Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Sži/5/2011

Najvyšší súd 3 Sži/5/2011 Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu

JUDr. Ivana Rumanu a členiek senátu JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Gabriely Gerdovej v právnej veci žalobcu: E., O. Z., so sídlom v B., právne zastúpeného : Mgr. V. Š., advokát, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6036/2010 zo dňa 18.06.2010, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -22 zo dňa 30. marca 2011, jednomyseľne

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -22 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e.

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e

I.

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu žalobcu

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Spr. 6036/2010 zo dňa 18.06.2010, ktorým žalovaný Krajský súd potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorým bola žalobcovi poskytnutá informácia, že ním žiadané uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp.zn. zo dňa 18.03.2008 bude zverejnené na internete po anonymizovaní osobných údajov v zmysle Inštrukcie 2/05

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2008 č. 665/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. V čase rozhodovania druhostupňového orgánu už bola požadovaná informácia zverejnená na internete, preto druhostupňový správny orgán odkázal žalobcu na § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca sa domáhal v zmysle

zákona číslo sprístupnenia informácie, a to uznesenia Okresného súdu Bratislava V, spisová značka zo dňa 18. marca 2008, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Informáciu žiadal žalobca sprístupniť v elektronickej forme, zaslaním uznesenia elektronickými prostriedkami na adresu E.@E..sk, alebo poštou na adresu Z., B.

Okresný súd Bratislava V žalobcovi elektronicky odpovedal, že uvedenú žiadosť

nepovažuje za žiadosť v zmysle , ale za žiadosť v zmysle príslušných ustanovení . Prvostupňový orgán uviedol, že z ustanovenia a vyplýva, komu sa doručuje rozhodnutie súdu, a vzhľadom na to, že ide o kogentnú úpravu, nie je možné doručovať súdne rozhodnutia iným osobám, ako účastníkom konania. Ďalej žalobcu odkázal na zverejnenie predmetného rozhodnutia na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti, po anonymizovaní osobných údajov, v zmysle inštrukcie číslo 2/05 Ministerstva spravodlivosti SR z 28.11.2005, číslo 665/2005- 53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete.

Žalobca sa proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu odvolal s tým že zákonná lehota

na vybavenie žiadosti v zmysle márne uplynula dňa 04.05.2011, v dôsledku čoho v uvedený deň vznikla podľa ustanovenia fikcia zamietavého rozhodnutia, s fikciou doručenia dňa 07.05.2010, pričom fiktívne rozhodnutie vzhľadom na úplnú absenciu formálnych náležitostí, najmä riadneho odôvodnenia, nepreskúmateľné a nezákonné. Na základe uvedeného žiadal žalobca napadnuté fiktívne rozhodnutie zrušiť.

Žalovaný Krajský súd v Bratislave vyhodnotil odpoveď Okresného súdu Bratislava V

ako poskytnutie (sprístupnenie) informácie žalobcovi v zmysle ustanovenia zákona číslo , pričom zdôraznil, že proti takémuto rozhodnutiu nemožno v zmysle podať opravný prostriedok. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že ak prvostupňový správny orgán v zákonom stanovenej lehote nevybaví žiadosť o informáciu a zostane nečinný, t. j. nesprístupní informáciu, ani nevydá písomné rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým požadovanú informáciu odmietol sprístupniť. Žalovaný zdôraznil, že v predmetnej veci nejde o uvedený prípad, keďže prvostupňový orgán sprístupnil žalobcovi informáciu o tom, že ním požadované rozhodnutie zverejní ministerstvo spravodlivosti na internetovej stránke. Keďže v danom prípade nejde o nečinnosť správneho orgánu, nemožno hovoriť o fiktívnom rozhodnutí, respektíve nie je možné podať proti fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie, opravný prostriedok, respektíve žalobu na súd. Žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán nemohol odkázať žalobcu v zmysle zákona číslo , keďže v čase podania žiadosti žalobcov požadovaná informácia - rozhodnutie spisová značka zo dňa 18.03.2008 ešte nebolo ministerstvom spravodlivosti zverejnené na internete. Prvostupňový orgán sa nemohol odvolať ani na ustanovenie zákona číslo , pretože požadovanú informáciu mal k dispozícií. Rovnako prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie o zamietnutí žiadosti, respektíve o nesprístupnení požadovaného rozhodnutia, ale naopak poskytol žalobcovi informáciu o tom že požadované rozhodnutie predloží na sprístupnenie ministerstvo

33

spravodlivosti na zverejnenie na internetovej stránke, pretože táto povinnosť mu vyplýva z prílohy číslo 1 inštrukcie číslo 2/05 MS SR z 28.11.2005 č. 665/2005-53 po zverejňovanie súdnych rozhodnutí na internete. Žalovaný v rozhodnutí považoval za nelogické, že žiadateľ napriek riadne odôvodnenej výzve prvostupňového orgánu zotrváva na podanom odvolaní a dovoláva sa v zmysle ustanovenia získania rozhodnutia od prvostupňového orgánu. Informácie o rozhodnutí alebo výsledku súdneho konania zverejňujú súdy po ich právoplatnosti prostredníctvom ministerstva spravodlivosti na stránkach internetu. Keďže prvostupňový orgán nebol pasívny, ale aktívny, postup žalobcu podaním odvolania voči odpovedi prvostupňového orgánu o sprístupnení informácie bol právne nesprávny. Žalobca sa mohol pritom obrátiť na ministerstvo spravodlivosti, kedy bude táto informácia sprístupnená, a preto sa v tomto prípade podanie odvolania stalo bezpredmetným. Prvostupňový orgán vybavil pôvodnú žiadosť dňa 22.04.2010 sprístupnením informácie o tom že požadované súdne rozhodnutie pre osobu odlišnú od účastníka súdneho konania bude zverejnené prostredníctvom ministerstva spravodlivosti na internete (stalo sa tak dňa 11.06.2010 na stránke: www.gov.justice.sk-JASPI-SÚDNE ROZHODNUTIA v tvare napísaného zadania spisovej značky veci v: ). Žalovaný za danej situácie, keď už bolo žiadané rozhodnutie spisová značka ministerstvom spravodlivosti sprístupnené širokej verejnosti na internete odkázal žalobcu v zmysle ustanovenia zákona číslo na príslušnú internetovú web stránku.

Krajský súd v odôvodnení uviedol, že v konaní bola spornou otázka výkladu

a následnej aplikácie ustanovenia , o slobode informácií na zverejnenie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, a to uznesenia Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. zo dňa 18.03.2008, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa ust. povinná osoba obmedzí

sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov, okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad , ).

Krajský súd dospel k záveru, že s prihliadnutím na skutočnosť, že pojednávanie súdu

vo veci samej, ako aj vyhlásenie rozsudku je verejné, nie je daný dôvod na obmedzenie prístupu k týmto rozhodnutiam vo veci samej a tak isto k rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa dočasne upravujú pomery účastníkov za podmienky, že nebudú obsahovať osobné údaje chránené o ochrane osobných údajov v znení neskorších predpisov. Podľa názoru krajského súdu pojem „informácia o rozhodnutí“ neobsahuje len informáciu o výroku rozhodnutia, ale umožňuje pod neho zahrnúť aj informáciu o celom obsahu rozhodnutia (napr. aj o obsahu odôvodnenia), z čoho možno vyvodiť, že možno sprístupniť aj celý text rozhodnutia, resp. jeho kópiu, za predpokladu súčasného splnenia podmienky stanovenej v zákona, t.j., že z takéhoto rozhodnutia budú vylúčené zákonom chránené informácie. Pretože ako osobitný predpis neobsahuje výslovný zákaz sprístupniť uznesenie aj iným osobám, je dôvodné konštatovať, že takéto uznesenie (aj jeho obsah) možno za dodržania zákonom stanovených podmienok sprístupniť aj tretím osobám (s poukazom na rozsudok NS SR sp. zn. ).

43

Požadované uznesenie okresného súdu bolo v medziobdobí rozhodovania

prvostupňového orgánu a rozhodovania žalovaného zverejnené na internete, na ktorú skutočnosť žalovaný v závere rozhodnutia poukázal. Podľa názoru súdu, keďže správne konanie na jednotlivých stupňoch tvorí jednotu, nesprávne rozhodnutie prvostupňového orgánu o nesprístupnení informácie, ktorú mal k dispozícii a mohol ju poskytnúť žalobcovi, bolo konvalidované sprístupnením predmetného uznesenia na internete a následným odkázaním na toto uznesenie žalovaným v rozhodnutí, čím bol účel Z.z dosiahnutý. Krajský súd nezistil dôvody pre zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

II.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd

zmenil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. -22 zo dňa 30.03.2011 tak, že žalobe vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov konania v celkovej výške 925,90 €. V dôvodoch odvolania uviedol, že v dôsledku nečinnosti prvostupňového správneho orgánu vzniklo fiktívne rozhodnutie, ktoré pre svoje formálne vady a nepreskúmateľnosť mohlo byť na základe odvolania žalobcu len zrušené. Žalovaný ako odvolací správny orgán o odvolaní rozhodol tak, že fiktívne rozhodnutie potvrdil, listom č. Spr 6036/2010 zo dňa 18.06.2010. Ak sa uvedený list bude považovať za nečinnosť odvolacieho správneho orgánu, v dôsledku toho došlo de iure k vydaniu fiktívneho rozhodnutia. Žalovaný svojím konaním potvrdil fiktívne prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu, čo robí rozhodnutie žalovaného nezákonným a ako také ho mal zrušiť.

Žalobca sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, týkajúceho sa odkázania

žalovaného na zverejnenie požadovanej informácie. Odkázanie na zverejnenú informáciu nie je rozhodnutím urobeným zápisom v spise v zmysle ustanovenia § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ani žiadnou inou formou rozhodnutia. Takéto účinky má iba samotné sprístupnenie informácie, ku ktorému nedošlo. Odkázanie na zverejnenú informáciu v zmysle § 7 zákona o slobode informácií je predprocesným postupom, ktorý má odkladné účinky na začatie správneho konania. Až keď žiadateľ oznámi, že na sprístupnení zverejnenej informácie trvá, vznikne povinnej osobe povinnosť vo veci meritórne konať a informáciu buď sprístupniť alebo vydať zamietavé rozhodnutie. V tomto štádiu konania už nemá povinná osoba ani odvolací orgán možnosť vec vybaviť odkazom na zverejnenú informáciu, ale žiadateľovi môže vyhovieť sprístupnením informácie. Žalovaný bol preto povinný vydať riadne rozhodnutie, ktorým by zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný namiesto toho odvolanie žalobcu vrátil prvostupňovému správnemu orgánu bez meritórneho vybavenia.

III.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. -22 zo dňa 30.03.2011 ako vecne správny potvrdiť a odvolanie žalobcu ako neopodstatnené a bez právneho titulu zamietnuť. Uviedol, že v predmetnej veci nerozhodol a nevydal rozhodnutie (§ 18 ods. 2 veta prvá zákona o slobode informácií), ale vec povinnej osobe vrátil listom, odpoveďou zo dňa 18.06.2010 (dňa 11.06.2010 už bola požadovaná informácia zverejnená na stránkach internetu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky). Žalovaný vo veci nerozhodol, ale vec vybavil „inak“. Ďalej uviedol, že ani prvostupňový správny orgán vo veci nevydal žiadne

53

rozhodnutie a v celom rozsahu sa pridržiava odôvodnenia napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. -22 zo dňa 30.03.2011.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. súdneho poriadku,

ďalej len „“), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia pojednávania ( veta prvá ) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, rozhodol senátom pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) a verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa , druhá veta v spojení s napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil, čiastočne z iných právnych dôvodov.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu,

ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, ktorým žalobcu odkázal na zverejnenie požadovanej informácie na internete a tiež bolo potrebné posúdiť, či pojem „ informácia o rozhodnutí“ možno stotožňovať s písomnou formou rozhodnutia tak, ako bolo vyhotovené a doručené účastníkovi konania.

Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zistil,

že prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu bol žalobca so svojou žiadosťou o sprístupnenie informácie odpoveďou zo dňa 30.04.2010 odkázaný na zverejnenie požadovanej informácie na internete po anonymizovaní osobných údajov v zmysle Inštrukcie 2/05 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 28.11.2005 č. 655/2005-53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete. V čase rozhodovania druhostupňového správneho orgánu už bola požadovaná informácia zverejnená na internete, preto žalovaný správny orgán odkázal žalobcu na ustanovenie § 7 ods. 1 zákona o slobode informácií zároveň s oznámením údajov, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán žalobcovi sprístupnil informácie (nikdy písomne nepotvrdil, že ich nesprístupní), a teda ani nevydal rozhodnutie o nesprístupnení. Odpoveď povinnej osoby (prvostupňového správneho orgánu) na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie vyhodnotil žalovaný ako poskytnutie/sprístupnenie informácie žalobcovi podľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií v nadväznosti na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona o slobode informácií. Odpoveď na žiadosť o sprístupnenie informácie zo dňa 30.04.2010 nemožno považovať za nečinnosť povinnej osoby, a preto nemožno hovoriť o fiktívnom rozhodnutí. Za nečinnosť povinnej osoby nemožno považovať skutočnosť, že žalobcovi povinná osoba sprístupnila informáciu o tom, že ním požadované rozhodnutie zverejní Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky na internete. Žalovaný vo svojom rozhodnutí na záver uviedol, že požadovaná informácia bola zverejnená na internete dňa 11.06.2010.

Z obsahu žiadosti o sprístupnenie informácie zo dňa 21.04.2010 vyplýva, že žalobca

ňou žiadal o sprístupnenie rozhodnutia Okresného súdu Bratislava V – uznesenia sp. zn. zo dňa 18.03.2008, ktorým bolo nariadené predbežné opatrenie. Informáciu žiadal sprístupniť v elektronickej forme alebo poštou.

Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí

sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju zverejňuje na základe osobitného zákona; ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto doby.

Podľa ust. povinná osoba obmedzí

sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy (ktorými sú napríklad , ).

Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení účinnom od 01.01.2012 súdy sú povinné zverejňovať právoplatné rozhodnutia vo veci samej, rozhodnutia, ktorými sa končí konanie, rozhodnutia o predbežnom opatrení a rozhodnutia o odklade vykonateľnosti rozhodnutia správneho orgánu, a to do 15 pracovných dní od dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia; ak rozhodnutie nebolo vyhotovené ku dňu jeho právoplatnosti, lehota na zverejnenie rozhodnutia začína plynúť dňom vyhotovenia rozhodnutia.

Najvyšší súd konštatuje, že krajský súd v konaní správne ustálil, že spor medzi

účastníkmi konania sa týka výkladu a aplikácie ustanovenia § 11 ods.1, písm. d) zákona o slobode informácii. Najvyšší súd sa však nestotožnil s výkladom Krajského súdu v Bratislave k aplikácii tohto ustanovenia, keď pojem „informácia o rozhodnutí“ stotožnil s pojmom „súdne rozhodnutie“. Informácia o rozhodnutí je evidenčnou informáciou. Je to informácia v rozsahu v akom je evidovaná v príslušnom registri súdneho oddelenia. Takáto informácia nevyžaduje ďalšie spracovanie a pracovník súdu ju môže žiadateľovi poskytnúť jednoduchým nahliadnutím do príslušného súdneho registra.

Naproti tomu súdne rozhodnutie je kvalitatívne odlišný druh informácie. Vyžaduje

ďalšie spracovanie vo forme anonymizácie. Dikcia zákona je v tomto jednoznačná, pričom SR ustanovuje, že „štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“. Vzhľadom na to možno konštatovať, že Okresný súd Bratislava V postupoval správne. Až ustanovenie s účinnosťou od 01.01.2012 zakladá žalobcovi nárok na poskytnutie informácie vo forme súdneho rozhodnutia. Táto informácia však už v čase rozhodovania odvolacieho orgánu bola žalobcovi sprístupnená na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti.

Odvolací súd žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 246c

v spojení s a v spojení s , pretože žalobca nebol v tomto konaní úspešný.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 02. augusta 2011

JUDr. Ivan R u m a n a, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková