Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
b58/363787.0510c9.pdf
PDF · 176.97 KB
No categories available
2Sžo/230/2010
Najvyšší súd 2Sžo/230/2010 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr. Aleny Poláčkovej, PhD. a JUDr. Jozefa
Milučkého v právnej veci ţalobcu: JUDr. Š. B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., proti
ţalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia a postupu ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009,
konajúc o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/168/2009-
85 zo dňa 1.júla 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave
č.k. 1S/168/2009-85 zo dňa 1.júla 2010 p o t v r d z u j e .
Ţalovaný je povinný zaplatiť ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume
151,70 € na účet právneho zástupcu ţalobcu JUDr. J. H., v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č.k. 1 S 168/2009-85 zo dňa
1.júla 2010 podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ Občianskeho súdneho poriadku zrušil
rozhodnutie ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 a vec mu vráti
na ďalšie konanie; ţalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 207,21 €. Ţalovaný
napadnutým rozhodnutím č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 zamietol
odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej
stráţe č. GR ZVJS-29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009, ktorým bola ţalobcovi
(ako bývalému príslušníkovi Zboru väzenskej a justičnej stráţe a zároveň bývalému
riaditeľovi Ústavu na výkon väzby Nitra) uloţená povinnosť nahradiť škodu vo výške
1659,69 € (50.000,-- Sk), ktorá vznikla v dôsledku úhrady pokuty vo výške 50.000,-- Sk
(1659,69 €) uloţenej rozhodnutím Správy finančnej kontroly Bratislava č. I/109/77/2006
Ústavu na výkon väzby Nitra, a to do 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na účet
č. 7000157616/8180 vedený v Štátnej pokladnici.
Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je v súlade
s ustanovením § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len Správny poriadok), nie je z neho zrejmé, akými konkrétnymi skutočnosťami bol
správny orgán pri vydávaní napadnutého rozhodnutia vedený; rozhodnutie správneho orgánu
musí byť dostatočne odôvodnené. Krajský súd poukázal na to, ţe rozhodnutia správnych
orgánov prvého ani druhého stupňa nariešia otázku, prečo ţalobca sám nesie zodpovednosť
za škodu. Z organizačného poriadku ústavu na výkon väzby vyplýva, ţe ţalobca ako štatutár
mal na odbornú problematiku svojich zástupcov a jednotlivých vedúcich oddelení
s príslušným odborným vzdelaním a osoby určené zákonom, poverené výkonom úloh
za jednotlivé oblasti činnosti, riadne zaškolené a oboznámené s problematikou, ktorú
vykonávali. Aj tieto osoby boli orgánmi zodpovednými za výkon činnosti viazanej na určitú
odbornú spôsobilosť. Ţalovaný nezobral do úvahy, ţe takmer všetky doklady v ekonomickej
oblasti podpisoval Ing. J. a ţalobca bol podpísaný len na tých, ktoré vzhľadom na svoje
postavenie štatutára musel podpísať. Ţalovaný neskúmal prípadnú zodpovednosť zástupcu
ţalobcu pre ekonomické veci Ing. J., ani zodpovednosť osôb, ktoré vzhľadom na svoje
funkčné zaradenie priamo zodpovedali za činnosť v tejto oblasti.
Proti tomuto rozsudku podal ţalovaný v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol
rozsudok krajského súdu zmeniť, ţalobu zamietnuť a ţiadnemu účastníkovi nepriznať nárok
na náhradu trov konania. Podľa názoru ţalovaného súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. d/, písm. f/ Občianskeho súdneho
poriadku). Poukázal na to, ţe na konanie podľa zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej sluţbe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej sluţby, Zboru väzenskej a justičnej
stráţe Slovenskej republiky a Ţelezničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 73/1998 Z.z.) sa nevzťahuje Správny poriadok (§ 247a zákona č. 73/1998 Z.z.),
a preto nie je moţné hovoriť o nesúlade tohto rozhodnutia s ustanovením § 47 Správneho
poriadku. Náleţitosti rozhodnutia sú upravené v § 241 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.
Ţalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol námietky ţalobcu obsiahnuté v jeho odvolaní,
popísal skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, poukázal na konkrétne ustanovenia
právnych predpisov, z ktorých pri rozhodovaní vychádzal, uviedol, akými úvahami bol
vedený pri aplikácii jednotlivých ustanovení a hodnotení predloţených dôkazov.
Odôvodnenie síce nebolo rozsiahle čo do počtu strán, avšak obsahovalo všetky zákonom
poţadované náleţitosti. Relatívne stručne, ale jasne a zrozumiteľne obsiahlo predmetné
odôvodnenie popis skutkového a právneho stavu, vyporiadanie sa s námietkami ţalobcu
a vysvetlenie úvah, ktoré ţalovaného viedli k rozhodnutiu. Uviedol, ţe riešenie otázky
zodpovednosti ţalobcu ako štatutára, je irelevantné. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1
organizačného poriadku Ústavu na výkon väzby Nitra č. ÚVV-144/11-2005 účinného v čase
podpísania Dodatku č. 1 zo 6.marca 2006 k zmluve o dielo na dodávku stavebných prác
č. ÚVV-3/41/32-05 zo dňa 25.októbra 2005 (ďalej len Dodatok č. 1), bol riaditeľ ústavu
na výkon väzby Nitra (ţalobca) štatutárnym orgánom. Ţalobca vzhľadom na svoje postavenie
štatutára mohol a mal mať vedomosť o rozsahu jeho zodpovednosti. Ţalobca v postavení
štatutárneho orgánu mal oprávnenie zaväzovať Ústav na výkon väzby Nitra na úhradu
z finančných rozpočtov prostriedkov ústavu, a preto v prípade, ak svojím podpisom v rámci
zmluvného vzťahu zaviazal ústav na úhradu, nesie za to zodpovednosť sám. Ak by
na predmetnom dodatku bola vykonaná predbeţná kontrola a napriek tomu by došlo
k porušeniu finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. f/ zákona č. 523/2004 Z.z.
o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon
č. 523/2004 Z.z.), resp. k prekročeniu rozsahu splnomocnenia na prevzatie záväzkov podľa
§ 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z., potom by bolo moţné zohľadniť mieru zodpovednosti
štatutárneho orgánu a ostatných odborne spôsobilých príslušníkov, resp. zamestnancov
ústavu. Vzhľadom na skutočnosť, ţe výrok o povinnosti ţalovaného zaplatiť ţalobcovi trovy
konania priamo súvisí s výrokom týkajúcim sa rozhodnutia vo veci samej, je ţalovaný toho
názoru, ţe po zmene rozhodnutia vo veci samej, je potrebné zmeniť aj výrok o náhrade trov
konania.
Ţalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného navrhol rozsudok krajského
súdu potvrdiť ako vecne správny; uplatnil si náhradu trov konania vo výške 590,30 € s DPH.
Predpokladá, ţe Mgr. J. I., ktorá podpísala odvolanie za ţalovaného, nie je štatutárom
ţalovaného a nejde ani o splnomocneného zástupcu ţalovaného, je toho názoru, ţe odvolanie
podala neoprávnená osoba. V prípade, ţe by odvolanie podala splnomocnená osoba, potom
navrhuje rozsudok krajského súdu potvrdiť, pretoţe krajský súd vec správne právne posúdil
a rozhodol aj o trovách konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej
tabuli súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk minimálne päť dní vopred (§ 156
ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa primárne zaoberal námietkou ţalobcu týkajúcou
sa subjektu oprávneného podať odvolanie za ţalovaného. Odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou, nakoľko ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky dňa 24.augusta 2010
písomne poverila Mgr. J. I., aby v celom rozsahu zastupovala ţalovaného v konaní sp. zn.
1 S 168/2009 pred Krajským súdom v Bratislave ako aj v odvolacom konaní; poverenie je
súčasťou súdneho spisu (č.l. 97). Neprichádza preto do úvahy postup podľa § 218 ods. 1
písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku.
Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasťou je
aj administratívny spis ţalovaného č. GR ZVJS-3-20-5/14/2009, zistil, ţe Správa finančnej
kontroly rozhodnutím č. I/109/77/2006 zo dňa 28.mája 2007 uloţila Ústavu na výkon
väzby Nitra v súlade s ustanovením § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. pokutu vo výške
50.000,-- Sk (1659,69 €) pre porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. f/
citovaného zákona tým, ţe sa v rozpočtovom roku 2006 zaviazal na také úhrady stavebných
prác, ktoré nemal zabezpečené v rozpočte na beţný rozpočtový rok a zaťaţujúce nasledujúce
rozpočtové roky z dôvodu nedostatku zdrojov v beţnom rozpočtovom roku, čím porušil
§ 19 ods. 5 zákona č. 523/2004 Z.z. Riaditeľ ústavu (ţalobca) sa zaviazal v Dodatku č. 1
k pokračovaniu akcie „Prestavba podkrovia sektorov A a B a prestavba väzby sektoru A –
Rekonštrukcia podkrovia“, napriek tomu, ţe dňa 7.marca 2006 (účtovný doklad č. 1035/2006)
bola uhradená spoločnosti I., s.r.o. dodávateľská faktúra č. 9/2006 zo dňa
31.januára 2006 vo výške 1.399.550,60 Sk (46.456,57 €), čím bol rozpočet na rok 2006
vyčerpaný. Ústav na výkon väzby Nitra na základe objednávky č. 260/06 zo dňa 26.júna 2006
vykonal ďalšiu finančnú investičnú akciu – Stavebná úprava podloţia sektoru B budov väzby
– Oddiel so zmierneným reţimom, ktorú realizovala firma B. D. Ústav na výkon väzby tejto
firme uhradil na základe faktúry č. 362006 zo dňa 28.júna 2009 sumu 354.000,-- Sk
(11.750,65 €), čím bol vyčerpaný rozpočet na rok 2006. Napriek tomu na základe ústnej
dohody riaditeľa ústavu (ţalobcu) s firmou B. D., sa na tejto akcii pokračovalo, aj keď celý
rozsah prác nebol krytý rozpočtom ústavu.
Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráţe rozhodnutím č. GR ZVJS-
29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009 uloţenú pokutu 50.000,-- Sk (1659,69 €) zosobnilo
riaditeľovi Ústavu na výkon väzby Nitra podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Citované
rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky
č. GR ZVJS-3-20-5/14-2009 zo dňa 19.augusta 2009 a odvolanie ţalobcu bolo zamietnuté.
Náhrada škody v oblasti štátnej sluţby príslušníkov Policajného zboru je upravená
v ustanoveniach § 159 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. Všeobecná zodpovednosť policajta
za škodu spôsobenú sluţobnému úradu vyplýva z ustanovení § 160 a § 161 zákona
č. 73/1998 Z.z., podľa ktorých policajt zodpovedá sluţobnému úradu za škodu, ktorú
mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej sluţby alebo
v priamej súvislosti s ním. Sluţobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie
s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a § 165 (o ktoré však v predmetnej právnej veci
nejde). V predmetnej právnej veci ide o náhradu škody, ktorej vznik je konštatovaný
v právoplatnom rozhodnutí Správy finančnej kontroly č. I/109/77/2006 zo dňa 28.mája 2007,
preto v správnom konaní sa správny orgán obmedzil na zistenie zodpovednej osoby
a preukázanie zavinenia zodpovednej osoby.
Pre vznik všeobecnej zodpovednosti policajta za škodu musia byť kumulatívne
splnené tieto podmienky (§ 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.):
- vznik škody pri výkone štátnej sluţby alebo v priamej súvislosti s ním,
- protiprávny úkon (porušenie povinností policajta vyplývajúcich z hmotnoprávnych
predpisov),
- príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou,
- zavinenie (úmyselné alebo nedbanlivostné; zavinenie nie je potrebné preukazovať
v prípadoch uvedených v § 164 a § 165 citovaného zákona, o ktoré však
v predmetnej právnej veci nejde), a
- právny vzťah policajta k sluţobnému Úradu v súvislosti s výkonom štátnej sluţby.
Uvedené podmienky musia byť splnené súčasne (kumulatívne), preto nesplnenie alebo
nepreukázanie čo i len jednej z uvedených podmienok nemôţe viesť k vyvodeniu
zodpovednosti voči konkrétnemu štátnemu zamestnancovi, u ktorého sa splnenie týchto
podmienok skúmalo.
Pri uloţení pokuty ústavu na výkon väzby Správa finančnej kontroly vychádzala
z objektívnej zodpovednosti ústavu (bez ohľadu na zavinenie), kým pri vyvodení
zodpovednosti za spôsobenú škodu voči konkrétnemu štátnemu zamestnancovi je potrebné
vychádzať zo subjektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie obligatórne skúma.
Je nepochybné, ţe v rozhodnom období roku 2006 bol štatutárnym orgánom Ústavu
na výkon väzby ţalobca. Pri zisťovaní okruhu zodpovedných osôb je však nevyhnutné
zisťovať, či k spôsobeniu škody došlo zo strany jedného alebo viacerých policajtov, prípadne
či škodu spôsobil nadriadený policajt sám alebo spolu s podriadeným policajtom. Ak za škodu
zodpovedá niekoľko policajtov, kaţdý z nich je povinný uhradiť pomernú časť škody podľa
miery svojho zavinenia; ak niektorý z nich spôsobil škodu úmyselne alebo podľa § 166 ods. 3
písm. b/, zodpovedá za celú úmyselne spôsobenú škodu. Ak škodu spôsobil nadriadený sám
alebo spoločne s podriadeným policajtom, výšku tejto náhrady určí vyšší nadriadený (§ 167
ods. 2, § 171 zákona č. 73/1998 Z.z.).
Rovnako je nepochybné, ţe pred uskutočnením samotnej akcie „Prestavba podkrovia
sektorov A a B a prestavba väzby sektoru A – Rekonštrukcia podkrovia“ bola uskutočnená
predbeţná finančná kontrola. Spornou otázkou zostáva potreba vykonania predbeţnej
finančnej kontroly pred uzatvorením Dodatku č. 1. V rozhodnutí Správy finančnej kontroly
č. I/109/77/2006 z 28.mája 2007 sa konštatuje porušenie finančnej disciplíny podľa
ustanovenia § 31 ods. 1 písm. f/ zákona č. 523/2004 Z.z. (prekročenie rozsahu splnomocnenia
na prevzatie záväzkov poľa § 19 ods. 5 citovaného zákona, podľa ktorého subjekt verejnej
správy nie je oprávnený zaväzovať sa v beţnom rozpočtovom roku na také úhrady, ktoré
nemá zabezpečené v rozpočte na beţný rozpočtový rok a zaťaţujú nasledujúce rozpočtové
roky z dôvodu nedostatku zdrojov v beţnom rozpočtovom roku). V uvedenom rozhodnutí
Správa finančnej kontroly expressis verbis neuvádza potrebu vykonania predbeţnej finančnej
kontroly na uzatvorenie Dodatku č. 1, ale vytýka prekročenie finančného limitu v beţnom
rozpočtovom roku. Na druhej strane v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu
č. GR ZVJS-29-10/31-2009 zo dňa 28.mája 2009, ktorým bola pokuta zosobnená ţalobcovi,
je konštatované okrem čerpania finančných prostriedkov nad rámec rozpočtu na beţný
rozpočtový rok aj nevykonanie predbeţnej finančnej kontroly pred uzatvorením Dodatku č. 1.
Podľa názoru odvolacieho súdu však nie je moţné v následnom rozhodnutí o náhrade škody,
ktoré sa opiera o právoplatné rozhodnutie Správy finančnej kontroly (vo všetkých jeho
častiach, teda aj v dôvodoch), voči štátnemu zamestnancovi rozširovať okruh dôvodov
na uloţenie povinnosti nahradiť škodu, ktorá vznikla sluţobnému úradu. Dôvody vyvodenia
zodpovednosti policajta za spôsobenú škodu (§ 160 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.) musia byť
špecifikované presne, tak aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi (najmä konaním,
príčinnou súvislosťou medzi konaním a spôsobenou škodou a zavinením). V predmetnej
právnej veci dôvody vyvodenia zodpovednosti ţalobcu za spôsobenú škodu nie sú
špecifikované, tak aby neboli zameniteľné s inými dôvodmi vyvodenia zodpovednosti
za spôsobenú škodu.
Dôkazné bremeno pri zisťovaní osoby zodpovednej za spôsobenie škody leţí
na sluţobnom úrade. Jeho povinnosťou je preukázať, ţe škodu zavinil konkrétny štátny
zamestnanec (prípadne viacerí štátni zamestnanci) spolu s mierou jeho alebo ich zavinenia
na spôsobení škody. Ak mieru zavinenia na spôsobení škody viacerými štátnymi
zamestnancami sluţobný úrad nepreukáţe, nemôţe sa úspešne domáhať náhrady škody voči
ţiadnemu z nich. Povinnosť na náhradu škody nemoţno uloţiť tomu štátnemu zamestnancovi,
u ktorého síce existuje predpoklad na náhradu škody z hľadiska jeho zodpovednosti,
ale u ktorého nemoţno zistiť presnejšie zavinenie, prípadne spôsobenie škody (mutatis
mutandis R 40/1971). V predmetnej právnej veci bolo povinnosťou správneho orgánu zistiť
osobu, resp. osoby zodpovedné za porušenie zákonnej povinnosti (§ 19 ods. 5 zákona
č. 523/2004 Z.z.), určiť mieru zavinenia tejto osoby alebo osôb a vyvodiť voči nej alebo nim
zodpovednosť za škodu, ktorú spôsobil alebo spôsobili sluţobnému úradu. Ţalobca viackrát
v správnom konaní namietal, ţe osobou zodpovednou za ekonomické vedenie Ústavu
na výkon väzby Nitra bol niekto iný ako on (Ing. J.), touto námietkou sa však správny orgán
prvého stupňa ani ţalovaný bliţšie nezaoberali. Toto pochybenie môţe mať vplyv
na zákonnosť rozhodnutia ţalovaného správneho orgánu ako aj správneho orgánu prvého
stupňa, keď nebol presne zistený okruh zodpovedných štátnych zamestnancov a miera ich
zavinenia (§ 160, § 162, § 166, § 167, § 170, § 171 zákona č. 73/1998 Z.z.). Ak by správne
orgány dospeli k záveru, ţe škodu spôsobil jeden štátny zamestnanec, je potrebné toto
rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa s námietkami dotknutého zamestnanca tak,
aby nedošlo k pochybnostiam o vyvodení zodpovednosti voči konkrétnemu štátnemu
zamestnancovi.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,
ţe rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1 S 168/2009-85 zo dňa 1.júla 2010 je vecne
správny, preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1,
§ 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď ţalobca bol aj v odvolacom konaní
úspešný a preto mu prináleţí aj náhrada trov odvolacieho konania. Výšku náhrady trov
odvolacieho konania odvolací súd určil v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych sluţieb v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 3, § 14, § 15, § 16 ods. 3). Priznaná
suma 151,70 € pozostáva zo 120,23 € za jeden úkon právnej sluţby – vyjadrenie k odvolaniu
+ 19% DPH a 7,21 € paušálu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 17. augusta 2011
JUDr. Elena Kováčová, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Nikoleta Adamovičová