Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/32/2010

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu Ing. J. J. bývajúceho v K.

zastúpeného JUDr. D. H., advokátkou v K., proti žalovanej B. E., bývajúcej v K., zastúpenej

JUDr. T. S., advokátom so sídlom v K., o nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na

Okresnom súde Košice I pod sp. zn. , o dovolaní žalovanej proti uzneseniu

Krajského súdu v Košiciach z 3. júna 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalovanej o d m i e t a .

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice I uznesením z 25. marca 2010 č. k. – 47 predbežným

opatrením žalovanej uložil povinnosť zdržať sa konania smerujúceho k vykonaniu

akýchkoľvek stavebných a iných úprav a zásahov, búracích prác do spoločnej nehnuteľnosti

zapísanej na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie K.V., obec K.V., okres K. ako parcela

číslo X. zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m² a stavby / popis stavby / - krčma,

súpisné číslo X. postavenej na parcele číslo X.. Žalovanej uložil povinnosť zdržať sa konania

smerujúceho v bránení užívania nehnuteľnosti žalobcovi ako druhému podielovému

spoluvlastníkovi zapísaných na liste vlastníctva č. X., katastrálne územie K.V., obec K.V.,

okres K., ako parcela číslo X. zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m², parcela číslo X.,

zastavané plochy a nádvoria s výmerou X. m² a parcela číslo X. zastavané plochy a nádvoria

s výmerou X. m² a na nej postavenej budovy – krčma, súpisné číslo X.. Žalobcovi uložil

v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti uznesenia podať na Okresný súd Košice I žalobu

o odstránenie stavebných úprav resp. stavebných prác do spoločnej veci. V zostávajúcej časti

návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a žiadnemu z účastníkov nepriznal

2

náhradu trov konania. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 76 ods. 1 písm. e/, §

76 ods. 1 písm. f/, , a , , a

. Považoval za osvedčené ohrozenie nároku žalobcu pri

užívaní spoločnej nehnuteľnosti a preto žalovanej uložil potrebné opatrenia. Uviedol, že na

návrh žalovanej bol pritom i žalobcovi uložený (iným) predbežným opatrením Okresného

súdu Košice I z 1. júna 2009 č.k. -17 zákaz brániť žalovanej v prevádzkovaní

pohostinstva a skladov v budove súpisné číslo X. na parcele X. ako aj brániť jej v užívaní

spoločných nehnuteľností v doposiaľ neskončenom konaní o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva i povinnosť žalobcu zdržať sa stavebných a iných úprav na

nehnuteľnosti. V zostávajúcej časti bol návrh na návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietnutý pre to, že v tejto časti nebolo ohrozenie nároku osvedčené. O náhrade trov

konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalovanej (smerujúce proti nariadeniu predbežného opatrenia) Krajský

súd v Košiciach uznesením z 3. júna 2010 sp. zn. rozhodnutie súdu prvého

stupňa v odvolaním napadnutej časti potvrdil podľa a , považujúc ho za

vecne správne, zákonné i spravodlivé. Stotožnil sa s názorom súdu prvého stupňa o potrebe

i obsahu dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania Predbežné opatrenie bolo nariadené

v obmedzenom rozsahu a žalovanej preto nevznikla taká ujma, ktorá by bola neprimeraná

výhode žalobcu (o.i. obdobne obmedzeného iným predbežným opatrením), nevytvoril sa tým

ani nenapraviteľný stav právnych vzťahov medzi účastníkmi. O náhrade trov konania

rozhodol podľa v spojení s .

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná, navrhla ho

zrušiť (v spojení s potvrdeným rozhodnutím súdu prvého stupňa) a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že postupom súdov jej bola odňatá možnosť konať pred

súdom ( ) v dôsledku nesprávneho právneho názoru súdu ohľadom

podstatnej skutočnosti dôležitej pre posúdenie veci, ku ktorej sa nemohol účastník konania

vyjadriť. Dovolateľka v podstate vyčítala odvolaciemu súdu, že ním nariadené predbežné

opatrenie nie je správne, ak už bol raz medzi účastníkmi upravený spôsob užívania spoločnej

nehnuteľnosti (v konaní o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnosti vedeného sp.zn. ), je vylúčené, aby o takejto dočasnej úprave

súd rozhodol opakovane bez zmeny predchádzajúcej úpravy v inom konaní, medzi tými

istými účastníkmi k tej istej nehnuteľnosti. Nastolil otázku, či je možné viazať predbežné

3

opatrenie na podanie žaloby proti spoluvlastníčke o odstránenie stavebných úprav (prác),

ktoré vôbec nevykonala; nehnuteľnosť užíva viac ako 10 rokov bez úprav a preto niet ani

titulu na takúto žalobu. Nedošlo k splneniu zákonnej podmienky o potrebe dočasnej úpravy

pomerov účastníkov v zmysle pre nariadenie predbežného opatrenia, čo

musí byť zrejmé zo samotného návrhu na vydanie predbežného opatrenia (R 67/1996,

uznesenie Vrchného súdu v Prahe sp.zn.: ).

Žalobca sa k dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podala včas účastníčka konania ( ), zastúpená advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšť (viď ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1

písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o

uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

4

pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo

veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

V tomto prípade je dovolaním žalobkyne napadnuté uznesenie odvolacieho súdu ,

ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na

nariadenie predbežného opatrenia preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3

vylúčená.

Dovolanie žalovanej by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom

došlo k vydaniu napadnutého uznesenia, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných

vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa (aj so zreteľom na obsah

dovolania) zaoberal tiež otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku i

uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie, rovnako tak nesprávne právne

posúdenie ( ) nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

5

jednoznačné (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolateľka existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/, e/ a

g/ netvrdila a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo.

Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mali

dopustiť súdy oboch nižších stupňov, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami: či v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo; či účastníkovi konania sa postupom súdu odňala

možnosť konať pred súdom ( a ).

Podľa názoru dovolateľky konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v prekážke veci

právoplatne rozhodnutej ( ). Túto prekážku vidia v tom, že „súd je

viazaný právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým už bol dočasne upravený spôsob užívania

spoločnej nehnuteľnosti ...., je preto vylúčené, aby o takejto dočasnej náhrade opakovane

rozhodoval súd bez zmeny, či zrušenia pôvodnej úpravy v inom konaní“ .... .

Ustanovenie dopadá na prípady, v ktorých súd rozhodol napriek

tomu, že mu v tom bránila prekážka veci právoplatne rozhodnutej ( ) alebo

prv začatého konania ( ). Ak súd zistí, že v tej istej veci (jej časti) bolo právoplatne

rozhodnuté alebo začalo prv konanie, konanie bez ďalšieho zastaví ( ).

Právoplatné rozhodnutie tvorí prekážku už raz rozsúdenej veci vtedy, ak v novom konaní ide

o to isté, o čo išlo v prechádzajúcom rozhodnutí; musí ísť o totožnosť osôb a aj o totožnosť

predmetu konania, opierajúci sa o rovnaké skutkové okolnosti.

Dovolací súd vychádzajúc z tvrdenia dovolateľky, o existencii dočasnej úpravy

pomerov k nehnuteľnosti medzi účastníkmi rozhodol súd skôr - v konaní o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva (uznesenie Okresného súdu Košice I z 1. júna

2009 č.k. -17), dospel k záveru, že dovolateľkou uvádzané skutočnosti neboli

v danej veci spôsobilé založiť ňou tvrdenú prekážku veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods.

3 ). Namietané predbežné opatrenie sa totiž viaže ku konaniu o zrušenie a vyporiadanie

podielového vlastníctva, na rozdiel od toho dovolaním napadnuté predbežné opatrenie sa

spája s iným konaním – konaním o odstránení stavebných úprav. I keď ide o identické

6

nehnuteľnosti, ktoré sú v spoluvlastníctve účastníkov konania, predbežné opatrenia

charakterizujú odlišné skutkové i právne predpoklady ich nariadenia, tak ako druhovo odlišné

sú i konania v ktorých boli vydané. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že predmetné

konanie trpelo vadou podľa Navyše ani v jednom prípade nejde

o konečné vyriešenie veci, ale len o dočasnú úpravu vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré

zanikne vydaním rozhodnutia vo veci samej.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd ďalej skúmal, či v konaní na súdoch

nižšieho stupňa došlo k odňatiu možnosti žalovanej pred súdom konať ( ),

ku ktorému malo dôjsť tým, že súdy vec nesprávne právne posúdili pretože nesprávne vyložili

ustanovenie ; nedošlo k osvedčeniu predpokladov pre vydanie predbežného

opatrenia v zmysle ; nemôže existovať potreba dočasnej úpravy pomerov,

ak už tieto boli upravené rozhodnutím súdu (uznesením Okresného súdu Košice I z 1. júna

2009 č.k. -17) a zároveň, ak žalovaná žiadne stavebné úpravy nevykonala.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť

konať pred súdom a v konaní pred ním uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. Ustanovenie dáva odňatie

možnosti konať pred súdom do súvislosti výlučne s faktickou procesnou činnosťou súdu, a nie

s právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutých rozhodnutiach. Právne posúdenie veci

súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôže zakladať dôvod prípustnosti

dovolania podľa , súd pritom právnom posúdení veci neporušuje žiadnu

procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné právo účastníka.

K námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ) je potrebné ďalej uviesť, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov

vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným

dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo

7

vade konania v zmysle a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby teda

tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval),

a dovolateľkou vytýkané skutočnosti by mali za následok vecnú nesprávnosť napadnutého

uznesenia, nezakladali by ale prípustnosť dovolania v zmysle V dôsledku toho by

posúdenie, či súdy (ne)použili správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretovali

alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodili (ne)správne právne závery, prichádzalo

do úvahy až vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej

veci nešlo).

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol dovolanie žalovanej, lebo toto

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky mu však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodal návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta