Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Cdo/70/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., spol. s r.o., so sídlom

v Ţ., v dovolacom konaní zastúpeného spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanej

V. J., bývajúcej v Ţ., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. S. T., advokátom so sídlom

v B., o zaplatenie 7 074,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 25. novembra 2010 sp.zn. takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume

293,70 €, na účet spoločnosti R., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.

X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 14. apríla 2010, č.k. -106

uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 7 074,39 € s 9 %-ným ročným úrokom

z omeškania, počítaným od 24. júla 2009 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti

rozsudku a tieţ náhradu trov konania. Vykonanými dôkazmi mal za preukázané, ţe ţalovaná

prijala od ţalobcu plnenia v ţalovanej výške. Keďţe ţalovaná nebola zamestnankyňou

ţalobcu, ale jeho spoločníčkou a konateľkou, poberala mzdu bezdôvodne a takto získané

plnenie musí ţalobcovi vydať. Prijatie plnení ţalovanou z titulu mzdy mal preukázané

listinnými dôkazmi a výpoveďami konateľov ţalobcu.

Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. novembra

2010 sp.zn. rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovanej uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci samej tak rozhodol

podľa majúc za to, ţe odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa

2

je vo výroku vecne správny. Vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil okresný súd, pričom

skonštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal v danej veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,

správne zistil skutkový stav a tento správne kvalifikoval aj po právnej stránke. Súd niţšieho

stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením , vyhodnotil

dôkazy podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo účastníci uviedli

v konaní. Plne sa stotoţnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a keďţe

odôvodnenie napadnutého rozhodnutia povaţoval za postačujúce a presvedčivé,

v podrobnostiach na neho odkázal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ešte

uviedol, ţe súd prvého stupňa podrobne vysvetlil z akého dôvodu a prečo vychádzal

z rozhodnutia Okresného súdu v Ţiari nad Hronom zo 6. apríla 2009 č.k. -44,

ktorým bolo určené, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z 5. februára 2009 je

neplatné, ďalej ktoré obdobie vzal za rozhodné a prečo na určité obdobie nebolo moţné

z dôvodu námietky premlčania prihliadať a čo ho nakoniec viedlo k tomu, ţe nároky ţalobcu

boli priznané a v akej výške (výdavkové pokladničné bloky, výpisy z bankových účtov,

správa Sociálnej poisťovne, pobočka Ţiar nad Hronom a iné). Tieţ dodal, ţe ani odvolací súd

neuveril tvrdeniu ţalovanej, ţe nevedela, aké výdavkové pokladničné doklady a s akým

obsahom podpisuje. Hodnoverne tieţ nevysvetlila, prečo a z akého dôvodu prijala finančné

prostriedky za obdobie mesiacov október aţ december 2008 a január 2009, a čo ju viedlo

k tomu, aby takto prijaté plnenie bez právneho dôvodu ihneď nevrátila. Tieto okolnosti, ako

i okolnosti, ktoré súviseli s manipuláciou a stratou účtovných dokladov, čo bolo dôvodom

trestného oznámenia podaného zo strany konateľov ţalobcu, nasvedčujú tomu, ţe ţalovanej

boli finančné prostriedky vyplatené bez akéhokoľvek právneho dôvodu tak, ako to uzavrel

súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451

a nasl. ) a preto ten, kto takéto obohatenie získa, v tomto prípade ţalovaná musí

ho oprávnenej osobe vydať. Pokiaľ ţalovaná v odvolacom konaní predloţila listinu, ňou

označenú ako dôkaz, ktorý nemohol byť uplatnený pred súdom prvého stupňa, odvolací súd

odvolávajúc sa na ustanovenia a , dospel k názoru,

ţe na tento dôkaz nemoţno prihliadnuť, pretoţe ide o taký dôkaz, ktoré bez ďalšieho pomerne

rozsiahleho dokazovania, najmä znaleckého, čo ţalovaná nenavrhla, nie je moţné jeho

hodnovernosť overiť. Taktieţ nie je moţné s určitosťou uzavrieť ani to, či aj v prípade

nariadenia znaleckého dokazovania (vzhľadom na obsah a formu týchto listín) by bolo

preukázané, ţe ide skutočne o výstupy z počítača, ktorý pouţíval ţalobca.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, prípadne spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa,

zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa ţalovanej súd „nedostatočným spôsobom

odôvodnil nepripustenie [...] nových skutočností do konania“, nevykonal ňou navrhované dô-

kazy na odstránenie pochybností v zistenom skutkovom stave, s odôvodnením, ţe ich

povaţoval za nedôveryhodné, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/

).

Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie

ako nedôvodné zamietol. Zároveň ţiadal ţalovanú zaviazať k náhrade trov dovolacieho

konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení,

ţe dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), skúmal najskôr, či tento

opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym

opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie

nepovaţoval za potrebné ( ), dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej treba

odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je

prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej ( ), alebo

rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu

vysloveného v tejto veci ( ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu

prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe

po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku

súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej

podmienky podľa a ( ).

Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil

prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým

vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej

dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,

je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z ustanovenia aţ 3

vyvodiť nemoţno.

S prihliadnutím na ustanovenie , veta druhá ukladajúce

dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237

(či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa zaoberal aj otázkou, či

dovolanie nie je prípustné podľa Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa

dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),

ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád

vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,

spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad, ţe sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka

pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným

súdom). Dovolací súd sa pritom s ohľadom na námietky ţalovanej uvedené v dovolaní

osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237

písm. f/ Dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady,

a teda ani vadu podľa , nemajú.

Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa , je vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním

konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej

ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne

s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi

konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.

Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú námietku ţalovanej, ţe odvolací súd tým, ţe

neprihliadol na ňou navrhnutý dôkaz, jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle

ustanovenia

Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,

ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako

navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1

). Súd je povinný okrem vecí podľa (t.j. vecí, v ktorých konanie

moţno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manţelstvo, o určenie

a zapretie otcovstva, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých

otázkach obchodných spoločnosti a druţstiev) poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy

a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa

končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr

do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené

a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím

dôvodom len za podmienok uvedených v ( ). Skutočnosti alebo

dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku

alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, alebo

má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej, alebo ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo

ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa (, , a ).

V prejednávanej veci súd prvého stupňa uţ v predvolaniach na pojednávania,

a rovnako pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní konanom dňa 14. apríla 2010, riadne

poučil účastníkov konania podľa ustanovenia Obidvaja zástupcovia

účastníkov vyhlásili, ţe v danej veci „neoznačujú ďalšie dôkazy, ani nenavrhujú vykonať

ďalšie dokazovanie“. Vzhľadom na uvedené, ţalobkyňou v odvolacom konaní uplatnený

dôkaz nemohol byť dovolacím dôvodom podľa Keďţe v danej

veci nešlo ani o prípady uvedené v ustanoveniach a , zostalo

posúdiť, či nejde o prípad uvedený v ustanovení , t.j. o prípad, ţe

skutočnosti a dôkazy účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predloţiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Znakom dôkazov a skutočností, ktoré môţu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli

uplatnené pred súdom prvého stupňa v zmysle ostatne uvedeného ustanovenia, je ich

výnimočnosť a ich viazanosť na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom

prvého stupňa. Ide o dôkazy a skutočnosti, ktoré účastník nemohol označiť alebo predloţiť

do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bez svojej viny. Neexistencia viny u účastníka

6

sa posudzuje, rovnako ako pri dôvodoch obnovy konania podľa ,

zo striktne procesného hľadiska. Podľa dovolacieho súdu nedostatok procesného zavinenia

účastníka spočíva v tom, ţe hoci skutočnosti a dôkazy v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa

objektívne existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, ţe sa súd s nimi nemohol

oboznámiť, najmä preto, ţe o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, ţe

nesplnil svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.

Ţalovaná v podaní z 30. júna 2010, súdu doručenom 9. júla 2010 („doplnenie

dôkazov“), teda 7 mesiacov po rozhodnutí súdu prvého stupňa, tvrdila, ţe v júni 2010 sa jej

podarilo prelomiť heslo k dokumentu v počítači, ktorý počas spoločného podnikania

účastníkov pouţíval konateľ ţalobcu. Z obsahu spisu (napr. výpoveď svedkyne Ľudmily

Tichej na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 14. apríla 2010, vyjadrenie ţalobcu

doručené súdu 1. októbra 2010) ale vyplýva, ţe počítač bol dlhšiu dobu (podľa ţalobcu viac

ako rok a pol) v dispozícii ţalovanej. Ţalovanej tak nič nebránilo, aby súdu prvého stupňa

oznámila, ţe na pevnom disku počítača sú dokumenty ţalobcu, ktoré môţu mať význam

pre posúdenie veci, ku ktorým je ale prístup moţný len za pouţitia hesla, ktoré pozná len

konateľ ţalobcu. Bolo potom vecou súdu prvého stupňa zváţiť, či po zistení hesla od ţalobcu,

ak by tomu nebránilo zachovanie mlčanlivosti, dôkaz oboznámením predmetných

dokumentov vykoná a vyhodnotí.

Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaná z procesného hľadiska

zavinila, ţe nesplnila svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť uţ pred súdom

prvého stupňa. Ak teda odvolací súd neprihliadol na dôkaz predloţený ţalovanou

po rozhodnutí súdu prvého stupňa, postupoval v súlade s ustanovením § 205a ods. 1 písm. d/

a tak neodňal ţalovanej moţnosť pred súdom konať v zmysle ustanovenia

písm. f/

Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia , a iné vady

konania v zmysle neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej

republiky dovolanie ţalovanej podľa v spojení s ,

ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal

sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.

Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy v súvislosti

s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby

činí sumu 237,34 €, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie

k dovolaniu z 21. marca 2011 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004

Z.z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu za úkon

právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,41 Eur. Dovolací súd v zhode

s doterajšou praxou vzal zreteľ na to, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka

uţ v konaní pred súdmi niţších stupňov, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho

zastúpenia nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby -

prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Túto odmenu a uvedený

paušál dovolací súd zvýšil v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky o DPH (20 %) 48,95 Eur. Celkove

vznikli ţalobcovi trovy v sume 293,70 Eur, ktoré je ţalovaná povinná zaplatiť na účet

právneho zástupcu ţalobcu ( v spojení s veta prvá ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 3. augusta 2011

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová