Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)763/364279.5a0dd8.pdf
PDF · 109.45 KB
No categories available
6MCdo/14/2010
Najvyšší súd 6 M Cdo 14/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, so sídlom v Bratislave, Vazovova 7/A, proti
povinnému A. K., spol. s r.o., naposledy so sídlom v T., pre peňažné plnenie vo výške
10 502,06 eur (316 385,-- Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava III
pod sp. zn. 40 Er 1176/1999, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej
republiky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 9. decembra 2008, č. k.
40 Er 1176/1999-9 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III z 8. júna
2009, č.k. 40 Er 1176/1999-20, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 9. decembra 2008 č.k. 40 Er 1176/1999-9
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III z 8. júna 2009 č.k.
40 Er 1176/1999-20 v časti výroku o uloţení povinnosti oprávnenému zaplatiť exekútorovi
trovy exekúcie v sume 78,50 Eur (2 365,-- Sk) z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vec
vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III uznesením z 9. decembra 2008, č.k. 40 Er 1176/1999-9
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Bratislava III z 8. júna 2009, č.k.
40 Er 1176/1999-20, zastavil exekúciu na vymoţenie pohľadávky oprávneného priznanej voči
povinnému rozhodnutím Okresného úradu práce Bratislava III z 27. októbra 1997 č.k.
58/97-Ta-58/97 KNP a trov exekúcie (poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané
Okresným súdom Bratislava III pod číslom 5103 z 23. augusta 1999). Oprávnenému uloţil
povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi v sume 2 365,-- Sk
(78,50 Eur) do troch dní od právoplatnosti uznesenia. Rozhodnutie odôvodnil tým, ţe súdny
exekútor podaním zo 17. januára 2001 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu, ţe rozhodnutie,
ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie sa stalo neúčinným podľa § 71 ods. 3 zákona
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia výkon rozhodnutia moţno
nariadiť najneskôr do troch rokov po uplynutí lehoty určenej pre splnenie uloţenej povinnosti.
Trojročná prekluzívna lehota na vymáhanie povinnosti uloţenej povinnej uvedeným
exekučným titulom, uplynula dňa 18.11.2000. Uplynutím tejto lehoty nastáva zánik práva,
k čomu súd musí prihliadnuť bez ďalšieho ex offo. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa §
203 ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie uloţil
oprávnenému (Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny) zaplatiť exekútorovi trovy exekúcie.
O trovách účastníkov exekučného konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu v časti výroku o uloţení povinnosti oprávnenému zaplatiť
trovy exekúcie podal generálny prokurátor Slovenskej republiky na základe podnetu
oprávneného mimoriadne dovolanie. Ţiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie. Namietal, ţe exekučný súd sa dostatočne
neriadil ustanovením § 103 O.s.p. a neskúmal počas celého konania, či sú splnené podmienky,
za ktorých môţe v konaní pokračovať. Vytkol súdu prvého stupňa, ţe vec nesprávne právne
posúdil, keď exekučný súd zaviazal k náhrade trov exekučného konania Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, ţe exekučný súd sa počas konania nezaoberal stratou
procesnej spôsobilosti oprávneného. Poukázal na znenie zákona č. 453/2003 Z.z., na základe
ktorého bol od 1. januára 2004 zrušený pôvodný oprávnený z exekúcie (Národný úrad práce)
a do jeho práv a povinností zo zákona nastúpilo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Išlo
o univerzálnu sukcesiu zo zákona. Ustanovením § 291 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
prešla s účinnosťou k 1. januáru 2004 kontrola a vymáhanie príspevku na poistenie
v nezamestnanosti na Sociálnu poisťovňu. Vo vzťahu k pohľadávkam, ktoré vznikli
pred 1. januárom 2004 nezaplatením príspevku na poistenie v nezamestnanosti teda došlo
zo zákona k singulárnej sukcesii z Národného úradu práce na Sociálnu poisťovňu. Podľa
názoru generálneho prokurátora, s poukazom na ustanovenie § 121 O.s.p. súd má aj v prípade
singulárnej sukcesie zo zákona, tak ako pri univerzálnej sukcesii, prihliadať na túto
skutočnosť z úradnej povinnosti, nakoľko k prechodu práv a povinností došlo na základe
zákona o sociálnom poistení, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
č. 200/2003 s účinnosťou od 1. januára 2004. Uviedol, ţe predmetným uznesením
exekučného súdu v časti výroku o trovách bol porušený zákon.
Účastníci konania sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe
mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok
(§ 243g O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe mimoriadne dovolanie je dôvodné.
Ak generálny prokurátor na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej
rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu zistí, ţe právoplatným
rozhodnutím súdu bol porušený zákon, a ak to vyţaduje ochrana práv a zákonom chránených
záujmov fyzických osôb, právnických osôb alebo štátu, a túto ochranu nie je moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami, podá proti takémuto rozhodnutiu súdu mimoriadne dovolanie
(§ 243e ods. 1 O.s.p.). Mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným
v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom mimoriadneho dovolania, ale aj dôvodmi
uplatnenými v mimoriadnom dovolaní. Obligatórne (§ 243i ods. 2 v spojení s § 242 ods. 1
O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania,
pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Mimoriadne dovolanie ako dovolací dôvod uvádza, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
Podľa § 121 O.s.p. netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu
z jeho činnosti, ako aj právne predpisy uverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky a právne záväzné akty, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku
Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný,
iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento
zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Dovolací súd z právneho predpisu a to konkrétne z ustanovenia § 8 zákona
č. 453/2003 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a sluţieb
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov zistil, ţe kde sa vo všeobecne
záväzných právnych predpisoch vydaných pred 1. januárom 2004 pouţíva „Národný úrad
práce“, ak Národný úrad práce vykonával pôsobnosť generálneho riaditeľstva a pôsobnosť
krajského úradu práce, rozumie sa tým „Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny“, a ak
Národný úrad práce vykonával pôsobnosť okresného úradu práce, rozumie sa tým „úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny“ a ţe podľa § 9 zákona č. 453/2003 Z.z. zrušuje sa Národný
úrad práce.
Podľa ustanovenia § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov s účinnosťou od 1. januára 2004 Sociálna poisťovňa vykonáva kontrolu
a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu
za obdobie pred 1. januárom 2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňaţnej náhrady,
ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 a na ktoré trvá nárok aj
po 31. decembri 2003.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku proti inému neţ tomu, kto je v rozhodnutí
označený ako povinný, alebo v prospech iného neţ toho, kto je v rozhodnutí označený ako
oprávnený, moţno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, ţe naňho prešla povinnosť alebo
právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza
k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.
Oznámenie musí byť doloţené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo
povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť
v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní
od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému
a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo
alebo povinnosť prešla.
Prechod práva alebo povinnosti z exekučného titulu na iné subjekty môţe nastať
pred začatím exekučného konania alebo po jeho začatí, univerzálnou alebo singulárnou
sukcesiou.
Ak k prechodu práva alebo povinnosti došlo pred začatím exekučného konania,
oprávnený uţ pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musí preukázať, ţe naňho prešlo
právo alebo na iného povinnosť z exekučného titulu (pokiaľ prechod nenastal priamo
zo zákona) a v tomto prípade súd o zmene účastníka na strane oprávneného alebo povinného
nerozhoduje. Len ak k prechodu práva alebo povinnosti z exekučného titulu došlo po začatí
exekučného konania (v dobe po podaní návrhu na vykonanie exekúcie), vzniká pôvodnému
účastníkovi exekučného konania povinnosť bez zbytočného odkladu písomne oznámiť túto
skutočnosť súdnemu exekútorovi, súčasne mu predloţiť listinu preukazujúcu prechod práva
alebo povinnosti a súdnemu exekútorovi vzniká povinnosť podať na súd návrh o pripustenie
zmeny účastníka konania.
Pôvodným oprávneným vo veci bol Národný úrad práce v zastúpení Okresného úradu
práce Bratislava III. Národný úrad práce ako aj Okresné úrady práce Bratislava I – V, ktoré
boli výkonnými orgánmi Národného úradu práce s vlastnou subjektivitou, s platnosťou
k 31. decembru 2003 boli zrušené a nahradené novou, zo zákona vyplývajúcou organizačnou
štruktúrou – Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny a jednotlivými úradmi práce,
sociálnych vecí a rodiny príslušnými podľa jednotlivých okresov v rámci územno-správneho
členenia Slovenskej republiky. Išlo teda o univerzálnu sukcesiu zo zákona, pri ktorej súd
nerozhoduje o pripustení zmeny účastníka konania a na zmenu prihliada z úradnej povinnosti
bez ohľadu na to, či zmenu účastníci oznámia.
Ustanovením § 291 ods. 2 zákona o sociálnom poistení prešla s účinnosťou
k 1. januáru 2004 pôsobnosť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na Sociálnu poisťovňu
v oblasti kontroly a vymáhania príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku
do garančného fondu za obdobie pred 1. januárom 2004, výplaty podpory v nezamestnanosti
a peňaţnej náhrady, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003
a na ktoré trvá nárok aj po 31. decembri 2003.
Dovolací súd sa stotoţňuje s názorom generálneho prokurátora v tom, ţe hoci tu došlo
k singulárnej sukcesii, s poukazom na ustanovenie § 121 O.s.p., súd má aj v prípade
singulárnej sukcesie zo zákona, obdobne ako pri univerzálnej sukcesii, prihliadať na túto
skutočnosť z úradnej povinnosti. K prechodu práv a povinností tu totiţ došlo na základe
zákona o sociálnom poistení, ktorý bol uverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky
č. 200/2003 na strane 3550 s účinnosťou od 1. januára 2004, v ktorom prípade platí zásada
iura novit curia (súd pozná právo). Ak exekučný súd na túto skutočnosť neprihliadol z úradnej
moci a zaviazal k náhrade trov Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, rozhodol nesprávne.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne
dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm. c/ O.s.p., keďţe to vyţadovala
ochrana práv a ním chránených záujmov účastníkov konania a túto nebolo moţné dosiahnuť
inými právnymi prostriedkami. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie
okresného súdu v napadnutej časti v zmysle § 243b ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p.
v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, ţe
právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. augusta 2011
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová