Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
540/363853.c97ef6.pdf
PDF · 145.27 KB
No categories available
3Cdo/101/2011
Najvyšší súd 3 Cdo 101/2011
Slovenskej republiky 3 Cdo 102/2011
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D. P., a.s., so sídlom v B.,
proti žalovanej P. Š., bývajúcej v B., o zaplatenie 46,94 €, vedenej na Okresnom súde
Bratislava III pod sp. zn. 11 C 127/2008, o dovolaniach žalovanej proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 256/2009, proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 258/2009, proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 259/2009, proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave zo 7. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009 a proti uzneseniu Krajského
súdu v Bratislave z 23. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011, takto
rozhodol:
I. Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2011 sp. zn.
11 Co 16/2011 o d m i e t a .
II. Konanie o dovolaniach proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 256/2009, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 258/2009 a proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave
z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 259/2009 z a s t a v u j e .
III. Konanie o dovolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra
2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009 z a s t a v u j e .
IV. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania
2 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava III uznesením z 3. septembra 2008 č.k. 39 Ro 862/2008-13
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 500 Sk za odpor podaný proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava III zo 16. júla 2008 č.k. 39 Ro 862/2008-7.
Proti tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 256/2009
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil a žalovanej nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdzujúci výrok odôvodnil správnosťou rozhodnutia
súdu prvého stupňa, keď po podaní odporu žalovanou proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Bratislava III zo 16. júla 2008 č.k. 39 Ro 862/2008-7 túto v súlade so zákonom
č. 71/1992 Zb. zaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podaný odpor. Návrhu
žalovanej na oslobodenie od súdnych poplatkov nevyhovel z dôvodu, že nebol splnený
predpoklad pre oslobodenie od súdneho poplatku v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., t.j. že nepôjde
o svojvoľné a zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 256/2009
napadla žalovaná dovolaním (dovolanie 1.), v ktorom uviedla, že rozhodnutiami súdov oboch
stupňov boli porušené jej základné ľudské práva a ústavné práva, nebola zohľadnená jej
sociálna situácia, ktorú deklarovala potvrdeniami o majetkových pomeroch, preto navrhla obe
rozhodnutia zrušiť.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 18. mája 2009 č.k. 11 C 127/2008-57 uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 € za odvolanie, ktoré podala
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 5. marca 2009 č.k. 11 C 127/2008-47. Proti
tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 258/2009
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanej uložil povinnosť
zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 16,50 €. Zmeňujúci výrok odôvodnil tým, že
vzhľadom na právnu úpravu platnú v čase podania odvolania vznikla žalovanej povinnosť
zaplatiť za odvolanie súdny poplatok len vo výške 16,50 € a nie ako nesprávne určil súd
3 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
prvého stupňa vo výške 99,50 €. Preto s poukazom na § 220 O.s.p. uznesenie súdu prvého
stupňa zmenil.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 258/2009
napadla žalovaná dovolaním (dovolanie 2.), v ktorom uviedla, že v konaní pred súdom prvého
bola diskriminovaná, keď súd vyhovel žalobe napriek upozorneniu, že „DP diskriminuje
matky na ďalšej materskej dovolenke, ktoré zo sociálnych dávok (cca 170 Euro mesačne)
musia mať lístok v plnej cene, kým poslanci NR SR bez akéhokoľvek právneho nároku majú
dopravné ZDARMA“.
Okresný súd Bratislava III uznesením z 15. mája 2009 č.k. 11 C 127/2008-56 vyzval
žalovanú, aby v lehote 10 dní doplnila podanie, ktoré doručila súdu 4. mája 2009 v časti
uplatnenia námietky zaujatosti, s uvedením konkrétnych nedostatkov, ktoré má doplniť. Proti
tomuto uzneseniu podala žalovaná odvolanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 259/2009
odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III z 15. mája 2009 č.k.
11 C 127/2008-56 odmietol z dôvodu, že nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. l/ O.s.p.).
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. novembra 2009 sp. zn. 15 Co 259/2009
napadla žalovaná dovolaním (dovolanie 3.).
Krajský súd v Bratislave uznesením zo 7. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009
rozhodol, že JUDr. S. G., sudkyňa Okresného súdu Bratislava III, nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto okresnom súde pod sp. zn.
11 C 127/2008, lebo nie sú dané okolnosti relevantné v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p., so zreteľom
na ktoré by bolo možné mať pochybnosti o jej nezaujatosti. Toto uznesenia napadla žalovaná
dovolaním (dovolanie 4.).
Podaním zo 16. septembra 2010 požiadala žalovaná o ustanovenie zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov. Okresný súd Bratislava III uznesením z 18. novembra
4 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
2010 č.k. 11 C 127/2008-132 jej žiadosť zamietol s odôvodnením, že žalovaná nepreukázala
existenciu podmienok odôvodňujúcich jej oslobodenie od súdnych poplatkov, čo je
podmienkou pre ustanovenie zástupcu súdom v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie
súdu prvého stupňa napadla žalovaná odvolaním.
Krajský súd v Bratislave uznesením z 23. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011
odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne (§ 219
ods. 1 a 2 O.s.p.). Odvolací súd po posúdení napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že
rozhodnutie o neustanovení zástupcu pre dovolacie konanie je vecne správne; aj podľa jeho
právneho názoru chýba jeden zo zákonných predpokladov pre ustanovenie zástupcu súdom
v zmysle § 30 ods. 1 O.s.p., a to existencia podmienok pre oslobodenie od súdnych poplatkov
podľa § 138 ods. 1 O.s.p.
Proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011
podala žalovaná dovolanie (dovolanie 5.), ktoré odôvodnila tým, že prvostupňový ako
i odvolací súd sú voči nej zaujaté, nerešpektujú jej ľudskú dôstojnosť, dlhodobo
a systematicky diskriminujú jej osobu, veľmi tolerantne pristupujú k žalobcovi. Mala za to, že
jej žiadosti o ustanovenie zástupcu z radov advokátov malo byť vyhovené, lebo spĺňa
predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú skutočnosť preukázala
predložením vyhlásenia o osobných a majetkových pomeroch.
Žalobca sa k dovolaniam žalovanej nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolania podala včas účastníčka konania, skúmal, či sú splnené zákonom určené procesné
predpoklady postupu, v rámci ktorého môže dovolací súd preskúmať napadnuté rozhodnutia
z hľadiska ich vecnej správnosti.
I. Z dôvodov, ktoré so zreteľom na okolnosti danej veci vyplývajú z potreby vyriešiť
najprv otázku splnenia osobitnej podmienky dovolacieho konania (povinného zastúpenia
dovolateľa bez právnického vzdelania v zmysle § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p.), posudzoval
dovolací súd najskôr to, či je procesne prípustné dovolanie 5. smerujúce proti uzneseniu
5 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
Krajského súdu v Bratislave z 23. februára 2011 sp. zn. 11 Co 16/2011, ktorým bolo
potvrdené uznesenie Okresného súdu Bratislava III z 18. novembra 2010 č.k.
11 C 127/2008-132 zamietajúce žiadosť žalovanej o ustanovenie zástupcu z radov advokátov
pre dovolacie konanie.
I keď žalovaná nemá právnické vzdelanie a nie je zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1
O.s.p.), dovolací súd nepovažoval v prípade tohto dovolania (t.j. dovolania 5.) nedostatok
povinného zastúpenia za prekážku, ktorá by bránila preskúmaniu jeho prípustnosti. Vychádzal
z toho, že ak predmetom dovolacieho prieskumu má byť rozhodnutie, ktorým nebolo
vyhovené žiadosti účastníka o ustanovenie zástupcu z radov advokátov v zmysle § 30 O.s.p.,
ide z hľadiska § 241 ods. 1 O.s.p. o výnimočný prípad, v ktorom nemožno striktne trvať na
splnení tejto podmienky, lebo inak by bol popretý nielen zámer, ktorý sledoval účastník
konania podaním dovolania, ale tiež účel dovolacieho konania, v ktorom predmetom
posúdenia má byť záver odvolacieho súdu o (ne)splnení podmienok pre ustanovenie zástupcu
z radov advokátov súdom (na obdobnom názore založil svoje rozhodnutie Najvyšší súd
Slovenskej republiky napríklad aj vo veciach sp. zn. 2 Cdo 329/2006, sp. zn. 3 Cdo 144/2007
a sp. zn. 3 Cdo 277/2009).
Podľa § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie 5. smeruje proti uzneseniu. Dovolanie
proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu
(§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu
Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta
prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu
odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací
súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide
o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na
zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Keďže dovolaním 5. je napadnuté také
uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2
O.s.p., nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení.
6 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
S prihliadnutím na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. sa
dovolací súd zaoberal aj tým, či v konaní nedošlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú
taxatívne vymenované v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti
každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (aj uzneseniu), pokiaľ a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z uvedených procesných vád ako dôvodu,
ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je významné
subjektívne tvrdenie účastníka o tom, že v konaní došlo k vade v zmysle § 237 O.s.p., ale len
zistenie, že v konaní k takej vade skutočne došlo.
Žalovaná netvrdila, že by v konaní pri rozhodovaní o jej žiadosti, aby jej súd ustanovil
zástupcu z radov advokátov pre dovolacie konania, došlo k procesným vadám v zmysle § 237
písm. a/ až e/ O.s.p.; existencia vád tejto povahy v dovolacom konaní ani nevyšla najavo.
Prípustnosť dovolania 5. preto z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.
Z hľadiska obsahového dovolateľka v tomto dovolaní namieta, že jej postupom súdov
pri rozhodovaní o uvedenej žiadosti bola odňatá možnosť konať (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Pod
odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny
procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných oprávnení,
priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv.
Podľa § 30 O.s.p. (v znení účinnom v čase rozhodovania súdov nižších stupňov)
účastníkovi, u ktorého sú predpoklady, aby bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov,
ustanoví sudca alebo poverený zamestnanec súdu na jeho žiadosť za zástupcu Centrum
právnej pomoci alebo advokáta zapísaného do zoznamu podľa osobitného predpisu, ak je to
potrebné na ochranu jeho záujmov. Procesným predpokladom pre ustanovenie zástupcu
7 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
v zmysle tohto ustanovenia sú vo všeobecnosti a/ žiadosť účastníka konania, b/ splnenie
predpokladov pre oslobodenie od súdnych poplatkov, c/ danosť takej potreby ochrany
záujmov účastníka konania, ktorá je v priamej súvislosti s predmetom konania. Pokiaľ má byť
účastníkovi zástupca ustanovený, musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne.
Žalovaná podala žiadosť o ustanovenie zástupcu z radov advokátov, čím splnila predpoklad
označený pod a/. Pokiaľ ale ide o otázku splnenia ďalšieho z predpokladov (viď b/), treba
uviesť, že pre záver súdu o danosti podmienok pre oslobodenie účastníka konania od súdneho
poplatku sú významné hľadiská uvedené v § 138 O.s.p. (najmä existencia pomerov účastníka
odôvodňujúcich oslobodenie a skutočnosť, že v jeho prípade nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva). Pri rozhodovaní o oslobodení fyzickej osoby
od súdnych poplatkov súd berie na zreteľ najmä jej celkové majetkové, zdravotné a sociálne
pomery, výšku súdneho poplatku, predpokladané trovy dokazovania, povahu žalobou
uplatneného nároku. Zhodnotenie týchto aspektov sa musí premietnuť do záveru, či účastník
je schopný zaplatiť súdne poplatky; ak to pomery účastníka nedovoľujú, prizná mu súd
oslobodenie od súdnych poplatkov, avšak – a to je potrebné pre účely prejednávanej veci
osobitne zdôrazniť – len ak účastník svoje právo neuplatňuje (nebráni) svojvoľne alebo
zrejme bezúspešne.
Pokiaľ žalovaná namieta, že pri rozhodovaní o jej uvedenej žiadosti neboli zohľadnené
okolnosti, ktoré odôvodňovali vyhovenie žiadosti o ustanovenie zástupcu pre dovolacie
konanie, namieta nesprávne právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov, ktoré samo osebe
nezakladá prípustnosť dovolania (nie je procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p.).
V prejednávanej veci v dovolacom konaní nevyšlo najavo, že by sa súdy dopustili porušenia
procesných oprávnení žalovanej majúcich za následok odňatie jej možnosti pred súdom konať
(§ 237 písm. f/ O.s.p.). Obsah spisu nedáva podklad pre záver, že jej neustanovili zástupcu pre
dovolacie konanie z radov advokátov, hoci pre to boli dané procesné predpoklady. Na tomto
základe dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov nemal za následok znemožnenie
realizácie procesných oprávnení žalovanej v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
Pri posudzovaní prípustnosti dovolania 5. venoval dovolací súd pozornosť aj otázke, či
v konaní o uvedenej žiadosti dovolateľky nedošlo k procesnej vade konania v zmysle § 237
8 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
písm. g/ O.s.p. Žalovaná totiž v konaní na súdoch nižších stupňov opakovane namietala, že
„súdy sú voči nej zaujaté“.
V zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. sú sudcovia vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci,
ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať
pochybnosti o ich nezaujatosti. Otázku, či v konaní rozhodoval sudca vylúčený
z prejednávania a rozhodovania vecí, posudzuje dovolací súd samostatne, prípadne aj inak,
než bola v konaní posúdená súdom nižšieho stupňa (porovnaj R 59/1997). V danej veci
dovolací súd zo spisu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali výhrady žalovanej
voči osobám sudcov a ktoré by ich vylučovali z prejednávania a rozhodovania veci (§ 14
ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na to dovolací súd dospel k záveru, že prípustnosť dovolania
žalovanej nemožno vyvodiť ani z § 237 písm. g/ O.s.p.
Keďže procesná prípustnosť dovolania 5. proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa o neustanovení zástupcu žalovanej pre
dovolacie konanie z radov advokátov, nevyplýva ani z § 239 ani z § 237 O.s.p., odmietol
dovolací súd tento opravný prostriedok ako smerujúci proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.).
II. Pokiaľ ide o dovolanie 1., o dovolanie 2. a o dovolanie 3. dovolací súd poukazuje na
to, že v zmysle § 241 ods. 1 O.s.p. musí byť dovolateľ zastúpený advokátom, pokiaľ nemá
právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná. Toto
ustanovenie zakotvuje osobitnú podmienku dovolacieho konania, ktorej nedostatok je
odstrániteľný, avšak len za súčinnosti dovolateľa. Žalovaná v dovolacom konaní
nepreukázala, že má právnické vzdelanie (a že teda v dovolacom konaní nemusí byť
zastúpená advokátom). Bola opakovane vyzvaná, aby súdu predložila plnomocenstvo udelené
pre dovolacie konanie advokátovi a bola oboznámená s rozhodnutiami súdov nižších stupňov
o tom, že sa jej neustanovuje zástupca z radov advokátov. Napriek tomu však do spisu
nezaložila advokátovi udelenú plnú moc na jej zastupovanie v dovolacom konaní. V dôsledku
toho zostal nedostatok tejto osobitnej podmienky dovolacieho konania neodstránený.
9 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 10a ods. 1 O.s.p.) preto konanie o dovolaní 1.,
o dovolaní 2. a o dovolaní 3. zastavil (§ 243c O.s.p. v spojení s § 241 ods. 1 O.s.p. a § 104
ods. 2 O.s.p.), pričom sa nemohol zaoberať otázkou, či v konaní došlo k procesným vadám
vytýkaným dovolateľkou a či je napadnuté rozhodnutie vecne správne.
III. Žalovaná dovolaním (dovolanie č. 4.) napadla aj uznesenie Krajského súdu
v Bratislave zo 7. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009, ktorým bolo rozhodnuté, že
JUDr. S. G., sudkyňa Okresného súdu Bratislava III, nie je vylúčená z prejednávania
a rozhodovania veci vedenej na tomto okresnom súde pod sp. zn. 11 C
127/2008.
V danom prípade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým Krajský súd
v Bratislave rozhodoval nie ako súd odvolací (po podaní odvolania niektorým z účastníkov
konania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa – viď § 201 a nasl. O.s.p.), ale ako súd
nadriadený Okresnému súdu Bratislava III (po podaní námietky žalovanej, ktorou sa
domáhala vylúčenia sudkyne tohto súdu z prejednávania a rozhodovania veci – viď § 16
ods. 1 O.s.p.). Dovolaním žalovanej je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho
súdu; takéto rozhodnutie nie je spôsobilým predmetom dovolania.
Keďže dovolanie môže byť podané len proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
Občiansky súdny poriadok ani neupravuje funkčnú príslušnosť na prejednanie dovolania
smerujúceho proti rozhodnutiu iného než odvolacieho súdu. Nedostatok funkčnej príslušnosti
súdu na prejednanie veci patriacej do právomoci súdov je pritom neodstrániteľný nedostatok
podmienky konania, so zreteľom na ktorý súd konanie zastaví (§ 104 ods. 1 O.s.p. v spojení
s § 243c O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky preto konanie o dovolaní č. 4. podanom
proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 7. septembra 2009 sp. zn. 15 NcC 25/2009
zastavil.
IV. Žalovaná z procesného hľadiska zavinila, že sa dovolanie 5. muselo odmietnuť
a konania o jej ďalších dovolaniach zastaviť; vznikla jej preto povinnosť nahradiť trovy
dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 O.s.p. a § 146
ods. 2 O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej republiky nepriznal žalobcovi náhradu trov
10 3 Cdo 101/2011, 3 Cdo 102/2011,
3 Cdo 103/2011, 3 Cdo 104/2011, 3 Cdo 105/2011
dovolacieho konania, lebo nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho
konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. augusta 2011
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková