Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
336/382171.46b7cb.pdf
PDF · 113.44 KB
No categories available
6Tdo/34/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tdo 34/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Petra Hatalu
a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí
konanom 4. augusta 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Ing. F. G., pre prečin
nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní obvineného
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 5. októbra 2010, sp. zn. 5To 174/2010,
v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 31. marca 2010, sp. zn. 2T 199/2009, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Ing. F. G. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Zvolen z 31. marca 2010, sp. zn. 2T 199/2009, bol
obvinený Ing. F. G. uznaný vinným zo spáchania prečinu nevyplatenia mzdy a odstupného
podľa § 214 ods. 1 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, ţe :
ako fyzická osoba podnikajúca pod obchodným menom Ing. F. G. – P., Ţ.,
dňa 30. apríla 2008 v obci B., na čerpacej stanici E., nevyplatil svojmu zamestnancovi V. G.,
nar. X., splatnú mzdu a stravné lístky za mesiac marec 2008, na vyplatenie ktorej mala nárok
napriek tomu, ţe na jej výplatu mal dostatok finančných prostriedkov, čím V. G.,
nar. X., bytom Z., spôsobil škodu vo výške 18 853 Sk (625,80 eur).
Za to bol odsúdený podľa § 214 ods. 1, § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
na trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s tým, ţe výkon tohto trestu mu bol v zmysle
§ 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odloţený na skúšobnú dobu v trvaní
12 mesiacov.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola zároveň uloţená povinnosť nahradiť škodu
poškodenej V. G. vo výške 625,80 eur (18 853 Sk).
O odvolaní obvineného Ing. F. G. proti vyššie uvedenému rozsudku rozhodol Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 5. októbra 2010, sp. zn. 5To 174/2010,
takým spôsobom, ţe podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. uloţil
vyššie menovanému podľa § 214 ods. 1, § 56 ods. 1 Tr. zák. peňaţný trest vo výmere
2 000 eur s tým, ţe pre prípad, ţe by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený,
mu ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).
Dňa 25. júla 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predloţené dovolanie
obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. E. V., smerujúce proti vyššie
uvedeným rozsudkom, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ a písm. j/ Tr. por.
(č. l. 217 – 218).
V odôvodnení podaného dovolania pritom obvinený upozornil v prvom rade na tú
skutočnosť, ţe toto opiera v celom rozsahu o dôkazné okolnosti vykonané na hlavnom
pojednávaní v súlade s ustanovením § 278 Tr. por.
Ako zdôraznil ďalej, vady prvostupňového rozsudku boli uvedené uţ v odvolaní,
no odvolací súd ich ani nenapravil ani neodstránil, a rovnako tak sa nevysporiadal ani
s jeho právnym názorom na vec. Obvinený má za to, ţe bol uznaný vinným z nesprávneho
trestného činu a ţe jeho vina bola určená v podstate bez dôkazu. Ţiadneho konania
predpokladaného v ustanovení § 214 Tr. zák. sa totiţ nedopustil, pričom predmetom
dokazovania podľa jeho názoru ani nebola táto skutková podstata trestného činu, ale to,
či si poškodená vzala alebo nevzala svoju vydanú výplatu spolu s inými listinami zo stola.
On rozhodne vykonal všetky zákonom stanovené úkony pre vyplatenie mzdy poškodenej,
ktoré sa od neho poţadujú a ktoré nie sú v rozpore so skutkovou podstatou trestného činu.
Poukázal tieţ zároveň na to, ţe v odôvodnení rozsudku je označený iba jeden
negatívny dôkaz, a síce ten, ţe dňa 30. apríla 2008 nevykonal výber z V.. Avšak
ako v tejto súvislosti dodal, súd vynechal dôkaz, ţe mzda bola zúčtovaná v dennej trţbe
čerpacej stanice a z tejto aj vyplatená, čo je podľa jeho názoru pre uvedený trestný čin
kľúčový dôkaz.
Obvinený má za to, ţe z výsledkov a zabezpečených dôkazov je isté len to, ţe v čase
príchodu G. do kancelárie bola jej výplata na stole, pričom táto jej bola predloţená
tieţ na prevzatie, a ţe v čase jej odchodu z kancelárie uţ na stole nebola. Nebolo však zistené
a ani dokázané, u ktorej z troch prítomných osôb skončila. Z vykonaných dôkazov sa nedá
napokon podľa neho zistiť ani to, či v čase podpisovania listín poškodenou nebola
v kancelárii prítomná aj iná osoba, ktorá mohla peniaze vziať, keďţe on sa spolu s M. G.
venoval pozeraniu do obrazoviek monitorov a G. venovali len okrajovú pozornosť.
Ďalej podotkol, ţe ak podľa vlastného vyjadrenia poškodenej jej bola prostredníctvom
M. G. výplata spolu s dokladmi a stravnými lístkami poloţená na stôl tým, ţe sa jej dotkla,
sa dostala do sféry jej vplyvu a od tohto momentu nešlo teda uţ o peniaze zamestnávateľa.
Aţ v priebehu nasledovných 15 minút takto vyplatená mzda zmizla. Obvinený je tak
toho názoru, ţe ak by aj bolo za danej situácie dokázané, ţe predmetné peniaze vzal, mohlo
by ísť len o krádeţ v zmysle § 212 Tr. zák.
Čo sa týka tvrdení poškodenej, táto ich vo svojich neskorších výpovediach
prispôsobovala potrebám trestného stíhania ako uznala za vhodné, pričom stále to bolo inak.
Naproti tomu súd bez dôkazov poukázal v odôvodnení svojho rozhodnutia na rozpory
medzi jeho výpoveďami a výpoveďami svedka M. G., ku ktorým nikdy nedošlo.
Napokon obvinený zdôraznil, ţe je potrebné zodpovedať viaceré v podanom dovolaní
naznačené otázky a následne vykonať i nevyhnutné dôkazy, aby bolo moţné sa správne
zorientovať aj v právnej kvalifikácii, pretoţe strata fyzicky odovzdaných peňazí
a ich prinajmenej právne prijatie zamestnancom (odovzdanie do sféry jeho vplyvu)
nie je naplnením skutkovej podstaty trestného činu podľa § 214 ods. 1 Tr. zák. V tomto smere
je jeho konanie bez dôkazu.
S ohľadom na vyššie uvedené preto obvinený navrhol, aby dovolací súd oba
napadnuté rozsudky zrušil a vec prikázal prokurátorovi na nové konanie a rozhodnutie
o trestnom čine krádeţe podľa § 212 Tr. zák.
Dňa 12. mája 2011 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie
prokurátorky Okresnej prokuratúry Zvolen k podanému dovolaniu (č. l. 221).
Poukázala v ňom pritom v prvom rade na tú skutočnosť, ţe poškodená nikdy
nepoprela podpísanie dokladov týkajúcich sa mzdy, ale poprela, ţe by jej mzda ako taká bola
fyzicky odovzdaná, resp. vôbec ponúkaná na prevzatie. Keďţe sa teda peňazí a stravných
lístkov nijako nedotýkala, právnu úvahu o spáchaní prípadne iného trestného činu treba
povaţovať za scestnú. Ako uviedla ďalej, nepochopiteľné je tieţ to tvrdenie obvineného,
ţe počas podpisovania listín poškodenou mohli byť v kancelárii prítomné aj iné osoby,
keďţe toto nielen on sám, ale i svedok G. popreli. Prokurátorka nesúhlasí napokon
ani s tým, ţe by medzi výpoveďami obvineného a svedka G. nevznikli ţiadne relevantné
rozpory. Tieto boli podľa jej názoru dokonca i v samotných výpovediach vyššie menovaného
svedka. Záverom povaţovala za nevyhnutné upozorniť i na tú skutočnosť, ţe poškodená
zabezpečila privolanie hliadky polície bezprostredne po skutku, pričom všetkým vypočutým
svedkom uviedla, ţe jej zo strany obvineného nebola vyplatená mzda.
Prokurátorka je teda toho názoru, ţe dovolacie dôvody uvádzané obvineným neboli
naplnené, a preto dovolaciemu súdu navrhla podané dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním
rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania
a zistil, ţe dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.
a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu
(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde
(§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), ţe dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náleţitosti dovolania
(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, ţe bola splnená aj podmienka dovolania
podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďţe obvinený pred podaním dovolania vyuţil svoje právo
a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, ţe podané dovolanie
je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, ţe nie sú splnené dôvody
dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak je rozhodnutie
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití
iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací
súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 1 písm. j/ Tr. por. dovolanie moţno podať, ak odvolací súd zamietol
odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní moţno uplatňovať ako dôvod dovolania
aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní
o riadnom opravnom prostriedku.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré
sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,
tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku
je zrejmé, ţe trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky
ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,
ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob
hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom
pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam
súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných
a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých
dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ aţ písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia
§ 374 ods. 3 Tr. por. Ako uţ aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúţi teda k revízii a náprave
skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu
nimi vykonaného dokazovania. Ťaţisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa
a jeho skutkové závery môţe dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú
správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať uţ len z toho dôvodu, ţe nie je oprávnený
bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných
na rozhodnutie o dovolaní môţe vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné
vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo
na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemoţno potom vyvodzovať dovolací dôvod
podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu
zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom
hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia
vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných
skutočností podľa noriem hmotného práva.
Z pohľadu dovolacieho súdu je teda dôleţité poukázať predovšetkým na to, ţe obsah
konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera
existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému
vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané
dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania,
pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu,
ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Čo sa týka potom podaného dovolania, z jeho obsahu je zrejmé, ţe námietky
obvineného Ing. F. G. smerujú len voči jednotlivým skutkovým zisteniam súdov,
resp. spôsobu hodnotenia dôkazov, a preto sa nimi dovolací súd nezaoberal. Ako uţ totiţ bolo
viackrát zdôraznené, skutok tak, ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pre Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný, pričom pokiaľ ide potom o jeho právne
posúdenie, toto povaţuje za správne a v súlade so zákonom. I podľa jeho názoru totiţ
posudzovaný skutok napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nevyplatenia
mzdy a odstupného podľa § 214 ods. 1 Tr. zák.
A napokon vo vzťahu k druhému uplatnenému dovolaciemu dôvodu je potrebné
uviesť iba toľko, ţe tento je taktieţ neopodstatnený, nakoľko uţ aj z vyššie spomenutého
vyplýva, ţe odvolací súd nerozhodol o odvolaní obvineného takým spôsobom,
ţe by ho zamietol bez meritórneho preskúmania veci, a teda nerozhodol podľa § 316 ods. 1
Tr. por. - spôsobom predpokladaným v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenie
preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Ing. F. G. podľa § 382
písm. c/ Tr. por. ako nedôvodné odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 4. augusta 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alţbeta Kóňová