Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Sžf/47/2010

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu a JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Aleny

Poláčkovej, PhD., v právnej veci žalobcu: D. S., právne zastúpeného JUDr. M. Š., CSc.,

advokátom proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky,

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. I/227/8017-76452/2008/990033-r zo

dňa 30.9.2008, č.I/227/8870-76194/2008/994291-r zo dňa 2.10.2008, č. I/227/8017-

60940/2008/990033-r zo dňa 15.7.2008, č. I/227/8017-60941/2008/990033-r zo dňa

15.7.2008, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave

č.k. -90 zo dňa 20.5.2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave

č.k. -90 zo dňa 20. mája 2010 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

O d ô v o d n e n i e

Žalobou došlou krajskému súdu dňa 24.10.2008, vedenou pod sp. zn. 14S/125/

2008, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/227/8017-76452/

2008/990033-r zo dňa 30.9.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Dunajská Streda č. /KovV zo dňa 17.3.2008, ktorým

2

bola žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej hodnoty

za zdaňovacie obdobie august 2002 v sume 367 264,- Sk ako rozdiel dane po zohľadnení

nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške - 278 064,- Sk a vlastnej

daňovej povinnosti zistenej správcom dane po opakovanej daňovej kontrole vo výške

89 200,- Sk. Daňové orgány neuznali za dôvodne uplatnenú daň na vstupe z faktúry

č. 205/2002 vo výške 183 264,- Sk a z faktúry bez čísla zo dňa 20.8.2002 od I. V. - T.

vo výške 184 000,- Sk.

Žalobou došlou krajskému súdu dňa 24.10.2008, vedenou pod sp. zn. 14S/126/

2008, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/227/8870-76194/

2008/994291-r zo dňa 2.10.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Dunajská Streda č. /KovV zo dňa 17.3.2008, ktorým

bol žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubený daňový nedoplatok

na daň z príjmu fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 2002 vo výške 1 237 024,- Sk.

Žalobou došlou krajskému súdu dňa 24.10.2008, vedenou pod sp. zn. 14S/134/

2008, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/227/8017-60940/

2008/990033-r zo dňa 15.7.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Dunajská Streda č. /KovV zo dňa 17.3.2008, ktorým

bola žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2002 v sume 226 550,- Sk ako rozdiel dane

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške –

206 795,- Sk a vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane po opakovanej

daňovej kontrole vo výške 19 755,- Sk. Daňové orgány neuznali za dôvodne uplatnenú

daň na vstupe z faktúry 2002011 vo výške 51 750 Sk, z faktúry č. 68/2002 vo výške

52 900,- Sk a z faktúry č. 73/2002 vo výške 121 900,- Sk.

Žalobou došlou krajskému súdu dňa 10.10.2008, vedenou pod sp. zn. 14S/135/

2008, sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. I/227/8017-60941/

2008/990033-r zo dňa 15.7.2008, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer

Daňového úradu Dunajská Streda č. /KovV zo dňa 17.3.2008,

ktorým bola žalobcovi na základe vykonanej daňovej kontroly vyrubená daň z pridanej

hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2002 v sume 183 264,- Sk ako rozdiel dane

3

po zohľadnení nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní vo výške -

159 860,- Sk a vlastnej daňovej povinnosti zistenej správcom dane po opakovanej

daňovej kontrole vo výške 23 404,- Sk. Daňové orgány neuznali za dôvodne uplatnenú

daň na vstupe z faktúry č. 105/2002 vo výške 183 264,- Sk.

Vzhľadom na totožnosť účastníkov, skutkovú súvislosť napadnutých rozhodnutí

(vychádzajúcich z výsledkov daňovej kontroly u žalobcu za rok 2002), ako aj zhodný

obsah žalôb, krajský súd postupom podľa (ďalej

len „OSP“) spojil veci na spoločné konanie vedené pod sp. zn. .

Rozsudkom č.k. -90 zo dňa 20. mája 2010 Krajský súd v Trnave

podľa zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú.

Ohľadne vyrubeného rozdielu dane z príjmov fyzických osôb krajský súd

považoval za dostatočne odôvodnený záver, že žalobca mal vo svojom účtovníctve

neoprávnene zaevidované faktúry osvedčujúce výdavky vo výške 3 378 600,- Sk, čo sa

pri znížení výdavkov o túto sumu prejavilo dorubením rozdielu dane z príjmov. Krajský

súd uviedol, že pre preukázanie daňového výdavku je potrebné, aby existujúci formálny

účtovný doklad odrážal reálne plnenie. Nie je teda možné brániť sa v konaní tým,

že nebolo zohľadnené formálne perfektné zdokladovanie výdavkov. V priebehu daňovej

kontroly bolo preukázané, že tvrdené úhrady sporných faktúr č. 2002011, 68/2002,

73/2002, 105/2002, 205/2002, faktúry od subjektu I. V. -T. zo dňa 20.8.2002,

nekorešpondovali s reálne uskutočnenými transakciami a nebolo nimi teda preukázané

vynaloženie výdavkov v zmysle ods. l. o daniach

z príjmov.

K rozhodnutiam týkajúcim sa dorubenia DPH za príslušné zdaňovacie obdobia

krajský súd uviedol, že aj v tomto prípade platia striktné zákonné podmienky

pre uplatnenie odpočtu DPH, pričom dôkazné bremeno je daňovníkovi. Pre osvedčenie

rozhodujúcich skutočností nie je rozhodujúci len účtovný doklad. Keďže žalobca

nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných plnení, správca dane v tomto zmysle

upravil jeho daňovú povinnosť ako platiteľa DPH.

4

V súvislosti s vypočúvaním svedka X. krajský súd uviedol, že žalovaný nemá zo

zákona žiadnu možnosť ovplyvniť, či a ako dlho bol X. v postavení chráneného svedka

v trestnom konaní. X. bol ohľadne daňového konania vypočutý vyšetrovateľom Úradu

justičnej a kriminálnej polície v čase, keď jeho výsluch bol reálne možný. Potvrdil

pritom, že predmetné faktúry podpísal, avšak finančné prostriedky neprevzal, k plneniu

faktúr nedošlo. Ak žalobca chcel vyvrátiť toto tvrdenie, na preukázanie reálnych plnení

mal predložiť relevantné dôkazy, k čomu však nedošlo. Krajský súd zdôraznil, že vydané

rozhodnutia sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré uviedol svedok X., ale vychádzajú

z neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca žiadajúc,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vrátil

na ďalšie konanie, alebo zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná

právo na náhradu trov celého konania.

V odvolaní namietal, že krajský súd nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci.

Zo strany prvostupňového orgánu došlo k zásadnému pochybeniu v tom, že nerešpektoval

predchádzajúci záväzný právny názor odvolacieho správneho orgánu o tom, že má vykonať

výsluch svedka X. a dať možnosť žalobcovi sa vyjadriť k tomuto výsluchu, prípadne vykonať

konfrontáciu so svedkom X. Podľa názoru žalobcu ak sa žalovaný rozhodol, že výpoveď

svedka X. bude využívať v daňovom konaní, mal si zabezpečiť daného svedka pre účely

ďalšieho konania tak, aby bola daná zákonná možnosť žalobcu klásť mu otázky a prípadnej

potreby sa s ním konfrontovať. Takáto požiadavka zo strany žalobcu sa nedá považovať za

prenesenie dôkazného bremena na žalovaného, ale najmä v záujme žalovaného by malo byť

správne a úplne zistenie skutkového stavu veci. Aj napriek tomu, že žalovaný pred súdom

uviedol, že novo vydané rozhodnutia sa neopierali iba o výpoveď svedka X., ale o všetky

získané dôkazy z daňového konania, je žalobca toho názoru, že základ pre jeho rozhodnutie

tvorí práve výpoveď svedka X., ktorá je z hľadiska žalobcu pre celý priebeh daňového

konania nepoužiteľná, nakoľko nebola daná žalobcovi možnosť klásť svedkovi otázky, alebo

sa s ním v prípade potreby konfrontovať. Za daného stavu výpoveď svedka X. nemala byť

súčasťou daňového konania vedeného voči žalobcovi.

5

Záverom žalobca v odvolaní upozornil na skutočnosť, že v zápisnici z pojednávania

zo dňa 20.05.2010 je ako člen senátu uvedený JUDr. R. F. a v rozsudku zo dňa 20.05.2010 je

ako člen senátu uvedený JUDr. Ľ. B.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c

ods. 1 ) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, a rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja

ods. 2 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil ( ), pričom termín verejného

vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu

a na internetovej stránke www.nsud.sk.

V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom

správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247

ods. 1 ).

Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle

o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje

povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými

právnymi predpismi ( ). V zmysle zásady súčinnosti

( ) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej

súčinnosti s daňovými subjektmi. Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov

je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní (§ 2 ods. 8 zákona

č. ). Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad,

tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov ( ), podľa ktorej

správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.

Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade

s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon

6

o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať,

či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi

predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje

osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností

rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Podľa dokazovanie vykonáva správca dane,

ktorý vedie daňové konanie.

Podľa , správca dane dbá, aby skutočnosti

rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je

pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

Podľa ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky,

ktorými možno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej

povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy

správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly

o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy

vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti,

ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,

hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu

daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo

záznamov vedených daňovým subjektom.

Rozhodujúcou otázkou v konaní bola otázka posúdenia a rozloženia dôkazného

bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa dane a správcu dane.

Ústrednou odvolacou námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní bola námietka,

že správne orgány ako základ pre svoje rozhodnutie použili výpoveď svedka X., avšak

žalobcovi nebola daná možnosť vyjadriť sa k jeho výsluchu a v prípade potreby vykonať

konfrontáciu so svedkom X. Daňové orgány mali zabezpečiť daného svedka pre účely

7

ďalšieho konania, aby bola daná zákonná možnosť žalobcovi klásť mu otázky a v prípade

potreby sa s ním konfrontovať.

Je potrebné uviesť, že potom, ako svedok X. vystúpil z programu ochrany svedka,

správca dane vykonal úkony na zistenie jeho pobytu za účelom uskutočnenia jeho svedeckej

výpovede v daňovom konaní. V mieste svojho trvalého pobytu sa však uvedený svedok

nezdržiaval a jeho iný pobyt nebol správcovi dane známy. Z uvedeného dôvodu sa správcovi

dane nepodarilo predvolať tohto svedka na podanie svedeckej výpovede a zároveň umožniť

žalobcovi klásť svedkovi otázky. Túto skutočnosť však nemožno hodnotiť ako pochybenie

správcu dane.

Je nepochybné, že výpoveď svedka X. pred príslušníkmi polície v trestnom konaní

bola skutočnosťou spochybňujúcou skutkový stav, ktorý v daňovom konaní deklaroval

žalobca. Daňové orgány svoje rozhodnutia neopreli len o túto výpoveď. Na jej základe však

vyvstala potreba reálneho preukázania deklarovaných plnení, a preto správca dane vyzval

žalobcu (výzvou zo dňa 8.12.2006) na preukázanie uskutočnenia predmetu fakturácií. Správca

dane žiadal, aby žalobca predložil Zmluvu o reklame zo dňa 6.12.2001 a tiež aby preukázal

výrobu reklamných letákov, aké množstvo reklamných letákov bolo vyrobených, aby žalobca

predložil druhy vyrobených letákov a čo bolo predmetom reklamy. Správca dane požiadal

daňový subjekt, aby preukázal existenciu výroby inzercie a jej umiestnenie na internetových

stránkach spoločnosti N., spol. s r.o., aby uviedol presnú internetovú a preukázal súvislosť

výdavkov s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním zdaniteľných príjmov žalobcu. Správca

dane tiež od žalobcu žiadal preukázanie vykonania fakturovaného prieskumu trhu, žiadal

predložiť dokumenty svedčiace o vykonaní prieskumu trhu, predložiť štúdiu o prieskume

trhu. K faktúre za spracovanie dát a prenos súborov správca dane od žalobcu žiadal uviesť,

aké dáta boli spracované, aké súbory prenášané, preukázať uskutočnenie predmetu fakturácie.

Uvedená výzva správcu dane jednoznačne smerovala k presnému zisteniu skutkového stavu.

Žalobcovi bola doručená 13.12.2006. Žalobca však na túto výzvu správcu dane nereagoval

a v daňovom konaní nepreukázal predmet sporných fakturácií.

Ako vyplýva z ustanovenia , dôkazná povinnosť

v daňovom konaní leží na daňovom subjekte. Žalobca (daňový subjekt) však aj napriek výzve

správcu dane neozrejmil v daňovom konaní sporné skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy

na preukázanie uskutočnenia predmetov fakturácie. Z dôvodu nečinnosti a nespolupráce

8

žalobcu nemohla byť v daňovom konaní overená pravdivosť údajov na spochybnených

faktúrach.

Aj napriek pasivite žalobcu sa správca dane vlastnou činnosťou snažil objasniť sporné

skutočnosti. Daňový orgán vypočul konateľov spoločností, ktorí mali byť odberateľmi

strukovín na základe sprostredkovateľskej činnosti fakturovanej faktúrou bez čísla

z 20.8.2002. Konateľ spoločnosti R. S., s.r.o. obchodovanie so žalobcom poprel. Pokiaľ išlo

o ďalšieho odberateľa, spoločnosť C., s.r.o., správca dane zistil, že v období od 14.8.2000 do

18.8.2002 mala spoločnosť zmenené obchodné meno na K., s.r.o. Konateľ tejto spoločnosti

akékoľvek obchodovanie so žalobcom poprel. Na vypočutí týchto svedkov sa žalobca aj

napriek upovedomeniu správcom dane nezúčastnil.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (platného

do 30.4.2004) platiteľ má nárok na odpočet dane pri prijatých zdaniteľných plneniach,

ak sú prijaté na účely uskutočňovania svojich zdaniteľných plnení a ak tento zákon

neustanovuje inak. Ak platiteľ zdaniteľné plnenie prijme na uskutočňovanie svojich

zdaniteľných plnení a zároveň aj na iný účel ako na uskutočňovanie svojich zdaniteľných

plnení, má nárok na odpočet dane v pomernej výške zodpovedajúcej rozsahu použitia

prijatého zdaniteľného plnenia na uskutočňovanie svojich zdaniteľných plnení.

Podľa o dani z pridanej hodnoty (platného

do 30.4.2004) platiteľ má nárok na odpočet dane, ak

a) sa zdaniteľné plnenie uskutočnilo (§ 13),

b) daň na vstupe zaúčtoval,

c) daň zaplatil platiteľovi, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie,

d) má daňový doklad alebo zjednodušený daňový doklad, ktoré vyhotovil platiteľ,

a doklad o zaplatení dane, pričom dokladom o zaplatení dane v prípade, že daň

na vstupe je 200 000 Sk a viac, je len doklad o bezhotovostnej platbe uskutočnenej

prostredníctvom banky alebo doklad o platbe na pošte poštovou poukážkou.

Podľa veta prvá o daniach z príjmov (platného

do 31.3.2004) daňovým výdavkom je výdavok (náklad) daňovníkom preukázateľne

vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, zaúčtovaný v účtovníctve

daňovníka alebo evidovaný v evidencii daňovníka podľa § 9 ods. 4.

9

Ako vyplýva z vyššie uvedeného, žalobca neuniesol v daňovom konaní svoju dôkaznú

povinnosť. Daňové orgány preto vychádzali z dôkazov zhromaždených v daňovom konaní

a na ich základe dospeli k záveru, že daňový subjekt nepreukázal uskutočnenie premetu

fakturácie a splnenie podmienok nároku na odpočet dane, ako aj vynaloženie finančných

prostriedkov a ich súvislosť so zdaniteľnými príjmami. Podľa názoru najvyššieho súdu

daňové orgány postupovali pri vyhodnotení dôkazov v súlade s vyššie uvedenou zásadou

voľného hodnotenia dôkazov, prihliadali na všetky dôkazy, ktoré v daňovom konaní vyšli

najavo, pričom vykonali všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch.

Záver, ku ktorému dospeli, je výsledkom logickej úvahy a ich rozhodnutie nevybočilo

z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadne nesprávne označeného člena senátu JUDr. Ľ.

B., Najvyšší súd SR poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. -99 zo

dňa 18.8.2010, ktorým tento súd napadnutý rozsudok č.k. -90 zo dňa 20. mája

2010 v záhlaví opravil tak, že meno JUDr. Ľ. B. nahradil menom JUDr. R. F.

Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval

námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné,

ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu

v Trnave ako vecne správny podľa veta druhá a

potvrdil, stotožniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia ( v spojení

s veta prvá ).

O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa

v spojení s veta prvá a , nakoľko žalobca v odvolacom

konaní nemal úspech a žalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 17. augusta 2011

JUDr. Elena Kováčová, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová