Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/38/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Aleny Adamcovej

v právnej veci ţalobcu: Ing. J. Ď., bytom K. X., T., zastúpeného Advokátskou kanceláriou

V./H. s.r.o., so sídlom H. X., T., proti ţalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí ţalovaného

zo dňa 10. marca 2009 č. I/227/2263-31175/2009/990271-r, č. I/227/2265-

30922/2009/990271-r, č. I/227/2266-29012/2009/990271-r, č. I/227/2268-

28923/2009/990271-r, č. I/227/2269-28813/2009/990271-r, č. I/227/2271-

28722/2009/990271-r a č. I/227/2262-28021/2009/990271-r, na odvolanie ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -80 zo dňa 13. mája 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

-80 zo dňa 13. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ţalovaný rozhodnutiami č. I/227/2263-31175/2009/990271-r, č. I/227/2265-

-30922/2009/990271-r, č. I/227/2266-29012/2009/990271-r, č. I/227/2268-

-28923/2009/990271-r, č. I/227/2269-28813/2009/990271-r, č. I/227/2271-

2

-28722/2009/990271-r a č. I/227/2262-28021/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009

potvrdil odvolaniami napadnuté dodatočné platobné výmery Daňového úradu Trnava

zo dňa 22.12.2008, ktorými bol ţalobcovi v zmysle § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobia november 2005 vo výške 5382,99 €, september 2005 vo výške

5791,84 €, august 2005 vo výške 4796,82 €, júl 2005 vo výške 8325,57 €, jún 2005 vo výške

5685,65 €, apríl 2005 vo výške 6320,75 € a január 2005 vo výške 5525,89 €.

V obsahovo zhodnom odôvodnení svojich rozhodnutí uviedol, ţe Daňový úrad Trnava

ako miestne príslušný správca dane vykonal u ţalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie január aţ december 2005 a na základe jej výsledkov mu vyrubil

rozdiel na dani z pridanej hodnoty za jednotlivé mesiace roku 2005. Daňový subjekt navrhol

určiť výšku odpočítania DPH dohodou, pretoţe nie sú k dispozícii všetky doklady, z ktorých

nárok na odpočítanie DPH vzniká. S odkazom na relevantné ustanovenia § 49 ods. l a 2, § 51

ods. 1 a 2 o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

ţalovaný uviedol, ţe na uplatnené sumy odpočítania DPH daňový subjekt nepredloţil faktúry

od platiteľa v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, ktoré sú zákonnou podmienkou

moţnosti uplatnenia práva odpočítať DPH a ktoré by preukazovali, ţe odpočítanú DPH

pouţije daňový subjekt na účely svojho podnikania ako platiteľ. Tým nepreukázal, aké tovary

a sluţby boli alebo mali byť platiteľovi dodané v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH,

nepreukázal či bola DPH voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a sluţieb, ktoré boli alebo mali byť platiteľovi dodané v zmysle § 49 ods. 2 písm. a/ zákona

o DPH a taktieţ nepreukázal vznik daňovej povinnosti v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH.

Pretoţe zákon o DPH jednoznačne stanovuje podmienky na odpočítanie DPH, nemoţno

výšku odpočítateľnej DPH určovať dohodou, ako to poţadoval ţalobca.

II.

Proti týmto rozhodnutiam ţalovaného podal ţalobca ţaloby, ktoré Krajský súd

v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci spojil na spoločné

prerokovanie a rozhodnutie. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí ţalovaného v rozsahu

a z dôvodov uvedených v ţalobách, ako aj konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, dospel

k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná.

Krajský súd v odôvodnení rozsudku s poukazom na relevantné ustanovenia zákona

č. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov uviedol, ţe

3

z pripojeného administratívneho spisu zistil, ţe daňové orgány vykonali dokazovanie

v dostatočnom rozsahu a vyvodili z neho správny právny záver, s ktorým sa súd stotoţnil.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca v ţalobách poukazuje na to, ţe Š. J.,

poverená ţalobcom spracovávaním podkladov pre odvody daní a poverená vykonávaním

všetkých úhrad pre ţalobcu bola uznaná vinnou zo spáchania trestného činu sprenevery.

Účtovné doklady podľa tvrdenia ţalobcu za obdobie rokov 2003 aţ 2006 zničila. K tomu súd

uviedol, ţe zodpovednosť za plnenie daňových povinností má výlučne daňový subjekt, táto

zodpovednosť je daná objektívne a nemoţno ju prenášať za konanie tretej osoby na štát.

Okrem toho, Š. J. bola právoplatne uznaná vinnou za trestný čin sprenevery, ktorého sa

dopustila prisvojením si finančných prostriedkov ţalobcu, a nie zničením alebo prisvojením si

účtovníctva ţalobcu. K námietke, ţe ţalovaný mal postupovať pri určení výšky dane dohodou

podľa o správe daní a poplatkov v znení neskorších

predpisov alebo ak by k dohode nedošlo, určením dane podľa pomôcok v zmysle § 29 ods. 6

cit. zákona súd uviedol, ţe daňový orgán je iba oprávnený, nie však povinný určiť daň

dohodou alebo pouţiť pomôcky. V tomto prípade mal správca dane k dispozícii evidenciu

DPH ako aj mnoţstvo prvotných dokladov a preto bolo moţné určiť daň na základe

predloţených listín.

Z týchto dôvodov krajský súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia sú vecne

správne, preto ţalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa

(ďalej len „OSP“) tak, ţe neúspešnému

ţalobcovi ich náhradu nepriznal.

III.

Proti uvedenému rozsudku podal ţalobca v zastúpení advokátom včas odvolanie

s odôvodnením, ţe napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

súd neúplné zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, ţe

správny orgán nepostupoval v predmetnom daňovom konaní v súlade so základnými

zásadami daňového konania v zmysle o správe daní a poplatkov

v znení neskorších predpisov, čím bolo porušené právo ţalobcu na správny výber dane.

Ţalovaný správny orgán ani súd nevzali do úvahy, ţe ţalobca z objektívnych dôvodov

nemohol preukázať splnenie podmienky na odpočet DPH v zmysle ustanovení § 49 a § 51

zákona o DPH, pretoţe z dôvodu spáchania trestného činu jeho bývalej zamestnankyne

nedisponuje daňovými dokladmi, ktoré správca dane poţaduje. Odcudzenie účtovných

dokladov Š. J. zhodne potvrdili výpovede viacerých svedkov v trestnom konaní. Pri

4

rekonštrukcii účtovného obdobia za rok 2005 ţalobca zistil, ţe v účtovníctve chýba také

mnoţstvo dokladov, pre ktoré nie je moţné, aby relevantne a objektívne zdokladoval správnu

výšku daňovej povinnosti len na základe tohto účtovníctva. Správca dane tak u dani z príjmov

za rok 2005 pristúpil k dohode o výške dane z príjmov v zmysle ust. § 29 ods. 5 zákona

o správe daní a poplatkov a daňovú povinnosť ţalobcu vypočítal na základe hospodárskych

výsledkov ţalobcu v roku 2006. Ţalobca navrhoval aj u dane z pridanej hodnoty určiť jej

výšku dohodou, pričom navrhol konkrétny spôsob určenia výšky dane, čo ţalovaný

neakceptoval. Ţalobca nepopiera, ţe správca dane nemá zákonnú povinnosť postupovať

v daňovom konaní podľa ust. § 29 ods. 5 a 6 zákona o DPH, ale podľa základných zásad

daňového konania má pri vyţadovaní plnenia povinností daňovými subjektmi pouţiť len také

prostriedky, ktoré ich čo najmenej zaťaţujú a umoţňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň.

Nie je záujmom ţalobcu, aby strata jeho účtovných dokumentov išla na ťarchu štátneho

rozpočtu, chce len určenie primeranej daňovej povinnosti dohodou alebo podľa pomôcok, na

čo má právo v zmysle ust. § 2 ods. 1 a 2 zákona o správe daní a poplatkov. V súčasnosti

vyrubená daňová povinnosť ţalobcu nezohľadňuje dostatočne daň na vstupe, ktorú ţalobca

zaplatil svojim dodávateľom. Ţiadne ustanovenie zákona o správe daní a poplatkov či zákona

o DPH nevylučuje, aby sa dohoda o výške dane či pomôcky pri určovaní správnej výšky dane

nemohli pouţiť aj pri určení správnej výšky daňovej povinnosti pri DPH. Poukázal tieţ na

ustálenú judikatúru českých súdov, z ktorej moţno vyvodiť, ţe ak daňovú povinnosť nemoţno

určiť dokazovaním, môţe správca dane s daňovým subjektom základ dane a daň dohodnúť,

resp. ju stanoviť podľa pomôcok. Ku konštatovaniu ţalovaného, ţe výšku odpočítateľnej DPH

nemoţno určovať dohodou, nakoľko zákon o DPH jednoznačne stanovuje podmienky na

odpočítanie DPH uviedol, ţe ţalovaný nevzal do úvahy špecifikum prípadu, kedy ţalobca

svoju povinnosť nebol schopný splniť z objektívnych dôvodov. Ţalovaný odoprel ţalobcovi

moţnosť pouţitia iných zákonných prostriedkov na správne a úplné zistenie dane, čím bolo

porušené jeho základné právo na správne a úplné zistenie dane v zmysle základných zásad

daňového konania. Len jednoduchou kontrolou dokladov ţalobcu pri daných okolnostiach

nemohol správca dane dôjsť k správnemu a spravodlivému určeniu výšky DPH. Navrhol

preto, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, ţe predmetné rozhodnutia

ţalovaného z 10.3.2009 zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na skutočnosť, ţe ako to vyplýva

z rozsudku Okresného súdu Trnava č. , Š. J. sa dopustila zločinu sprenevery

prisvojením si peňaţných prostriedkov ţalobcu, a nie prisvojením si účtovníctva, alebo inej

dokumentácie ţalobcu. Z výpovedí svedkov jednoznačne nevyplýva, ţe išlo o manipuláciu

5

s účtovnou dokumentáciou ţalobcu, a to práve za rok 2005. Ţalobca má zákonnú povinnosť

uchovávať faktúry neporušené a čitateľné a podľa

v znení neskorších predpisov bol povinný zabezpečiť ochranu účtovnej dokumentácie proti

strate, zničeniu alebo poškodeniu, pričom zodpovednosť za porušenie týchto povinností je

daná objektívne a ţalobcovi nemôţe byť na prospech jeho vlastné porušenie zákona. Pripadnú

škodu môţe vymáhať od toho, kto ju svojim správaním spôsobil, avšak strata dokumentácie

ţalobcu nemôţe ísť v ţiadnom prípade na ťarchu štátneho rozpočtu. Námietky uplatnené

v odvolaní sú zhodné so ţalobnými dôvodmi, preto ţalovaný odkazuje na vyjadrenie

k ţalobám, kde sa s nimi podrobne vysporiadal. Ustanovenie

Zb. nezakladá povinnosť správcu dane takto postupovať, ani nárok daňového subjektu, aby

s ním bola na základe jeho návrhu daň dohodnutá, a uţ vôbec nie na stanovenie obsahu tejto

dohody. V danom prípade mal správca dane k dispozícii evidenciu dane z pridanej hodnoty

ako aj značné mnoţstvo prvotných dokladov, a preto povaţoval za moţné určiť daň na

základe predloţených listín. Ďalej uviedol, ţe pokiaľ ustanovenie

Zb. v znení neskorších predpisov predstavuje rámcovú úpravu procesu dokazovania, osobitný

predpis, v danom prípade v znení neskorších predpisov, predstavuje

špeciálnu úpravu explicitne ustanovujúcu hmotnoprávne podmienky, ktoré je potrebné zo

strany daňového subjektu preukázať, podmienky vzniku práva na odpočítanie dane

a podmienky uplatnenia práva na odpočítanie dane. Ţalovaný preto navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a ţalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle

koncentračnej zásady v rozsahu uvedenom v odvolaní ţalobcu ( s pouţitím

), bez nariadenia pojednávania ( prvá veta ), keď oznámil

verejné vyhlásenie rozsudku na internetovej stránke najvyššieho súdu www.nsud.sk, a na

úradnej tabuli najvyššieho súdu a jednomyseľne dospel k záveru, ţe odvolanie nie je

dôvodné.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na

6

skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu

vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu,

pričom nezistil dôvod, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych

záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch

napadnutého rozsudku, ktoré sú dostatočným východiskom pre vyslovenie výroku rozsudku.

Odvolací súd sa oboznámil s dodatočnými platobnými výmermi Daňového úradu

Trnava zo dňa 22.12.2008 č. /Kotr, č. /Kotr,

č.649/230/108318/08/Kotr, č. /Kotr, č. /Kotr,

č. /Kotr a č. /Kotr, ako aj rozhodnutiami ţalovaného

č. I/227/2263-31175/2009/990271-r, č. I/227/2265-30922/2009/990271-r, č. I/227/2266-

-29012/2009/990271-r, č. I/227/2268-28923/2009/990271-r, č. I/227/2269-

-28813/2009/990271-r, č. I/227/2271-28722/2009/990271-r a č. I/227/2262-

-28021/2009/990271-r zo dňa 10.3.2009 a z ich obsahu zistil, ţe odôvodnenie rozhodnutí

zodpovedá priebehu daňového konania. V dodatočnom platobnom výmere sú riadne ustálené

sporné skutočnosti a správca dane sa s nimi v dostatočnom rozsahu a zrozumiteľne

vysporiadal. Rovnako rozhodnutie ţalovaného ako odvolacieho správneho orgánu spĺňa

zákonné kritériá pre odôvodnenie rozhodnutia, nakoľko je z neho dostatočne zrejmé, ktoré

skutočnosti boli podkladom na jeho vydanie, sú v ňom uvedené právne predpisy, na základe

ktorých ţalovaný rozhodol, ako aj jeho úvahy, ktoré viedli k prijatému záveru.

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona o správe daní

zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní

postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona o správe

daní). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona o správe daní) správca dane postupuje

v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové

konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2

ods. 3 zákona o správe daní), podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy,

a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na

všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Zásada rovnosti (§ 2 ods. 7 zákona o správe daní),

podľa ktorej všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti,

vo svojej podstate vychádza z ústavnej zásady rovnosti účastníkov (

Slovenskej republiky).

7

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, umoţňujúce

zisťovať splnenie tejto povinnosti.

Zásadnou námietkou ţalobcu bolo tvrdenie, ţe bol rozhodnutím a postupom

ţalovaného ukrátený na svojich právach tým, ţe mu bolo odopreté právo na správne a úplné

určenie výšky dane. Tento záver vyvodzuje zo skutočnosti, ţe správca dane ani ţalovaný

nevyuţili moţnosť vyplývajúcu z ustanovenia dohodnúť

výšku dane s daňovým subjektom, prípadne na určenie výšky DPH pouţiť pomôcky, hoci

ţalobca nebol schopný preukázať splnenie podmienok stanovených zákonom o DPH, pretoţe

z dôvodu spáchania trestného činu jeho bývalej zamestnankyne ţalobca nedisponuje

daňovými dokladmi poţadovanými správcom dane.

Odvolací súd sa však stotoţnil s argumentáciou ţalovaného, ţe ţalobca ako účtovná

jednotka a platiteľ dane bol povinný podľa a o dani

z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov viesť a uchovávať záznamy s údajmi

rozhodujúcimi pre správne určenie dane, podľa § 76 ods. 1 a 4 cit. zákona bol povinný

uchovávať faktúry s neporušeným obsahom a čitateľné a podľa § 35 ods. 1 zákona

č. o účtovníctve v znení neskorších predpisov bol povinný zabezpečiť ochranu

účtovnej dokumentácie proti strate, odcudzeniu, zničeniu alebo poškodeniu. Za porušenie

týchto povinností zodpovedá objektívne a z porušenia zákona nemôţe mať prospech, ako to

ţiada v ţalobe. Preto rozhodnutia správcu dane, ktorými vyrubil ţalobcovi rozdiel dane

z pridanej hodnoty za jednotlivé zdaňovacie obdobia, pričom daň určil na základe listín, ktoré

mal k dispozícii, a následné rozhodnutia ţalovaného, ktorými rozhodnutia správcu dane

potvrdil, nemoţno vyhodnotiť ako nezákonné. Daňový subjekt v týchto prípadoch neuniesol

dôkazné bremeno pri preukazovaní vzniku práva odpočítania dane a splnenie podmienok na

uplatnenie odpočítania dane v zmysle ustanovení § 49 a § 51 zákona o DPH, čo ale ani

s prihliadnutím na konkrétne okolnosti nezakladá jeho právo na určenie výšky dane dohodou.

Vzhľadom na uvedené dospel senát najvyššieho súdu k záveru, ţe neboli naplnené ţalobcom

tvrdené odvolacie dôvody, ktoré by zakladali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku

súdu prvého stupňa, preto podľa druhá veta v spojení ,

napadnutý rozsudok krajského súdu ako vo výroku vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.2 a § 142 ods. 1

v spojení s tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, pretoţe

8

ţalobca v odvolacom konaní nebol neúspešný a ţalovaný nemá na ich náhradu zákonný

nárok.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. augusta 2011

JUDr. Zuzana Ďurišová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská