Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/48/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky

senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Kováčovej

a JUDr. Jozefa Milučkého, v právnej veci žalobcu: Ing. L. M. - A., právne zastúpeného

JUDr. E. V., advokátom, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/17356-

99316/2008/991410-r z 20. februára 2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave č. k. -47 z 10. augusta 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č. k. -47 z 10. augusta 2010 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. -47 z 10. augusta 2010

podľa (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu

žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného

č. I/222/17356-99316/2008/991410-r z 20. februára 2009, ktorým rozhodnutím žalovaný

správny orgán potvrdil v odvolacom konaní dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Senec č. /Blč z 19. augusta 2008, ktorým správca dane vyrubil

žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie

jún 2004 v sume 74 691,67€ (2 250 161,-Sk) podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1. zákona

č. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných

orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) a zároveň

rozhodol, že vyrubený rozdiel DPH, ktorý je daňovým preplatkom, daňový úrad použije

podľa § 63 zákona o správe daní.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného dospel krajský súd k záveru,

že toto je v súlade so zákonom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že DPH zistená kontrolnou

skupinou správcu dane sa odlišuje od DPH uvedenej v daňovom priznaní podanom

žalobcom. Žalobca v kontrolovanom zdaňovacom období vystavil pre odberateľa

S. L. a l., a.s., faktúru na dodávku kukurice potravinárskej, ktorú zahrnul do daňového

priznania za zdaňovacie obdobie jún 2004. Následne v mesiaci august 2004 vyhotovil

dobropis k uvedenej faktúre a zahrnul ho do daňového priznania za august 2004. Pre

odberateľa H. S. S., a.s., vyhotovil faktúry na dodávky jačmeňa sladovníckeho, ktoré

následne v mesiaci august 2004 dobropisoval a zahrnul do daňového priznania august

2004. S uvedeným postupom kontrolná skupina správcu dane nesúhlasila a vystavené

dobropisy presunula do zdaňovacieho obdobia jún 2004, v ktorom boli vyhotovené

faktúry za dodávky tovaru. Zároveň v zdaňovacom období jún 2004 žalobca vyhotovil

dobropisy pre spoločnosť H. S. S., a. s. k faktúram vyhotoveným v marci 2004

a uvedené dobropisy zahrnul do daňového priznania jún 2004. Kontrolná skupina

správcu dane presunula uvedené dobropisy do zdaňovacieho obdobia marec 2004.

Krajský súd poukázal na to, že kontrolná skupina správcu dane nespochybňovala

skutočnosť, že žalobca vyhotovoval faktúry a riadne ich zaúčtoval vo svojom

účtovníctve, ani skutočnosť, že DPH z predmetných faktúr priznal a odviedol do

štátneho rozpočtu, ale zistila, že daňová povinnosť nevznikla žalobcovi z dôvodu

dodania tovaru ale z dôvodu, že vyhotovil faktúru v zmysle § 71 a ods. 6 zákona číslo

o DPH v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa

ktorého ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu DPH ako je povinný platiť podľa

tohto zákona je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného správneho orgánu, že žalobca

neuskutočnil zdaniteľné plnenie v zmysle vyššie uvedených faktúr. Deklarovan ým

odberateľom tovar nedodal, predmetné faktúry ani dobropisy odberateľom nedoručil.

Daňová povinnosť teda žalobcovi vznikla iba z dôvodu vyhotovenia faktúry s daňou.

Pretože tovar nebol dodaný, nemohol byť ani vrátený. Za tovar odberateľ nezaplatil,

ani odberateľovi dodávateľ platbu nevrátil, v daňovom konaní nepreukázal, že umožnil

odberateľovi obchodnej spoločnosti S. L. a l., a. s., ako aj obchodnej spoločnosti

H. S. S., a.s., nakladať s tovarom, t.j. že došlo k zdaniteľnému plneniu a žeby bol na

základe tejto skutočnosti oprávnený vystaviť predmetné faktúry.

Kontrolou bolo zistené, že žalobca tovar v príslušnej hodnote vrátane DPH

nedodal, daňová povinnosť mu nevznikla, a preto nemohol postupovať podľa § 25

ods. 3 .

Taktiež z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že predmetné faktúry

sú bez uvedenia množstva dodávaného tovaru a jednotkovej ceny bez dane, nie je

uvedený ani dátum dodania tovaru a nie je uvedené ani množstvo dodávky na dodacích

listoch.

Žalobca v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz o svojich tvrdeniach

a ani nenavrhol kontrolnému orgánu vykonať príslušný dôkaz. Nakoľko žalobcovi

nevzniklo právo na odpočet DPH z predmetných faktúr, postupoval preto správca dane

správne, keď žalobcovi právo na odpočítanie DPH nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie

žalobca a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok

krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to,

že žalovaný správny orgán svojim postupom účelovo a reštriktívne vykladá zákon

v neprospech žalobcu a poukázal na SR, v zmysle ktorého môžu štátne

orgány konať iba v medziach zákona a nemožno preto niekoho nútiť, aby konal čo mu

zákon neukladá.

Poukázal aj na . Podľa žalobcu

je postup daňových orgánov v rozpore so zákonom o správe daní aj ,

pretože na základe jednostranných výpovedí odberateľov dospel k záveru, že k dodávke

tovarov nedošlo.

Z predmetných tvrdení odberateľov podľa jeho názoru nemožno vyvodiť záver,

že sa dodávky neuskutočnili, resp. že žalobca nemohol opraviť základ dane podľa § 18

. Poukázal na to, že v súlade s ustanovením zákona o správe

daní poskytol správcovi dane potrebnú súčinnosť.

Ďalej namietal, že postup správcu dane je v rozpore s ustanoveniami zákona

o správe daní, ako i so o dani z pridanej hodnoty a správca

dane urobil nekorektný záver, že k dodávkam tovarov nedošlo, a to na základe

jednostranných vyjadrení odberateľov, pričom za dodávateľa nemôže žiadna tretia strana

rozhodnúť, či obchodný kontrakt sa považuje za splnený a tiež, či môže vystaviť faktúru

za dodávku tovaru.

Ďalej uviedol, že z tvrdení kontrolnej skupiny, že odberatelia nepotvrdili dodanie

tovaru alebo že nemajú zaúčtované faktúry, nemôže správca dane vyvodiť záver,

že sa dodávka tovaru neuskutočnila a už vôbec nie, že žalobca si nemohol opraviť

základ dane podľa .

Podľa jeho názoru nemožno oddeliť fungovanie DPH od právnej úpravy

obchodných vzťahov, pretože spočíva na princípe najširšej

zmluvnej voľnosti a zmluvné strany si môže dojednať aj iné typy zmlúv, než len tie,

ktoré sú výslovne uvedené v ako určitý zmluvný typ. Všetky

ustanovenia tretej časti majú dispozitívnu povahu, Obchodný

zákonník spočíva na princípe neformálnosti zmlúv, ktoré sa môžu dojednať aj ústne

alebo dokonca aj konkludentne. Za deň splnenia dodávky je možné považovať aj deň,

kedy je dodávka pripravená k odberu a preto skutočnosť, že tovar nebol fyzicky

odberateľmi odobratý a tiež, že neboli potvrdené dodacie listy, resp. vystavené

príjemky na sklad, nemôže znamenať, že kontrakt nebol splnený a že k dodávke tovaru

nedošlo.

Taktiež žalobca uviedol, že vystavil faktúry pred potvrdením fyzického

odovzdania tovarov, čím neporušil žiadne ustanovenie a nakoľko

následne bola dodávka tovaru zrušená, žalobca v súlade so zákonom vystavil doklady

o oprave základu dane – dobropisy. Postupoval takto v súlade s ustanovením § 18 ods. 3

o DPH, keď rozdiel medzi pôvodným základom dane

a opraveným základom dane uviedol v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie,

v ktorom vyhotovil doklad o oprave základu dane.

So závermi daňovej kontroly o presune dobropisov medzi jednotlivými

zdaňovacími obdobiami preto žalobca nesúhlasil a považuje ich za účelové.

Taktiež poukázal na ustanovenie , podľa ktorého sa

daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu

zákona o správe daní, pričom správca dane porušil toto ustanovenie, nakoľko žalobca

v priebehu daňovej kontroly nepochybne preukázal, že postupoval v súlade

s ustanovením a vystavenými dobropismi na zrušenie dodávky

tovaru neporušil zákon a ani neukrátil štátny rozpočet.

Ďalej žalobca uviedol, že ak vystavil faktúry, podal daňové priznanie a odviedol

daň, a v ďalšom období vystavil doklady o oprave základu dane a tieto zahrnul

do daňových priznaní, a toto všetko riadne zaúčtoval, splnil si voči štátu všetky svoje

zákonné povinnosti. Daň bola riadne vybratá aj odvedená a potom sú ďalšie úkony

správcu dane už nad rámec zákona, nechránia jeho záujmy, porušujú jeho právo, správca

dane bol povinný prihliadať na všetko čo vyjde najavo v daňovom konaní, avšak správca

dane daňovú kontrolu vykonal neoprávnene a v rozpore so zákonom, čo žalobcu

neprimerane zaťažilo.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril podaním z 15. novembra 2010,

v ktorom poukázal na to, že žalobca v odvolaní uvádza tie isté skutočnosti, ktoré boli

obsahom odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane, ako aj obsahom

samotnej žaloby a s ktorými sa prvostupňový súd náležite vysporiadal. Preto žiadal, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne

správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2

v spojení s preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a rozhodol bez nariadenia odvolacieho

pojednávania v zmysle rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil

17.augusta 2011 podľa , pričom termín verejného vyhlásenia

rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je

možné vyhovieť.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe

žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov

verejnej správy.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania

žalobcu posudzoval, či krajský súd ako i žalovaný pri rozhodovaní vychádzali

z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a tiež, či vzhľadom na námietky

žalobcu ohľadne hodnotenia dôkazov bolo konanie vedené takým procesným

postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané

spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu.

Účelom daňového konania je zistenie, si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu.

Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenia daňových orgánov, aby

mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými

hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, zákon o správe daní

a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo

iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

povinnosti daňového subjektu.

Podľa dokazovanie vykonáva správca

dane, ktorý vedie daňové konanie.

Podľa § 29 ods. 2 správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie

daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

Podľa § 29 ods. 4, ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými

možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi

predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, priznania a hlásenia,

odpovede na výzvy správcu dane a pod., o svedecké výpovede, znalecké posudky,

verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní

a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 29 ods. 8 daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv

na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení

a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií

alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 39 ods. 3 zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase,

dodatočné priznanie alebo hlásenie môže daňový subjekt predložiť aj v tom prípade,

ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia ako bola uvedená v daňovom

priznaní alebo hlásení alebo správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe

dodatočného daňového priznania alebo hlásenia možno len v prípade uplatnenia

skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej

kontroly. Dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie nemôže daňový subjekt

predložiť po uplynutí jedného roka od ukončenia daňovej kontroly.

Podľa § 63 ods. 1 daňový preplatok (ďalej len "preplatok") je suma platby,

ktorá prevyšuje splatnú daň.

Podľa ods. 2 preplatok sa použije na úhradu splatného preddavku na daň

a na úhradu prípadného daňového nedoplatku. O prevedení preplatku na úhradu

splatného preddavku na daň a na úhradu daňového nedoplatku sa daňový dlžník

vyrozumie. Za deň úhrady tohto daňového nedoplatku sa považuje deň, ktorý

nasleduje po dni vzniku preplatku.

Podľa ods. 3 preplatky daňového subjektu na jednotlivých druhoch daní, cla

a iných platieb možno použiť na kompenzáciu jeho daňových nedoplatkov na inej

dani, cle a iných platbách. O tom musí správca dane písomne upovedomiť daňový

subjekt.

Podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon o DPH“) daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci n adobudne právo

nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľností je dňom

dodania deň odovzdania nehnuteľností do užívania, ak je tento deň skorší ako deň

zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na zákl ade

zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy, je dňom dodania deň odovzdania stavby.

Podľa § 25 ods. 1 základ dane pri dodaní tovaru alebo služby a pri

nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa opraví:

a) pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky alebo služby a pri úplnom alebo

čiastočnom vrátení dodávky tovaru,

b) pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej povinnosti,

c) pri zvýšení ceny tovaru alebo služby.

Podľa § 25 ods. 2 rozdiel medzi pôvodným základom dane a opraveným

základom dane sa uvedie v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa

vyhotovil doklad o oprave základu dane.

Podľa § 49 ods. 1 právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká

platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povi nnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný

platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ,

s výnimkou podľa odsekov 3 a 6. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu

uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť

platiteľovi dodané.

Podľa § 51 ods. 1 písm. a) právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže

platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru

od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

Podľa § 71 ods. 6 , ak platiteľ vo faktúre uvedie vyššiu sumu dane ako je

povinný platiť podľa tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho

spisu nesporne preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu

na DPH za zdaňovacie obdobie február – december 2004. Na základe vykonanej

daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol o daňovej kontrole č. I/183/12842-

35748/2008/Cib z 20.júna 2008, ako i dodatok k protokolu č. I/183/12842-

62023/2008 z 1. augusta 2008, ktorý správca dane so žalobcom prerokoval

6. augusta 2008. V danom prípade bolo daňovou kontrolou zistené, že daňový subjekt

vystavoval v kontrolovanom období faktúry na služby a tovar, ktoré neboli nikdy

dodané, pričom po vystavení faktúr tieto predkladal factoringovým spoločnostiam

a následne keď tieto faktúry factoringové spoločnosti uhradili, tak došlo zo strany

žalobcu k stornovaniu faktúr a výdavky použité ako náklady na factoring si uplatnil

v daňovom priznaní.

V dôsledku týchto podozrení Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti

organizovanej kriminalite v Bratislave požiadalo Daňové riaditeľstvo Slovenskej

republiky o vykonanie mimoriadnej kontroly u žalobcu z dôvodu jeho podozrenia

z trestného činu skrátenia dane a poistného.

Z administratívneho spisu vyplýva, že podľa zistení kontrolnej skupiny

správcu dane odberateľ – S. L. a l., a.s., na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej so

žalobcom 24. februára 2004, v roku 2004 od žalobcu prijal tovar v zmysle faktúr

číslo 204012 , 204027, 204028, 204029, 204030, 204031, 204035, 204038, 204039,

204040, 204041, 204043, 204044, 204044/D, 204045, 204051, 204052, 204055,

204057, 204057/D a 204066, na základe ktorých realizované dodávky tovaru

odberateľ potvrdil a uviedol, že všetky nákupy od uvedeného dodávateľa sa skončili

v máji 2004 a odvtedy spoločnosť S. L. a l., a.s., od žalobcu nič nenakupovala.

Zmluva bola ukončená v júni 2004 ústnou dohodou medzi generálnym riaditeľom

spoločnosti a dodávateľom - žalobcom.

Pokiaľ ide o faktúru č. 204064 z 2. júna 2004 k tejto daňový subjekt

nepredložil v daňovom konaní žiadne dodacie listy potvrdené odberateľom, ani iné

podklady k fakturácii, ktorými mal byť protokol o vykonaní kontrolného váženia

podľa článku III bod 3. zmluvy vydaný kupujúcim, preukazujúci dodanie tovaru

odberateľovi, prípadne nadobudnutie vlastníckeho práva odberateľa k tomuto tovaru.

Ku kontrole daňový subjekt predložil Kúpnu zmluvu na dodávku 1000ton zrna

potravinárskej kukurice z úrody roku 2003 uzatvorenú s kupujúcim S. L. a l., a. s.,

účinnú dňom 24. februára 2004. Podľa článku V bod 6. uvedenej zmluvy zmluvné

strany sa dohodli, že základom pre vystavenie jednotlivej faktúry predávajúceho

podľa bodu 3. tejto zmluvy bude vždy protokol o vykonaní kontrolného váženia

podľa článku III bod 3. tejto zmluvy, ktorý je kupujúci povinný doručiť

predávajúcemu písomne najneskôr do 5 dní odo dňa prevzatia tovaru. V zmysle

článku V bod 3. zmluvné strany sa dohodli, že predávajúci vystaví kupujúcemu

zálohovú faktúru na každých 200 ton tovaru až do dodania celkového zmluvného

dojednania množstva tovaru. V zmysle článku 5 body 1 kúpna cena za jednotku

tovaru bola 5500 Sk za tonu bez DPH.

K tejto pôvodnej faktúre daňový subjekt vyhotovil v auguste 2004 dobropis

číslo 204064/D z dôvodu, že dodávaný tovar a dodávky boli odberateľom ústne

odmietnuté. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že v júni 2004 už spoločnosť

S. L. a l., a.s., so žalobcom neobchodovala, nakoľko splnomocnený zástupca spoločnosti

S. L. a l., a.s., uviedol, že obsah predmetných faktúr nepozná, všetky prijaté

zdaniteľné plnenia od žalobcu má spoločnosť riadne zaúčtované v účtovníctve so

všetkými súvisiacimi dokladmi, t. j. príjemkami na sklad a došlými faktúrami. Žiadne

iné nákupy ako tie, ktoré sú zaúčtované, neboli zrealizovan é. Keďže na základe

kontrolných zistení bolo preukázané, že žalobca uvedenému odberateľovi tovar

nedodal nebol ani oprávnený vyhotoviť faktúru. Nemohol preto postupovať tak , že

vystavil dobropis a vykonal opravu základu dane podľa § 25 ods. 1 písm. a) a ods. 3

ale mal postupovať podľa zákona o správe daní a podať

dodatočné daňové priznanie alebo hlásenie, ak jeho daňová povinnosť mala byť

nižšia než ako bola uvedená v daňovom priznaní a uvedeným spôsobom si uplatniť

daň späť.

Z administratívneho spisu taktiež vyplýva, že obchodná spoločnosť H. S. S.,

a.s., mala so žalobcom uzatvorenú zmluvu č. T001/2004 z 8.marca 2004 na dodávku

sladovníckeho jačmeňa z úrody 2004. Podľa bodu 4. 5. uvedenej zmluvy predávajúci

vystaví faktúru, t.j. daňový doklad na dodávku tovaru podľa podkladu na fakturáciu

vydaného kupujúcim a zmluvne dohodnutej kúpnej ceny podľa bodu 7 tejto zmluvy

najneskôr do 10 dní od dodania tovaru.

V písomnom stanovisku spoločnosti H. S. S., a.s., z 30. novembra 2007 a z 19.

februára 2008 vyplýva, že spoločnosť nenadobudla v roku 2004 tovar od žalobcu

v zmysle vyššie uvedených faktúr a že porovnaním predložených kópií faktúr

a dodacích listov s faktúrami, ktoré spoločnosť od uvedeného dodávateľa čiže žalobcu

prijala v iných obdobiach a ktoré má riadne zaúčtované, bolo identifikovaných

viacero nezrovnalostí, ktorými sa predložené faktúry a dodacie listy zásadne líšia od

riadne zaúčtovaných faktúr, napríklad chýbajú informácie o množstve dodaného

jačmeňa, zostavy nákupu jačmeňa, ktoré mali obsahovať kvalitatívne aj kvantitatívne

výsledky meraní, laboratórne výsledky uskutočnené odberateľom a ďalšie. Žiadna

z uvedených faktúr nie je evidovaná v účtovníctve spoločností. Uvedené dobropisy

spoločnosť neprijala a nevykazuje ich vo svojom účtovníctve.

Z príslušných faktúr, ktoré vystavil žalobca spoločnosti H. S. S., a.s., vyplýva,

že nebolo na nich uvedené množstvo dodaného tovaru, teda sladovníckeho jačmeňa,

ani jednotková cena bez dane podľa a a v časti

počet MJ je uvedené len číslo 1,000 bez uvedenia mernej jednotky, t.j. kg, t, ks

a pod. Deň dodania tovaru ani v jednej z vystavených faktúr žalobcom nie je uvedený

a ani žiadne podklady žalobca k fakturácii nepredložil. K príslušným faktúram

žalobca v roku 2004 vystavil dobropisy, ktoré zahrnul do daňových priznaní za

zdaňovacie obdobia, v ktorých boli vystavené, pričom vykonanou daňovou kontrolou

bolo nesporne zistené, že obchodná spoločnosť H. S. S., a.s., predmetný tovar,

uvedený vo faktúrach, nenadobudla, vôbec faktúry a dobropisy neeviduje a nemá ich

zahrnuté vo svojom účtovníctve.

Tieto skutočnosti unikli pozornosti i factoringovej spoločnosti, ktorá si ich

nepreverovala a ktorej predmetné pohľadávky na základe vystavených faktúr žalobca

neskôr postúpil a táto factoringová spoločnosť poskytovala finančné prostriedky

žalobcovi na úhradu pohľadávok, ktoré žalobcovi, ako sa preukázalo, reálne nikdy

nevznikli, nakoľko fakturovaný tovar žalobca príslušnej obchodnej spoločnosti H. S.

S., a.s., nedodal.

V zmysle ustanovenia daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, kedy kupujúci

nadobudne právo nakladať s týmto tovarom ako vlastník a keď žiaden tovar

odberateľovi žalobca nedodal, tak spoločnosti H. S. S., a.s., ani nevzniklo právo

nakladať s fakturovaným tovarom ako vlastníkovi.

Nakoľko žalobca fakturovaný tovar spoločnostiam S. L. a l., a.s., a H. S. S.,

a.s., vôbec nedodal, nemohol potom ani vykonať opravu základu dane podľa § 25

ods. 3 , t. j. vystaviť dobropisy a uplatniť si DPH z pôvodných faktúr

v plnom rozsahu späť, pretože postup opravy základu dane je v zmysle tohto

ustanovenia možný len v prípade dodania tovaru pri úplnom alebo čiastočnom

zrušení dodávky a pri úplnom alebo čiastočnom vrátení dodávky.

Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v § 51 ods. 1 písm. a) a § 71

ods. 6 sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie

sa viaže nárok na odpočet. Pokiaľ daňový subjekt tieto podmienky nesplní, tak nie je

možné niektorú z nich odpustiť a preto pokiaľ žalobca odviedol v zmysle § 71 ods. 6

DPH vyššiu, ako mal povinnosť odviesť a nepožiadal zákonom stanoveným

spôsobom o jej vrátenie, žalovaný postupoval správne, keď podľa § 63 zákona

o správe daní túto daň považoval za daňový preplatok a použil ho v súlade s týmto

ustanovením. Pokiaľ platiteľ uplatňuje nárok na odpočet dane z dodávateľskej

faktúry, musí preukázať, že zdaniteľné plnenie bolo aj reálne uskutočnené.

Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis

žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite

vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe. V súdnom

konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie

bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani

odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu

konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Za týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa

názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného

skutočného stavu.

Preto, ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom

správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím

žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov

žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie,

za správny.

Po preskúmaní predloženého spisového materiálu a postupu a rozhodnutia

krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd dostatočne podrobne

a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami žalobcu.

Skutočnosti, ktorými žalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie

krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli totožné s námietkami,

ktoré žalobca namietal už v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite

vysporiadal.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu

nevyhovel a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok

Krajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa a potvrdil.

O trovách konania rozhodol súd podľa a účastníkom ich

náhradu nepriznal, nakoľko žalobca v konaní nebol úspešný, a žalovanému žiadne

trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 17. augusta 2011

JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová