Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoP-63-2021.pdf
PDF · 108.41 KB
Case nature
Subarea
15CoP/63/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: R. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny R., dieťa rodičov: matka M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX C. C., t. č. bytom: Q. XXX, XXX XX S. V., W. XX, štátna občianka SR, zastúpená: AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., IČO: 50 71 1 776, so sídlom M. R. Štefánika 25, 036 01 Martin, a otca M. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXX/XX, XXX XX C., štátny občan SR, zastúpený: JUDr. Ladislav Faludi, advokát so sídlom 9. mája 20, 985 59 Vidiná, IČO: 45018821, o návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec zo dňa 10. novembra 2021, č. k.: 5P/74/2021 - 16, takto
rozhodol:
I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým uznesením rozhodol, že návrh otca o nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že otec dieťaťa sa návrhom doručeným dňa 5. novembra 2021 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd maloletú zveril do jeho osobnej starostlivosti do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. 3. V návrhu tvrdil, že od roku 2005 žije v W. s matkou maloletej, ktorá má trvalý pobyt na B.. Po zoznámení sa s matkou maloletej v roku 2016 spolu žili v podnájme asi 4 roky, po roku spolužitia kúpili byt, na ktorom sa finančne nepodieľal z dôvodu osobného bankrotu. S maloletou je na materskej dovolenke, lebo matka sa chcela vrátiť do práce, začal pracovať aj na čiastočný úväzok a popri tom sa staral o maloletú, nakoľko matka prichádzala z práce neskoro unavená, o maloletú sa takmer nezaujímala. Dňa 13. mája sa s matkou rozhodli, že navštívia rodiny na B., pričom sa dohodli, že po 2 týždňoch sa vrátia spolu do W.. Nakoľko matka je pracovne vyťažená, dohodli sa, že zostane s maloletou na B., kde má rodinné zázemie. Matka maloletú na B. navštívila od 13. mája 2021 tri až štyrikrát. Nakoľko 3. júla 2021 mu zomrel strýko, ktorý na B. nemal žiadnu rodinu, musel sa postarať o pohreb, zároveň mal zdravotné problémy aj on, požiadal matku, aby zostala na B. a pomohla postarať sa o maloletú. Všimol si, že táto sa nevie plnohodnotne o ňu postarať. Otec následne konštatoval, že vzhľadom na dlhodobejšie odlúčenie začal pociťovať odlúčenie od matky maloletej, pričom dňa 30. júla 2021 ju požiadal o ruku, súhlasila, mali sa zobrať, po 24. septembri 2021 sa však pohádali pre finančné nezrovnalosti, v dôsledku čoho mu matka maloletej vrátila prsteň a odišla do W.. Následne mu navrhla, že 6. novembra 2021 príde autom z W., spoločne sa vrátia do W., kde skúsia spolu žiť. Následne z rozhovoru s matkou maloletej vyplynulo, že si neželá, aby sa vrátil do bytu a považoval to len za zámienku, aby si mohla maloletú zobrať sebou bez jeho vedomia a súhlasu. Nakoľko sa o maloletú stará a matka nemá vytvorený k maloletej vzťah, vyslovil obavu, že matka sa nebude vedieť o maloletú postarať.
4. Súd konštatoval, že navrhovateľ návrh vo veci samej nepodal. Súd dospel k záveru, že navrhovateľ označil existenciu právneho vzťahu účastníkov, neosvedčil však, že právne vzťahy medzi nimi si vyžadujú nevyhnutnú úpravu pomerov nariadením neodkladného opatrenia. Nepovažoval za splnenú podmienku naliehavého právneho záujmu, keď navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal také významné okolnosti, ktoré by odôvodňovali bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôraznil, že inštitút neodkladného opatrenia v danej situácii nie je vhodným opatrením, keď je potrebné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie za účelom zistenia čo najvhodnejšieho výchovného prostredia maloletého dieťaťa, čo nemožno vykonať v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľovi tak nič nebráni, aby sa obrátil s návrhom na súd vo veci samej. Súd nemal preukázané, že by matka maloletej nejakým spôsobom ohrozovala život a zdravie maloletého dieťaťa. Zároveň rozhodol o trovách konania podľa § 52 CMP, aplikoval § 325 ods. 1, § 326 ods. 1, 2 a § 367 ods. 1 CSP. 5. Proti rozhodnutiu sa odvolal otec. Rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo aby zmenil rozhodnutie a návrhu vyhovel s poukazom na preukázanie naliehavosti bezodkladnej úpravy pomerov ako aj s poukazom na potrebu ochrany práv a oprávnených záujmov občana SR vecne a miestne príslušnými súdmi pri zachovaní zásady litispendencie. 6. Poukázal na ustanovenie § 35 Zákona o rodine vo vzťahu k rozporu rodičov ohľadom vysťahovania maloletého dieťaťa do cudziny. Nestotožnil sa so závermi okresného súdu, nakoľko vo svojom návrhu riadne identifikoval svoju obavu o únos maloletej dcéry mimo územia SR. Dnes je evidentné, že matka maloletej bez vybudovaného vzťahu s maloletou je pripravená odviesť maloletú do zahraničia zneužívajúc a ohýbajúc inštitúty medzinárodného práva, najmä inštitút obvyklého pobytu maloletého dieťaťa. Uviedol, že otec ako aj matka, ale aj maloleté dieťa sú občanmi Slovenskej republiky, otec s trvalým pobytom na adrese F. XXX/XX, C., matka s trvalým pobytom C., C. C., časť F., na ktorej adrese má trvalý pobyt aj maloletá. Matka maloletej po ukončení materskej dovolenky aj s poukazom na potrebu kariérneho rastu a pracovné vyťaženie prenechala výchovu na otca, pričom maloletá vzhľadom na osobnú starostlivosť 24 hodín počas siedmich dní si vybudovala silné puto. Matka pre svoje pracovné vyťaženie nemala čas otcovi maloletej pomáhať s osobnou starostlivosťou, čo vyústilo k rozhodnutiu oboch rodičov vrátiť sa k rodičom na B.. Rodičia sa dohodli, že otec vzhľadom na pracovnú vyťaženosť matky maloletej zostal s ňou na B. u svojich rodičov, čo potvrdzuje aj to, že maloletá neopustila územie SR viac ako 7 mesiacov. Počas celej doby si matka maloletej našla čas a prejavila záujem o stretnutie až šesťkrát, pričom maloletú si päťkrát zobrala k svojim rodičom do C. C., jedenkrát si ju zobrala na dovolenku na 2 týždne. Matka poberala rodičovský príspevok, ktorý nemala potrebu preposlať, keďže on sa o maloletú staral. Matka pod zámienkou spoločného návratu do W. otca presvedčila, aby jej dcéru odovzdal 6. novembra 2021, matka do W. odcestovala s maloletou sama. Matka podala návrh na vydanie predbežného opatrenia 15. 11. 2021, ktorý adresovala na Obvodný súd Praha 10. Ten rozhodol uznesením, sp. zn. 25Nc/9006/2021-58 z 19. 11. 2021, ktorý nariadil predbežné opatrenie a maloletú zveril matke a otca zaviazal odovzdať dieťa v mieste obvyklého pobytu maloletej, a to S. V. a zároveň upravil styk otca s maloletou. Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie. Matka bez akejkoľvek predchádzajúcej dohody a bez vytvorenia vhodných materiálnych podmienok a garancie osobnej starostlivosti na základe nepravdivých tvrdení založila právomoc súdov Českej republiky. Nie je v záujme maloletého dieťaťa uvedený postup zo strany matky, ktorá je workoholik, nie je zvyknutá na maloletú ani na potrebu výkonu osobnej starostlivosti primerane veku maloletého dieťaťa. 7. Nakoľko návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol súdom prvej inštancie zamietnutý, odvolací súd podľa §329 ods. 1 CSP umožnil matke vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka vo vyjadrení zo dňa 13. januára 2022 žiadala napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne. Správne súd postupoval, keď dospel k záveru, že neexistuje naliehavá potreba operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a nie je možné ju vyriešiť až rozhodnutím vo veci samej, kedy je potrebné prihliadať na záujem maloletého dieťaťa. Táto argumentácia prvostupňového súdu o dominantnosti záujmu maloletého dieťaťa pri riešení tejto otázky sa javí byť ako plne dôvodná, vychádzajúca z prvoradého účelu týchto ustanovení u maloletých detí sledovať a skúmať pomery, ktoré budú pre maloleté dieťa najvhodnejšie. Táto rozhodujúca otázka si však vyžaduje rozsiahle monitorovanie všetkých podmienok určenia najvhodnejšieho výchovného prostredia, čo zjavne nie je možné uskutočniť iba osvedčením danosti práva, kedy by boli záujmy maloletého dieťaťa vystavené riziku zvolenia nevhodného výchovného prostredia pre maloleté dieťa. 8. Súd rešpektoval to, že rozhoduje takúto vážnu otázku, ktorá môže mať dopad na zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a prihliadajúc na to, že rozhodujúcim pri právnom posúdení tejto veci vydania neodkladného opatrenia je záujem maloletého dieťaťa, sa potom javí byť argumentácia prvostupňového súdu, že je nevyhnutné vykonať rozsiahlejšie dokazovanie o všetkých podmienkach
tak na strane matky ako aj na strane otca mal. dieťaťa, čo by bolo zmarené vydaním neodkladného opatrenia. Tak isto konštatovanie prvostupňového súdu, že navrhovateľ riadne nepreukázal potrebu okamžitého zásahu súdu do pomerov účastníka konania je hodnotenie zákonné, majúce oporu vo vyššie uvedených ustanoveniach ako CSP tak i CMP. Splnenie otázky naliehavého právneho záujmu otca ako nedostatočné bolo taktiež správne právne posúdené, lebo tvrdenia otca mal. dieťaťa neobsahovali tak významné okolnosti a dôkazy, ktoré by otec osvedčil a ktoré by mali viesť súd k bezodkladnej úprave pomerov účastníkov nariadením neodkladného opatrenia. Takto vydané rozhodnutie čo do zamietnutia návrhu otca o nariadenie neodkladného opatrenia je preto zákonné, keď súd rozhodol, že návrh otca zamieta. 9. Matka zdôraznila, že jej prioritným záujmom je dosiahnuť najvhodnejšie východné prostredie pre svoju dcéru, ktorá sa dostala mimo jej dispozície správaním sa otca mal. dieťaťa, ktorý jej znemožňuje styk s dcérou v prostredí, kde sa dcéra nachádza. Uskutočnila všetky kroky k tomu, aby mohla dcéru zobrať do výchovného prostredia, v ktorom trávila čas od narodenia, prostredie ktoré pozná, prostredie v ktorom má zabezpečenú všestrannú starostlivosť, v ktorom má evidované svoje lekárske záznamy a v ktorom je vžitá. Vytrhnutie mal. dieťaťa z tohto prostredia a jeho izolovaním v podmienkach určených otcom je iba svojvôľou otca mal. dieťaťa a robením napriek z jeho strany, kedy dieťa od nej izoluje, zamedzuje styku, odmieta i za prítomnosti polície privolanej matkou dieťa vydať z argumentáciou, že úprava pomerov nie je stanovená. Toto ju viedlo k postupom, ktorými chce záujem zabezpečiť kontakt s dieťaťom a jeho vrátenie do miesta obvyklého pobytu, ktorým je H. republika. Prostriedkom na dosiahnutie tohto vydania je podaný návrh na vrátenie maloletého dieťaťa do H. republiky z dôvodu neopravného zadržovania v B. republike podľa ustanovenia § 123 a nasl. CMP. Týmto návrhom je určená vecná príslušnosť súdu B. republiky, kde je maloletá zadržovaná, pričom miestnym príslušným súdom je podľa ustanovenia § 124 ods. 1 písm. b) CMP Okresný súd Banská Bystrica. Tento návrh je teda procesným prostriedkom, ako dosiahnuť vydanie mal. dieťaťa do miesta obvyklého pobytu po tom, čo otec mal. dieťaťa neustále odkladá návrat do H. republiky s maloletou, čo učinil po výzvach matky maloletej asi šesťkrát. Takto činní i napriek tomu, že ho opakovane vyzývala k návratu dieťaťa do H. republiky, opakovane upozorňovala, že si nepraje ďalší pobyt dcéry na B.. Naposledy takto uskutočnila výzvy koncom septembra 2021. Otec maloletej nakoniec oznámil, že sa nemieni do H. republiky vrátiť a neustále uskutočňuje konania, ktorými obmedzuje jej styk s maloletou. Tento stav vyvolal potrebu podať návrh na Okresný súd Banská Bystrica, ktorým si matka zabezpečuje právo na vydanie dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu, nakoľko otec svojvoľne mal. dieťa zadržuje v úmysle zamedziť jeho odchodu do H. republiky, prerušiť kontakt s matkou, čím dochádza k znemožňovaniu a porušovaniu práva rodiča (matky) o starostlivosť o dieťa a jeho vydanie do miesta v ktorom malo dieťa obvyklé bydlisko bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, čo upravuje aj Haagská dohoda o občiansko - právnych aspektoch medzinárodných únosoch detí zo dňa 25. 10. 1980. Konanie sa vedie pod sp. zn.: 37P/139/2021. Vzniká tak situácia odlúčenia maloletého dieťaťa od matky, čo môže mať katastrofálny dopad na ďalší fyzický a psychický vývoj dieťaťa, kedy v takto útlom veku dieťa nepochybne potrebuje kontakt so svojou matkou, ktorému je bezcitným konaním otca zabraňované. 10. V závere vyjadrenia poukázala na to, že pomery na strane otca neposkytujú ani dostatočné podmienky finančného zabezpečenia mal. dieťaťa na rozdiel od matky mal. dieťaťa. Na strane matky je zabezpečený dostatočný príjem pre pokrytie nákladov súvisiacich s výchovou dieťaťa a je neúnosné, aby dieťa pre prístup otca mal. dieťaťa k zamestnanosti trpelo na úrovni životného štandardu. Tento malo mal. dieťaťa v mieste obvyklého pobytu zabezpečený na vysokej úrovni, matka má vlastný byt, dieťa má vlastnú detskú izbu, prostredie, čo podporuje vyššie uvedený záver prvostupňového súdu o tom, že tieto podmienky sú rozhodujúce pre určenie najvhodnejšieho výchovného prostredia dieťaťa a preto nie je možné ich ignorovať. 11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok) a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak
je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Súd nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne (§ 328 CSP). 14. Podľa článku 4 CMP platí, že ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme. Citované ustanovenie korešponduje s Dohovorom o právach dieťaťa (oznámené pod číslom 104/1991 Zb.), ako medzinárodný dokument, ktorý po jeho podpísaní a ratifikovaní zaväzuje aj Slovenskú republiku, a rámcovo vymedzuje základné zásady, ktorých cieľom je poskytovať ochranu dieťaťu v rôznych oblastiach jeho života a jednou z takýchto oblastí je aj občianske súdne konanie. Podľa článku 3 Dohovoru musí byť pri akejkoľvek činnosti súdu, ktorá sa týka maloletých detí, prvoradým kritériom záujem dieťaťa. Záujem dieťaťa zabezpečujú predovšetkým hmotnoprávne ustanovenia, najmä Zákona o rodine. Úlohou súdu preto je v každom konaní dôkladne skúmať hmotnoprávne predpoklady pre vydanie rozhodnutia vo veci. Súd je povinný vždy prihliadnuť na záujem dieťaťa ak rozhoduje o výkone rodičovských práv a povinností (§ 36 Zákona o rodine). 15. Odvolací súd dopĺňa, že v zmysle Dohovoru článku 7 právom dieťaťa je poznať svojich rodičov, má právo na rodičovskú starostlivosť, na zachovanie rodinných väzieb, na výchovu a najmä na právo udržiavať pravidelné osobné kontakty sú s oboma rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom (článok 9). 16. V rozhodovanom prípade nejde o žiadny z predpokladov upravených v §§ 365 a 367 CMP. V takomto prípade sa aplikuje § 325 ods. 1 CSP, ktorý len príkladmo upravuje a vymenúva možnosti nariadenie neodkladného opatrenia, čo je vyjadrené slovkom „najmä“. Podľa článku 4 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu v posudzovanej právnej veci. Tomu korešponduje taktiež článok 4 CMP. 17. Súd prvej inštancie mal nepochybne osvedčené, že účastníci sú slovenskí štátni občania, ktorí sa zoznámili v W. v roku 2016, kde obidvaja rodičia maloletej pracovali, bolo osvedčené, že v W. sa zdržiavali dlhodobo, rozhodli sa mať spolu dieťa, ktoré sa narodilo v W., pričom následne dospeli k rozhodnutiu kúpiť si byt v W.. Z tvrdení otca ale aj zistenia okresného súdu nepochybne vyplýva, že hoci mali trvalé bydlisko na území B. republiky, dlhodobo sa zdržiavali v W., kde mali prácu, zabezpečili si plnohodnotné trvalé bývanie a založili rodinu. Dané skutočnosti nepotvrdzujú jednoznačne záver tvrdený otcom, že by v čase narodenia maloletej predmetom dohody nebolo, že budú bývať v W.. Aj po tom, ako otec odišiel na B., pôvodne na prechodnú dobu, pretože toto tvrdenie je osvedčené aj tvrdením otca, uvažovali o sobáši, pričom by následne odišli späť do W.. Až po 30. 7. 2021 došlo k nezhodám, pričom podľa tvrdenia otca už s ním zrejme budúcnosť neplánovala a maloletú odviedla do W. bez jeho súhlasu. Z celkového popisu deja však vyplýva, že úmyslom bolo založiť rodinu v W., až následne otec vyvodil záver, že matka s dieťaťom odišla bez jeho súhlasu, hoci podľa dohody nebolo osvedčené, že pobyt na B. by mal byť dlhodobý a trvalý, keď aj v rámci tohto pobytu uvažovali o sobáši a následne o odcestovaní späť do W.. Otec neosvedčil ničím tvrdenú dohodu, že by maloletá mala bývať na B. dlhodobo, pôvodná návšteva B. bola z dôvodu návštevy rodinných príslušníkov, pričom táto návšteva sa predĺžila. Z ničoho nevyplýva súhlas matky na trvalé premiestnenie maloletej na B., resp. skutočnosť, že by sa maloletej vzdala. Ak sa otec o maloletú bezvýhradne staral, nebolo jednoznačne osvedčené, že matka sa vôbec o ňu nestarala, naviac, finančne rodinu zabezpečovala matka a otec sa o maloletú staral, keďže to bolo pre rodinu výhodnejšie, čo však neznamená, že by bolo osvedčené, že matka o maloletú nejavila záujem. 18. Z tvrdení otca a skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, nebolo zistené, že by sa maloleté dieťa ocitlo bez akejkoľvek starostlivosti, keď na základe dohody rodičov sa o maloletú staral predovšetkým otec, keďže matka pracovala, podľa tvrdení otca v súčasnosti maloletá je v starostlivosti matky, a to na základe rozhodnutia citovaného rozhodnutia Obvodného súdu Praha 10, ktorý predbežným opatrením maloletú zveril do starostlivosti matky. Odvolací súd len pripomína, že povinnosť starať sa o dieťa majú obidvaja rodičia, taktiež dieťa má právo na obidvoch rodičov. Argumentácia otca, že v dôsledku pracovného vyťaženia matka sa o maloletú nestarala a z tohto žiada zveriť maloletú neodkladným opatrením do svojej starostlivosti, bola vyhodnotená okresným súdom správne, pretože nebola preukázaná naliehavosť takejto úpravy, pretože o maloletú sa teraz stará matka a z ničoho nevyšlo najavo, že by túto starostlivosť nezvládla, resp. že by to bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletej. Ak doteraz väčšinu času s maloletou trávil otec na základe dohody, je spravodlivé, aby aj matka mala priestor na starostlivosť o maloletú a zároveň o prehĺbenie ich vzťahu, pričom práve otec poukazuje na nedostatok tejto väzby. Otec ani v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by mohli privodiť pochybnosť, že o maloletú nie je riadne postarané, resp. že matka starostlivosť nezvláda. Práve naopak, rozhodnutie Obvodného súdu Praha 10 potvrdzuje, že maloletá bola nateraz zverená do starostlivosti matky, pričom súd nezistil závažné pochybnosti v starostlivosti o maloletú zo strany matky. Okresný súd správne zdôraznil, že pre zverenie maloletej do starostlivosti toho-ktorého rodiča
je potrebné vykonať náležité dokazovanie, ktorý presahuje rámec rozhodnutia o neodkladnom opatrení, ktoré je limitované lehotou na vydanie rozhodnutia a v ktorom nie je možné vykonať náležité dokazovanie a zisťovanie tvrdených skutočností, ktoré možno v tom konaní iba osvedčiť. 19. Vo vzťahu k argumentu otca, že matka ohýba inštitút obvyklého pobytu, odvolací súd uvádza, že bez ohľadu na príslušnosť pri rozhodovaní vo veci samej v konaní o „únose“ maloletej, môže súd v rámci predbežného opatrenia rozhodnúť vo veci starostlivosti o dieťa, teda ak by aj bol príslušný súd SR, Obvodný súd pre Prahu 10 mohol rozhodnúť. Ten vychádzal z osvedčenej skutočnosti, ku ktorej dospel aj okresný súd v tejto veci, že rodičia žili dlhodobo v W., kde sa narodila maloletá, ktorá aj s rodičmi v W. žila, kde sa o ňu, podľa tvrdenia otca, len on o ňu staral. Aj návšteva na B. bola plánovaná len na určitý čas. Len v dôsledku nezhôd zostal otec na B. aj s maloletou, avšak taká dohoda o pobyte maloletej nebola osvedčená. Okresný súd nemal osvedčené tvrdenia otca, že by matka nebola schopná sa o maloletú postarať, pričom uvádzal len svoje úvahy a hodnotenia, či pocity, ktoré síce mohol počas svojej prevažnej starostlivosti tak vnímať, to však nediskvalifikuje matku v možnosti starostlivosti o maloletú. To, že doteraz sa o maloletú prevažne staral otec, pokiaľ to bude preukázané, a teraz je maloletá s matkou, neodôvodňuje bezodkladnú úpravu pomerov účastníkov. Z hľadiska účasti oboch rodičov na výchove a v starostlivosti o maloletú nemožno matke uprieť právo na viacej času v starostlivosti o maloletú, ako tomu bolo doteraz. Komu nakoniec bude dieťa zverené do výchovy, bude vec rozhodovania vo veci samej, pričom z obsahu spisu vyplýva, že otec už podal návrh vo veci samej. Okresné súd dospel k záveru, že vzhľadom na gradujúce rozpory medzi rodičmi bude potrebné vykonať podrobné šetrenie, dokazovanie s prihliadnutím na najlepší záujem dieťaťa, čo možno vykonať len vo veci samej, nakoľko inštitút neodkladného opatrenia nemôže nahradiť konanie vo veci samej s prihliadnutím na účel, ktorému slúži. 20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia podľa § 369 ods. 1 CSP a § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383 ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).