Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sžf/33/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Aleny

Adamcovej, v právnej veci ţalobcu: V., s.r.o., P. X., B., IČO: X., zast. Mgr. F. P.,

advokátom, Advokátska kancelária so sídlom H. X., B., proti ţalovanému: Daňové

riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie

zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/221/16778-19091/2009/990447-r zo dňa 4. februára

2009 a č. I/221/16778-19093/2009/990447-r zo dňa 4. februára 2009, o odvolaní ţalobcu proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. – 72 zo dňa 5. mája 2010,

jednohlasne, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.

– 72 z 5. mája 2010, p o t v r d z u j e .

Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici, po spojení vecí pôvodne

vedených pod sp. zn. a sp. zn. na spoločné konanie

pod sp. zn. , zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutí ţalovaného č. I/221/16778-19091/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009

a č. I/221/16778-19093/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009. Týmito rozhodnutiami

2

ţalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica I

č. /Ška zo dňa 20.3.2008, ktorým správca dane ţalobcovi nepriznal

nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007

v sume 6281,89 € (189 248 Sk) a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 24,96 € (752 Sk)

a rozhodnutie č. /Ška zo dňa 27.2.2008, ktorým správca dane ţalobcovi

nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie

II. štvrťrok 2007 v sume 6299,81 € (189 788 Sk) a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume

7,03 € (212 Sk).

Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, ţe podanie sťaţnosti na Ústavný súd nie

je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá

odkladný účinok vo vzťahu k právoplatnému rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp. zn.

. Podanie sťaţnosti nezakladá dôvod na prerušenie konania v zmysle § 25a

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o správe daní“).

Daňové orgány postupovali správne aj v súvislosti s prebiehajúcim konaním sp. zn.

na Krajskom súde v Bratislave, keďţe správny orgán si o predbeţnej otázke

môţe urobiť úsudok sám alebo dá podnet príslušnému orgánu; v danom prípade podnet nebol

potrebný, keďţe konanie uţ prebiehalo. Zdôraznil, ţe ani prebiehajúce konanie nebolo takou

skutočnosťou, ktorá zakladala povinnosť správcu dane prerušiť konanie a vyčkať na výsledok

konania. Ak aj došlo k začatiu konania o predbeţnej otázke na príslušnom orgáne, správca

dane má podľa § 25a ods. 1 zák. o správe daní len moţnosť konanie prerušiť, pričom jeho

postup vţdy závisí od okolností konkrétneho prípadu. Krajský súd ďalej uviedol, ţe správca

dane nepochybil, ak v danom prípade konanie neprerušil, a to aj s prihliadnutím

na skutočnosť, ţe Okresný súd Bratislava V právoplatne rozhodol o tom, ţe uznanie dlhu

zo dňa 10.1.2001 je neplatným právnym úkonom, pričom tento právny úkon úzko súvisí

s ďalším právnym úkonom uznania dlhu obsiahnutého v notárskej zápisnici č. N 130/2001,

NZ 116/2001 zo dňa 29.5.2001. Keďţe sa nejednalo o prípady, kedy si správca dane nemôţe

o predbeţnej otázke urobiť úsudok sám (§ 26 ods. 2 zák. o správe daní), nepochybil,

ak si o danej otázke urobil úsudok sám. Právoplatné rozhodnutie, ktoré záviselo od posúdenia

predbeţnej otázky moţno napadnúť návrhom na obnovu konania v prípade, ak by príslušný

orgán o nej rozhodol inak (§ 51 ods. 1 písm. c/ zák. o správe daní). Krajský súd poukázal,

ţe ako predbeţná otázka v predmetnom konaní bola riešená neplatnosť právnych úkonov

obsiahnutých v notárskej zápisnici, ohľadom ktorých sa vedie aj osobitné súdne konanie

3

na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. . Jedná sa o právne úkony súvisiace

s uznaním dlhu zo dňa 10.1.2001 S. v SR voči spoločnosti T., s.r.o. vo výške 40 000 000 Sk,

o ktorom uţ bolo právoplatne rozhodnuté, ţe sa jedná sa o právny úkon neplatný od počiatku.

Podľa názoru krajského súdu je neplatný aj právny úkon – zmluva o prevzatí dlhu zo dňa

14.2.2001, v zmysle ktorej dlh prevzalo ako nový dlţník Z. v SR od dlţníka S. v SR, ako

jediného spoločníka spoločnosti S., s.r.o., keďţe táto obchodná spoločnosť bola uţ

zaniknutým právnym subjektom. Vzhľadom k tomu, ţe spoločnosť T., s.r.o. sa nestala

vlastníkom predmetnej pohľadávky, ţalobca prijaté sluţby sprostredkovateľskej

a poradenskej činnosti nepouţil a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím

nebola splnená podmienka o dani z pridanej

hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zákon o DPH“). Ţalobcovi

nevznikol nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom V.,

s.r.o. za sprostredkovateľské a poradenské sluţby pri odkúpení pohľadávky od spoločnosti T.,

s.r.o., keďţe táto spoločnosť nebola vlastníkom predmetnej pohľadávky, a teda nemohla

ţalobcovi postupovať jej časť. Krajský súd taktieţ uviedol, ţe nepovaţoval za potrebné

dokazovanie doplniť vypočutím správcu konkurznej podstaty, oboznámením sa s obsahom

spisu konkurzného súdu na ozrejmenie otázky uplatnenej pohľadávky v konkurznom konaní,

či pohľadávka bola zistená, v lehote popretá, na preukázanie tvrdenia ţalobcu, ţe závery

daňových orgánov o tom, ţe spoločnosť T., s.r.o. nie je vlastníkom predmetnej pohľadávky

nie je správny. Tieto skutočnosti boli dostatočne ozrejmené, sporný bol právny záver

vyplývajúci zo zistených skutkových okolností. Pri uplatňovaní daňových predpisov sa berie

do úvahy vţdy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre

určenie alebo vybratie dane. Rozhodujúcim je posúdenie ekonomického charakteru

jednotlivých plnení identifikovaných ako zdaniteľné plnenie, ktoré sú obsahom právneho

úkonu a súvisia s kauzou právneho úkonu (bezprostredným hospodárskym cieľom, pre ktorý

záväzok vznikol). Z daňového hľadiska je kauza významnejšia ako samotný typ právneho

úkonu a rozhodujúcim je zistenie, či došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia. Ţalobca

v konaní nepreukázal presvedčivo kauzu právneho úkonu, ktorý je titulom na uskutočnenie

zdaniteľného plnenia, nepreukázal aký hospodársky cieľ sledovalo údajne poskytnuté plnenie

– sprostredkovateľské a poradenské sluţby v obchodnej transakcii. Naopak, poskytnuté

plnenie vykazuje známky zdanlivého a fiktívneho obchodu uzavretého medzi

zainteresovanými obchodnými subjektmi personálne prepojenými Ing. I. K. Poskytovateľ

poradenských a sprostredkovateľských sluţieb, V., s.r.o. v čase uzavretia obchodnej zmluvy

a údajného poskytnutia plnenia na základe tejto zmluvy, nemal v zmysle zápisov

4

v obchodnom registri oprávneného zástupcu konať za túto obchodnú spoločnosť, pričom

následne zanikla. Krajský súd tieţ poukázal, ţe rovnaké poradenské sluţby poskytla táto

obchodná spoločnosť ţalobcovi (ako aj iným právnickým osobám) ohľadom kúpy časti z tej

istej pohľadávky od spoločnosti T., s.r.o., pričom ţalobca uţ na základe predchádzajúcej

poradenskej sluţby mal a mohol získané poznanie z tejto poradenskej činnosti v obchodnom

prípade prebiehajúcom za rovnakých podmienok vyuţiť. Opätovné poradenské sluţby

ohľadom toho istého obchodného prípadu o kúpe ďalšej časti tej istej pohľadávky vzbudzujú

pochybnosti o potrebe prijať tie isté poradenské sluţby a zaplatiť za ne odplatu fakturovanú

faktúrami, z ktorých ţalobca uplatnil odpočítanie dane.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote ţalobca odvolanie domáhajúc

sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne prerušenia

konania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „“). Ţalobca uviedol,

ţe spoločnosť T., s.r.o. je vlastníkom predmetnej pohľadávky, ktorú skutočnosť potvrdzuje

notárska zápisnica č. N 130/2001, zo dňa 29.5.2001. Daňové orgány ani súd

nemôţu tvrdiť opak, pokiaľ o tom nebude právoplatne rozhodnuté, keďţe notárska zápisnica

je verejnou listinou. Verejná listina potvrdzuje, ţe ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu,

ktorý listinu vydal, aţ do doby, kým nie je preukázaný opak, ako aj pravdivosť toho, čo je

v listine osvedčené alebo potvrdené, skúma sa len jej pravosť, t.j. či pochádza od orgánu,

ktorý ju vydal. Pokiaľ ide o jej pravdivosť, povaţuje sa automaticky za pravdivú, pokiaľ nie je

právoplatným rozhodnutím súdu preukázaný opak. Poukázal, ţe neexistuje ţiadne právoplatné

súdne rozhodnutie, ktoré by notársku zápisnicu č. N 130/2001, zo dňa

29.5.2001 vyhlasovalo za neplatnú, teda táto listina je stále platná a povaţuje sa za pravdivú

čo do jej obsahu. Rovnako je tieţ vykonateľným exekučným titulom a má rovnakú právnu

silu ako právoplatné súdne rozhodnutie. Ţalobca uviedol, ţe je nemysliteľné, aby súd, ktorý

nerozhoduje o platnosti notárskej zápisnice ako právneho úkonu, prijal nezákonnú domnienku

ţalovaného o neplatnosti tohto úkonu a na tomto nepodloţenom tvrdení vydal iné súdne

rozhodnutie. Zo strany krajského súdu šlo o účelové konanie s cieľom rozhodnúť

v neprospech ţalobcu. Z toho dôvodu súd ani nevykonal ďalšie dôkazy (výsluch

navrhovaného svedka, obsah spisu konkurzného súdu). Súd uviedol, ţe T., s.r.o. nie je

vlastníkom pohľadávky len na základe tvrdenia ţalovaného, ktoré je jeho vlastnou právnou

úvahou a nerešpektoval to, ţe existuje verejná listina s právnou silou právoplatného súdneho

rozhodnutia, ktorá jednoznačne preukazuje, ţe spoločnosť T., s.r.o. vlastníkom predmetnej

5

pohľadávky je. Súd by pri poţadovanom doplnení dokazovania zistil, ţe predmetná

pohľadávka bola riadne uplatnená v konkurznom konaní, v zákonom stanovenej lehote na

popretie pohľadávok popretá nebola, a preto sa v zmysle zákona o konkurze a vyrovnaní

povaţuje za zo zákona zistenú pohľadávku. Krajský súd v napadnutom rozsudku

nerešpektoval skutočný a aktuálny právny stav veci, ale vychádzal z vlastnej úvahy o tom,

ako dopadne ešte nerozhodnuté konanie prebiehajúce na inom súde, preto je rozsudok

nezákonný a predčasný. Ţalobca ďalej navrhol prerušenie konania a obrátenie sa na Súdny

dvor Európskej únie, nakoľko napadnutý rozsudok je v rozpore so Smernicou Rady č.

2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, a to najmä

s jej článkom 167 a nasl. (predtým čl. 17 Šiestej smernice). Vnútroštátne daňové orgány nie

sú oprávnené zadrţiavať resp. neuznať nárok na odpočet DPH z titulu, ţe prijatím

sprostredkovateľskej činnosti ţalobcom, ktorá v zmysle uvedenej smernice podlieha reţimu

DPH, mu nevznikol nárok na odpočítanie dane z tejto prijatej sluţby, z dôvodu, ţe niekoľko

rokov po poskytnutí sluţby bol predmet sluţby spochybňovaný. V čase poskytnutia

sprostredkovateľskej sluţby predmet sluţby preukázateľne existoval a existuje aj doposiaľ.

Svojvoľná úvaha súdu o vlastníctve postupovaného predmetu sprostredkovateľskej sluţby

nemôţe mať ţiadny vplyv na poskytnutie sprostredkovateľskej sluţby. Táto bola ţalobcovi

dodaná, predmet sprostredkovateľskej sluţby bol ţalobcovi postúpený a neskorší vývoj vo

veci nemoţno spájať s dodanou sprostredkovateľkou sluţbou.

K podanému odvolaniu za písomným podaním zo dňa 7.7.2010 vyjadril ţalovaný

tak, ţe ţalobca zotrval na námietkach, s ktorými sa ţalovaný uţ vysporiadal v odôvodnení

preskúmavaných rozhodnutí a vo vyjadrení k ţalobe. Preto uviedol, ţe sa stotoţňuje

so závermi krajského súdu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( veta prvá

v spojení s ), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu

predchádzalo (podľa veta prvá v spojení s a nasl. ) a dospel

k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nemoţno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia

odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia vety prvej , s tým, ţe deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na

internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol

verejne vyhlásený dňa 4. augusta 2011 ( a ).

6

Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie rozhodnutí Daňového

riaditeľstva SR č. I/221/16778-19091/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009 a č. I/221/16778-

-19093/2009/990447-r zo dňa 4.2.2009, ktorými ţalovaný potvrdil horeoznačené rozhodnutia

správcu dane, ktorými správca dane nepriznal ţalobcovi nadmerný odpočet uvedený

v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie zdaňovacie obdobie I. a II. štvrťrok 2007 a určil

mu vlastnú daňovú povinnosť z dôvodu nesplnenia podmienky ust. § 49 ods. 2 písm. a/

a posúdenie, či tieto rozhodnutia neboli vydané v rozpore

s ust. § 25a zákona o správe daní a teda či neboli vydané predčasne.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Podľa správca dane môţe konanie prerušiť, najmä

ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 2 zákona o správe daní správca dane môţe konanie prerušiť najdlhšie

na dobu 30 dní, ak to z dôleţitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je

ukončené konanie o predbeţnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia, môţe správca dane túto lehotu primerane predĺţiť, najdlhšie však

na čas, kým sa rozhodne o predbeţnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej

na vydanie rozhodnutia.

Podľa § 25a ods. 4 zákona o správe daní správca dane pokračuje v konaní z vlastného

podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekáţky, pre ktoré sa konanie

prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca

dane písomne oznámi účastníkom konania.

Podľa § 26 ods. 1 zákona o správe daní ak sa v daňovom konaní vyskytne otázka,

o ktorej uţ právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím

viazaný. Inak si môţe správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať príslušnému

orgánu podnet na začatie konania.

7

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení ako aj z obsahu administratívneho

i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom ţalovaného i krajského súdu

uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalovaného ani zo strany

správcu dane nedošlo k porušeniu procesných ustanovení, keď ţalovaný ani správca dane

nevyhoveli ţiadosti ţalobcu o prerušenie konania z dôvodu, ţe spoločnosť T., s.r.o., podala

na Ústavnom súde Slovenskej republiky sťaţnosť pre porušenie jej práv ako vedľajšieho

účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V č. k. . Podľa názoru

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského súdu podanie sťaţnosti

na Ústavný súd Slovenskej republiky nie je riadnym ani mimoriadnym opravným

prostriedkom v rámci správneho súdnictva a nemá odkladný účinok ohľadom vyššie

označeného právoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava V, a preto konanie pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky nezakladá dôvod na prerušenie konania v zmysle §

25a zákona o správe daní. Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v zmysle

ustanovenia § 25a zákona o správe daní, môţe správca dane konanie prerušiť, najmä

ak sa začalo konanie o predbeţnej otázke. V danom prípade takáto situácia nenastala.

Za predbeţnú otázku v danom prípade moţno povaţovať posúdenie platnosti právneho úkonu

uznania dlhu zo dňa 10.1.2001 S. v SR voči spoločnosti T., s.r.o., vo výške 40 000 000 Sk.

Vzhľadom k tomu, ţe o tejto predbeţnej otázke uţ bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom

Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 16.10.2006 tak, ţe súd rozhodol, ţe

vyššie označený právny úkon uznania dlhu je neplatný od počiatku, bol správca dane týmto

rozhodnutím súdu v zmysle § 26 zákona o správe daní viazaný. Taktieţ nedošlo zo strany

ţalovaného ani správcu dane k porušeniu procesných ustanovení, ak daňové orgány

neprerušili daňové konanie z dôvodu vyriešenia otázky zastupovania spoločnosti V., s.r.o.,

pretoţe táto otázka je v danom prípade právne bezvýznamná. Z uvedeného dôvodu Najvyšší

súd Slovenskej republiky zastáva názor, ţe napadnuté rozhodnutia ţalovaného nie sú vydané

predčasne a ani v rozpore s ustanovením § 25a a § 26 zákona o správe daní.

Podľa (v znení rozhodnom pre posúdenie danej

veci) právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto

tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.

8

Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ

s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň:

a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo

majú byť platiteľovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a sluţieb dodaných s inštaláciou alebo montáţou

dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2

aţ 4,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11,

d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

v ustanovení viaţe nárok platiteľa na

odpočet dane z tovarov alebo sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ,

ak daň bola voči nemu uplatnená iným platiteľom.

Vznik nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2

zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutie spočíva

v tom, ţe platiteľ má nárok na odpočet dane iba pri tých zdaniteľných plneniach, ktoré pouţije

na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom

v tuzemsku z tovarov alebo sluţieb. Daňový doklad deklaruje, ţe došlo k zdaniteľnému

plneniu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová

povinnosť a druhému nárok na odpočet dane. Daňový doklad odzrkadľuje všetky skutočnosti

súvisiace s týmto zdaniteľným plnením, a preto nemoţno ho iba stotoţňovať s faktúrou

zaloţenou na pochybnej resp. spornej zmluve. Daňový doklad spôsobilý k odpočtu musí

obsahovať predpísané náleţitosti a musí ho vydať platiteľ, a to konkrétna fyzická alebo

právnická osoba, ktorá spĺňa atribúty platiteľa dane z pridanej hodnoty.

Vychádzajúc zo zhora uvedeného vrátane citovaných zákonných ustanovení, ako

aj z obsahu administratívneho i súdneho spisu moţno sa stotoţniť s právnym názorom

daňových orgánov i krajského súdu uvedeným v odôvodnení napadnutých rozhodnutí

ţalovaného aj v odôvodnení napadnutého rozsudku, ţe zo strany ţalobcu nedošlo

k preukázaniu splnenia podmienky odpočtu dane podľa ustanovenia § 49 ods. 2 písm. a/

zákona o DPH v znení účinnom v čase rozhodnom pre preskúmavané rozhodnutia.

9

Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zhodne s názorom krajského

súdu ako aj ţalovaného, spoločnosť T., s.r.o. nebola vlastníkom pohľadávky v nominálnej

hodnote 37 437 866 Sk prihlásenej konkurznou prihláškou č. podanou na

Krajskom súde v Bratislave dňa 25.1.2002 voči Z. v SR, ktoré prevzalo dlh od S. v SR

zmluvou o prevzatí dlhu zo dňa 14.2.2001, keďţe právny úkon uznanie dlhu zo dňa 10.1.2001

S. v SR voči spoločnosti T., s.r.o. je podľa vyššie označeného rozsudku Okresného súdu

Bratislava V neplatný od samého začiatku. Vzhľadom k tomu ţe spoločnosť T., s.r.o. sa

nestala vlastníkom pohľadávky prihlásenej do konkurzu, ţalobca napriek predloţeným

daňovým dokladom (faktúram č. X., interné číslo D. zo dňa 31.3.2007 a č. X., interné číslo D.

zo dňa 15.4.2007 za sprostredkovateľské a poradenské sluţby poskytnuté pri obchodnom

prípade “H. M.“) prijaté sluţby sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti nepouţil

a nepouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, čím nebola splnená podmienka § 49 ods.

2 písm. a/ zákona o DPH.

Okrem toho v preskúmavaných veciach nebolo moţné ponechať bez povšimnutia,

ţe ţaloba ţalobcu neobsahuje ţiadne skutočnosti, z ktorých by bolo moţné vyvodiť

nezákonnosť rozhodnutí ţalovaného. Ţalobca v súdnom konaní v zákonnej lehote na podanie

ţaloby neuviedol nijaké skutočnosti a dôkazy, s ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal

ţalovaný vo svojich rozhodnutiach. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia a uvedené

skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, ţe v preskúmavanej veci daňové orgány skutkový

stav veci zistili v dostatočnom rozsahu a zo svojich zistení vyvodili správny právny záver.

Odvolací súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých správnych rozhodnutí ( ),

v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutia správneho orgánu alebo

jeho postup nie sú v súlade so zákonom.

Odvolací súd zistil, ţe dôvody uvádzané ţalobcom nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal

a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náleţite aj odôvodnil a s ktorými

sa odvolací súd v zmysle v celom rozsahu stotoţnil.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu v súlade s ust. ako vecne správny potvrdil.

10

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

a tak, ţe ţalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal

úspech, ich náhradu nepriznal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.

V Bratislave 4. augusta 2011

JUDr. Eva Babiaková, CSc., v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia :

Dagmar Bartalská