Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
003/382172.eed6af.pdf
PDF · 142.84 KB
No categories available
6Tost/23/2011
N a j v y š š í s ú d 6 Tost 23/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana
Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Pavla Farkaša na neverejnom
zasadnutí konanom 8. augusta 2011 v Bratislave v konaní o európskom zatýkacom rozkaze
o sťažnosti vyžiadanej osoby P. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 15. júla 2011, sp. zn. 4 Ntc 5/2011, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sťažnosť vyžiadanej osoby P. Z. s a z a m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Predseda senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici na základe návrhu prokurátora
krajskej prokuratúry z 15. júla 2011, sp. zn. 2 KPt 57/2011, uznesením z 15. júla 2011, sp. zn.
4 Ntc 5/2011, rozhodol o tom, že podľa § 15 ods. 2 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom
zatýkacom rozkaze (ďalej len „zákon o EZR“) berie zadržaného P. Z., nar. X., trvale bytom
H., aktuálne bytom K., občana Slovenskej republiky do predbežnej väzby s tým,
že táto mu začala plynúť 15. júla 2011 od 13.30 hod. a bude sa vykonávať v Ústave na výkon
väzby Banská Bystrica.
Proti tomuto uzneseniu zahlásil vyžiadaný P. Z. hneď po jeho vyhlásení sťažnosť,
ktorú neskôr aj písomne zdôvodnil, a to tak prostredníctvom svojho obhajcu ako aj vlastným
písomným podaním (č. l. 18, 20 – 21, 35 spisu).
Upozornil pritom predovšetkým na tú skutočnosť, že zmyslom predbežnej väzby
v zmysle § 15 ods. 1 zákona o EZR je zabezpečiť zadržanú osobu na účely ďalších úkonov
(podobne § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.), čo však podľa jeho názoru v danom prípade
nie je nutné. Je si vedomý toho, že ho v Českej republike v konaní vedenom pod sp. zn.
4 T 40/2007, odsúdili na 1 rok odňatia slobody, no žiadna výzva na nastúpenie jeho výkonu
mu nebola doručená. Zároveň mu ale bol uložený aj trest vyhostenia na 5 rokov, ktorý
mu začal plynúť okamžite. V dôsledku toho nesmie teda od 16. augusta 2007 vstúpiť
na územie Českej republiky bez toho, aby porušil zákon. Nikdy nemal v úmysle sa vyhýbať
výkonu trestu odňatia slobody, avšak s ohľadom na vyššie uvedené ho chcel nastúpiť
až po uplynutí doby vyhostenia. V súčasnej dobe sa zdržiava na adrese K., kde žije spolu
so svojou družkou a jej synom a preberá tam aj zásielky. Má tiež vyživovaciu povinnosť
voči maloletej dcére M. M., nar. X..
Ako zdôraznil ďalej, z dôvodov vyššie uvedených má za to, že jeho vzatie do väzby
je neopodstatnené, pričom zároveň čestne vyhlasuje, že po uplynutí trestu vyhostenia
na výkon trestu odňatia slobody do Českej republiky nastúpi.
Spisový materiál v posudzovanej veci bol prostredníctvom Krajského súdu v Banskej
Bystrici 2. augusta 2011 predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky za účelom
rozhodnutia o sťažnosti vyžiadaného.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia ako aj konanie tomuto výroku predchádzajúce
a zistil, že sťažnosť vyžiadanej osoby P. Z. nie je dôvodná.
Z predmetného spisu vyplýva, že 25. januára 2010 bol pod sp. zn. 4 T 40/2007
Okresným súdom v Olomouci, Česká republika, vydaný európsky zatýkací rozkaz na P. Z.,
štátneho občana Slovenskej republiky, a to za účelom jeho vydania na výkon trestu odňatia
slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu
v Olomouci zo 16. mája 2007, sp. zn. 4 T 40/2007, právoplatným 16. augusta 2007,
pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr. zák. Českej republiky a trestný čin útoku
na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. Českej republiky.
Na základe vyššie citovaného európskeho zatýkacieho rozkazu bol P. Z. v súlade
s ustanovením § 13 ods. 1 zákona o EZR zadržaný 15. júla 2011 o 13.30 hod. v K.
príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Banská Bystrica – východ, pričom ešte v ten istý deň
podal prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici
návrh na jeho vzatie do predbežnej väzby. Na podklade tohto návrhu vydal potom predseda
senátu uvedeného súdu po predchádzajúcom výsluchu vyššie menovaného napadnuté
uznesenie.
Opatrením predsedu senátu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. júla 2011, sp. zn.
4 Ntc 5/2011, bol vyžiadanému P. Z. v danej veci za obhajcu ustanovený JUDr. Ing. B. P.,
PhD.
Podľa § 13 ods. 1 zákona o EZR príslušníci Policajného zboru zadržia osobu, ktorej
prítomnosť bola zistená na území Slovenskej republiky a na ktorú bol vydaný európsky
zatýkací rozkaz alebo vyhotovený záznam podľa § 3 písm. l/ a jej zadržaniu nebráni prekážka
podľa § 12. Príslušníci Policajného zboru oboznámia zadržanú osobu s dôvodmi jej zadržania
a poučia ju o práve zvoliť si obhajcu a o práve na tlmočníka. O zadržaní osoby informujú
bezodkladne prokurátora príslušného podľa § 11 ods. 1. Prokurátor o zadržaní vyžiadanej
osoby na území Slovenskej republiky informuje bezodkladne justičný orgán štátu pôvodu.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o EZR je na začatie konania o európskom zatýkacom
rozkaze príslušná krajská prokuratúra, v ktorej obvode bola vyžiadaná osoba zadržaná alebo
jej bola inak obmedzená osobná sloboda.
Podľa § 13 ods. 2 zákona o EZR ak prokurátor do 48 hodín od zadržania neprepustí
zadržanú osobu, podá v tejto lehote súdu návrh na jej vzatie do predbežnej alebo vydávacej
väzby, ku ktorému pripojí európsky zatýkací rozkaz, alebo ak ten nie je k dispozícii, záznam;
záznam má do doručenia európskeho zatýkacieho rozkazu rovnaké účinky ako európsky
zatýkací rozkaz. Ak prokurátor osobu prepustí, informuje o tom útvar SIRENE; ak tento útvar
nie je príslušný konať, postúpi informáciu útvaru INTERPOL.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o EZR je účelom predbežnej väzby zabezpečiť prítomnosť
zadržanej osoby na území Slovenskej republiky, pokým orgán štátu pôvodu, ktorý má záujem
na jej vydaní, nepredloží originál európskeho zatýkacieho rozkazu s prekladom do štátneho
jazyka, ak sa preklad vyžaduje.
Podľa § 15 ods. 2 zákona o EZR sudca krajského súdu rozhodne do 48 hodín
od odovzdania zadržanej osoby o návrhu prokurátora na jej vzatie do predbežnej väzby.
Ak v čase rozhodovania o predbežnej väzbe nie je k dispozícii európsky zatýkací rozkaz,
rozhoduje na návrh prokurátora, ku ktorému je pripojený záznam podľa § 3 písm. l/. Dôvodmi
väzby podľa všeobecného predpisu o trestnom konaní nie je pritom viazaný. Ak sudca
v uvedenej lehote zadržanú osobu nevezme do predbežnej väzby, prepustí ju na slobodu.
Podľa § 15 ods. 3 zákona o EZR je na konanie podľa odseku 1 príslušný krajský súd,
ktorému prokurátor príslušný podľa § 11 predložil návrh na rozhodnutie o predbežnej väzbe.
Podľa § 14 ods. 1 zákona o EZR v konaní o európskom zatýkacom rozkaze musí mať
vyžiadaná osoba obhajcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky s prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti
a citované zákonné ustanovenia po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel
k takému záveru, že krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď vzal
vyžiadaného P. Z. do predbežnej väzby. I on považuje totiž v danom prípade takýto postup
za opodstatnený.
Čo sa týka potom odôvodnenia napadnutého uznesenia, tak toto považuje taktiež
za správne, a preto sa naň v zásade v podrobnostiach odvoláva. Zároveň však považuje
za potrebné dodať i to, že námietky vyžiadaného týkajúce sa mu údajne nedoručenej výzvy
na nastúpenie výkonu trestu odňatia slobody zo strany Českej republiky, ako aj ním uvádzaná
vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére sú z pohľadu rozhodovania o predbežnej väzbe
irelevantné.
Z dôvodov vyššie uvedených preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak,
ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.
V Bratislave 8. augusta 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová