Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/57/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: „A.“ S. z o. o. E. – I. M.

L., ul. S., proti žalovanej: E. B., V., E.. – I., O., IČO: X., o zaplatenie 6 237,-- USD

s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.

-207 zo dňa 24. marca 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k.

-207 zo dňa 24. marca 2010 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -207 zo dňa 24. 03. 2010

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške

496,85 eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa svojim žalobným návrhom

domáhal zaplatenia sumy 6 237,-- USD titulom zaplatenia ceny zemiakov dodaných v roku

1991, ktorých cenu žalovaná nezaplatila. Žalovaná tvrdila, že žalobca požiadal o zálohu

na dodávku zemiakov vo výške 4 361,30 USD (2 000,-- USD a 65 222,-- Kčs v kurze 27,62

Kčs za 1 USD), ktorej prevzatie potvrdil. Žalobca dodal namiesto konzumných zemiakov

kŕmne, preto súhlasil s reklamáciou a dodávka sa cenovo znížila o 1 404,-- USD. Žalovaná

ďalej dodala žalobcovi vajíčka v hodnote 3 341,60 USD a žalobca jej dodal fazuľu v hodnote

2 870,40 USD. Po odpočítaní pôžičky, reklamácie zemiakov a dlhu z nedodanej fazule

žalovaná zaplatila 744,-- USD, čím boli vzájomné záväzky vysporiadané.

Prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 28. 10. 1999 žalobe vyhovel a žalovanú zaviazal

na náhradu trov konania.

2

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 28. 02. 2002 rozsudok

na základe odvolania žalovanej zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že

v prejednávanej veci ide o spor s medzinárodným prvkom a mal byť posudzovaný podľa

Zákonníka medzinárodného obchodu a nie podľa Hospodárskeho

zákonníka. Nariadil doplniť dokazovanie v naznačenom smere.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 31. 01. 2007, ktorým žalobe

vyhovel z dôvodu, že žalovaná nepredložila originál dokladu v zmysle uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky, nepreukázala existenciu započítateľnej pohľadávky v zmysle

Zákonníka medzinárodného obchodu a nepreukázala účtovnými dokladmi uskutočnenie

hospodárskej operácie v súlade s vyhláškou o účtovníctve.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. 05. 2008 na základe

odvolania žalovanej rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože rozhodnutie je

nesprávne. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutočnosť, že by účtovné doklady prípadnú

hospodársku operáciu nepremietali, ešte nevylučuje, že žalovaná ňou tvrdenú pôžičku

žalobcovi neposkytla. Oporu v právnom predpise nemá ani skutočnosť, že prípadné

dojednanie tejto pôžičky (zálohy či preddavku) nebolo obsiahnuté v kúpnej zmluve.

Nesprávne je tiež tvrdenie, že pokiaľ žalovaná poskytla finančné prostriedky v hotovosti,

nemôže sa jednať o pohľadávku spôsobilú na započítanie.

Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 25. 03. 2009 tak, že žalovanej

uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4 361,30 USD so 6% úrokom od 22. 06. 1992

do zaplatenia, nahradiť trovy konania a v prevyšujúcej časti petitu žalobu zamietol. Rozhodol

tak z dôvodu, že žalovaná nepredložila doklad, ktorý mala v zmysle uznesenia Najvyššieho

súdu z 28. 02. 2002 predložiť. Žalovaná nepreukázala platenie preddavku, resp. pôžičku

v súlade s devízovým zákonom. Odovzdanie peňažných prostriedkov žalobcovi spôsobom,

aký uviedla, je v rozpore s devízovým zákonom platným v čase právneho úkonu, a preto

podľa § 28 Zákonníka medzinárodného obchodu ide o absolútne neplatný právny úkon,

a preto súd návrh na vypočutie svedkov nevykonal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 22. 07. 2009 na základe

odvolania žalovanej opätovne rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, pretože záver

3

prvostupňového súdu je nesprávny, pretože nemá oporu v právnom predpise, z ktorého

dôvodu je i rozhodnutie o dôvodnosti žaloby predčasné. Ustanovenie § 708 Zákonníka

medzinárodného obchodu, ktoré prvostupňový súd aplikoval, na daný prípad nedopadá,

nakoľko pokiaľ i prípadne žalovaná pri platbe preddavku porušila devízový zákon, nešlo by

o prípad uzavretej zmluvy o predaji zemiakov z tohto dôvodu, o žiadnu vec použitú

na dosiahnutie nemožného alebo zákonom nedovoleného výsledku. Podľa § 226 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ), ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom

odvolacieho súdu.

Prvostupňový súd vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel k záveru, že žalovaná

preukázala, že má voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku vo výške 2 000,-- USD

a 65 222,-- Kčs, v súlade s ustanovením § 265 Zákonníka medzinárodného obchodu došlo

k ich započítaniu, preto žalobe žalobcu nemohol vyhovieť.

O náhrade trov konania rozhodol podľa a

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca.

Odvolanie odôvodnil v zmysle , a , teda súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v odôvodnení

napadnutého rozsudku neuviedol, ktoré skutočnosti považuje za dokázané a ktoré nie,

z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie dokazovanie, ale najmä neuviedol, ako vec právne posúdil. Ďalej odvolateľ

uviedol, že fakturoval dodávky faktúrami č. 21-25, v ktorých nebola žiadna záloha

odpočítaná, žalovanej boli faktúry riadne doručené a odpočítania poskytnutej zálohy sa

nedomáhala, správnosť fakturovanej sumy nenamietala, a teda uznala faktúry v plnom

rozsahu. Tvrdenie žalovanej, že mu poskytla pôžičku, vyvrátil tým, že žalovaná nepredložila

originál dokladu z 02. 09. 1991, ktorý podľa žalobcu použila na vyhotovenie sporného

potvrdenia o pôžičke. Žalovaná žiadala žalobcu o dobropisovanie sumy 1 404,-- USD

z dôvodu dodania kŕmnych zemiakov namiesto konzumných. Avšak v prípade preukázania

vadnosti dodávky, čo sa nestalo, by mala žalovaná právo na primeranú zľavu, nie

na dobropisovanie celej sumy dodávky. Žalovaná v konaní tiež nepreukázala existenciu

pohľadávok voči žalobcovi, a preto nie je možné započítať vzájomné pohľadávky, nakoľko

4

neexistovali. Z vyjadrenia JUDr. S. nevyplýva, že on uzavrel dohodu o započítaní, ale len to,

že žalovaná mu oznámila vyslovenie súhlasu so započítaním. Žalobca v konaní preukázal, že

na základe zmluvy dodal žalovanej zemiaky a žalovaná cenu za dodané zemiaky nezaplatila.

Preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie, alebo aby napadnutý rozsudok zmenil, žalobe v celom rozsahu

vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca v podanom

odvolaní vynecháva skutočnosť o vzájomnom vyrovnaní pohľadávok. Na základe výzvy

žalobcovho právneho zástupcu JUDr. S. zo dňa 16. 01. 1992 a na základe odpovede jej

právneho zástupcu zo dňa 06. 02. 1992 došlo k urovnaniu sporu započítaním pohľadávok

s tým, že na úplné vyrovnanie nárokov žalobcu uhradila dňa 13. 02. 1992 na účet žalobcu

744,-- USD. Žalobca platbu akceptoval a doposiaľ ju nevrátil. Neobstoja ani žalobcove

tvrdenia ohľadom reklamácie. Chybu v dodávke zistila pri preberaní tovaru odberateľmi

a rozdiel predstavoval 1 404,-- USD. V predošlých podaniach rozviedla aj poskytnuté

preddavky. Uviedla, že prvostupňový súd správne vyhodnotil skutočný stav veci, a preto

navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

vec podľa , bez nariadenia pojednávania podľa

a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je peňažné plnenie – zaplatenie ceny za dodávku

zemiakov v čiastke 6 237,-- USD s príslušenstvom.

V predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, uznesením

zo dňa 28. 02. 2002, 29. 05. 2008 a opätovne dňa 22. 07. 2009 zrušil rozhodnutia súdu prvého

stupňa a vec mu vrátil na nové konanie. Odvolací súd jednoznačne vyslovil právny záver, že

súd nesprávne právne posúdil vec, nesprávne aplikoval právny predpis a tiež nedostatočne

zistil skutkový stav, a preto jeho záver o dôvodnosti práva žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny

je predčasný.

Prvostupňový súd napriek tomu, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

v zmysle , nepostupoval v jeho intenciách, nevykonal žiadne dokazovanie

5

a žalobu zamietol v neprítomnosti účastníkov konania. V odôvodnení uviedol, že žalovaná

preukázala, že má voči žalobcovi započítateľnú pohľadávku vo výške 2 000,-- USD

a 65 222,-- Kčs, v súlade s ust. § 265 Zákonníka medzinárodného obchodu došlo k ich

započítaniu, preto žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd určí rozsah a mieru, v ktorých sa dokazovanie vykoná.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie

rozhodnutia bez ústneho pojednávania ( ).

Podľa ust. dôkazy listinami treba vykonať tak, že predseda senátu

ich na pojednávaní prečíta, alebo oznámi ich obsah.

Podľa § 157 ods. 2 O. s .p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Prvostupňový súd sa uvedenými ustanoveniami neriadil. Neuviedol, z ktorých

dôkazov vychádzal, ktoré dôkazy vykonal, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

dôkazov. Absolútne nevyargumentoval, na základe akých skutkových a právnych skutočností

mal za preukázané, že došlo k započítaniu uplatnenej pohľadávky a zániku uplatneného práva.

Zo zreteľom na nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť rozhodnutia, Najvyšší súd

Slovenskej republiky, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok § 221 ods. 1 písm. f/ a h/

a ods. 2 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6

Podľa ust. , ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie,

rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

V Bratislave 29. júla 2011

JUDr. Alena Priecelová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová