Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
e3b/363707.687ac9.pdf
PDF · 134.97 KB
No categories available
6Cdo/70/2011
Najvyšší súd 6 Cdo 70/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu P., spol. s r.o., so sídlom
v Ţ., v dovolacom konaní zastúpeného spoločnosťou R., s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanej
V. J., bývajúcej v Ţ., v dovolacom konaní zastúpenej Mgr. S. T., advokátom so sídlom
v B., o zaplatenie 7 074,39 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom
pod sp.zn. 5 C 253/2009, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25. novembra 2010 sp.zn. 12 Co 214/2010 takto
rozhodol:
Dovolanie o d m i e t a .
Ţalovaná je povinná zaplatiť ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania v sume
293,70 €, na účet spoločnosti R., s.r.o., so sídlom v B., IČO : X., vedený v ČSOB, a.s., č.ú.
X., do troch dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Ţiar nad Hronom rozsudkom zo 14. apríla 2010, č.k. 5 C 253/2009-106
uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť ţalobcovi 7 074,39 € s 9 %-ným ročným úrokom
z omeškania, počítaným od 24. júla 2009 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti
rozsudku a tieţ náhradu trov konania. Vykonanými dôkazmi mal za preukázané, ţe ţalovaná
prijala od ţalobcu plnenia v ţalovanej výške. Keďţe ţalovaná nebola zamestnankyňou
ţalobcu, ale jeho spoločníčkou a konateľkou, poberala mzdu bezdôvodne a takto získané
plnenie musí ţalobcovi vydať. Prijatie plnení ţalovanou z titulu mzdy mal preukázané
listinnými dôkazmi a výpoveďami konateľov ţalobcu.
Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 25. novembra
2010 sp.zn. 12 Co 214/2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovanej uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Vo veci samej tak rozhodol
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. majúc za to, ţe odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je vo výroku vecne správny. Vychádzal zo skutkového stavu, ktorý zistil okresný súd, pričom
skonštatoval, ţe súd prvého stupňa vykonal v danej veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
správne zistil skutkový stav a tento správne kvalifikoval aj po právnej stránke. Súd niţšieho
stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia, v súlade s ustanovením § 132 O.s.p., vyhodnotil
dôkazy podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti a prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo účastníci uviedli
v konaní. Plne sa stotoţnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a keďţe
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia povaţoval za postačujúce a presvedčivé,
v podrobnostiach na neho odkázal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ešte
uviedol, ţe súd prvého stupňa podrobne vysvetlil z akého dôvodu a prečo vychádzal
z rozhodnutia Okresného súdu v Ţiari nad Hronom zo 6. apríla 2009 č.k. 4 C 54/2009-44,
ktorým bolo určené, ţe okamţité skončenie pracovného pomeru z 5. februára 2009 je
neplatné, ďalej ktoré obdobie vzal za rozhodné a prečo na určité obdobie nebolo moţné
z dôvodu námietky premlčania prihliadať a čo ho nakoniec viedlo k tomu, ţe nároky ţalobcu
boli priznané a v akej výške (výdavkové pokladničné bloky, výpisy z bankových účtov,
správa Sociálnej poisťovne, pobočka Ţiar nad Hronom a iné). Tieţ dodal, ţe ani odvolací súd
neuveril tvrdeniu ţalovanej, ţe nevedela, aké výdavkové pokladničné doklady a s akým
obsahom podpisuje. Hodnoverne tieţ nevysvetlila, prečo a z akého dôvodu prijala finančné
prostriedky za obdobie mesiacov október aţ december 2008 a január 2009, a čo ju viedlo
k tomu, aby takto prijaté plnenie bez právneho dôvodu ihneď nevrátila. Tieto okolnosti, ako
i okolnosti, ktoré súviseli s manipuláciou a stratou účtovných dokladov, čo bolo dôvodom
trestného oznámenia podaného zo strany konateľov ţalobcu, nasvedčujú tomu, ţe ţalovanej
boli finančné prostriedky vyplatené bez akéhokoľvek právneho dôvodu tak, ako to uzavrel
súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu (§ 451
a nasl. OZ) a preto ten, kto takéto obohatenie získa, v tomto prípade ţalovaná musí
ho oprávnenej osobe vydať. Pokiaľ ţalovaná v odvolacom konaní predloţila listinu, ňou
označenú ako dôkaz, ktorý nemohol byť uplatnený pred súdom prvého stupňa, odvolací súd
odvolávajúc sa na ustanovenia § 120 ods. 4 a § 205a ods. 1 písm. d/ O.s.p., dospel k názoru,
ţe na tento dôkaz nemoţno prihliadnuť, pretoţe ide o taký dôkaz, ktoré bez ďalšieho pomerne
rozsiahleho dokazovania, najmä znaleckého, čo ţalovaná nenavrhla, nie je moţné jeho
hodnovernosť overiť. Taktieţ nie je moţné s určitosťou uzavrieť ani to, či aj v prípade
nariadenia znaleckého dokazovania (vzhľadom na obsah a formu týchto listín) by bolo
preukázané, ţe ide skutočne o výstupy z počítača, ktorý pouţíval ţalobca.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Navrhla, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, prípadne spolu s rozsudkom súdu prvého stupňa,
zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Podľa ţalovanej súd „nedostatočným spôsobom
odôvodnil nepripustenie [...] nových skutočností do konania“, nevykonal ňou navrhované dô-
kazy na odstránenie pochybností v zistenom skutkovom stave, s odôvodnením, ţe ich
povaţoval za nedôveryhodné, čím jej odňal moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.).
Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol, aby dovolací súd napadnuté rozhodnutie
ako nedôvodné zamietol. Zároveň ţiadal ţalovanú zaviazať k náhrade trov dovolacieho
konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento
opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto mimoriadnym
opravným prostriedkom. Bez nariadenia dovolacieho pojednávania, keďţe jeho nariadenie
nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.), dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej treba
odmietnuť, pretoţe nie je prípustné.
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovenia § 238
O.s.p. platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je
prípustné, ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.), alebo
rozsudok, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu
vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu
prvého stupňa, ak odvolací súd v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe
po právnej stránke ide o rozhodnutie zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku
súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej
podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Keďţe v preskúmavanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, pričom vo výroku svojho rozhodnutia nevyslovil
prípustnosť dovolania, ani nebolo potvrdené rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým
vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4, a vo veci samej
dosiaľ nebolo dovolacím súdom vydané rozhodnutie, ktoré by bolo pre odvolací súd záväzné,
je nesporné, ţe prípustnosť dovolania ţalovanej z ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p.
vyvodiť nemoţno.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p. ukladajúce
dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237
O.s.p. (či uţ to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky
len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či
dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa
dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu),
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád
vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu,
spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci
právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, o prípad, ţe sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka
pred súdom konať a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom). Dovolací súd sa pritom s ohľadom na námietky ţalovanej uvedené v dovolaní
osobitne zameral na otázku, či konanie nie je postihnuté vadou uvedenou v ustanovení § 237
písm. f/ O.s.p. Dospel k záveru, ţe konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu takéto vady,
a teda ani vadu podľa § 237 písm. f/O.s.p., nemajú.
Dôvodom, zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný
postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním
konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej
ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p.
významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne
s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi
konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva.
Dovolací súd nepovaţuje za opodstatnenú námietku ţalovanej, ţe odvolací súd tým, ţe
neprihliadol na ňou navrhnutý dôkaz, jej odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p.
Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môţe výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1
OSP). Súd je povinný okrem vecí podľa § 120 ods. 2 O.s.p. (t.j. vecí, v ktorých konanie
moţno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manţelstvo, o určenie
a zapretie otcovstva, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých
otázkach obchodných spoločnosti a druţstiev) poučiť účastníkov, ţe všetky dôkazy
a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr
do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené
a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím
dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a (§ 120 ods. 4 O.s.p.). Skutočnosti alebo
dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku
alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, alebo
má byť nimi preukázané, ţe v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, alebo ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, alebo
ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predloţiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa (§ 205a ods. 1 písm. a/, b/,c/ a d/ O.s.p.).
V prejednávanej veci súd prvého stupňa uţ v predvolaniach na pojednávania,
a rovnako pred vyhlásením rozsudku na pojednávaní konanom dňa 14. apríla 2010, riadne
poučil účastníkov konania podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. Obidvaja zástupcovia
účastníkov vyhlásili, ţe v danej veci „neoznačujú ďalšie dôkazy, ani nenavrhujú vykonať
ďalšie dokazovanie“. Vzhľadom na uvedené, ţalobkyňou v odvolacom konaní uplatnený
dôkaz nemohol byť dovolacím dôvodom podľa § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p. Keďţe v danej
veci nešlo ani o prípady uvedené v ustanoveniach § 205a ods. 1 písm. a/ a b/ O.s.p., zostalo
posúdiť, či nejde o prípad uvedený v ustanovení § 205a ods. 1 písm. c/ O.s.p., t.j. o prípad, ţe
skutočnosti a dôkazy účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predloţiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Znakom dôkazov a skutočností, ktoré môţu byť odvolacími dôvodmi aj keď neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa v zmysle ostatne uvedeného ustanovenia, je ich
výnimočnosť a ich viazanosť na konkrétne vymedzené procesné situácie v konaní pred súdom
prvého stupňa. Ide o dôkazy a skutočnosti, ktoré účastník nemohol označiť alebo predloţiť
do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvého stupňa bez svojej viny. Neexistencia viny u účastníka
sa posudzuje, rovnako ako pri dôvodoch obnovy konania podľa § 228 ods. 1 písm. a/ O.s.p.,
zo striktne procesného hľadiska. Podľa dovolacieho súdu nedostatok procesného zavinenia
účastníka spočíva v tom, ţe hoci skutočnosti a dôkazy v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa
objektívne existovali, účastník z procesného hľadiska nezavinil, ţe sa súd s nimi nemohol
oboznámiť, najmä preto, ţe o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil, ţe
nesplnil svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť.
Ţalovaná v podaní z 30. júna 2010, súdu doručenom 9. júla 2010 („doplnenie
dôkazov“), teda 7 mesiacov po rozhodnutí súdu prvého stupňa, tvrdila, ţe v júni 2010 sa jej
podarilo prelomiť heslo k dokumentu v počítači, ktorý počas spoločného podnikania
účastníkov pouţíval konateľ ţalobcu. Z obsahu spisu (napr. výpoveď svedkyne Ľudmily
Tichej na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 14. apríla 2010, vyjadrenie ţalobcu
doručené súdu 1. októbra 2010) ale vyplýva, ţe počítač bol dlhšiu dobu (podľa ţalobcu viac
ako rok a pol) v dispozícii ţalovanej. Ţalovanej tak nič nebránilo, aby súdu prvého stupňa
oznámila, ţe na pevnom disku počítača sú dokumenty ţalobcu, ktoré môţu mať význam
pre posúdenie veci, ku ktorým je ale prístup moţný len za pouţitia hesla, ktoré pozná len
konateľ ţalobcu. Bolo potom vecou súdu prvého stupňa zváţiť, či po zistení hesla od ţalobcu,
ak by tomu nebránilo zachovanie mlčanlivosti, dôkaz oboznámením predmetných
dokumentov vykoná a vyhodnotí.
Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe ţalovaná z procesného hľadiska
zavinila, ţe nesplnila svoju povinnosť tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť uţ pred súdom
prvého stupňa. Ak teda odvolací súd neprihliadol na dôkaz predloţený ţalovanou
po rozhodnutí súdu prvého stupňa, postupoval v súlade s ustanovením § 205a ods. 1 písm. d/
O.s.p. a tak neodňal ţalovanej moţnosť pred súdom konať v zmysle ustanovenia § 237
písm. f/ O.s.p.
Keďţe prípustnosť dovolania nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p., a iné vady
konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli dovolacím súdom zistené, Najvyšší súd Slovenskej
republiky dovolanie ţalovanej podľa § 218 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.,
ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok
neprípustný, odmietol. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal
sa napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti.
Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). V dovolacom konaní ţalobcovi vznikli trovy v súvislosti
s odmenou za právne sluţby poskytnuté advokátom. Odmena za jeden úkon právnej sluţby
činí sumu 237,34 €, pričom patrí za jeden úkon právnej sluţby a to písomné vyjadrenie
k dovolaniu z 21. marca 2011 (§ 11 ods. 1 v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004
Z.z.) a jeden krát reţijný paušál v rozsahu jednej stotiny výpočtového základu za úkon
právnej sluţby (§ 16 ods. 3 uvedenej vyhlášky) v sume 7,41 Eur. Dovolací súd v zhode
s doterajšou praxou vzal zreteľ na to, ţe právny zástupca ţalobcu zastupoval tohto účastníka
uţ v konaní pred súdmi niţších stupňov, a preto pri rozhodovaní o výške trov právneho
zastúpenia nepriznal ţalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia aj za úkon právnej sluţby -
prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom. Túto odmenu a uvedený
paušál dovolací súd zvýšil v zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky o DPH (20 %) 48,95 Eur. Celkove
vznikli ţalobcovi trovy v sume 293,70 Eur, ktoré je ţalovaná povinná zaplatiť na účet
právneho zástupcu ţalobcu (§ 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 3. augusta 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová