 64/1997 Z.z., teda
vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v záhradkovej osade F. je v zmysle cit. zákona
potrebné vykonať nie vo výmere 3000 m2, ale k celej parcele č. X. vo výmere 5089 m2 podľa
geometrického plánu predloženého v správnom konaní. Podľa žalobcov záhradkári
preukázali, že na tejto výmere bola záhradková osada zriadená, na tejto výmere od jej
zriadenia oprávnene vykonávali právo dočasného užívania pozemkov a v tejto výmere bolo
právo dočasného užívania zapísané aj v katastri nehnuteľností.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky odvolanie zamietol a v plnom rozsahu rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.
2S/328/2006-110 zo dňa 31. marca 2010 potvrdil. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym
názorom a vecným posúdením súdneho sporu vo veci samej tak, ako to vykonal súd prvého
stupňa, ako aj s jeho závermi. Vyjadril sa, že žalobcovia neuviedli žiadne nové skutočnosti,
ktorými by sa konajúci súd už nezaoberal, a ktoré už raz komplexne a v súlade so všetkými
hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi neposúdil. Preto odvolanie ako také
považoval za účelové predlžovanie súdneho sporu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal
rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,
že odvolaniu žalobcov v 1/ až 21/ rade nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. jú-
la 2011 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Právne vzťahy pri užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a postup
obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách,
nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského
pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách na účely vyporiadania vlastníctva
k pozemkom v zriadených záhradkových osadách upravuje zákon č. 64/1997 Z.z. o užívaní
pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.
Poľnohospodárske využívanie pozemkov v záhradkových osadách je dôsledkom
predovšetkým historického vývoja riešenia otázok súvisiacich s vlastníctvom k pôde, najmä
oddelenie vlastníckeho a užívacieho práva vlastníkov pozemkov. Z obdobia socializmu
sa zachoval pomerne komplikovaný právny režim záhradkových osád, ktoré boli zriaďované
na pôde odovzdanej zložkám Slovenskému zväzu záhradkárov do nájmu a na takýchto
pozemkoch si zriadili záhradkári chaty, vodovody, prístupové cesty a investovali do pôdy,
niekedy výsadbou a vlastnou prácou. Vlastníctvo k týmto pozemkom zostalo pôvodným
vlastníkom a zákon o pôde osud pozemkov neriešil, pričom užívanie záhradkármi ponechal.
Vznikali tak početné spory o uvoľnenie týchto pozemkov. Tieto otázky riešil až zákon
č. 64/1997 Z.z. Záhradkové osady sa budovali v rámci záhradkárskeho zväzu a potom
aj územným plánovaním podľa stavebného zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších
predpisov. Zákon č. 64/1997 Z.z. upravuje novým spôsobom režim užívania pôdy a určuje
režim aj nájomného vzťahu, ale hlavne postup okresných úradov, vlastníkov pozemkov
v týchto zriadených osadách, nájomcov a užívateľov pozemkov v osadách a upravuje postup
Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách, a to na účely
vyporiadania vlastníctva k pozemkom v týchto osadách. Celý systém usporiadania pomerov
v záhradkovej osade je vybudovaný na princípe pozemkových úprav.
Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým
bola zamietnutá žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým
správny orgán zamietol odvolanie žalobcov proti rozhodnutiu prvostupňového správneho
orgánu, ktorým bolo vyhovené námietke vlastníkov pozemkov v lokalite F. týkajúcej sa
obvodu projektu pozemkových úprav záhradkovej osady F. ev. č. X., podanej proti výpisu
z návrhu projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva v tejto záhradkovej osade
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov a konania im predchádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť
a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej
veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný
právoplatne rozhodol tak, že vyhovel námietke vlastníkov pozemkov v lokalite F. týkajúcej sa
obvodu projektu pozemkových úprav záhradkovej osady F. ev. č. X., podanej proti výpisu
z návrhu projektu pozemkových úprav na vyporiadanie vlastníctva v tejto záhradkovej osade.
Medzi účastníkmi ostalo predovšetkým sporné posúdenie výmery záhradkovej osady
vo vzťahu k jej veľkosti a zriadeniu na rozlohe presahujúcej dohodu v zmluve o dočasnom
užívaní pozemku.
Podľa § 2 ods. 1, 2 zákona č. 64/1997 Z.z. zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie
záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva
o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov alebo jeho
organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom
a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala:
a) právo správy (právo hospodárenia) alebo
b) právo družstevného užívania, alebo
c) právo náhradného užívania, alebo
d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo
e) iné užívacie právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z predloženého spisového materiálu súdu prvého
stupňa, súčasť ktorého tvoril administratívny spis zistil, že Krajský pozemkový úrad v Nitre
ako prvostupňový správny orgán dňa 13. februára 2006 pod č.k. 2006/00067 vyhovel
námietke vlastníkov pozemkov v lokalite F. týkajúcej sa obvodu projektu pozemkových úprav
záhradkovej osady F. č. X. Medzi Jednotným roľníckym družstvom M. vo V. na jednej strane
a Slovenským záhradkárskym zväzom – základnou organizáciou vo V. na strane druhej bola
dňa 13. augusta 1981 uzatvorená zmluva o dočasnom užívaní pozemku, predmetom ktorej
bola parc. č. X. – roľa, v k.ú. V. o výmere 3000 m2. Dňa 17. septembra 1981 bola takto
uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku pod č. P. schválená ONV v Nitre, odborom
PLVH. V administratívnom konaní bolo zistené, že v skutočnosti sa záhradkárska osada
rozkladá na výmere 5089 m2, preto s ohľadom na uvedené správny orgán dospel k záveru, že
v danom prípade došlo oproti zmluve k zväčšeniu výmery užívanej pôdy o 2089 m2, a teda
tento nárast nie je možné považovať za nepatrné zväčšenie výmery, ktorá by mohla byť
považovaná za tolerovaný 10%-ný rozdiel v súlade s ust. § 11 zákona č. 330/1991 Zb.
o pozemkových úpravách. Správny orgán sa zaoberal zmluvami o odovzdaní pozemku medzi
základnou organizáciou a jednotlivými záhradkármi na dočasné užívanie a z týchto mal za
preukázané, že ani v jednom prípade nebola zmluvne odovzdaná väčšia výmera ako 300 m2,
avšak podľa geometrického plánu č. 79/99, ktorý bol podkladom na vypracovanie projektu
pozemkových úprav, sú tieto výmery pri niektorých parcelách o niekoľko desiatok percent
vyššie. Z uvedeného správny orgán vyvodil záver, že projekt pozemkových úprav je v tejto
časti v rozpore so zákonom, nakoľko je v rozpore s jednotlivými zmluvami, keďže nájomcom
pozemkov v zriadenej záhradkovej osade sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý
tieto pozemky obhospodaruje na základe zmluvy so záhradkárskou osadou, preto výmera
jednotlivých parciel musí byť zmluvne pokrytá. V prípade nesplnenia tejto podmienky ide
o užívanie pôdy v rozpore so zákonom. Na základe zistených skutočností správny orgán
vyslovil, že predložený projekt a jeho príloha vo forme schválených úvodných podkladov sú
spracované v rozpore so zákonom č. 64/1997 Z.z.
Na odvolanie žalobcov správny orgán druhého stupňa dňa 24. apríla 2006 pod
č. 3336/2006-910 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie
zamietol. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa stotožnil so závermi prvostupňového
správneho orgánu a zhodne považoval za nesporné, že záhradková osada vznikla v roku 1981
s výmerou stanovenou na 3000 m2. Konštatoval, že napriek uvedenému bolo začaté konanie
podľa § 7 zákona č. 64/1997 Z.z na výmeru 5089 m2, čo značí, že v zmysle § 11 zákona
č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách nejde o nepatrné zvýšenie výmery. Doplnil, že
geometrický plán č. 79 z roku 1999, overený dňa 19. mája 1999 pod č. 786/99 ako podklad
projektu pozemkových úprav tiež navyšuje výmery osady o desiatky percent. Zdôraznil, že
zriadenou záhradkovou osadou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. je osada v intenciách
uzatvorenej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku, čo však v danom prípade v konaní
predchádzajúcom prvostupňovému správnemu rozhodnutiu nebolo rešpektované.
Aj odvolací súd dospel k záveru, že v zmysle citovaných ustanovení preto, aby
záhradková osada mohla byť považovaná za zriadenú v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997
Z.z., musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to že musí ísť o záhradkovú osadu, ktorá
vznikla do 24. júna 1991 a zároveň táto musí byť zriadená na pozemkoch, ku ktorým bola
uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku Slovenským zväzom záhradkárov alebo
organizačnou zložkou alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, ktorej svedčilo
právo uvedené pod písm. a/ až e/ cit. zákonného ustanovenia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil so záverom krajského súdu, že celá
výmera záhradkovej osady musí byť pokrytá zmluvným vzťahom o dočasnom užívaní
pozemku. Vo vzťahu k námietke žalobcov spočívajúcej v tvrdení, že záhradková osada bola
hneď od začiatku zriadená na výmere 5089 m2 odvolací súd uvádza, že rozhodujúcou
skutočnosťou pre posúdenie spornej otázky je dohoda účastníkov obsiahnutá v zmluve
o dočasnom užívaní pozemku, pričom v zmluve je určená výmera 3000 m2. Uvedené
vychádza zo zásady zmluvnej autonómie vôle subjektov v občianskom práve, zahŕňajúcej
nielen voľnosť vo výbere zmluvného kontrahenta, ale aj v utváraní obsahu zmluvy. Vôľa
zmluvných strán je čo do obsahu zmlúv obmedzená tam, kde to zákon výslovne zakazuje
alebo v prípade, ak povaha zákonného ustanovenia neumožňuje sa od neho odchýliť, avšak
v prejednávanej veci o takéto obmedzenie nejde, preto ani odvolací súd nemohol na vznesenú
námietku žalobcov prihliadnuť.
V tejto súvislosti dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sž-o-KS/242/2004 (publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 34/2006),
v zmysle ktorého zriadenou záhradkovou osadou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z.
o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim
sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola
uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským záhradkovým zväzom
alebo jeho organizačnou zložkou, alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou, alebo
inou organizáciou, ktorá k pozemku mala právo správy alebo práva družstevného užívania
alebo právo náhradného užívania, alebo právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo iné
užívacie právo.
Ani odvolaciu námietku žalobcov, že vydržaním došlo k nadobudnutiu práva
dočasného užívania pozemkov v zriadenej záhradkovej osade na výmere 4975 m2, keď
žalobcovia právo dočasného užívania vykonávali nepretržite po dobu desať rokov,
nepovažoval odvolací súd za opodstatnenú, nakoľko o držbe možno hovoriť len vtedy, ak
sú súčasne splnené oba jej pojmové znaky, ktorými sú faktické ovládanie veci (corpus
possesionis) a nakladanie s vecou ako s vlastnou, čo predpokladá vôľu držiteľa mať vec pre
seba (animus possidendi). Dôsledkom ich danosti je vytvorenie faktického stavu, keď niekto,
teda osoba odlišná od vlastníka, má vec vo svojej moci s úmyslom si túto vec prisvojiť,
t.j. správať sa k nej tak, ako keby bol jej vlastníkom, hoci vlastníkom veci je niekto iný.
Právna úprava vydržania podľa § 134 Občianskeho zákonníka nadväzuje na právnu úpravu
držby. Prostredníctvom vydržania sa poskytuje držiteľovi zákonná možnosť transformácie
dlhotrvajúcich vzťahov oprávnenej držby na vlastnícke právo. Občiansky zákonník v § 134
ods. 1 ustanovuje, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, teda nie je možné týmto
spôsobom nadobudnúť právo dočasného užívania pozemku. Rovnako tak v danom prípade nie
je splnená podmienka nakladania s vecou ako vlastnou za súčasnej existencie vôle držiteľa
mať vec pre seba, nakoľko z uzavretej zmluvy o dočasnom užívaní pozemku, ktorej obsah
je žalobcom nepochybne známy, je zrejmé, že záhradková osada je zriadená na výmere
o veľkosti 3000 m2.
Z týchto dôvodov aj odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu dospel
k záveru, že veľkosť výmery záhradkovej osady je vymedzená určito a zrozumiteľne
v uzavretej zmluve o dočasnom užívaní pozemku a žalobcovia sú oprávnenými užívateľmi
pozemkov v dohodnutej výmere 3000 m2.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
žalobcov v 1/ až 21/ rade nie je dôvodné a námietky v ňom uvedené sú skutkovo i právne
bezvýznamné pre rozhodnutie v preskúmavanej veci. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje správnosť jeho dôvodov,
na základe čoho tento podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. a s použitím § 246c ods. 1 veta prvá
O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko žalobcovia v 1/ až 21/ rade
v odvolacom konaní úspech nemali a žalovanému náhrada trov konania zo zákona
neprináleží.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júla 2011
JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia :
Dagmar Bartalská