Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/32/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu., v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., narodenej X, provincia Z., Čína, čínskej

štátnej príslušnosti, národnosti chan, kresťanského vierovyznania, slobodná, bez dokladov

totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí L., t.č. Pobytový tábor O., na dlhodobej

priepustke B., doručovacia adresa JUDr. J. P., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti

postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-762-45-/PO-Ž/2008 zo dňa 12. júla 2010,

na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.

17 zo dňa 6. apríla 2011 takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -17 zo dňa 6. apríla 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-

762-45-/PO-Ž/2008 zo dňa 12. júla 2010, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13c ods. 1

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neposkytol navrhovateľke doplnkovú ochranu

na území Slovenskej republiky.

Krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľka uviedla boli objektívne

zhodnotené a komplexne posúdené. Navrhovateľka nesplnila podmienky uvedené v § 8 a 10

zákona o azyle, azyl jej nebol rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR

ČAS: MU-726-29/PO-Ž-2008 zo dňa 28. januára 2009 udelený a súčasne navrhovateľke

nebola ani poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutie odporcu bolo v časti o neudelení

azylu potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, avšak výrokovú časť o neudelení

doplnkovej ochrany súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zaviazal odporcu

preveriť svoje rozhodnutie v zrušujúcej časti a súčasne vyhľadať správy o krajine pôvodu,

z ktorých by bolo možné zistiť bezpečnostné riziká v prípade jej návratu do krajiny pôvodu.

Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a navrhla rozsudok krajského

súdu zrušiť. Podľa jej názoru prvostupňový súd neprihliadal na vážnosť politickej situácie

v Číne a z toho dôvodu obavám navrhovateľky z prenasledovania z dôvodu, že požiadala

o politický azyl v inej krajine a tým nepriamo nesúhlasila s politikou režimu a stala sa z nej

nepohodlná osoba.

Ďalej uviedla, že krajský súd nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom,

na ktoré navrhovateľka poukazovala. Tým, že navrhovateľka požiadala o azyl na území

Slovenskej republiky sa neudelením azylu dostala do pozície človeka, ktorý sa nechce vrátiť

do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostala do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou

ideológiou. Osoby, ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto

moci sú po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života,

čo by navrhovateľke hrozilo pri návrate do vlasti.

Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Podľa jeho názoru navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať

vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Navrhovateľka sa odvoláva na všeobecne

nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom neuviedla, akým konkrétnym problémom

aj bola vystavená.

Taktiež odporca, pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že tým, že požiadala o azyl, stala sa tak

nepohodlnou osobou v krajine pôvodu, poukázal na to, že slovenské orgány neinformujú

o osobách, ktoré požiadajú o azyl domovský štát žiadateľa. Navrhovateľka nespadá

do kategórie osôb, ktoré môžu mať v prípade návratu problémy so štátnymi orgánmi.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať

úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2

s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred

na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3

).

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo

trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením

vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo

osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území

Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená

povinnosť podľa § 4 ods. 5 ( ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej

ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd

odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom

v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ

o krajine pôvodu (Správy Amnesty International „Sloboda pohybu“, z článku denníka SME

zo dňa 9. apríla 2010 „Asistovaný návrat zo Slovenska domov využilo 139 migrantov“,

z článku spoločensko-politického týždenníka SLOVO č. 46/2009 „Ľudské práva v Číne: príliš

veľa otáznikov“ a z informačného portálu bussinessinfo.cz. aktualizovaného 1. apríla 2010,

využil staršie informácie z roku 2007 a v nich je zakomponovaný zákon z roku 1991

o zaručení všetkých základných práv Číňanov vracajúcich sa do krajiny pôvodu), z ktorých

stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním sa

na posúdenie žiadosti navrhovateľky v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadala o udelenie

azylu a na možné riziká návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu.

Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka počas

nelegálneho pobytu na území SR požiadala o azyl z dôvodu, že v Číne nie je demokracia, je

tam málo pracovných príležitostí a chcela by žiť a podnikať na Slovensku. Rozhodnutím

migračného úradu ČAS: MU-726-29/PO-Ž-2008 zo dňa 28. januára 2009 jej nebol udelený

azyl a nebola jej poskytnutá doplnková ochrana. Uvedené rozhodnutie bolo následne

vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušené rozsudkom krajského súdu. Následne

odporca rozhodnutím ČAS: MU-762-45/PO-Ž-2008 zo dňa 12. júla 2010 opätovne

navrhovateľke neposkytol doplnkovú ochranu. Za účelom posúdenia otázky návratu

navrhovateľky do krajiny pôvodu zaistil správny orgán nové informácie, ktoré boli

komplexne posúdené a vyhodnotené. Po ich analýze migračný úrad dospel k záveru,

že v prípade navrhovateľky neboli splnené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany

v zmysle zákona o azyle.

Odporca vo svojom rozhodnutí dôvodil tým, že v Číne v súčasnej dobe neprebieha

žiaden medzinárodný, či vnútroštátny konflikt takého rozmeru, že by pre navrhovateľku

predstavoval individuálne ohrozenie života. Taktiež možno vylúčiť hrozbu mučenia, krutého,

či neľudského zaobchádzania, prípadne uloženia trestu smrti, nakoľko podľa samotného

vyjadrenia navrhovateľky v Číne nemala nikdy žiadne problémy so štátnymi orgánmi

a nevyvíjala nikdy žiadnu činnosť, za ktorú by jej mohol byť trest smrti uložený. V prípade

návratu do krajiny pôvodu by jej nehrozil ani žiadny postih za vycestovanie a prípadný návrat

do Číny. K tomuto záveru dospel správny orgán po zohľadnení zákona Čínskej ľudovej

republiky, účinný od 1. januára 1991, ktorý hovorí: „navrátení zahraniční Číňania a ich

rodinní príslušníci majú mať práva občanov predpísané a zákonom a zároveň majú

povinnosti občana predpísané a zákonom“. Z uvedeného teda vyplýva, že Číňania

vracajúci sa zo zahraničia majú zaručené všetky základné práva a preto nie sú

nijakým spôsobom diskriminovaní v porovnaní s občanmi trvalo žijúcimi v krajine.

Odporca v rozhodnutí popisoval spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľky s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj

krajský súd vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver o tom,

že dôvody navrhovateľky nemožno považovať za dôvody pre poskytnutie doplnkovej

ochrany. Krajský súd nepochybil, ak takého rozhodnutie považoval za zákonné.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie medzinárodnej ochrany žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom

vykonal príslušné skutkové zistenia.

Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka nikdy neprezentovala, že by

jej bol uložený trest smrti alebo že by jej hrozilo jeho vykonanie.

K hrozbe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu

odvolací súd udáva, že navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom nikdy neuviedla,

že by bola objektom takéhoto zaobchádzania. V tejto súvislosti dovolací súd udáva,

že zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, že Ččínski navrátilci včítane neúspešných žiadateľov

o azyl, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu.

K vážnemu a individuálnemu ohrozeniu alebo nedotknuteľnosti navrhovateľky

z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného

konfliktu odvolací súd udáva, že v súčasnej dobe v Číne nie je žiaden ozbrojený konflikt.

Vychádzajúc zo zdrojov zistených odporcom, vnútropolitická situácia v Číne sa v súčasnej

dobe výrazne nezmenila. Socializmus zostával teoretickou oporou štátnej politiky,

ale marxistické hospodárske plánovanie ustúpilo pragmatizmu a ekonomická decentralizácia

viedla k posilneniu moci miestnych úradníkov. Hospodárske reformy, ktoré sa vymykajú

klasickým komunistickým pravidlám, sa uskutočňujú v Číne už dvadsať rokov. Čína sa mení

na priemyslovú dielňu sveta a na superveľmoc.

Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd

uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny právny záver

správneho orgánu i krajského súdu, že neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej

ochrany na území Slovenskej republiky, pretože dôvody navrhovateľky nebolo možné

považovať za také, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu v časti, ktorou nebola poskytnutá

doplnková ochrana, potvrdil. Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo

potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako

vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, že navrhovateľke,

ktorá nemala úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca

nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 3. augusta 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková