Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)63a/364275.c63f47.pdf
PDF · 111.54 KB
No categories available
6Cdo/17/2010
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobkyne S.,
so sídlom v B., zastúpenej JUDr. K. G., advokátom so sídlom v Ţ., proti ţalovanému
RNDr. M. D., bývajúcemu v B., zastúpenému advokátskou kanceláriou JUDr. P. K., advokát,
s. r. o., so sídlom v B., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát JUDr. P. K.,
o neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 7 C 170/2006, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 18. júna 2009 sp. zn. 9 Co 154/2008 rozhodol
t a k t o :
Dovolanie ţalobkyne z a m i e t a .
Ţalovanému nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Bratislava III dňa 22.11.2006 sa ţalobkyňa
domáhala ochrany proti neoprávnenému zásahu do svojej dobrej povesti, ku ktorému malo
dôjsť výrokom ţalovaného, v ktorom ju označil za fašistickú stranu. Išlo o výrok vyslovený
ţalovaným v rozhovore pre maďarské InfoRádio dňa 28.7.2006, ktorý následne prevzali
a zverejnili viaceré médiá na Slovensku. V ţalobe uviedla, ţe vyjadrenie ţalovaného je
hanlivé, uráţajúce a nepravdivé. Ţiadala, aby ţalovanému bola uloţená povinnosť písomne sa
jej ospravedlniť v znení špecifikovanom v petite ţaloby, a aby mu bola uloţená aj povinnosť
zaplatiť jej náhradu imateriálnej ujmy 10 000 000,-- Sk (331 939,19 EUR).
Okresný súd Bratislava III ako súd prvého stupňa rozsudkom z 30. januára 2008 č. k.
7 C 170/2006-126 uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa ospravedlniť ţalobkyni a do 7 dní
od právoplatnosti rozsudku jej doručiť ospravedlnenie v tomto znení:
RNDr. M. D., podpredseda S., sa ospravedlňuje S. za svoj hanlivý a uráţajúci výrok
na adresu S., ktorý výrok odvysielalo dňa 28.7.2006 maďarské InfoRádio v súvislosti s vtedy
ešte len pripravovanou odpoveďou slovenského šéfa diplomacie na list jeho maďarskej
kolegyne, ktorý znel: „Vláda nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto
list. Slovenská vláda pozostáva totiţ mocensky z jednej tretiny zo S., ktorá je fašistickou
stranou“, pretoţe obsah tohto výroku je nepravdivý a hrubo zasahujúci do dobrej povesti
strany. Týmto RNDr. M. D. vyslovuje ľútosť nad zásahom do zákonom chráneného práva S.
Ďalším výrokom okresný súd uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobkyni do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku sumu 1 000 000,-- Sk (33 193,92 EUR) ako náhradu imateriálnej
ujmy v peniazoch a vo zvyšku v tejto časti ţalobu zamietol. Napokon rozhodol aj o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobkyni v rovnakej lehote náhradu trov konania spolu vo výške
714 764,-- Sk (23 725,82 EUR).
V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe ţalovaný v kritike určitých javov a osôb pouţil
výraz (fašistická strana), ktorého miera expresivity bola v značnom nepomere k cieľu kritiky,
preto išlo o kritiku neprimeranú a tým znamenajúcu neoprávnený zásah do dobrej povesti
ţalobkyne. Uplatnený nárok na poskytnutie zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia
(morálnej satisfakcie) tak uznal v celom rozsahu za opodstatnený. Poukazujúc na to, ţe
výrokom ţalovaného bola dotknutá celá členská základňa ţalobkyne, ţe výrok bol
vypovedaný pre zahraničné médium a ţe ho prevzali ďalšie médiá, mal za dôvodné aj
priznanie zadosťučinenia v peniazoch (majetkovej satisfakcie), povaţujúc za primeranú výšku
tejto satisfakcie v sume 1 000 000,-- Sk.
Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd na odvolanie oboch účastníkov rozsudkom
z 18. júna 2009 sp. zn. 9 Co 154/2008 rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o povinnosti
ţalovaného sa ospravedlniť zmenil tak, ţe uloţil ţalovanému povinnosť písomne sa
ospravedlniť ţalobkyni a do 15 dní od právoplatnosti rozsudku jej doručiť ospravedlnenie
v tomto znení:
RNDr. M. D., podpredseda S., sa ospravedlňuje S. za výrok na adresu S., ktorý
odvysielalo dňa 28.7.2006 maďarské InfoRádio v súvislosti s vtedy ešte pripravovanou
odpoveďou slovenského šéfa diplomacie na list jeho maďarskej kolegyne, ktorý znel: „Vláda
nie je v jednoduchej situácii v súvislosti s odpoveďou na takýto list. Slovenská vláda
pozostáva totiţ mocensky z jednej tretiny zo S., ktorá je fašistickou stranou“, pretoţe obsah
tohto výroku zasahuje do dobrej povesti strany.
Vo výroku o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni sumu 1 000 000,-- Sk ako
náhradu primeraného zadosťučinenia v peniazoch rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe
ţalobu v tejto časti zamietol. Vo zvyšnej napadnutej časti, v ktorej bola zamietnutá ţaloba
nad sumu 1 000 000,-- Sk do sumy 4 000 000,-- Sk (poţadovanej ţalobkyňou v odvolacom
konaní) prvostupňový rozsudok potvrdil a rozhodol aj o trovách celého konania tak, ţe ţiaden
z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu je zrejmé, ţe v otázke základu uplatnených
nárokov sa stotoţnil s právnym záverom súdu prvého stupňa, podľa ktorého inkriminovaným
výrokom ţalovaného došlo k neoprávnenému zásahu do dobrej povesti ţalobkyne. Rovnako
ako prvostupňový súd povaţoval za dôvodný nárok na poskytnutie morálneho zadosťučinenia
vo forme ospravedlnenia, no text ospravedlnia modifikoval vypustením niektorých slov, resp.
slovných spojení tak, aby spĺňal kritérium primeranosti. Výrok prvostupňového rozsudku
o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy však označil za vecne
nesprávny poukazujúc na to, ţe medzi právne prostriedky ochrany dobrej povesti právnickej
osoby nepatrí náhrada nemajetkovej ujmy (túto je moţné priznať len fyzickej osobe
v súvislosti s ochranou jej osobnostných práv), keď ustanovenie § 19b ods. 2 a 3 Obč.
zákonníka výslovne umoţňuje domáhať sa ochrany vo forme primeraného zadosťučinenia
a to prípadne aj v peniazoch. Uviedol, ţe pre úvahu súdu o poskytnutí tejto formy ochrany
proti neoprávnenému zásahu do dobrej povesti stanovuje zákon za relevantné len hľadisko
primeranosti, ktorá však musí byť zaloţená na konkrétnych okolnostiach neoprávneného
zásahu na podklade hodnotenia vykonaných dôkazov. Na rozdiel od súdu prvého stupňa bol
toho názoru, ţe zistený skutkový stav priznanie nároku na poskytnutie zadosťučinenia
v peniazoch neumoţňoval. Poukazoval na to, ţe ţalobkyňa odôvodňovala tento nárok
sťaţením jej účasti v koalícii, správaním sa európskych socialistov voči nej, poklesom jej
preferencií, no tieto negatívne následky (niektoré len v rovine všeobecných tvrdení bez bliţšej
konkretizácie) neboli preukázané, resp. nebolo preukázané, ţe by práve inkriminovaný výrok
mal spôsobiť tieto tvrdené následky. Z týchto dôvodov prvostupňový rozsudok v tejto časti
zmenil a ţalobu zamietol.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu v zmeňujúcom výroku, ktorým bola zamietnutá
ţaloba o poskytnutie zadosťučinenia v peniazoch v sume 33 193,92 EUR, podala dovolanie
ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd v napadnutom výroku rozsudok krajského súdu zmenil
tak, ţe uloţí ţalovanému povinnosť zaplatiť jej uvedenú sumu. Dovolanie odôvodnila tým, ţe
krajský súd nebral do úvahy, ţe výrokom ţalovaného bol dotknutý kaţdý jeden z jej takmer
jeden a pol tisícovej členskej základne, a nebral do úvahy ani intenzitu výroku, jeho rozsah
a dĺţku trvania.
Ţalovaný vo vyjadrení k podanému dovolaniu navrhol tento mimoriadny opravný
prostriedok ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozsudku odvolacieho súdu oprávnenou osobou
(účastníčkou konania) v zákonnej lehote (§ 240 ods. 1 O.s.p.) a ţe v napadnutom zmeňujúcom
výroku je prípustné (§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutom výroku ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania (§ 243a ods. 1 veta za
bodkočiarkou O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania
taxatívne vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú.
Následne preto skúmal správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska uplatneného dovolacieho
dôvodu, a to (vychádzajúc z obsahu podaného dovolania) právneho posúdenia veci odvolacím
súdom v otázke opodstatnenosti nároku na poskytnutie ochrany za neoprávnený zásah
do dobrej povesti právnickej osoby uplatneného aj vo forme zadosťučinenia v peniazoch.
Dospel pritom k záveru, ţe uplatnený dovolací dôvod v predmetnej veci nie je daný.
Právnym posúdením veci sa rozumie aplikácia práva na zistený skutkový stav.
V rámci dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, dovolací súd
skúma, či zistený skutkový stav umoţňoval, resp. neumoţňoval právny záver, ku ktorému
dospel odvolací súd.
V prejednávanej veci odvolací súd správne poukázal na odlišnosť právnych
prostriedkov ochrany za neoprávnený zásah do osobnostných práv fyzickej osoby v zmysle
§ 13 Obč. zákonníka, medzi ktoré patrí, okrem iných, aj právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch (popri nároku na primerané zadosťučinenie), a právnych prostriedkov ochrany za
neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby v zmysle § 19b ods. 2 a 3 Obč.
zákonníka, medzi ktoré patrí právo domáhať sa upustenia od neoprávneného zásahu, právo
domáhať sa odstránenia nepriaznivých následkov zásahu a právo domáhať sa primeraného
zadosťučinenia, ktoré sa môţe poţadovať aj v peniazoch.
Rovnako podľa názoru dovolacieho súdu bol správny aj záver odvolacieho súdu, ţe
skutkový stav, zistený dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa, neumoţňoval, popri
poskytnutej ochrane vo forme morálneho zadosťučinenia (ospravedlnenia), aj poskytnutie
ochrany vo forme zadosťučinenia v peniazoch, pretoţe neboli preukázané ţalobkyňou tvrdené
následky (niektoré označené len v rovine všeobecných tvrdení), resp. nebolo preukázané, ţe
tvrdené negatívne následky mali byť spôsobené práve inkriminovaným výrokom. Tento záver
bol v súlade s obsahom spisu, pričom odvolací súd svoje úvahy v tomto smere aj riadne
a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s dôvodmi rozsudku odvolacieho súdu v tejto časti
stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe v rámci tzv.
satisfakčnej ţaloby za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby sa moţno
domáhať satisfakcie morálnej (najčastejšie vo forme ospravedlnenia) a satisfakcie majetkovej
(v peniazoch). Tieto nároky sa navzájom nevylučujú a môţu byť uplatnené súčasne.
Výslovným kritériom, ktoré zákon ustanovuje pre poskytnutie zadosťučinenia (nerozlišujúc
jeho formu), je primeranosť tejto satisfakcie. Z pojmu primeranosť moţno vyvodiť, ţe súdu je
daná moţnosť postupovať individuálne, hodnotiť a posudzovať okolnosti konkrétneho zásahu,
prípadne stanoviť ďalšie kritériá pre posúdenie kaţdého prípadu. Súd má teda moţnosť voľnej
úvahy pre rozhodnutie, či za primerané bude povaţovať len morálne, alebo len finančné
zadosťučinenie alebo obe tieto formy. V situácii, keď je zároveň uplatnená aj morálna
aj majetková satisfakcia, za kritériá pre priznanie zadosťučinenia v peniazoch môţe súd
v rámci svojej voľnej úvahy určiť aj negatívne následky tvrdené ţalujúcou stranou a v prípade
ich nepreukázania odôvodniť neunesením dôkazného bremena nepriznanie finančného
zadosťučinenia, popri inak priznanom morálnom zadosťučinení. V preskúmavanej veci
nezistil dovolací súd ţiaden závaţný dôvod, pre ktorý by boli závery odvolacieho súdu
neakceptovateľné.
Dovolací súd povaţuje ďalej za potrebné dodať, ţe vzhľadom na skutočnosť, ţe
ţalovaný nepodal dovolanie proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bolo vyhovené
ţalobe v časti poţadovaného zadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, a teda nespochybnil
základ uplatnených nárokov, t. j. záver súdov o existencii neoprávneného zásahu do dobrej
povesti ţalobkyne, dovolací súd k tejto otázke stanovisko nezaujal. V dovolacom konaní
o dovolaní ţalobkyne sa zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci odvolacím súdom len
z hľadiska dôvodov, ktorými odvolací súd odôvodnil zamietnutie ţaloby v časti
poţadovaného zadosťučinenia v peniazoch.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobkyne smerujúce proti správnemu
rozsudku odvolacieho súdu zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
Úspešnému ţalovanému nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy
súvisiace s odmenou jeho zástupcu za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné
na účelné bránenie práva.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 10. augusta 2011 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová