Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžo/230/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa

Milučkého v právnej veci ţalobcu: JUDr. Š. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., proti

ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutia a postupu ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009,

konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/168/2009-

85 zo dňa 1.júla 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

č.k. -85 zo dňa 1.júla 2010 p o t v r d z u j e .

Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume

151,70 € na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. J. H., v lehote troch dní od právoplatnosti

rozsudku.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. -85 zo dňa

1.júla 2010 podľa ustanovenia zrušil

rozhodnutie ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 a vec mu vráti

na ďalšie konanie; ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 207,21 €. Ţalovaný

napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 zamietol

odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej

2

stráţe č. GR ZVJS-29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009, ktorým bola ţalobcovi

(ako bývalému príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráţe a zároveň bývalému

riaditeľovi Ústavu na výkon väzby Nitra) uloţená povinnosť nahradiť škodu vo výške

1659,69 € (50.000,-- Sk), ktorá vznikla v dôsledku úhrady pokuty vo výške 50.000,-- Sk

(1659,69 €) uloţenej rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/109/77/2006

Ústavu na výkon väzby Nitra, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet

č. 7000157616/8180 vedený v Štátnej pokladnici.

Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade

s ustanovením o správnom konaní v znení neskorších predpisov

(ďalej len Správny poriadok), nie je z neho zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami bol

správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vedený; rozhodnutie správneho orgánu

musí byť dostatočne odôvodnené. Krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutia správnych

orgánov prvého ani druhého stupňa nariešia otázku, prečo ţalobca sám nesie zodpovednosť

za škodu. Z organizačného poriadku ústavu na výkon väzby vyplýva, ţe ţalobca ako štatutár

mal na odbornú problematiku svojich zástupcov a jednotlivých vedúcich oddelení

s príslušným odborným vzdelaním a osoby určené zákonom, poverené výkonom úloh

za jednotlivé oblasti činnosti, riadne zaškolené a oboznámené s problematikou, ktorú

vykonávali. Aj tieto osoby boli orgánmi zodpovednými za výkon činnosti viazanej na určitú

odbornú spôsobilosť. Ţalovaný nezobral do úvahy, ţe takmer všetky doklady v ekonomickej

oblasti podpisoval Ing. J. a ţalobca bol podpísaný len na tých, ktoré vzhľadom na svoje

postavenie štatutára musel podpísať. Ţalovaný neskúmal prípadnú zodpovednosť zástupcu

ţalobcu pre ekonomické veci Ing. J., ani zodpovednosť osôb, ktoré vzhľadom na svoje

funkčné zaradenie priamo zodpovedali za činnosť v tejto oblasti.

Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol

rozsudok krajského súdu zmeniť, ţalobu zamietnuť a ţiadnemu účastníkovi nepriznať nárok

na náhradu trov konania. Podľa názoru ţalovaného súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ Občianskeho súdneho

poriadku). Poukázal na to, ţe na konanie podľa o štátnej sluţbe

príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej

stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len

3

) sa nevzťahuje Správny poriadok ( ),

a preto nie je moţné hovoriť o nesúlade tohto rozhodnutia s ustanovením § 47 Správneho

poriadku. Náleţitosti rozhodnutia sú upravené v a

Ţalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol námietky ţalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní,

popísal skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, poukázal na konkrétne ustanovenia

právnych predpisov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, uviedol, akými úvahami bol

vedený pri aplikácii jednotlivých ustanovení a hodnotení predloţených dôkazov.

Odôvodnenie síce nebolo rozsiahle čo do počtu strán, avšak obsahovalo všetky zákonom

poţadované náleţitosti. Relatívne stručne, ale jasne a zrozumiteľne obsiahlo predmetné

odôvodnenie popis skutkového a právneho stavu, vyporiadanie sa s námietkami ţalobcu

a vysvetlenie úvah, ktoré ţalovaného viedli k rozhodnutiu. Uviedol, ţe riešenie otázky

zodpovednosti ţalobcu ako štatutára, je irelevantné. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1

organizačného poriadku Ústavu na výkon väzby Nitra č. ÚVV-144/11-2005 účinného v čase

podpísania Dodatku č. 1 zo 6.marca 2006 k zmluve o dielo na dodávku stavebných prác

č. ÚVV-3/41/32-05 zo dňa 25.októbra 2005 (ďalej len Dodatok č. 1), bol riaditeľ ústavu

na výkon väzby Nitra (ţalobca) štatutárnym orgánom. Ţalobca vzhľadom na svoje postavenie

štatutára mohol a mal mať vedomosť o rozsahu jeho zodpovednosti. Ţalobca v postavení

štatutárneho orgánu mal oprávnenie zaväzovať Ústav na výkon väzby Nitra na úhradu

z finančných rozpočtov prostriedkov ústavu, a preto v prípade, ak svojím podpisom v rámci

zmluvného vzťahu zaviazal ústav na úhradu, nesie za to zodpovednosť sám. Ak by

na predmetnom dodatku bola vykonaná predbeţná kontrola a napriek tomu by došlo

k porušeniu finančnej disciplíny podľa

o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon

č. ), resp. k prekročeniu rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa

, potom by bolo moţné zohľadniť mieru zodpovednosti

štatutárneho orgánu a ostatných odborne spôsobilých príslušníkov, resp. zamestnancov

ústavu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe výrok o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy

konania priamo súvisí s výrokom týkajúcim sa rozhodnutia vo veci samej, je ţalovaný toho

názoru, ţe po zmene rozhodnutia vo veci samej, je potrebné zmeniť aj výrok o náhrade trov

konania.

Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského

súdu potvrdiť ako vecne správny; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 590,30 € s DPH.

Predpokladá, ţe Mgr. J. I., ktorá podpísala odvolanie za ţalovaného, nie je štatutárom

ţalovaného a nejde ani o splnomocneného zástupcu ţalovaného, je toho názoru, ţe odvolanie

podala neoprávnená osoba. V prípade, ţe by odvolanie podala splnomocnená osoba, potom

navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť, pretoţe krajský súd vec správne právne posúdil

a rozhodol aj o trovách konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského

súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.

Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej

tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 156

ods. 3 v spojení s ).

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal námietkou ţalobcu týkajúcou

sa subjektu oprávneného podať odvolanie za ţalovaného. Odvolanie bolo podané oprávnenou

osobou, nakoľko ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 24.augusta 2010

písomne poverila Mgr. J. I., aby v celom rozsahu zastupovala ţalovaného v konaní sp. zn.

pred Krajským súdom v Bratislave ako aj v odvolacom konaní; poverenie je

súčasťou súdneho spisu (č.l. 97). Neprichádza preto do úvahy postup podľa § 218 ods. 1

písm. b/ .

Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je

aj administratívny spis ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14/2009, zistil, ţe Správa finančnej

kontroly rozhodnutím č. I/109/77/2006 zo dňa 28.mája 2007 uloţila Ústavu na výkon

väzby Nitra v súlade s ustanovením pokutu vo výške

50.000,-- Sk (1659,69 €) pre porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. f/

citovaného zákona tým, ţe sa v rozpočtovom roku 2006 zaviazal na také úhrady stavebných

prác, ktoré nemal zabezpečené v rozpočte na beţný rozpočtový rok a zaťaţujúce nasledujúce

rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v beţnom rozpočtovom roku, čím porušil

Riaditeľ ústavu (ţalobca) sa zaviazal v Dodatku č. 1

k pokračovaniu akcie „Prestavba podkrovia sektorov A a B a prestavba väzby sektoru A –

Rekonštrukcia podkrovia“, napriek tomu, ţe dňa 7.marca 2006 (účtovný doklad č. 1035/2006)

5

bola uhradená spoločnosti I., s.r.o. dodávateľská faktúra č. 9/2006 zo dňa

31.januára 2006 vo výške 1.399.550,60 Sk (46.456,57 €), čím bol rozpočet na rok 2006

vyčerpaný. Ústav na výkon väzby Nitra na základe objednávky č. 260/06 zo dňa 26.júna 2006

vykonal ďalšiu finančnú investičnú akciu – Stavebná úprava podloţia sektoru B budov väzby

– Oddiel so zmierneným reţimom, ktorú realizovala firma B. D. Ústav na výkon väzby tejto

firme uhradil na základe faktúry č. 362006 zo dňa 28.júna 2009 sumu 354.000,-- Sk

(11.750,65 €), čím bol vyčerpaný rozpočet na rok 2006. Napriek tomu na základe ústnej

dohody riaditeľa ústavu (ţalobcu) s firmou B. D., sa na tejto akcii pokračovalo, aj keď celý

rozsah prác nebol krytý rozpočtom ústavu.

Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráţe rozhodnutím č. GR ZVJS-

29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009 uloţenú pokutu 50.000,-- Sk (1659,69 €) zosobnilo

riaditeľovi Ústavu na výkon väzby Nitra podľa Citované

rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky

č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 a odvolanie ţalobcu bolo zamietnuté.

Náhrada škody v oblasti štátnej sluţby príslušníkov Policajného zboru je upravená

v ustanoveniach a nasl. Všeobecná zodpovednosť policajta

za škodu spôsobenú sluţobnému úradu vyplýva z ustanovení § 160 a § 161 zákona

č. , podľa ktorých policajt zodpovedá sluţobnému úradu za škodu, ktorú

mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej sluţby alebo

v priamej súvislosti s ním. Sluţobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie

s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a § 165 (o ktoré však v predmetnej právnej veci

nejde). V predmetnej právnej veci ide o náhradu škody, ktorej vznik je konštatovaný

v právoplatnom rozhodnutí Správy finančnej kontroly č. I/109/77/2006 zo dňa 28.mája 2007,

preto v správnom konaní sa správny orgán obmedzil na zistenie zodpovednej osoby

a preukázanie zavinenia zodpovednej osoby.

Pre vznik všeobecnej zodpovednosti policajta za škodu musia byť kumulatívne

splnené tieto podmienky ( ):

- vznik škody pri výkone štátnej sluţby alebo v priamej súvislosti s ním,

- protiprávny úkon (porušenie povinností policajta vyplývajúcich z hmotnoprávnych

predpisov),

6

- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,

- zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné; zavinenie nie je potrebné preukazovať

v prípadoch uvedených v § 164 a § 165 citovaného zákona, o ktoré však

v predmetnej právnej veci nejde), a

- právny vzťah policajta k sluţobnému Úradu v súvislosti s výkonom štátnej sluţby.

Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne), preto nesplnenie alebo

nepreukázanie čo i len jednej z uvedených podmienok nemôţe viesť k vyvodeniu

zodpovednosti voči konkrétnemu štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa splnenie týchto

podmienok skúmalo.

Pri uloţení pokuty ústavu na výkon väzby Správa finančnej kontroly vychádzala

z objektívnej zodpovednosti ústavu (bez ohľadu na zavinenie), kým pri vyvodení

zodpovednosti za spôsobenú škodu voči konkrétnemu štátnemu zamestnancovi je potrebné

vychádzať zo subjektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie obligatórne skúma.

Je nepochybné, ţe v rozhodnom období roku 2006 bol štatutárnym orgánom Ústavu

na výkon väzby ţalobca. Pri zisťovaní okruhu zodpovedných osôb je však nevyhnutné

zisťovať, či k spôsobeniu škody došlo zo strany jedného alebo viacerých policajtov, prípadne

či škodu spôsobil nadriadený policajt sám alebo spolu s podriadeným policajtom. Ak za škodu

zodpovedá niekoľko policajtov, kaţdý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa

miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3

písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu. Ak škodu spôsobil nadriadený sám

alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený (§ 167

ods. 2, ).

Rovnako je nepochybné, ţe pred uskutočnením samotnej akcie „Prestavba podkrovia

sektorov A a B a prestavba väzby sektoru A – Rekonštrukcia podkrovia“ bola uskutočnená

predbeţná finančná kontrola. Spornou otázkou zostáva potreba vykonania predbeţnej

finančnej kontroly pred uzatvorením Dodatku č. 1. V rozhodnutí Správy finančnej kontroly

č. I/109/77/2006 z 28.mája 2007 sa konštatuje porušenie finančnej disciplíny podľa

ustanovenia (prekročenie rozsahu splnomocnenia

na prevzatie záväzkov poľa § 19 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého subjekt verejnej

správy nie je oprávnený zaväzovať sa v beţnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré

nemá zabezpečené v rozpočte na beţný rozpočtový rok a zaťaţujú nasledujúce rozpočtové

roky z dôvodu nedostatku zdrojov v beţnom rozpočtovom roku). V uvedenom rozhodnutí

Správa finančnej kontroly expressis verbis neuvádza potrebu vykonania predbeţnej finančnej

kontroly na uzatvorenie Dodatku č. 1, ale vytýka prekročenie finančného limitu v beţnom

rozpočtovom roku. Na druhej strane v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu

č. GR ZVJS-29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009, ktorým bola pokuta zosobnená ţalobcovi,

je konštatované okrem čerpania finančných prostriedkov nad rámec rozpočtu na beţný

rozpočtový rok aj nevykonanie predbeţnej finančnej kontroly pred uzatvorením Dodatku č. 1.

Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je moţné v následnom rozhodnutí o náhrade škody,

ktoré sa opiera o právoplatné rozhodnutie Správy finančnej kontroly (vo všetkých jeho

častiach, teda aj v dôvodoch), voči štátnemu zamestnancovi rozširovať okruh dôvodov

na uloţenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla sluţobnému úradu. Dôvody vyvodenia

zodpovednosti policajta za spôsobenú škodu ( ) musia byť

špecifikované presne, tak aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi (najmä konaním,

príčinnou súvislosťou medzi konaním a spôsobenou škodou a zavinením). V predmetnej

právnej veci dôvody vyvodenia zodpovednosti ţalobcu za spôsobenú škodu nie sú

špecifikované, tak aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi vyvodenia zodpovednosti

za spôsobenú škodu.

Dôkazné bremeno pri zisťovaní osoby zodpovednej za spôsobenie škody leţí

na sluţobnom úrade. Jeho povinnosťou je preukázať, ţe škodu zavinil konkrétny štátny

zamestnanec (prípadne viacerí štátni zamestnanci) spolu s mierou jeho alebo ich zavinenia

na spôsobení škody. Ak mieru zavinenia na spôsobení škody viacerými štátnymi

zamestnancami sluţobný úrad nepreukáţe, nemôţe sa úspešne domáhať náhrady škody voči

ţiadnemu z nich. Povinnosť na náhradu škody nemoţno uloţiť tomu štátnemu zamestnancovi,

u ktorého síce existuje predpoklad na náhradu škody z hľadiska jeho zodpovednosti,

ale u ktorého nemoţno zistiť presnejšie zavinenie, prípadne spôsobenie škody (mutatis

mutandis R 40/1971). V predmetnej právnej veci bolo povinnosťou správneho orgánu zistiť

osobu, resp. osoby zodpovedné za porušenie zákonnej povinnosti (§ 19 ods. 5 zákona

č. ), určiť mieru zavinenia tejto osoby alebo osôb a vyvodiť voči nej alebo nim

zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil alebo spôsobili sluţobnému úradu. Ţalobca viackrát

v správnom konaní namietal, ţe osobou zodpovednou za ekonomické vedenie Ústavu

na výkon väzby Nitra bol niekto iný ako on (Ing. J.), touto námietkou sa však správny orgán

8

prvého stupňa ani ţalovaný bliţšie nezaoberali. Toto pochybenie môţe mať vplyv

na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ako aj správneho orgánu prvého

stupňa, keď nebol presne zistený okruh zodpovedných štátnych zamestnancov a miera ich

zavinenia (, , , , , ). Ak by správne

orgány dospeli k záveru, ţe škodu spôsobil jeden štátny zamestnanec, je potrebné toto

rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s námietkami dotknutého zamestnanca tak,

aby nedošlo k pochybnostiam o vyvodení zodpovednosti voči konkrétnemu štátnemu

zamestnancovi.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. -85 zo dňa 1.júla 2010 je vecne

správny, preto ho v zmysle ustanovenia potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1,

, keď ţalobca bol aj v odvolacom konaní

úspešný a preto mu prináleţí aj náhrada trov odvolacieho konania. Výšku náhrady trov

odvolacieho konania odvolací súd určil v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 14, § 15, § 16 ods. 3). Priznaná

suma 151,70 € pozostáva zo 120,23 € za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu

+ 19% DPH a 7,21 € paušálu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 17. augusta 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Nikoleta Adamovičová