Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
2a9/381883.a2431a.pdf
PDF · 151.38 KB
No categories available
3Obo/182/2010
Najvyšší súd 3 Obo 182/2010 – 328
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V., a. s., V., zastúpeného
advokátom JUDr. F. S., Z., proti ţalovanej Ing. M. A.,
C., zastúpenej advokátom Mgr. M. J.,
O., o zaplatenie 307 962,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. júla 2010, č. k.
14Cb 2116/1996 – 296, takto
rozhodol:
Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť
ţalobcovi úrok vo výške 25,75 % p. a. zo sumy 56 613,29 eur od 01. 01. 1998
do 13. 01. 1998, ďalej 37 676,82 eur s úrokom 25,75 % p. a. od 14. 01. 1998 do zaplatenia
a 270 285,61 eur s úrokom 25,75 % p. a. od 01. 01. 1998 do zaplatenia, všetko v lehote
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť
ţalobcovi trovy konania vo výške 15 061,97 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
Súd prvého stupňa takto rozhodol s odôvodnením, ţe ţalobca ţalobou ţiadal zaviazal
ţalovaných 1/ Ing. Š. A.. – A., C. a 2/ Ing. M. A., C. zaplatiť mu 9 473 740 Sk s úrokom
25,72 % p. a. od 01. 10. 1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Pohľadávka vznikla
nesplatením poskytnutého úveru na základe štyroch úverových zmlúv.
Podaním zo dňa 15. 03. 2001 ţalobca vzal návrh proti ţalovanému 1/ späť z dôvodu
vyhlásenia konkurzu na majetok ţalovaného 1/. Uznesením zo dňa 26. 11. 2003 preto súd
konanie proti ţalovanému 1/ zastavil.
Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia podľa,
ktorého 12. 11. 1993 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej
mu ţalobca poskytol úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie investícií pre realizáciu
podnikateľského zámeru s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy
vo výške 18,87 % p. a. Dohodnutá bola doba trvania úveru 36 mesiacov a ţalovaný
1/ sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami po 147 256 Sk.
Dňa 29. 07. 1994 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli druhú úverovú zmluvu, na základe
ktorej mu ţalobca poskytol strednodobý úver vo výške 1 800 000 Sk na financovanie nákupu
základných prostriedkov a dofinancovanie stavieb pre vidiecky turizmus s dohodnutou
úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 21 % p. a. s dohodnutými polročnými
splátkami.
Dňa 09. 03. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli ďalšiu úverovú zmluvu, na základe
ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie nákladov
na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania
zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Úver mal byť splatený do 20. 02. 1999 formou mesačných
splátok vo výške 143 945 Sk splatných k 20 dňu mesiaca.
Dňa 10. 10. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli štvrtú úverovú zmluvu na základe
ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 2 000 000 Sk na financovanie nákladov
na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania
zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Ţalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver do 20. 04. 1999
mesačnými splátkami vo výške 65 178 Sk splatnými k 20 dňu mesiaca.
Ţalovaný 1/ bol dlhodobo v omeškaní so splácaním všetkých úverov a z vykonaného
dokazovania vyplýva, ţe nesplatené úvery predstavujú čiastky na ktoré bola ţalovaná
zaviazaná.
Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh z nesplatených úverov súd prvého stupňa vyvodil
zo skutkového zistenia, podľa ktorého na zabezpečenie prvého úveru ( 3 500 000 Sk )
uzavrela ţalovaná ( pôvodne ţalovaná 2 ) 15. 11. 1993, zmluvu o ručení. Na zabezpečenie
druhého úveru ( 1 800 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení 01. 08. 1994. Na zabezpečenie
tretieho úveru ( 3 500 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení 10. 03. 1995. Na zabezpečenie
štvrtého úveru ( 2 000 000 Sk ) ţalovaná uzavrela zmluvu o ručení 16. 10. 1995.
Podpísaním zmlúv o ručení sa ţalovaná zaviazala pohľadávku uspokojiť,
ak ju neuspokojí dlţník. Ţalobca vyzval dlţníka na plnenie písomne listami z 05. 03. 1996,
17. 04. 1996, 06. 06. 1996, 13. 09.1996 a v tento deň vyzval na plnenie dlhu aj ţalovanú.
Ţalobcovi vzniklo právo ţiadať splnenia dlhu aj od ţalovanej titulom ručenia za poskytnuté
úvery.
K námietke ţalovanej, ţe prvý a druhý úver bol splatený, súd prvého stupňa uviedol,
ţe táto nie je opodstatnená. Úver z prvej úverovej zmluvy bol splnený čiastočne, o čom svedčí
aj list zo dňa 16. 02. 1994, na ktorý poukázala aj ţalovaná a podľa ktorého zaniká záloţné
právo na nehnuteľnosti zapísané v k. ú. P. LV č. X a H. LV č. X.. Záloţné právo na
nehnuteľnosti v k. ú. V. na LV č. X. ostalo zachované na zabezpečenie nesplatenej časti
úveru. Pri predaji nehnuteľnosti došlo k ďalšiemu čiastočnému splneniu dlhu a v súlade s §
330 ods. 1 Obch. zák. k splneniu dlhu z prvej úverovej zmluvy a čiastočne druhej úverovej
zmluvy. K námietke, ţe podala ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, súd uviedol, ţe
v prejednávanom prípade nie sú uplatňované práva zo záloţnej zmluvy. Námietku ţalovanej,
ţe zmluvy o ručení nepodpísala, súd povaţoval za nedôvodnú, keďţe ţalobca predloţil
zmluvy o ručení podpísané ţalovanou a ţalovaná toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala.
K námietke o neplatnosti zmluvy o ručení pre bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov
prvostupňový súd uviedol, ţe ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká písomným vyhlásením
ručiteľa a nie sú predpísané ţiadne ďalšie podmienky. Uspokojiť záväzok veriteľa moţno
preto aj z majetku, ktorý nepatrí do BSM a uspokojenie aj s takého majetku pripúšťa aj ust. §
147 ods . 1 Obč. zák.
Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná odvolanie a navrhla, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla,
ţe v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h).
Vady vidí v tom, ţe prvostupňový súd vo veci rozhodol na pojednávaní 30. 07. 2010,
kde bol po pojednávaní vyhlásený rozsudok. Predvolanie na predmetné pojednávanie jej bolo
doručené 12. 07. 2010. Písomným podaním zo 16. 07. 2010 poţiadala súd, aby ospravedlnil
jej neúčasť na tomto pojednávaní, nakoľko v tom čase bude odcestovaná v zahraničí,
kde je pobyt bol naplánovaný uţ pred doručením predvolania a nemohla ho zrušiť. Zároveň
poţiadala o odročenie pojednávania na iný termín, pokiaľ je to moţné mimo času letných
školských prázdnin. Napriek tomu súd pojednával a vo veci rozhodol. V odôvodnení
rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Týmto postupom súdu jej bola
odňatá moţnosť konať pred súdom.
Procesné pochybenie súdu vidí aj v tom, ţe nebola konajúcim súdom poučená v podľa
§ 120 ods. 1 O. s. p. o tom, ţe kaţdý účastník je povinný označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení a taktieţ o tom, ţe pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, môţe byť v spore
neúspešná a to všetko v súvislosti s tvrdením, ţe so ţalobcom nepodpísala zmluvy o ručení.
Súd mohol, aj bez jej návrhu vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti,
či označené zmluvy o ručení podpísala alebo nie.
Ďalej namietala neplatnosť zmluvy o ručení z dôvodu nedostatočného definovania
záväzku dlţníka ku ktorému má vzniknúť ručenie. V prejednávanej veci bola ţalobcovi
priznaná vyššia pohľadávka, akú proti dlţníkovi má, pretoţe súdom mu boli priznané
aj úroky, resp. úroky z omeškania po 13 .04. 2000, kedy bol na majetok dlţníka – úpadcu
vyhlásený konkurz a vtedy uţ nebolo moţné istinu z úverov úročiť. Ţalovaná je tieţ toho
názoru, ţe jej ručenie zaniklo z dôvodu zániku hlavného záväzku zo zmlúv o úvere medzi
ţalobcom a úverovým dlţníkom podľa § 575 Obč. zák. z dôvodu nemoţnosti plnenia,
kde nemoţnosť plnenia je spôsobená konkurzným konaním na osobu úverového dlţníka,
ktorý po speňaţení celého majetku fyzickej osoby podnikateľa zanikne bez právneho
nástupcu.
Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţalovaná bola v zmysle § 120
ods. 4 O. s. p. preukázateľne poučená. Procesná zodpovednosť za výsledok konania v podobe
unesenia dôkazného bremena vzťahujúceho sa na preukázanie nepravosti podpisov
na jednotlivých zmluvách o ručení spočívala výlučne na ţalovanej. Prvostupňový súd preto
nemal povinnosť suplovať procesnú aktivitu ţalovanej, ktorá nepredloţila ţiadne relevantné
dôkazné prostriedky, nenavrhla vykonať ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a v konaní celý čas vystupovala pasívne. K namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom
uviedol, ţe postup prvostupňové súdu povaţuje za legitímny. K námietke neplatnosti zmluvy
o ručení uviedol, ţe obsah ručiteľského záväzku v jednotlivých zmluvách o ručení
je dostatočne vymedzený presnou identifikáciou dlţníka, číslom a dátumov uzavretia úverovej
zmluvy a výškou poskytnutých finančných prostriedkov. K zániku ručenia uviedol,
ţe subjektívna nemoţnosť splnenia záväzku zo strany dlţníka nevytvára objektívne
neprekonateľnú prekáţku úhrady záväzkov z úverových zmlúv ručiteľom. Vzhľadom
na uvedené navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací § 10 ods. 2 O. s. p prejednal
odvolanie ţalobcu podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému
mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.
Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh pôvodného ţalovaného 1/ ţalobca aj súd prvého
stupňa vyvodzujú z ručiteľského záväzku, ktorý jej mal vzniknúť podpísaním ručiteľskej
zmluvy podľa § 303 ods. 1 Obch. zák. Uvedený záver súd prvého stupňa opiera o skutkové
zistenie, ţe ţalovaná podpísala ku kaţdej úverovej zmluve zmluvu o ručení, ktorým prevzala
záväzok zaplatiť dlh z úverovej zmluvy ak ho nezaplatí dlţník.
Uvedené skutkové zistenia a právne hodnotenie však zatiaľ nemá podklad
vo vykonanom dokazovaní. Ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká jednostranným úkonom,
ktorým budúci ručiteľ vyhlási veriteľovi, ţe ho uspokojí ak dlţník voči nemu nesplní určitý
záväzok. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. Poţiadavka písomnej formy vţdy vyţaduje
podpis toho, kto úkon robí. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe kaţdý musí
preukázať svoje tvrdenia. Ţalobcu pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí preto
preukázať, ţe ţalovaná skutočne urobila ručiteľské vyhlásenie. Keďţe vyhlásenie musí
mať písomnú formu musí preukázať, ţe ţalovaná listinu, ktorá vyhlásenie obsahuje
aj podpísala. Musí teda okrem iného preukázať, ţe podpis na ručiteľskej listine pochádza od
ţalovanej.
Ţalovaná uţ vo svojom vyjadrení z 24. apríla 2007 ( č. l. 260 spisu ) uviedla,
ţe osobné ručenie ( zmluvu o ručení ) k prvému, tretiemu a štvrtému úveru nikdy
nepodpísala. Nemoţno preto zatiaľ prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţalobca
predloţil zmluvy o ručení, ktoré ţalovaná podpísala. Ţalobca síce predloţil zmluvy,
na ktorých je podpis, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe zmluvy nepodpísala však musí
predovšetkým on navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie, ţe ţalovaná sporné zmluvy podpísala,
teda ţe podpis na listinách pochádza od nej.
Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, keď zatiaľ nebol preukázaný základ ţaloby,
nepovaţoval odvolací súd za potrebné bliţšie skúmať a vyjadrovať sa k záveru súdu prvého
stupňa týkajúceho sa výšky dlhu.
Ţiada sa však prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, ţe ručiteľské zmluvy ( okrem
spornosti podpisu na nich ) netrpí formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali
ich neplatnosť. Listiny sú označené ako zmluvy o ručení a odkazujú na § 546 a nasl.
Obč. zák. i na § 303 a nasl. Obch. zák. Úprava obsahu úkonu, na základe ktorého vzniká
ručenie je v Obchodnom zákonníku v podstate rovnaká ako v Občianskom zákonníku..
Skutočnosť, ţe podľa Obč. zák. má mať úkon formu zmluvy a podľa Obch. zák. postačuje
forma jednostranného vyhlásenia, je pre posúdenie v prejednávanej veci bez významu,
pretoţe úkon spĺňa aj prísnejšiu poţiadavku dvojstranného úkonu. Keďţe ručením
sa zabezpečuje záväzok z úveru, ktorý je tzv. absolútnym obchodom ( § 261 ods. 3
písm. d Obch. zák. ), sa aj zabezpečenie takéhoto záväzku podľa § 261ods. 4 Obch. zák.
spravuje Obchodným zákonníkom. Listiny z ktorých sa vyvodzuje ručiteľský záväzok a práva
a povinnosti zo zabezpečovacieho vzťahu z nich vniknutých sa bez ohľadu na dvojaký poukaz
na zákonné ustanovenie, spravujú príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka. Znenie
listín dostatočným spôsobom individualizuje záväzok, za ktorý ručiteľ preberá ručenie
( deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo pod ktorým je úver u ţalobcu
vedený ). Okrem toho kaţdá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa,
ţe bol oboznámený s rozsahom prevzatého ručiteľského záväzku.
Rovnako treba prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţiadne zákonné ustanovenie
nevylučuje, aby jeden z manţelov, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo trvá prevzal ručenie
za dlhy druhého manţela.
K námietke ţalovanej o nemoţnosti plnenia uvádzanej v odvolaní, odvolací súd
poukazuje na § 311 Obch. zák., podľa ktorého ručenie nezaniká ak záväzok zanikol
nemoţnosťou plnenia dlţníka, ak je záväzok splniteľný ručiteľom.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 221 ods. 1písm. h), ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci
( § 224 ods. 3 O. s. p. ).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.
V Bratislave 22. augusta 2011
JUDr. Peter Dukes, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková