Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-95-2021.pdf
PDF · 98.57 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v spore žalobcu: L. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. pre deti a dospelých, XXX XX O. - O., zastúpeného opatrovníkom: Domov sociálnych služieb pre deti a dospelých O. - O., právne zastúpeným: V.. O. Vágó, advokátska kancelária Šafárikova 431/4, Galanta, proti žalovanému: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. Y. XXXX/XX O., zastúpenému: Mgr. Peter Miklóssy, Advokátska kancelária, Hlavná 12222, Vráble, o určenie neplatnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 08. septembra 2021 pod č.k. 8C/64/2020-83 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnej výške. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa domáhal neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou jeho otec previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na žalovaného. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca je dosiaľ jediným právoplatným dedičom nebohého R. O.. Súčasťou dedičstva sú nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy z 30.10.2015, ktorú nebohý R. O. uzavrel so žalovaným. R. zomrel dňa XX.XX.XXXX.. Uznesenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2017. Dňa 07.09.2020 rozhodol Okresný úrad I., katastrálny odbor, že prerušuje konanie o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností podľa darovacej zmluvy, doručený 02.11.2015 . Žalobca je pozbavený spôsobilosti na právne úkony a bol mu ustanovený opatrovník, X. O. - O..
1.2. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 137 CSP, § 149 CSP, § 153 ods. 1 až 3 CSP, § 215 ods. 1, 2 CSP,§ 255 ods. 1 CSP, § 37 ods. 1 až 3 OZ, § 38 ods. 1,2 OZ, § 628 ods. 1 až 3 OZ. Vyporiadal sa s námietkami žalovaného a uviedol, že žalovaný návrh je zle formulovaný .Nie je odrazom toho, čoho sa žalobca v skutočnosti domáha, a to zápisu do katastra nehnuteľností ako vlastníka. Napriek tomu mal za to, že v spore bolo možné pokračovať. Žalobca sa petitom domáhal formou žaloby o určení právnej skutočnosti (§ 137 písm. d), ktorá nevyplýva z osobitného predpisu. V takomto prípade by bolo potrebné žalobu odmietnuť, avšak je viazaný obsahom žaloby a nie formuláciou petitu. Preto mohol pokračovať v konaní tak, ako by konal o žalobe podľa §137 písm. c) CSP. Dospel k záveru o danosti aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca je jediným dedičom, ktorý po smrti pána R.. Zdedil nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Žalobca je pozbavený spôsobilosti na právne úkony žalobca, je zastúpený X. O. - O., ako súdom ustanoveným opatrovníkom, čo mal potvrdené uzneseniami Okresného súdu Galanta 12Nc/953/02 - 37 z 11.10.2002, z 12Nc/953/02 - 28 z 11.06.2002.
1.3. Ďalej uviedol, že už na prvom pojednávaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté zo strany žalobcu, vrátane výpovede svedkyne, pani W.. G. J.. V zmysle § 153 ods. 3 CSP na ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania zo strany žalobcu neprihliadal. Sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Ide o prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov. Z normatívneho hľadiska má koncentrácia konania za následok osobitné procesnoprávne sankcie za to, že strana sporu porušila procesnú povinnosť riadneho vedenia sporu. Uplatnil sankciu vychádzajúcu zo zásady koncentrácie konania tak, že na návrhy na vykonanie dôkazov
- výsluchom svedkov M. J. st. a V. B. st. neprihliadal. Žalobca ich mohol navrhnúť už podanou žalobou. Zástupca žalobcu sa sám pred výsluchom svedkyne vyjadril, že po realizácii výsluchu má ďalšie návrhy na doplnenie dôkazov, ktoré by následne požiadal zabezpečiť v spolupráci so súdom, pričom priamo menoval jedného z ďalších svedkov, pani M. J.. E. z výsluchu svedkyne vyplynulo, že bola v pravidelnom kontakte minimálne so zástupkyňou opatrovníka žalobcu, s ktorou komunikovala ohľadom všetkých záležitostí týkajúcich sa nebohého R. O., medzi ktoré jednoznačne patrilo aj to, že veci pána R. O. neskôr na W. úrade O. vybavoval práve pán B. st.. Podľa názoru súdu je potom nepochopiteľné, z akého dôvodu na dôkazy výsluchom týchto ďalších dvoch osôb nepoukázal žalobca v zastúpení právneho zástupcu už priamo v podanej žalobe, keď už pred výsluchom svedkyne vedel a súdu oznámil, že bude mať ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. V prípade, že by takéto návrhy predniesol už skôr, mohol súd bez problémov zabezpečiť na pojednávanie všetkých navrhnutých svedkov tak, aby vec mohla byť prejednaná a rozhodnutá už na prvom pojednávaní. Zástupca žalobcu sa zároveň neurčito vyjadril, že do 7 dní by súdu navrhol vykonať ďalšie dôkazy, ktoré bližšie neoznačil. Takýto postup jednoznačne nie je v súlade s princípom hospodárnosti a efektívneho vedenia sporového konania, na ktoré jednoznačne musia prihliadať aj sporové strany. 1.4. V časti dôkazného bremena konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobcu. Uviedol, že žalobca sa snažil preukázať, že nebohý pán R., nekonal slobodne a vážne, pred smrťou mu jeho zdravotný stav nedovoľoval chápať dôsledky jeho konania, nebol spôsobilý takýto právny úkon vôbec uzavrieť, neovládal slovenský jazyk, a to slovom ani písmom, že nehnuteľnosti daroval tesne pred smrťou osobe, ku ktorej nemal žiaden vzťah s naznačením, že táto osoba mohla nebohého k takémuto právnemu úkonu zneužiť. V súvislosti s týmto taktiež preukazoval, že nebohý R. tesne pred smrťou hľadal aj cestou Mestského úradu vo O. svojich potomkov, aby im mohol zanechať svoj majetok. Žalobcovi sa nijakým spôsobom nepodarilo preukázať. Nenavrhol ani vykonanie žiadnych dôkazov, že by nebolo vôľou nebohého predmetné nehnuteľnosti žalovanému darovať. Žalobca rovnako nepreukázal a nenavrhol vykonať žiadny dôkaz smerom k zdravotnému stavu nebohého, k jeho schopnosti ovládať slovenský jazyk, z ktorých malo vyplývať, že R. O. už nemal byť spôsobilý na uzavretie predmetnej darovacej zmluvy. V podstate sa obmedzil iba na preukazovanie vôle nebohého hľadať svojich potomkov, ktorým chcel odkázať majetok, a to e-mailom z Mestského úradu O. a výsluchom zamestnankyne Mestského úradu O., pani W.. G. J.. Uviedol, že svedkyňa na pojednávaní vypovedala v zhode s uvedeným e-mailom. Uviedla, že podľa jej vedomostí, ktoré vychádzajúcich z jej postavenia vedúcej oddelenia venujúcemu sa hľadaniu potomkov nebohého ju podriadené informovali o tom, že nebohý R. sa dostavil na Mestský úrad O. so žiadosťou o pomoc pri hľadaní potomkov. Zamestnanci Mestského úradu O. mali zistiť, že pán R. O. má dvoch synov, vlastní 2 nehnuteľnosti. Je vážne chorý. V jeho veci sa informoval a konal pán B. st.. Ďalej zistila, že pán R. O. tesne pred smrťou previedol alebo daroval určité svoje nehnuteľnosti tretej osobe. Po jeho úmrtí nadobudla dojem, že pán B. st., ktorý predtým konal v jeho mene už akoby zastupoval záujmy žalovaného. Svedeckú výpoveď vyhodnotil tak, že jej relevancia je nanajvýš v informácii. Osobne ani inak telefonicky nikdy neprišla do kontaktu s pánom R. O., poznala ho iba po mene a všetky informácie mala sprostredkované. Logicky nemohla byť pri žiadnom právnom úkone, ktorý nebohý realizoval. Nemohla posúdiť jeho priebeh a zdravotný stav, v akom sa nebohý nachádzal. Za takejto situácie nie je možné tejto svedeckej výpovedi priznať väčšiu relevanciu. Preto žalobu zamietol. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Žalobca podal proti rozsudku odvolanie. Namietal vyhodnotenie výpovede svedkyne J., u ktorej nešlo o žiadne domnienky, ale o prezentáciou faktov. Presne opísala konanie nebohého v priestoroch mestského úradu v snahe zistiť pobyt svojich detí a vyporiadať vlastnícke vzťahy pre jeho zhoršujúci sa zdravotný stav. Namietal nepravdivosť tvrdenie súdu o pravidelnom kontakte svedkyne s opatrovníkom nebohého. Osoba pani J. bola pre neho neznáma a žiadna skutočnosť, že vybavovala agendu nebohého, neodznela. Rovnako nemal vedomosť o svedkovi B.. Svedok mohol vypovedať o znalosti
slovenského jazyka nebohého. Nemal vedomosť o existencii svedkov, preto ich nemohol navrhnúť vypočuť. Preto považoval rozsudok za predčasný. Žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu. Uviedol, že odvolanie neobsahuje žiadne skutočnosti spochybňujúce správnosť zamietnutia žaloby. Tvrdenia v žalobe neboli ničím preukázané, resp. na ich preukázanie nebolo navrhnuté žiadne dokazovanie. Výpoveď svedkyne nepreukázala dôvodnosť žaloby. Zamietnutie žaloby považoval za správne z hľadiska nedostatku vecnej aktívnej legitimácie, lebo žalobca nie je jediným dedičom. Žalobu považoval za správne zamietnutú pre nedostatok jej formulácie.
4. Žalobca podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že zotrváva na svojom odvolaní. Na pojednávaní nebola prezentovaná skutočnosť, že žalobca nie je jediným dedičom. Jeho druhý brat bol osvojený. K namietanej nesprávnej formulácii žaloby uviedol, že sa s ňou vysporiadal súd prvej inštancie v bode 17 rozsudku.
5. Žalovaný podal vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Trval na tom, že žalobca nie je jediným dedičom, pretože na pojednávaní bolo tvrdené zástupcom žalobcu, že poručiteľ má druhého adoptovaného syna. Za správne považoval zamietnutie žaloby pre jej nesprávnu formuláciu. Nikdy netvrdil, že súd o podanej žalobe nemal konať.
6. Žalobca podal vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného a uviedol, že syn nebohého bol osvojený inou osobou, preto nemôže byť dedičom.
7. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., účinný od 01. 07. 2016, ďalej iba „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a v zákonom stanovenej lehote (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 363 a nasl. CSP, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania a s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 CSP potvrdil.
Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Možnosť vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým, že odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu prvého stupňa, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvého stupňa, môže ho iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.
8. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil naliehavý právny záujem na danom určení podľa § 137 písm. c) CSP. Správne zistil skutkový stav a vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil. V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia sa vyporiadal so všetkými žalobcom namietanými dôvodmi odvolania. Odvolací súd pri skúmaní postupu prvostupňového súdu nezistil žiadne vady konania, pre ktoré by musel zrušiť rozhodnutie. Žalobcom
namietaná vada konania spočívajúca v odňatí možnosti konať pred súdom nie je daná v postupe súdu spočívajúcom v tom, že vo veci nevykoná navrhnuté dokazovanie účastníkom konania, v danom prípade výsluch svedkov navrhnutých žalobcom, pretože o tom, ktorý dôkaz na návrh strany bude vykonaný, rozhoduje súd (§ 185 ods. 1 CSP). Súd prvej inštancie nevyhovenie návrhu na vykonanie dokazovania zamietol s odôvodnením, že žalobca ich mohol navrhnúť už v podanej žalobe. Žalobca v odvolaní namietal, že o vedomosti svedkov sa dozvedel až v priebehu konania. Podľa názoru odvolacieho súdu výpovede svedkov, zamestnankyne mestského úradu je z pohľadu platnosti právneho úkonu darovacej zmluvy irelevantná, pretože svedkyňa by vypovedala len o záujme nebohého zistiť jeho potomkov a nie o podmienkach uzavretia darovacej zmluvy. Rovnako irelevantná by bola výpoveď svedka, pretože nebol účastníkom zmluvy, darca podpísal zmluvu na notárskom úrade, kde došlo k overeniu podpisu.
9. Predmetom odvolacieho konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy. Je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal neplatnosti právneho úkonu, darovacej zmluvy uzavretej medzi darcom, právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 30.10.2015. Podpis darcu bol osvedčený Notárskym úradom JUDr. W. H. dňa 30.10.2015. Právny predchodca žalobcu zomrel 02.11.2015. Z dedičského rozhodnutia pod č.k. 11D/162/2015-90 zo dňa 26.09.2017 vyplýva, že jediným dedičom po nebohom je žalobca. Predmetom dedenia boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX kat. úz. O., ktoré boli predmetom darovacej zmluvy. Uvedené nehnuteľnosti nadobudol na základe dedičského konania žalobca ako jediný dedič. Katastrálny úrad I. požiadal súd o súčinnosť ohľadne podania žalobcu na katastrálny úrad , ktorým oznámil podanie žaloby o neplatnosť právneho úkonu. Doposiaľ je na liste vlastníctva zapísaný ako vlastník nehnuteľnosti právny predchodca žalobcu, R. O.. 10. Podstatnou v danom prípade je otázka naliehavého právneho záujmu na danom určení. Komentár k Civilnému sporovému poriadku k ustanoveniu § 137 písm. d) uvádza, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§2 ods.1 OZ). Určenie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Nová právna úprava Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu. Z ustanovenia § 34 Zákona o katastri nehnuteľnosti č. 162/1995 Z.z. vyplýva, že ak súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu alebo neplatnosti dobrovoľnej dražby, okresný úrad vyznačí stav pred týmto právnym úkonom alebo pred dobrovoľnou dražbou: platí to aj vtedy, ak právo k nehnuteľnostiam bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka. Katastrálny zákon je procesný predpis. Preto nemožno žalobu o neplatnosť právneho úkonu z pohľadu § 34 ods.1 Katastrálneho zákona považovať za žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Odvolací súd poukazuje na dôvody rozhodnutia NS SR z 27.05.2021 v ktorom uviedol: “Pokiaľ ide o procesnú podmienku prípustnosti určovacej žaloby (t. j. existenciu naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení), dovolací súd dodáva, že naliehavý právny záujem sa viaže na konkrétny určovací petit (na to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o ne/existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva, a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Zodpovedanie tejto otázky je preto vždy v každom konkrétnom prípade jedinečné. Dovolací súd poukazuje na to, že súdy nižších inštancií (vzhľadom na žalované určenie neplatnosti kúpnej zmluvy) správne posudzovali podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby, keď v súlade s ustálenou judikatúrou najvyššieho súdu žalobkyňou podanú žalobu považovali za určovaciu žalobu v zmysle § 137 písm. c/ CSP (predtým § 80 písm. c/ OSP), podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (takýmto osobitným predpisom však v danom prípade nie je Trestný zákon, Trestný poriadok, ani katastrálny zákon). Podmienkou úspešnosti takejto žaloby je z procesnoprávneho hľadiska existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorú skutočnosť je povinný tvrdiť a preukázať žalobca.
11. Súd prvej inštancie preto aj keď sa nevenoval bližšie preukázaniu naliehavému právneho záujmu na danom určení prejednal vec s poukazom na ustanovenie § 137 písm. c) CSP. Postupoval správne. Odvolací súd dodáva, že žalobca preukázal naliehavý právny záujem na danom určení, pretože je
jediným dedičom po darcovi. Jeho vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe dedičského rozhodnutia nebolo zapísané, pretože žalovaný podal návrh na zápis vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy. Katastrálne konanie o zápise bolo prerušené. Pokiaľ by žalobca uniesol dôkazné bremeno a bolo by žalobe vyhovené, bol by zapísaný na základe dedičského konania za vlastníka nehnuteľnosti.
12. Žalobca na preukázanie dôvodnosti žaloby, že darca v čase darovanie nebol spôsobilý na právne úkony, neovládal slovenský jazyk, darovacie zmluva nebola prejavom jeho vôle neoznačil okrem výpovede svedkov žiadne dôkazy a žiaden dôkaz nenavrhol. Preto súd prvej inštancie správne vychádzal z danej dôkaznej situácie, výsledky vykonaného dokazovania správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods.1 CSP a žalobu pre nesplnenie dôkazného bremena zamietol. Odvolací súd sa s dôvodmi rozhodnutia stotožnil a viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
13. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto odvolací súd rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O trovách konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.
Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).