Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Obo/182/2010

Najvyšší súd – 328

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu V., a. s., V., zastúpeného

advokátom JUDr. F. S., Z., proti ţalovanej Ing. M. A.,

C., zastúpenej advokátom Mgr. M. J.,

O., o zaplatenie 307 962,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30. júla 2010, č. k.

– 296, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uloţil ţalovanej povinnosť zaplatiť

ţalobcovi úrok vo výške 25,75 % p. a. zo sumy 56 613,29 eur od 01. 01. 1998

do 13. 01. 1998, ďalej 37 676,82 eur s úrokom 25,75 % p. a. od 14. 01. 1998 do zaplatenia

a 270 285,61 eur s úrokom 25,75 % p. a. od 01. 01. 1998 do zaplatenia, všetko v lehote

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť

ţalobcovi trovy konania vo výške 15 061,97 eur na účet jeho právneho zástupcu do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa takto rozhodol s odôvodnením, ţe ţalobca ţalobou ţiadal zaviazal

ţalovaných 1/ Ing. Š. A.. – A., C. a 2/ Ing. M. A., C. zaplatiť mu 9 473 740 Sk s úrokom

25,72 % p. a. od 01. 10. 1996 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Pohľadávka vznikla

nesplatením poskytnutého úveru na základe štyroch úverových zmlúv.

Podaním zo dňa 15. 03. 2001 ţalobca vzal návrh proti ţalovanému 1/ späť z dôvodu

vyhlásenia konkurzu na majetok ţalovaného 1/. Uznesením zo dňa 26. 11. 2003 preto súd

konanie proti ţalovanému 1/ zastavil.

2

Súd prvého stupňa pri rozhodnutí vychádzal zo skutkového zistenia podľa,

ktorého 12. 11. 1993 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej

mu ţalobca poskytol úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie investícií pre realizáciu

podnikateľského zámeru s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy

vo výške 18,87 % p. a. Dohodnutá bola doba trvania úveru 36 mesiacov a ţalovaný

1/ sa zaviazal splatiť úver mesačnými splátkami po 147 256 Sk.

Dňa 29. 07. 1994 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli druhú úverovú zmluvu, na základe

ktorej mu ţalobca poskytol strednodobý úver vo výške 1 800 000 Sk na financovanie nákupu

základných prostriedkov a dofinancovanie stavieb pre vidiecky turizmus s dohodnutou

úrokovou sadzbou v čase uzatvárania zmluvy vo výške 21 % p. a. s dohodnutými polročnými

splátkami.

Dňa 09. 03. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli ďalšiu úverovú zmluvu, na základe

ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 3 500 000 Sk na financovanie nákladov

na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania

zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Úver mal byť splatený do 20. 02. 1999 formou mesačných

splátok vo výške 143 945 Sk splatných k 20 dňu mesiaca.

Dňa 10. 10. 1995 ţalobca a ţalovaný 1/ uzavreli štvrtú úverovú zmluvu na základe

ktorej ţalobca poskytol ţalovanému 1/ úver vo výške 2 000 000 Sk na financovanie nákladov

na dobudovanie farmy vo Vojňanoch s dohodnutou úrokovou sadzbou v čase uzatvárania

zmluvy vo výške 19,50 % p. a. Ţalovaný 1/ sa zaviazal splatiť úver do 20. 04. 1999

mesačnými splátkami vo výške 65 178 Sk splatnými k 20 dňu mesiaca.

Ţalovaný 1/ bol dlhodobo v omeškaní so splácaním všetkých úverov a z vykonaného

dokazovania vyplýva, ţe nesplatené úvery predstavujú čiastky na ktoré bola ţalovaná

zaviazaná.

Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh z nesplatených úverov súd prvého stupňa vyvodil

zo skutkového zistenia, podľa ktorého na zabezpečenie prvého úveru ( 3 500 000 Sk )

uzavrela ţalovaná ( pôvodne ţalovaná 2 ) 15. 11. 1993, zmluvu o ručení. Na zabezpečenie

druhého úveru ( 1 800 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení 01. 08. 1994. Na zabezpečenie

3

tretieho úveru ( 3 500 000 Sk ) uzavrela zmluvu o ručení 10. 03. 1995. Na zabezpečenie

štvrtého úveru ( 2 000 000 Sk ) ţalovaná uzavrela zmluvu o ručení 16. 10. 1995.

Podpísaním zmlúv o ručení sa ţalovaná zaviazala pohľadávku uspokojiť,

ak ju neuspokojí dlţník. Ţalobca vyzval dlţníka na plnenie písomne listami z 05. 03. 1996,

17. 04. 1996, 06. 06. 1996, 13. 09.1996 a v tento deň vyzval na plnenie dlhu aj ţalovanú.

Ţalobcovi vzniklo právo ţiadať splnenia dlhu aj od ţalovanej titulom ručenia za poskytnuté

úvery.

K námietke ţalovanej, ţe prvý a druhý úver bol splatený, súd prvého stupňa uviedol,

ţe táto nie je opodstatnená. Úver z prvej úverovej zmluvy bol splnený čiastočne, o čom svedčí

aj list zo dňa 16. 02. 1994, na ktorý poukázala aj ţalovaná a podľa ktorého zaniká záloţné

právo na nehnuteľnosti zapísané v k. ú. P. LV č. X a H. LV č. X.. Záloţné právo na

nehnuteľnosti v k. ú. V. na LV č. X. ostalo zachované na zabezpečenie nesplatenej časti

úveru. Pri predaji nehnuteľnosti došlo k ďalšiemu čiastočnému splneniu dlhu a v súlade s §

330 ods. 1 Obch. zák. k splneniu dlhu z prvej úverovej zmluvy a čiastočne druhej úverovej

zmluvy. K námietke, ţe podala ţalobu o určenie neplatnosti záloţnej zmluvy, súd uviedol, ţe

v prejednávanom prípade nie sú uplatňované práva zo záloţnej zmluvy. Námietku ţalovanej,

ţe zmluvy o ručení nepodpísala, súd povaţoval za nedôvodnú, keďţe ţalobca predloţil

zmluvy o ručení podpísané ţalovanou a ţalovaná toto svoje tvrdenie nijako nepreukázala.

K námietke o neplatnosti zmluvy o ručení pre bezpodielové spoluvlastníctvo manţelov

prvostupňový súd uviedol, ţe ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká písomným vyhlásením

ručiteľa a nie sú predpísané ţiadne ďalšie podmienky. Uspokojiť záväzok veriteľa moţno

preto aj z majetku, ktorý nepatrí do BSM a uspokojenie aj s takého majetku pripúšťa aj ust. §

147 ods . 1 Obč. zák.

Proti tomuto rozsudku podala ţalovaná odvolanie a navrhla, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedla,

ţe v konaní došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 písm. f) a písm. h).

Vady vidí v tom, ţe prvostupňový súd vo veci rozhodol na pojednávaní 30. 07. 2010,

kde bol po pojednávaní vyhlásený rozsudok. Predvolanie na predmetné pojednávanie jej bolo

doručené 12. 07. 2010. Písomným podaním zo 16. 07. 2010 poţiadala súd, aby ospravedlnil

jej neúčasť na tomto pojednávaní, nakoľko v tom čase bude odcestovaná v zahraničí,

4

kde je pobyt bol naplánovaný uţ pred doručením predvolania a nemohla ho zrušiť. Zároveň

poţiadala o odročenie pojednávania na iný termín, pokiaľ je to moţné mimo času letných

školských prázdnin. Napriek tomu súd pojednával a vo veci rozhodol. V odôvodnení

rozhodnutia sa s uvedenou skutočnosťou vôbec nevysporiadal. Týmto postupom súdu jej bola

odňatá moţnosť konať pred súdom.

Procesné pochybenie súdu vidí aj v tom, ţe nebola konajúcim súdom poučená v podľa

o tom, ţe kaţdý účastník je povinný označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení a taktieţ o tom, ţe pokiaľ neunesie dôkazné bremeno, môţe byť v spore

neúspešná a to všetko v súvislosti s tvrdením, ţe so ţalobcom nepodpísala zmluvy o ručení.

Súd mohol, aj bez jej návrhu vykonať znalecké dokazovanie na preukázanie skutočnosti,

či označené zmluvy o ručení podpísala alebo nie.

Ďalej namietala neplatnosť zmluvy o ručení z dôvodu nedostatočného definovania

záväzku dlţníka ku ktorému má vzniknúť ručenie. V prejednávanej veci bola ţalobcovi

priznaná vyššia pohľadávka, akú proti dlţníkovi má, pretoţe súdom mu boli priznané

aj úroky, resp. úroky z omeškania po 13 .04. 2000, kedy bol na majetok dlţníka – úpadcu

vyhlásený konkurz a vtedy uţ nebolo moţné istinu z úverov úročiť. Ţalovaná je tieţ toho

názoru, ţe jej ručenie zaniklo z dôvodu zániku hlavného záväzku zo zmlúv o úvere medzi

ţalobcom a úverovým dlţníkom podľa § 575 Obč. zák. z dôvodu nemoţnosti plnenia,

kde nemoţnosť plnenia je spôsobená konkurzným konaním na osobu úverového dlţníka,

ktorý po speňaţení celého majetku fyzickej osoby podnikateľa zanikne bez právneho

nástupcu.

Ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţalovaná bola v zmysle § 120

ods. 4 preukázateľne poučená. Procesná zodpovednosť za výsledok konania v podobe

unesenia dôkazného bremena vzťahujúceho sa na preukázanie nepravosti podpisov

na jednotlivých zmluvách o ručení spočívala výlučne na ţalovanej. Prvostupňový súd preto

nemal povinnosť suplovať procesnú aktivitu ţalovanej, ktorá nepredloţila ţiadne relevantné

dôkazné prostriedky, nenavrhla vykonať ţiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

a v konaní celý čas vystupovala pasívne. K namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom

uviedol, ţe postup prvostupňové súdu povaţuje za legitímny. K námietke neplatnosti zmluvy

o ručení uviedol, ţe obsah ručiteľského záväzku v jednotlivých zmluvách o ručení

je dostatočne vymedzený presnou identifikáciou dlţníka, číslom a dátumov uzavretia úverovej

5

zmluvy a výškou poskytnutých finančných prostriedkov. K zániku ručenia uviedol,

ţe subjektívna nemoţnosť splnenia záväzku zo strany dlţníka nevytvára objektívne

neprekonateľnú prekáţku úhrady záväzkov z úverových zmlúv ručiteľom. Vzhľadom

na uvedené navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny

potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací § 10 ods. 2 O. s. p prejednal

odvolanie ţalobcu podľa , bez nariadenia pojednávania v zmysle

, a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému

mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie je dôvodné.

Povinnosť ţalovanej zaplatiť dlh pôvodného ţalovaného 1/ ţalobca aj súd prvého

stupňa vyvodzujú z ručiteľského záväzku, ktorý jej mal vzniknúť podpísaním ručiteľskej

zmluvy podľa § 303 ods. 1 Obch. zák. Uvedený záver súd prvého stupňa opiera o skutkové

zistenie, ţe ţalovaná podpísala ku kaţdej úverovej zmluve zmluvu o ručení, ktorým prevzala

záväzok zaplatiť dlh z úverovej zmluvy ak ho nezaplatí dlţník.

Uvedené skutkové zistenia a právne hodnotenie však zatiaľ nemá podklad

vo vykonanom dokazovaní. Ručenie podľa § 303 Obch. zák. vzniká jednostranným úkonom,

ktorým budúci ručiteľ vyhlási veriteľovi, ţe ho uspokojí ak dlţník voči nemu nesplní určitý

záväzok. Vyhlásenie musí mať písomnú formu. Poţiadavka písomnej formy vţdy vyţaduje

podpis toho, kto úkon robí. V občianskom súdom konaní vo všeobecnosti platí, ţe kaţdý musí

preukázať svoje tvrdenia. Ţalobcu pohľadávku uplatňuje z titulu ručenia, musí preto

preukázať, ţe ţalovaná skutočne urobila ručiteľské vyhlásenie. Keďţe vyhlásenie musí

mať písomnú formu musí preukázať, ţe ţalovaná listinu, ktorá vyhlásenie obsahuje

aj podpísala. Musí teda okrem iného preukázať, ţe podpis na ručiteľskej listine pochádza od

ţalovanej.

Ţalovaná uţ vo svojom vyjadrení z 24. apríla 2007 ( č. l. 260 spisu ) uviedla,

ţe osobné ručenie ( zmluvu o ručení ) k prvému, tretiemu a štvrtému úveru nikdy

nepodpísala. Nemoţno preto zatiaľ prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţalobca

predloţil zmluvy o ručení, ktoré ţalovaná podpísala. Ţalobca síce predloţil zmluvy,

na ktorých je podpis, vzhľadom na tvrdenie ţalovanej, ţe zmluvy nepodpísala však musí

6

predovšetkým on navrhnúť dôkazy na svoje tvrdenie, ţe ţalovaná sporné zmluvy podpísala,

teda ţe podpis na listinách pochádza od nej.

Vzhľadom na uvedenú procesnú situáciu, keď zatiaľ nebol preukázaný základ ţaloby,

nepovaţoval odvolací súd za potrebné bliţšie skúmať a vyjadrovať sa k záveru súdu prvého

stupňa týkajúceho sa výšky dlhu.

Ţiada sa však prisvedčiť záveru súdu prvého stupňa, ţe ručiteľské zmluvy ( okrem

spornosti podpisu na nich ) netrpí formálnymi nedostatkami, ktoré by spôsobovali

ich neplatnosť. Listiny sú označené ako zmluvy o ručení a odkazujú na § 546 a nasl.

Obč. zák. i na § 303 a nasl. Obch. zák. Úprava obsahu úkonu, na základe ktorého vzniká

ručenie je v v podstate rovnaká ako v ..

Skutočnosť, ţe podľa Obč. zák. má mať úkon formu zmluvy a podľa Obch. zák. postačuje

forma jednostranného vyhlásenia, je pre posúdenie v prejednávanej veci bez významu,

pretoţe úkon spĺňa aj prísnejšiu poţiadavku dvojstranného úkonu. Keďţe ručením

sa zabezpečuje záväzok z úveru, ktorý je tzv. absolútnym obchodom ( § 261 ods. 3

písm. d Obch. zák. ), sa aj zabezpečenie takéhoto záväzku podľa § 261ods. 4 Obch. zák.

spravuje . Listiny z ktorých sa vyvodzuje ručiteľský záväzok a práva

a povinnosti zo zabezpečovacieho vzťahu z nich vniknutých sa bez ohľadu na dvojaký poukaz

na zákonné ustanovenie, spravujú príslušnými ustanoveniami . Znenie

listín dostatočným spôsobom individualizuje záväzok, za ktorý ručiteľ preberá ručenie

( deň uzavretia úverovej zmluvy, výška úveru a evidenčné číslo pod ktorým je úver u ţalobcu

vedený ). Okrem toho kaţdá z listín obsahuje aj osobitné písomné potvrdenie ručiteľa,

ţe bol oboznámený s rozsahom prevzatého ručiteľského záväzku.

Rovnako treba prisvedčiť názoru súdu prvého stupňa, ţe ţiadne zákonné ustanovenie

nevylučuje, aby jeden z manţelov, ktorých bezpodielové spoluvlastníctvo trvá prevzal ručenie

za dlhy druhého manţela.

K námietke ţalovanej o nemoţnosti plnenia uvádzanej v odvolaní, odvolací súd

poukazuje na § 311 Obch. zák., podľa ktorého ručenie nezaniká ak záväzok zanikol

nemoţnosťou plnenia dlţníka, ak je záväzok splniteľný ručiteľom.

7

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa

, zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

O trovách konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

V Bratislave 22. augusta 2011

JUDr. Peter Dukes, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková