Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Sža/33/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Milana

Moravu v právnej veci navrhovateľa: T. I., alias A. H. A., narodeného X, bez cestovných

dokladov, evidenčné číslo: A., štátneho príslušníka Alžírskej demokratickej ľudovej republiky

(ďalej len Alžírsko), podľa vlastného udania v zahraničí naposledy bytom A., aktuálne

naposledy s miestom pobytu Pobytový tábor Migračného úradu Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky R., zastúpeného JUDr. K. B., pracovníčkou S. so sídlom M., proti

odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky – Migračný úrad, Pivonková č. 6,

Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu ČAS:MU-259-36/PO-Ž-

2010 zo dňa 9.novembra 2010, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu

v Bratislave č. k. -27 zo dňa 30. marca 2011, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -27 zo dňa 30. marca 2011 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia potvrdil

rozhodnutie ČAS: MU-259-36/PO-Ž/2010 zo dňa 9. novembra 2010 v napadnutej časti,

ktorou navrhovateľovi nebola poskytnutá doplnková ochrana podľa ustanovenia § 13c ods. 1

a o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v platnom znení (ďalej len zákon o azyle). O trovách konania rozhodol krajský súd tak,

že navrhovateľovi právo na ich náhradu nepriznal.

Krajský súd k (nepriamo vyslovenej) námietke nedostatočne zisteného stavu veci

uviedol, že námietka nie je dôvodná. Odporca navrhovateľa vypočul v priebehu azylového

vstupného konania ako i doplňujúcich pohovorov, o.i. aj k otázke jeho prípadného trestného

stíhania v krajine pôvodu, resp. k otázke neľudského či ponižujúceho zaobchádzania.

V priebehu týchto pohovorov navrhovateľ zhodne vypovedal, že nebol v minulosti nikdy

trestne stíhaný. Počas prvých dvoch pohovor uvádzal, že je príslušníkom Palestíny.

V priebehu druhého a tretieho doplňujúceho pohovoru uviedol, že je alžírskym štátnym

občanom, čo dokladoval fotokópiami svojho občianskeho preukazu, potvrdením o osobnom

stave a odpisom rodného listu. Zhodne uviedol, že nebol objektom žiadneho zlého,

neľudského či ponižujúceho zaobchádzania. Ako dôvod svojho odchodu z Alžírska uviedol

svoju obavu o život, keďže by počas vojenskej (základnej) služby mohol byť vyslaný

do bojových akcií proti teroristom. Odporca tiež vyhľadal a do administratívneho spisu založil

správy o Alžírsku pochádzajúce z rôznych zdrojov zamerané tak na všeobecnú bezpečnostnú

situáciu v tejto krajine, ako aj na prípadné bezpečnostné riziká alžírskych repatriantov, včítane

neúspešných žiadateľov o azyl. Zdroje týchto informácií riadne konkretizoval v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu týmto svojím konaním postupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami o správnom konaní, ako aj so zákonom

azyle. Vyhľadané a do spisu založené informácie dávajú dostatočný obraz o všeobecnej

situácii v krajine pôvodu navrhovateľa, osobitne aj o zaobchádzaní alžírskych štátnych

orgánov s alžírskymi navrátilcami.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci – výroku o neposkytnutí doplnkovej

ochrany navrhovateľovi - krajský súd uviedol, že z navrhovateľových výpovedí,

uskutočnených v priebehu azylového konania vyplýva, že tento nebol nikdy trestne stíhaný

a ani odsúdený. Logicky mu teda nehrozí trest smrti. Navrhovateľovi nehrozí ani jeho

uloženie za nenastúpenie vojenskej služby, nakoľko za tento trestný čin stanovuje alžírsky

Vojenský trest odňatia slobody v rozpätí 6 mesiacov do 5 rokov, resp. podľa

iného zdroja do 3 rokov, alebo je páchateľ potrestaný 18 mesiacmi vojenskej služby – teda

ako trest sa ukladá samotný výkon vojenskej služby, ktorá podľa zákona trvá 18 mesiacov.

Navrhovateľ nebol podľa vlastného udania nikdy objektom neľudského či ponižujúceho

zaobchádzania a to ani zo strany štátnych či neštátnych subjektov. Ako to tiež vyplýva

zo založených správ, alžírski navrátilci, včítane neúspešných žiadateľov o azyl nie sú

objektom zlého zaobchádzania. Zo založených správ tiež vyplýva, že nikto z alžírskych

repatriantov, resp. okruhu ich príbuzných sa na postup alžírskych úradov pri ich návratoch

nesťažoval. Súd poznamenal, že ani prípadné trestné stíhanie navrhovateľa za jeho

nenastúpenie na vojenskú službu nie je možné považovať za zlé zaobchádzanie, nakoľko je

zvrchovaným oprávnením každého štátu upraviť postih za takýto čin, ktorý môže byť

pokladaný za trestný. V Alžírsku tiež niet medzinárodného či vnútroštátneho ozbrojeného

konfliktu.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že výrok rozhodnutia odporcu je

potrebné potvrdiť ako správny a zákonný.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, aby rozhodnutie

odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa

jeho názoru odporca vec posúdil po právnej stránke nesprávne, nakoľko v prípade návratu by

bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia.

Poukázal na to, že ako dôvod jeho žiadosti o udelenie azylu uviedol obavu o svoj život

a osobnú slobodu a hlavne veľmi zlú bezpečnostnú situáciu v krajine pôvodu. Hlavným

dôvodom bola skutočnosť, že sa vyhýbal nástupu na vojenskú službu, nakoľko príslušníci

armády sú nasadzovaný proti teroristickým skupinám a množstvo vojakov zahynulo

pri teroristických útokoch na vojenské ciele. Ako vojak by bol ohrozený na živote.

Nenastúpenie na základnú vojenskú službu je považované za trestný čin, za ktorý by mu

v prípade návratu hrozil trest. Po prevzatí povolávacieho rozkazu sa začal obávať o život

a rozhodol sa ukrývať a opustiť krajinu pôvodu.

Taktiež poukázal na skutočnosť, že bezpečnostná situácia v Alžírsku je veľmi zlá.

Alžírsko bolo zaradené na čiernu listinu krajín, v ktorých je najväčšie nebezpečenstvo

teroristických útokov. Oficiálne ozbrojené zložky sa síce snažia potláčať takéto aktivity

teroristov, no zatiaľ viac menej bez úspechu. Množia sa tam bombové útoky samovražedných

atentátnikov, ako aj cielené útoky militantných teroristických skupín na vojsko, či civilistov.

Okrem iného je v správach uvedené, že nútený návrat neúspešných žiadateľov o udelenie

azylu je nebezpečný, nakoľko sú vo všeobecnosti podozrievaní zo spolupráce s teroristami.

Vo vyjadrení UNHCR sa uvádza, že môžu byť takíto ľudia po príchode vystavení

prenasledovaniu. V Alžírsku sa aplikuje mučenie, hoci je to v rozpore s medzinárodnými

dokumentmi na ochranu ľudských práv a slobôd.

Podľa jeho názoru informácie, ktoré sú obsahom spisu v správnom konaní obsahujú

skutočnosti, ktoré odôvodňujú poskytnutie doplnkovej ochrany. Bezpečnostná situácia je

skutočne alarmujúca. Armáda je nasadzovaná proti teroristom, armáda, vojaci a vojenské

budovy sú častým cieľom teroristov a to za tým účelom, aby destabilizovali vládu v Alžírsku.

Krajský súd v Bratislave nesprávne právne vec posúdil a v konaní pred odporcom

mala byť navrhovateľovi poskytnutá doplnková ochrana počas existencie vážneho bezprávia.

Odporca navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Uviedol,

že navrhovateľ v podanom opravnom prostriedku opakuje len dôvody uvádzané

navrhovateľom v priebehu azylového konania. Menovaný nenastúpil na základnú vojenskú

službu, preto mu po návrate do krajiny pôvodu hrozí trest. Uloženie takéhoto trestu však

nemožno považovať za prenasledovanie. Taktiež celkovú navrhovateľovu dôveryhodnosť

znížila aj skutočnosť, keď pôvodne vystupoval v konaní ako štátny príslušník Libanonu,

ktorý žiadal o udelenie azylu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru,

že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol jednomyseľne bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia s tým, že deň vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej

stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne

vyhlásený dňa 3. augusta 2011 ( a ).

Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,

ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu

do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje

inak.

Podľa § 13b zákona o azyle ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú

ochranu ak tento zákon neustanovuje inak,

a/ manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec

so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b/ slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

alebo osoby podľa písmena a/ do 18 rokov ich veku alebo

c/ rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a,

mladšieho ako 18 rokov (ods. 1).

Žiadatelia uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať

na území Slovenskej republiky (ods. 2).

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území

Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená

povinnosť podľa § 4 ods. 5 (ods. 3).

Podľa § 13c ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu

žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo

o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi

poskytne doplnkovú ochranu.

V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol

rozsudok krajského súdu, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu o neposkytnutí

doplnkovej ochrany, preto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd odvolací preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,

pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie odporcu, najmä z toho

pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa v opravnom

prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť

napadnutého rozhodnutia odporcu.

Z administratívneho spisu je zjavné, že odporca vykonal v konaní náležité

dokazovanie procesne legálnymi dôkazmi, a to výsluchom navrhovateľa a obsahom správ

o krajine pôvodu (Odbor dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR – Alžírsko,

analýzy krajín pôvodu z 2. septembra 2010, 14. júla 2010, 5. februára 2010, 8. septembra

2006, MZ USA – Alžírsko, Správa o dodržiavaní ľudských práv za rok 2009, ako aj ďalšie

verejne dostupné informačné zdroje), z ktorých vyhodnotil a stručne popísal súčasnú

politicko-spoločenskú situáciu v krajine pôvodu so zameraním na dôvody, pre ktoré

navrhovateľ žiadal o udelenie azylu a o poskytnutie doplnkovej ochrany.

Ako vyplynulo z obsahu administratívneho spisu navrhovateľ ako A. H. A., narodený

X. v Libanone, palestínskej štátnej príslušnosti a arabskej národnosti, požiadal 15. mája 2010

pred pracovníkmi Oddelenia azylu Policajného zboru Humenné o udelenie azylu alebo

o poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu, že v Libanone sú neustále

ozbrojené nepokoje. Má strach o svoj život a preto chce zostať žiť na Slovensku.

Za účelom zdôvodnenia žiadosti boli s ním vykonané vstupné pohovory 15. mája 2010

a 27. mája 2010, v ktorých uviedol, že je Palestínčan, narodený a žijúci v Libanone. Dňa

18. augusta 2010 a 10. septembra 2010 boli s navrhovateľom vykonané ďalšie doplňujúce

pohovory. V nich uviedol, že v predchádzajúcich pohovoroch nehovoril pravdu, pretože jeden

Tunisan, s ktorým sa po ceste stretol, mu poradil, že ako Palestínčan má väčšie šance

na získanie medzinárodnej formy ochrany v zahraničí a nebude vrátený do krajiny pôvodu.

V ostatných dvoch pohovoroch teda uviedol, že sa volá T. I., narodený X, že je alžírskej

štátnej príslušnosti a barbarskej národnosti. Ako dôvod svojej žiadosti o azyl uviedol obavu

pred možným trestom za vyhýbanie sa povinnej vojenskej službe. Svoje konanie odôvodnil

tým, že v Alžírsku pôsobia rôzne teroristické skupiny bojujúce proti alžírskej vláde, proti

ktorým sú nasadzovaní príslušníci alžírskej armády. Preto sa rozhodol vyhýbať nástupu

na základnú vojenskú službu.

Odporca v rozhodnutí, ktorým neudelil navrhovateľovi doplnkovú ochranu poukázal

na to, že z výpovede navrhovateľa jednoznačne vyplynulo, že nikdy nebolo proti nemu

vedené trestné konanie, nebol väznený, zatknutý alebo zadržaný a nebolo preukázané, že by

mal v krajine pôvodu nejaké problémy s alžírskymi štátnymi orgánmi. Uviedol, že podľa

alžírskych zákonov každý občan, ktorý užíva svoje občianske a politické práva, má právo si

slobodne vybrať miesto svojho pobytu a slobodne sa pohybovať po národnom teritóriu.

Napriek občasným teroristickým útokom, spáchaných vo viacerých oblastiach krajiny, nebol

v ostatnom období žiaden región Alžírska označený ako nebezpečný.

Odporca v rozhodnutí poukázal na to, že z informácií o krajine pôvodu vyplýva,

že v prípade neúspešných žiadateľov o azyl a ich návratu do Alžírska neexistuje žiaden dôkaz,

že by boli vystavení zaobchádzaniu rovnajúcemu sa perzekúcii zo strany úradov. Takisto

v Alžírsku neprebieha žiaden ozbrojený konflikt a v prípade navrhovateľa nebolo ničím

hodnoverným preukázané, že by bol v krajine pôvodu vystavený mučeniu, neľudskému alebo

ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu a nie je dôvod sa domnievať, že v prípade jeho

návratu do Alžírska by bol vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, tak ako to vyplýva

zo zákona o azyle.

Odporca v rozhodnutí popisoval spoločensko-politickú situáciu v krajine pôvodu

navrhovateľa s odkazom na zdroje informácií, z ktorých informácie čerpal.

Je teda zrejmé z akých dôkazných prostriedkov pri svojom rozhodovaní odporca aj

krajský súd vychádzal, pričom odvolací súd zhodne s názorom krajského súdu dospel

k záveru, že odporca riadne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správny právny záver o tom,

že dôvody navrhovateľa nemožno považovať za dôvody pre poskytnutie doplnkovej ochrany.

Krajský súd nepochybil, ak takého rozhodnutie považoval za zákonné.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32

(Správny poriadok) má odporca len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ

v priebehu správneho konania uviedol. Pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno

vyvodiť, že by odporcovi vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody

pre udelenie medzinárodnej ochrany žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom

vykonal príslušné skutkové zistenia.

Vo vzťahu k forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrane, odvolací súd

uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho

pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl,

ale bolo by u nich (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané

či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej

ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu,

teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie

inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej

miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.

V predmetnej veci neboli ani podľa odvolacieho súdu zistené závažné a potvrdené

dôvody pre bezprostrednú a reálnu hrozbu vážneho bezprávia, tak ako je definované

v ustanovení § 2 písm. f/ zákona o azyle, pričom v podrobnostiach na správny záver odporcu

uvedený v jeho rozhodnutí odkazuje.

Odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné považovať za správny právny záver

správneho orgánu i krajského súdu, že neboli dané predpoklady pre udelenie doplnkovej

ochrany na území Slovenskej republiky, pretože dôvody navrhovateľa nebolo možné

považovať za také, pre ktoré by bol navrhovateľ v prípade návratu do krajiny pôvodu

vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku, ktorým krajský súd rozhodnutie odporcu v časti, ktorou nebola poskytnutá

doplnková ochrana, potvrdil. Rozhodnutie odporcu o neposkytnutí doplnkovej ochrany bolo

potrebné považovať za zákonné, preto odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil ako

vecne správny podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a tak, že navrhovateľovi,

ktorý nemal úspech vo veci, právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Odporca

nemá zo zákona nárok na ich náhradu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

V Bratislave 3. augusta 2011

JUDr. Jana Henčeková, PhD., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Andrea Jánošíková