Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sžso/39/2010

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy

Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci

ţalobcu W. s.r.o., IČO: X, K., K. X, zastúpeného advokátkou JUDr. K. A., K., K. X, proti

ţalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska 8, v konaní

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. AA/2009/44835/14628/OISS zo dňa 9.10.2009,

o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, č.k. – 51 zo

6.5.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach,

č.k. – 51 zo dňa 6. mája 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného

č. AA/2009/44835/14628/OISS zo dňa 9. októbra 2009 z r u š u j e .

Ţiadnemu z účastníkov nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania a zrušenia

rozhodnutia ţalovaného o potvrdení rozhodnutia ÚPSVaR č. KE/2009/12112-4-OSZ

z 3.8.2009 a ktorým bola podľa o sluţbách zamestnanosti

uloţená ţalobcovi povinnosť zaplatiť odvod za neplnenie povinného podielu zamestnávania

2

počtu občanov so zdravotným postihnutím podľa § 9 ods. 1 a § 63 ods. 1 písm. d/ zákona za

rok 2007, a to vo výške 773,41 eur. Krajský súd z obsahu pracovných zmlúv, ktoré ţalobca

v pozícii zamestnávateľa uzatvoril so svojimi zamestnancami, vyplýva, ţe ako miesto výkonu

práce bolo dohodnuté mesto K. (Slovakia). Miesto výkonu práce je podľa § 43 Zákonníka

práce jednou z podstatných obsahových náleţitostí pracovnej zmluvy, bez ktorej je pracovná

zmluva neplatná. Jej dôleţitosť spočíva v tom, ţe sa ňou presne vymedzuje rozsah

dispozičného oprávnenia zamestnávateľa voči zamestnancovi z hľadiska pracovného teritória.

Ak teda ţalobca tvrdí, ţe jeho zamestnanci plnia úlohy len v zahraničí a ţe údaj miesta

výkonu práce uvedený v pracovných zmluvách (K.) nie je správny, súd povaţuje toto tvrdenie

za účelové, nakoľko podmienky v týchto pracovných zmluvách sám dohadoval a taktieţ

podmienky miesta výkonu práce moţno kedykoľvek upraviť písomným dodatkom

k pracovnej zmluve. Preto aj ţalobca mohol v pracovnej zmluve najmä s ohľadom na povahu

práce, ktorú vykonávajú jeho zamestnanci, dohodnúť viacero miest výkonu práce alebo určiť

miesto výkonu práce, napr. vymedzením určitého územného obvodu alebo vymedzením trasy

územia. Námietkam ţalobcu, ţe jeho činnosť spočíva vo vykonávaní medzinárodnej prepravy

tovaru a uskutočňuje sa výlučne mimo územia SR, odporuje aj fakt, ţe podľa výpisu

z Obchodného registra je predmetom činnosti ţalobcu okrem iného nielen medzinárodná

nákladná cestná doprava, ale aj vnútroštátna nákladná cestná doprava. Okrem toho

u zamestnancov ţalobcu vyslanie na pracovnú cestu bolo dohodnuté v bode 8. pracovnej

zmluvy, kde sa upravuje náhrada výdavkov spojených s prenocovaním zamestnanca pri

pracovnej ceste a jednak vyplýva priamo z povahy pracovnej náplne týchto zamestnancov

(šoférovanie vozidla, nakladanie a vykladanie tovaru). Z tohto jednoznačne vyplýva a súd sa

v tomto prípade stotoţňuje s argumentmi ţalovaného správneho orgánu, ţe zamestnanci

ţalobcu musia vykonávať prácu aj na území Slovenskej republiky. Z uvedeného je zjavné, ţe

vykonávanie práce mimo územia Slovenskej republiky je potrebné posudzovať ako pracovnú

cestu podľa ustanovenia . Takisto nie sú splnené podmienky v zmysle

cit. (vyslaný zamestnanec), pretoţe v tomto prípade je nevyhnutné

v pracovnej zmluve presne definovať, v ktorom štáte bude zamestnanec prácu vykonávať a na

ako dlho.

Na základe uvedených skutočností a v zmysle hore citovaných ustanovení súd dospel

k názoru, ţe ţalovaný správny orgán, ako aj správny orgán prvého stupňa dostatočne

preukázali, ţe ţalobcovi ako zamestnávateľovi vznikla povinnosť zamestnávať občanov

3

so zdravotným postihnutím, a keďţe tento nevyuţil zákonnú moţnosť podľa § 64 ods. 1

zákona o sluţbách zamestnanosti (Zadávanie zákaziek na účely plnenia povinného podielu

zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím), vznikla mu podľa ustanovenia § 65

ods. 1 zákona o sluţbách zamestnanosti povinnosť zaplatiť odvod za neplnenie povinného

podielu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.

Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie z dôvodu, ţe krajský súd

nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhované dôkazy, vec nesprávne právne

posúdil, čo viedlo k nezákonnému rozhodnutiu vo veci. Podľa ţalobcu nie je účelové jeho

tvrdenie, ţe miesto výkonu práce jeho pracovníkov je v skutočností iné, ako je uvedené

v pracovnej zmluve, jeho tvrdenie je pravdivé. S poukazom na je

nesprávny právny názor ţalovaného, ţe miesto výkonu práce moţno meniť len písomným

dodatkom. Ani krajský súd a ani ţalovaný sa tvrdením ţalobcu o zmene výkonu práce

nezaoberali, nevykonali dôkaz na preukázanie pravdivosti alebo nepravdivosti tvrdenia

ţalobcu. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci.

Ţalobca navrhol vykonať dôkaz prostredníctvom subjektu vykonávajúceho účtovníctvo,

mzdové záleţitosti a personalistiku ţalobcu, ako aj formulárov E 101 prostredníctvom

Sociálnej poisťovne. Ţalobca v odvolaní popísal spôsob výkonu práce vodičov v zahraničí

a zamestnanci pracujú „iba“ v zahraničí.

Ţalobca ţiadal zmenu rozsudku krajského súdu a zrušenie rozhodnutia ţalovaného

s vrátením veci na ďalšie konanie ţalovanému. Trovy konania ţalobca nevyčíslil.

Ţalovaný ţiadal prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý

rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je

dôvodné.

Odvolací súd s poukazom na obsah námietok z 18.1.2008, ktoré podal ţalobca

k protokolu o výsledku kontroly č. 595/2008 zo 16.1.2009, povaţuje zistenie skutkového

stavu veci za nedostatočné a rozhodnutie ţalovaného za nepreskúmateľné. Ţalobca

v námietkach na str. 2 osobitne v druhom odseku uviedol tvrdenia, ktoré sú pre posúdenie

4

danej veci skutkovo a právne významné, pretoţe sa odvoláva na konanie o určenie príslušnej

legislatívy práve v súvislosti s prácou jeho zamestnancov v zahraničí. Ţalovaný v odpovedi

k podaným námietkam (z 9.2.2009) uviedol, ţe pokiaľ ide o vypĺňanie formuláru E 101, tento

slúţi iba Sociálnej poisťovni a rozhodnutie potvrdzujúce príslušnosť zamestnanca

k slovenskej legislatíve sa týka iba jedného zamestnanca a slúţi pre platenie poistného.

Námietky ţalobcu ţalovaný neakceptoval. Odvolací súd poznamenáva, ţe súčasťou spisu

predloţeného súdu nie je príloha – rozhodnutie SP – ústredie, na ktoré ţalobca v námietkach

poukazuje. Na presné a úplné zistenie skutkového stavu poukázal ţalobca aj vo vyjadrení

k podkladom rozhodnutia.

Oznámením o začatí správneho konania z 18.3.2009 bol ţalobca vyzvaný (okrem

výzvy na zaplatenie odvodu podľa protokolu) aj na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia.

K danému času bol podkladom len protokol o výsledku kontroly. Ani po vyjadrení ţalobcu

z 24.3.2009 ţalovaný v prvostupňovom správnom konaní nevykonal dokazovanie na

ţalobcom tvrdené skutočnosti a vydal rozhodnutie. Na dôkazné návrhy uvedené v odvolaní

ţalobcu nereagoval ani odvolací správny orgán, ktorý síce zrušil rozhodnutie prvostupňového

orgánu, avšak len čo do výšky stanoveného odvodu. Rovnako postupovali správne orgány aj

pri vydaní preskúmavaných rozhodnutí. Administratívny spis neobsahuje ţiadne písomnosti,

ktoré by svedčili o vykonaní dokazovania v správnom konaní po začatí správneho konania.

Odvolací súd preto povaţuje dôvody ţaloby, najmä tvrdenie ţalobcu o nedostatočnom zistení

skutkového stavu veci za právne významné a opodstatnené. Ţalovaný sa mal zaoberať

zistením skutočného stavu veci vo vzťahu k pôsobeniu zamestnancov ţalobcu v zahraničí

z toho hľadiska, či ich činnosť bola takého charakteru, ako to ţalobca tvrdil a čo by

odôvodňovalo aplikáciu § 63 ods. 3 druhej vety, podľa ktorého do celkového počtu

zamestnancov sa nezapočítavajú zamestnanci, ktorí plnia úlohy zamestnávateľa v zahraničí.

Aţ na základe vykonaného dokazovania mohol ţalobca hodnotiť vykonané dôkazy

jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V danom prípade však ţalobca hodnotil len

dôkazy vyplývajúce z protokolu (pracovné zmluvy, výpis z OR), čo je však pre posúdenie

veci nedostatočné. Ţalovaný sa tieţ mal s tvrdeniami ţalobcu v dôvodoch svojho rozhodnutia

vysporiadať spôsobom zodpovedajúcim ust. § 47 Správneho poriadku.

5

Podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd zamietol ţalobu nedôvodne, naviac

pripustil zastupovanie ţalobcu na pojednávaní advokátskym koncipientom v rozpore s § 250a

. V správnom súdnictve ide o osobitnú úpravu zastupovania, o obligatórne zastúpenie

advokátom; pouţitie § 25 o zastúpení advokáta advokátskym koncipientom nie je prípustné.

Vzhľadom na podstatné procesné vady správneho konania však odvolací súd nevidel dôvod

na zrušenie súdneho rozhodnutia, ale na jeho zmenu podľa a vrátenie veci

ţalovanému na ďalšie konanie.

Odvolací súd nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania, keďţe zistenia uvedené

v protokole o kontrole nasvedčujú tomu, ţe práve obsah pracovných zmlúv, ktorých včasná

úprava bola v moci ţalobcu, bolo príčinou vzniku sporu o povinnosť platenia odvodov.

Odvolací súd v tom vidí dôvod hodný osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania, pričom

za zastúpenie advokátskym koncipientom v danom prípade odmena nepatrí vôbec, keďţe

zastúpenie nebolo relevantné.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková