Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
0a7/364191.e78b24.pdf
PDF · 125.78 KB
No categories available
10Sža/32/2011
Najvyšší súd 10Sža 32/2011
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana
Moravu., v právnej veci navrhovateľky: Z. Y., narodenej X, provincia Z., Čína, čínskej
štátnej príslušnosti, národnosti chan, kresťanského vierovyznania, slobodná, bez dokladov
totožnosti, posledný trvalý pobyt v zahraničí L., t.č. Pobytový tábor O., na dlhodobej
priepustke B., doručovacia adresa JUDr. J. P., O., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, Migračný úrad, Bratislava, Pivonková 6, o preskúmanie zákonnosti
postupu a rozhodnutia odporcu ČAS: MU-762-45-/PO-Ž/2008 zo dňa 12. júla 2010,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 10Saz 5/2010-
17 zo dňa 6. apríla 2011 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č. k. 10Saz 5/2010-17 zo dňa 6. apríla 2011 p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom potvrdil rozhodnutie ČAS: MU-
762-45-/PO-Ž/2008 zo dňa 12. júla 2010, ktorým odporca podľa ustanovenia § 13c ods. 1
a § 20 ods.4 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v platnom znení (ďalej len zákon o azyle) neposkytol navrhovateľke doplnkovú ochranu
na území Slovenskej republiky.
Krajský súd dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.
Uviedol, že všetky skutočnosti, ktoré navrhovateľka uviedla boli objektívne
zhodnotené a komplexne posúdené. Navrhovateľka nesplnila podmienky uvedené v § 8 a 10
zákona o azyle, azyl jej nebol rozhodnutím Migračného úradu Ministerstva vnútra SR
ČAS: MU-726-29/PO-Ž-2008 zo dňa 28. januára 2009 udelený a súčasne navrhovateľke
nebola ani poskytnutá doplnková ochrana. Rozhodnutie odporcu bolo v časti o neudelení
azylu potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, avšak výrokovú časť o neudelení
doplnkovej ochrany súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd zaviazal odporcu
preveriť svoje rozhodnutie v zrušujúcej časti a súčasne vyhľadať správy o krajine pôvodu,
z ktorých by bolo možné zistiť bezpečnostné riziká v prípade jej návratu do krajiny pôvodu.
Proti tomuto rozsudku podala navrhovateľka odvolanie a navrhla rozsudok krajského
súdu zrušiť. Podľa jej názoru prvostupňový súd neprihliadal na vážnosť politickej situácie
v Číne a z toho dôvodu obavám navrhovateľky z prenasledovania z dôvodu, že požiadala
o politický azyl v inej krajine a tým nepriamo nesúhlasila s politikou režimu a stala sa z nej
nepohodlná osoba.
Ďalej uviedla, že krajský súd nevenoval náležitú pozornosť politickým dôvodom,
na ktoré navrhovateľka poukazovala. Tým, že navrhovateľka požiadala o azyl na území
Slovenskej republiky sa neudelením azylu dostala do pozície človeka, ktorý sa nechce vrátiť
do vlasti dobrovoľne a preto by sa dostala do skupiny občanov, ktorí nesúhlasia s vládnou
ideológiou. Osoby, ktoré nepodporujú politickú moc a správajú sa ako porušovatelia tejto
moci sú po politickej a ekonomickej stránke izolovaní a vytláčaní zo spoločenského života,
čo by navrhovateľke hrozilo pri návrate do vlasti.
Odporca navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.
Podľa jeho názoru navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať
vplyv na zmenu posudzovaného rozhodnutia. Navrhovateľka sa odvoláva na všeobecne
nepriaznivú situáciu v krajine pôvodu, pričom neuviedla, akým konkrétnym problémom
aj bola vystavená.
Taktiež odporca, pokiaľ navrhovateľka tvrdila, že tým, že požiadala o azyl, stala sa tak
nepohodlnou osobou v krajine pôvodu, poukázal na to, že slovenské orgány neinformujú
o osobách, ktoré požiadajú o azyl domovský štát žiadateľa. Navrhovateľka nespadá
do kategórie osôb, ktoré môžu mať v prípade návratu problémy so štátnymi orgánmi.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku) preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu
predchádzalo, a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nemožno priznať
úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2
OSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred
na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 3. augusta 2011 (§ 156 ods. 1 a ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku).
Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,
ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu
do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje
inak.
Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú
ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,
a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo
trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením
vopred písomne súhlasí,
b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo
osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo
c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,
mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).
Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať
na území Slovenskej republiky (ods. 2).
Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území
Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená
povinnosť podľa § 4 ods. 5 ( ods. 3).
Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu
žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i/, rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.
V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol
rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o neposkytnutí doplnkovej
ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho
pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľky v opravnom
prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia odporcu.
Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité
dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľky a obsahom správ
o krajine pôvodu (Správy Amnesty International „Sloboda pohybu“, z článku denníka SME
zo dňa 9. apríla 2010 „Asistovaný návrat zo Slovenska domov využilo 139 migrantov“,
z článku spoločensko-politického týždenníka SLOVO č. 46/2009 „Ľudské práva v Číne: príliš
veľa otáznikov“ a z informačného portálu bussinessinfo.cz. aktualizovaného 1. apríla 2010,
využil staršie informácie z roku 2007 a v nich je zakomponovaný zákon z roku 1991
o zaručení všetkých základných práv Číňanov vracajúcich sa do krajiny pôvodu), z ktorých
stručne popísal spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu so zameraním sa
na posúdenie žiadosti navrhovateľky v súvislosti s dôvodmi, pre ktoré žiadala o udelenie
azylu a na možné riziká návratu navrhovateľky do krajiny pôvodu.
Z obsahu administratívneho spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľka počas
nelegálneho pobytu na území SR požiadala o azyl z dôvodu, že v Číne nie je demokracia, je
tam málo pracovných príležitostí a chcela by žiť a podnikať na Slovensku. Rozhodnutím
migračného úradu ČAS: MU-726-29/PO-Ž-2008 zo dňa 28. januára 2009 jej nebol udelený
azyl a nebola jej poskytnutá doplnková ochrana. Uvedené rozhodnutie bolo následne
vo výroku o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušené rozsudkom krajského súdu. Následne
odporca rozhodnutím ČAS: MU-762-45/PO-Ž-2008 zo dňa 12. júla 2010 opätovne
navrhovateľke neposkytol doplnkovú ochranu. Za účelom posúdenia otázky návratu
navrhovateľky do krajiny pôvodu zaistil správny orgán nové informácie, ktoré boli
komplexne posúdené a vyhodnotené. Po ich analýze migračný úrad dospel k záveru,
že v prípade navrhovateľky neboli splnené podmienky pre udelenie doplnkovej ochrany
v zmysle zákona o azyle.
Odporca vo svojom rozhodnutí dôvodil tým, že v Číne v súčasnej dobe neprebieha
žiaden medzinárodný, či vnútroštátny konflikt takého rozmeru, že by pre navrhovateľku
predstavoval individuálne ohrozenie života. Taktiež možno vylúčiť hrozbu mučenia, krutého,
či neľudského zaobchádzania, prípadne uloženia trestu smrti, nakoľko podľa samotného
vyjadrenia navrhovateľky v Číne nemala nikdy žiadne problémy so štátnymi orgánmi
a nevyvíjala nikdy žiadnu činnosť, za ktorú by jej mohol byť trest smrti uložený. V prípade
návratu do krajiny pôvodu by jej nehrozil ani žiadny postih za vycestovanie a prípadný návrat
do Číny. K tomuto záveru dospel správny orgán po zohľadnení zákona Čínskej ľudovej
republiky, účinný od 1. januára 1991, ktorý hovorí: „navrátení zahraniční Číňania a ich
rodinní príslušníci majú mať práva občanov predpísané ústavou a zákonom a zároveň majú
povinnosti občana predpísané ústavou a zákonom“. Z uvedeného teda vyplýva, že Číňania
vracajúci sa zo zahraničia majú ústavou zaručené všetky základné práva a preto nie sú
nijakým spôsobom diskriminovaní v porovnaní s občanmi trvalo žijúcimi v krajine.
Odporca v rozhodnutí popisoval spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu
navrhovateľky s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.
Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj
krajský súd vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel
k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver o tom,
že dôvody navrhovateľky nemožno považovať za dôvody pre poskytnutie doplnkovej
ochrany. Krajský súd nepochybil, ak takého rozhodnutie považoval za zákonné.
V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32
zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ
v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno
vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody
pre udelenie medzinárodnej ochrany žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom
vykonal príslušné skutkové zistenia.
Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že navrhovateľka nikdy neprezentovala, že by
jej bol uložený trest smrti alebo že by jej hrozilo jeho vykonanie.
K hrozbe mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu
odvolací súd udáva, že navrhovateľka v priebehu konania pred odporcom nikdy neuviedla,
že by bola objektom takéhoto zaobchádzania. V tejto súvislosti dovolací súd udáva,
že zo správ o krajine pôvodu je zrejmé, že Ččínski navrátilci včítane neúspešných žiadateľov
o azyl, nie sú objektom zlého zaobchádzania pri ich návrate do krajiny pôvodu.
K vážnemu a individuálnemu ohrozeniu alebo nedotknuteľnosti navrhovateľky
z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného
konfliktu odvolací súd udáva, že v súčasnej dobe v Číne nie je žiaden ozbrojený konflikt.
Vychádzajúc zo zdrojov zistených odporcom, vnútropolitická situácia v Číne sa v súčasnej
dobe výrazne nezmenila. Socializmus zostával teoretickou oporou štátnej politiky,
ale marxistické hospodárske plánovanie ustúpilo pragmatizmu a ekonomická decentralizácia
viedla k posilneniu moci miestnych úradníkov. Hospodárske reformy, ktoré sa vymykajú
klasickým komunistickým pravidlám, sa uskutočňujú v Číne už dvadsať rokov. Čína sa mení
na priemyslovú dielňu sveta a na superveľmoc.
Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd
uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho
pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,
ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané
či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej
ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,
teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie
inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej
miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené
dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované
v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu
uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.
Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny právny záver
správneho orgánu i krajského súdu, že neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej
ochrany na území Slovenskej republiky, pretože dôvody navrhovateľky nebolo možné
považovať za také, pre ktoré by bola navrhovateľka v prípade návratu do krajiny pôvodu
vystavená reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.
Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého
rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu v časti, ktorou nebola poskytnutá
doplnková ochrana, potvrdil. Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo
potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako
vecne správny podľa § 219 OSP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa
§ 250k ods. 1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP a § 246c OSP tak, že navrhovateľke,
ktorá nemala úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca
nemá zo zákona nárok na ich náhradu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V Bratislave 3. augusta 2011
JUDr. Jana Henčeková, PhD, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Andrea Jánošíková