Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/34/2010

1

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov 1/ L., spol. s r.o., so sídlom

v K., IČO X., 2/ Ing. D. P. bývajúcemu v N., obaja zastúpení JUDr. J. Č., advokátom so

sídlom v K., proti žalovaným 1/ Ing. D. L., bývajúcej v K., 2/ MUDr. R. L., bývajúcemu

v K., o vydanie veci a nariadenie predbežného opatrenia, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp. zn. 19 C 152/ 2009, o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach z 10. mája 2010 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ o d m i e t a .

Žalovaným 1/ a 2/ nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II uznesením z 1.októbra 2009 č. k. 19 C 152/ 2009 – 98 predbežným

opatrením žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť odovzdať Ing. D. P., konateľovi a spoločníkovi

žalobcu 1/ všetku zmluvnú a všetku účtovnú agendu spoločnosti L. spol. s r.o., so sídlom V.,

odo dňa jej vzniku do 31. augusta 2009. Pri svojom rozhodovaní vychádzal z ustanovení § 76

ods. 1 písm. f/ a § 102 O.s.p, keď považoval žalobcami za osvedčené skutočnosti pre

zaistenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia a preto návrhu na nariadenie predbežného

opatrenia vyhovel.

Okresný súd Košice II uznesením z 12. januára 2010 č. k. 19 C 152/ 2009 – 123 predbežným

opatrením žalovanému 2/ uložil zákaz bez písomného súhlasu Ing. D. P. druhého konateľa

žalobcu 1/, osobne alebo elektronicky vstupovať na všetky účty spoločnosti L. spol. s r.o.,

2

zriaďovať si k ním podpisové vzory, vyberať z nich hotovosť, prevádzať bezhotovostné

platby a to tak vo svoj prospech, alebo v prospech tretích osôb, splnomocniť akúkoľvek tretiu

osobu k uvedeným konaniam, podpisovať zmluvy o pôžičkách, zmluvy o úveroch,

pracovnoprávne zmluvy, leasingové zmluvy , nájomné a podnájomné zmluvy a otvárať nové

účty a to až do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Košice II pod sp. zn.

. Vychádzal z ustanovení a keď považoval

žalobcami za osvedčené skutočnosti pre zaistenie prípadného budúceho výkonu rozhodnutia,

bez jeho vydania by totiž reálne hrozilo, že dôjde k jeho zmareniu.

Na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ proti obom uzneseniam Krajský súd v Košiciach

uznesením z 10. mája 2010 sp. zn. , rozhodnutia súdu prvého

zmenil tak, že oba návrhy na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Podľa názoru

odvolacieho súdu súd prvého stupňa použil správny právny predpis, nesprávneho ho však

vyložil. Na rozdiel od súdu prvého stupňa nepovažoval za splnené všetky zákonné podmienky

pre nariadenie predbežných opatrení. Návrhy na nariadenie predbežného opatrenia vzhľadom

na ich obsah považoval za neprimerané, úplne vylučujúce žalovaného z vykonávania

pôsobnosti konateľa, neprimerane zvýhodňujúce žalobcov, čo považoval za neprípustné.

Zaujal názor, že od konateľa obchodnej spoločnosti nemožno spravodlivo žiadať navrhované

obmedzenie jeho konateľských oprávnení, pretože by týmto došlo k popretiu účinkov zápisu

v obchodnom registri, čo by bolo v rozpore so zákonom (obdobne Krajský súd v Košiciach

sp.zn. , sp.zn. ). Poukázal na to, že žalovaná 1/ nie je pasívne

legitimovaná na odovzdanie všetkej zmluvnej a účtovnej agendy žalobcom, pretože ukončila

činnosť v spoločnosti, voči tejto preto nie sú splnené podmienky na nariadenie predbežného

opatrenia. Vychádzajúc z uvedeného podľa zmenil odvolaním napadnuté

rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia tak, že návrhy na nariadenie predbežného

opatrenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie žalovaní, navrhli ho

zrušiť; a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie (alternatívne ho navrhli zmeniť tak, že

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia súdu prvého stupňa potvrdí) z dôvodu, že

postupom súdu im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ) a vo veci

rozhodoval vylúčený sudca ( ), pretože pred vydaním rozhodnutia

odvolacím súdom bola voči celému senátu vznesená námietka zaujatosti, ktorá nebola

3

predložená na rozhodnutie nadriadenému súdu a o ktorej nadriadený súd nerozhodoval,

a žalobcom nebol oznámený dôvod, na základe ktorého odvolací vec nadriadenému súdu

nepredložil. Tento dôvod, odvolací súd oznámil žalobcom až po vydaní rozhodnutia

25. mája 2010. Uvedeným postupom odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti žalobcom

konať pred súdom. Tieto procesné pochybenia odvolacieho senátu (vzhľadom na ich

závažnosť) vzbudzujú oprávnené objektívne pochybnosti o nezaujatosti senátu (jeho sudcov),

v čom dovolatelia vidia vadu v zmysle

Žalovaní uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu je vecne správne, konanie nie je

zaťažené namietanými vadami v zmysle a , navrhli preto dovolanie

zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( a nasl. ).

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé

rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho

prípustnosti. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa (viď ).

Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1

prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu

prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev ( ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie

je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti

rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1

písm. c/ V zmysle je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu

odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd

vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o

4

rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na

zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o

uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa ustanovenia

odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej

pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo

veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých

uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje

uznesením.

V tomto prípade je dovolaním žalobcov napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho

súdu, ktorým tento zamietol žalobcami podané návrhy na nariadenie predbežného opatrenia,

preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle vylúčená.

Dovolanie žalobcov by mohlo byť prípustné (i dôvodné), len ak by konanie, v ktorom

došlo k vydaniu napadnutého uznesenia, bolo postihnuté niektorou zo závažných procesných

vád uvedených v Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťažené niektorou z nich,

vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia Dovolací súd sa preto neobmedzil

len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa ( najmä so zreteľom na

obsah dovolania) zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému

rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Treba uviesť, že z hľadiska sú právne významné len tie procesné

nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ až

g/ tohto ustanovenia. Iné vady ( ), i keby k nim v konaní došlo

a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie, rovnako tak nesprávne právne

5

posúdenie ( ) nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Z hľadiska posúdenia existencie niektorej z procesných vád v zmysle § 237

ako dôvodu, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

nie je pritom významný subjektívny názor účastníka, že v konaní došlo k takejto vade, ale len

jednoznačné (všetky pochybnosti vylučujúce) zistenie, že konanie je skutočne postihnuté

niektorou z taxatívne vymenovaných vád.

Dovolatelia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ až c/, e/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

ich dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané nesprávnosti, ktorých sa mal

dopustiť odvolací, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkami: 1/ či účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 2/ či vo veci rozhodoval vylúčený sudca

(§ 237 písm. d/ a f/ ).

1/ Podľa názoru dovolateľov konanie trpí procesnou vadou spočívajúcou v odňatí

možnosti žalobcov konať pred súdom ( ). Túto prekážku vidia v tom, že

odvolací súd vo veci rozhodol napriek tomu, že žalobcovia skôr vzniesli námietku zaujatosti

voči všetkým členom odvolacieho senátu, ktorá nebola predložená nadriadenému súdu,

pričom o dôvode jej nepredloženia, boli odvolacím súdom vyrozumení až po rozhodnutí

odvolacieho súdu.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký vadný

postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odníme možnosť konať

pred súdom a v konaní pred ním uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom

zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Z obsahu spisu možno zistiť, že žalobcovia vzniesli námietku zaujatosti voči všetkým

členom odvolacieho senátu 5 Co, pretože žalovaný 2/ sa mal v prítomnosti žalobcu 2/, jeho

manželky MUDr. H. P. (tiež sestry žalovaného 2/) a pred ďalšími spoločnými známymi,

vyjadriť tak, že vie vo svoj prospech ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho senátu, ktorý

rozhoduje v tejto veci; presvedčivosť svojho tvrdenia oprel o rozhodnutie tohto istého senátu

v rovnakej otázke (obmedzenia konateľského oprávnenia) v inej veci (sp.zn. ).

6

Námietka zaujatosti bola podaná osobne do podateľne odvolacieho súdu 10. mája 2010

o 8,05 hodine, teda v rovnaký deň, v ktorom došlo k prijatiu dovolaním napadnutého

rozhodnutia odvolacím súdom. Námietka zaujatosti nebola podaná potom, čo už vo veci

samej rozhodol odvolací súd. Oznámenie odvolacieho súdu o dôvode, pre ktorý nebola vec

o námietke zaujatosti predložená nadriadenému súdu, bolo žalobcovi 2/ doručené 1. júna

2010. V nej odvolací súd o. i. uviedol, že z námietky zaujatosti musí byť zrejmé, kedy sa

účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. Na podanie, ktoré

nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, súd neprihliada; v takom prípade sa vec nadriadenému

súdu nepredkladá. Rovnako poukázal na ustanovenie , podľa ktorého

dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o

prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach, aj v týchto prípadoch sa vec

nadriadenému súdu nepredkladá.

Obsahové náležitosti námietky zaujatosti upravuje ustanovenie

tak, že v námietke zaujatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť

sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia

dozvedel. Uvedenie okamihu, kedy sa účastník dozvedel o dôvode zaujatosti súvisí tiež

s ustanovením , podľa ktorého účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr na prvom pojednávaní, ktoré viedol sudca, o ktorého vylúčenie ide,

alebo do 15 dní odkedy sa mohol dozvedieť o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Cieľom

legislatívnej úpravy obsahových náležitostí námietky zaujatosti je prispieť k vytvoreniu

predpokladov na zvýšenie plynulosti a efektívnosti konania a snahou obmedziť konanie

účastníkov zneužívať inštitút námietok zaujatosti ako obštrukčného nástroja na zdržovanie

konania. Ustanovenia prvej a tretej časti platia pre odvolacie konanie primerane (

ods. 2 ) s výnimkou prípadov uvedených I keď právna úprava

o vylúčení sudcov ( – ) nemá výslovnú úpravu pokiaľ ide o námietku

zaujatosti vznesenú v odvolacom konaní, je zjavné, že účastníkovi nemožno toto právo uprieť

alebo ho oklieštiť spôsobom, ktorým by bol zbavený objektívnej možnosti jeho uplatnenia.

Rovnako ako pred súdom prvého stupňa aj v odvolacom konaní je účastník povinný uviesť

proti komu námietka zaujatosti smeruje, dôvod vylúčenia sudcu (sudcov) i údaj o tom, kedy

sa o námietke dozvedel. Naplnenie obsahových náležitosti námietky nadobúda na význame

v prípade identifikovania včasnosti jej uplatnenia v zmysle , je však

potrebné prihliadať na osobitosti odvolacieho konania. Predovšetkým ide o prípady, v ktorých

o odvolaní účastníka môže byť odvolacím súdom (senátom) rozhodnuté aj bez nariadenia

7

pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p). V takýchto prípadoch účastník konania nemá objektívnu

možnosť namietať zaujatosť sudcu (členov senátu) „najneskôr na prvom pojednávaní“. Zákon

mu však umožňuje uplatniť námietku zaujatosti do 15 dní od kedy sa dozvedel o jej

dôvodoch; čo predpokladá vedomosť o okolnostiach zakladajúcich vylúčenie a vedomosť

o obsadení súdu (zložení senátu), ktorý má vec prejednať. Pokiaľ však účastníkovi konania

nie je známe, ktorý sudca má vec prejednať samotné okolnosti zakladajúce vylúčenie

nezakladajú plynutie tejto lehoty. Z uvedeného dôvodu obsah námietky musí dať odpoveď na

otázku, kedy sa účastník konania dozvedel o obsadení súdu (o zložení senátu) ako i

o okolnostiach zakladajúcich vylúčenie. Námietka zaujatosti z 10. mája 2010 nespĺňa uvedené

obsahové náležitosti v zmysle vety prvej , preto bez ďalšieho nebolo

povinnosťou odvolacieho súdu na túto prihliadať a vec predkladať nadriadenému súdu (§ 15a

ods. 3 v spojení s ). Skutočnosť, že oznámenie o dôvode, pre ktorý

nedošlo k predloženiu veci nariadenému súdu bolo účastníkovi konania zaslané

(26. mája 2010) potom, čo odvolací súd rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania na

neverejnom zasadnutí 10. mája 2010, nie je možné považovať za nesprávny postup, ktorým

by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ).

2/ K ďalšiemu namietanému dovolaciemu dôvodu podľa , ktorý

mal byť naplnený pochybením odvolacieho súdu v tom, že o veci samej rozhodol pred

rozhodnutím o námietke zaujatosti nadriadeným súdom, čo vzbudzuje objektívne pochybnosti

o jeho nezaujatosti a zakladá dôvod pre vylúčenie jeho členov, dovolací súd uvádza:

Účelom je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému

prístupu súdu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho

rozhodovania. Z hľadiska uvedeného ustanovenia je právne významný vzťah sudcu, a to buď:

1. k veci (o vzťah tejto povahy ide napríklad vtedy, keď sudca je účastníkom alebo

vedľajším účastníkom konania, keď má osobný záujem na určitom výsledku konania),

2. k účastníkom konania [o takýto vzťah ide v prípade vzťahu sudcu charakteru

rodičovského, manželského, súrodeneckého alebo iného blízkeho rodinného vzťahu

alebo relevantného osobného vzťahu (tak pozitívneho alebo negatívneho)],

3. k zástupcom účastníkov konania (viď vyššie bod 2.).

ESĽP pri riešení otázky nestrannosti sudcu vychádza z toho, že okrem nezávislosti

sudcu je potrebné brať zreteľ aj na ďalšie aspekty subjektívneho a objektívneho charakteru.

8

Tieto aspekty nestrannosti rozlíšil aj pri svojom rozhodovaní (viď napríklad Piersack c.

Belgicko). Objektívna nestrannosť sa neposudzuje podľa subjektívneho stanoviska, ale podľa

objektívnych symptómov. Práve tu sa uplatňuje teória zdania nezaujatosti [viď tézu, že

spravodlivosť nielenže musí byť poskytovaná, ale musí sa tiež javiť, že je poskytovaná

(„justice must not only be done, it must also be seen to be done“)]. Aj pri zohľadnení teórie

zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je

celkom zjavné, že jeho vzťah k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter

a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať „sine ira

et studio“, teda nezávisle a nestranne. Objektívny aspekt nestrannosti je založený na

vonkajších inštitucionálnych, organizačných a procesných prejavoch sudcu a jeho vzťahu

k prejednávanej veci a k účastníkom konania. Za objektívne však nemožno považovať to, ako

sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne neexistujú okolnosti

objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca

určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

Dovolací súd je však toho názoru, že v danom prípade sa odvolací súd nedopustil

procesného pochybenia, pretože nemal povinnosť predložiť vec nadriadenému súdu na

rozhodnutie o námietke zaujatosti v zmysle a to z dôvodov uvedených v

v spojení s (viď bod 1/ odôvodnenia). Vychádzajúc

z uvedeného, pritom zohľadňujúc judikatúru ESĽP i Ústavného súdu Slovenskej republiky

dospel dovolací súd k záveru, že v tomto prípade nemožno mať pochybnosti o nezaujatosti

členov senátu 5 Co z objektívneho hľadiska, ktoré by boli relevantné v zmysle § 14 ods. 1

Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že dovolateľ existenciu vady uvedenej v

odôvodňuje okolnosťami spočívajúcimi v postupe súdu v konaní

(vyčítajúc nesprávny procesný postup pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní), čo

však nie je v zmysle dôvodom pre vylúčenie sudcov z prejednávania

a rozhodovania veci. Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil, že predmetné konanie

trpelo vadou podľa

Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5

v spojení s odmietol dovolanie žalobcov, lebo toto

smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou

9

úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu

z hľadiska jeho vecnej správnosti.

V dovolacom konaní úspešnému žalovaným vzniklo právo na náhradu trov konania

proti žalovanej, ktorá úspech nemala ( v spojení s

a ). Najvyšší súd Slovenskej republiky im však žiadne trovy dovolacieho

konania nepriznal z dôvodu, že nepodali návrh na ich priznanie.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 17. augusta 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta