Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sžd/6/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v právnej veci ţalobkyne:

Krajská prokuratúra Trnava so sídlom Dolné Bašty č. l, 917 44 Trnava, proti ţalovanému:

Mesto Senica – Mestská polícia Senica s adresou doručovania Štefánikova č. 1408/56,

905 01 Senica, za účasti: B., bytom Š., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného

správneho orgánu, na odvolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave

zo 4. novembra 2010 č. k. -66, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trnave

zo 4. novembra 2010 č. k. -66 r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Protest prokurátora

Krajský súd v Trnave uznesením zo 04. novembra 2010 č. k. -66 zastavil

konanie vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia ţalovaného z 24.09.2008, ktorým nebolo

vyhovené ţiadosti Okresnej prokuratúry v Senici o zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu

nezaplatenú na mieste ev. č. bloku AA2390607 zo dňa 11.09.2007, ktorým hore uvedený

rozhodnutím (blokom) ţalovaný správny orgán uloţil zúčastnenej osobe pani B. pokutu vo

2

výške 500,- Sk za priestupok podľa o priestupkoch v znení

neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozhodnutia len „“).

Uvedeného priestupku sa mala pani B. dopustiť tým konaním, ţe prekročila

maximálnu povolenú rýchlosť 40 km/hod. o 18 km/hod., čím porušila ustanovenie § 3 zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej na účely tohto uznesenia

len „“).

Proti tomuto rozhodnutiu (bloku) podala Okresná prokuratúra Senica dňa 28.08.2008

u ţalovaného protest prokurátora pod č. k. Pd 81/08-4 (č. l. 11), v ktorom s odkazom na § 58

ods. 3, a a s poukazom na a

o obecnej polícii namietala, ţe obecná polícia nie je oprávnená

objasňovať a prejednávať priestupky vyplývajúce z porušenia zákazovej značky B27a, nie je

oprávnená na pouţívanie technického prostriedku – merača rýchlosti jazdy vozidla

(typ: FAMALESERIII/VHT 507) za účelom získania dôkazov v konaní a priestupkoch

na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Podľa a v znení platnom v čase spáchania

priestupku (11.09.2007) obecná polícia ukladá a vyberá v blokovom konaní pokuty

za priestupky ustanovené osobitným predpisom a tiež za priestupky proti bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky spáchané neuposlúchnutím zákazu, ktorý vyplýva z úpravy

cestnej premávky vykonanej dopravnými značkami alebo dopravnými zariadeniami, objasňuje

priestupky, ak tak ustanovuje zákon.

Napadnuté rozhodnutie vydané v blokovom konaní je preto podľa Okresnej

prokuratúry v Senici nezákonné.

II.

Nevyhovenie protestu prokurátora žalovaným

3

Ţalovaný uvedenému protestu prokurátora nevyhovel prípisom č. j. 179/2008

z 24.09.2008. Svoje nevyhovujúce stanovisko odôvodnil tým, ţe nakoľko na objasnenie

skutočnosti, či vozidlo prekročilo povolenú rýchlosť, bol pouţitý merač rýchlosti

certifikovaného typu, tak bol priestupok voči cestnej premávke spoľahlivo zistený.

Ďalej podľa ţalovaného boli všetky 3 zákonné podmienky, ktoré pre takéto konanie

vyţaduje ustanovenie ods. l , boli naplnené v čase ukladania

predmetnej pokuty; na tomto mieste ţalovaný zdôraznil aj to, ţe pokutu uloţil poriadkový

útvar, ktorý je k tomuto zmocnený priamo zákonom.

Rovnako ţalovaný odmietol tvrdenie Okresnej prokuratúry v Senici, ţe príslušník

obecnej polície je oprávnený z technických prostriedkov pouţiť len technický prostriedok

na zabránenie odjazdu motorového vozidla. Takýmto výkladom ustanovení

Zb. podľa ţalovaného dochádza k zásahu do vecí územnej samosprávy. Podľa ţalovaného

naopak zo zákona o obecnej polícii vyplýva, ţe môţe pouţívať aj iné technickým prostriedky

(hoci ich tak zákonný text neoznačuje), a to najmä pulty centrálnej ochrany.

S odkazom na ustanovenie o prokuratúre

(ďalej na účely tohto uznesenia len „“) ţalovaný dospel k záveru,

ţe nie je moţné predloţiť protest v prípade nevyhovenia protestu Okresnému dopravnému

inšpektorátu v Senici, nakoľko tento nie je nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným

osobitným predpisom, a to ani vo vzťahu k Mestskej polícii Senica, ani k samotnému Mestu

Senica.

Podľa sa na protest prokurátora proti

rozhodnutiu vzťahujú ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:

a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán

ani dozerajúci orgán, predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom

na rozhodnutie orgánu oprávnenému na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom

stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo

ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy predloží v takom prípade protest

4

prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe ním ustanovenej

komisie.

IIa.

Nevyhovenie protestu prokurátora policajným orgánom

Na základe uvedeného prípisu č. j. 179/2008 z 24.09.2008 podala okresná

prokurátorka v Senici protest prokurátora zo 06.05.2009 s obdobným argumentačným

obsahom na Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Senica (č. l. 19 spisu).

Uvedený policajný orgán oznámením z 10.06.2009 dospel s prihliadnutím

na ustanovenie a k záveru, ţe Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky, krajské dopravné inšpektoráty ako ani okresné dopravné inšpektoráty

nie sú zákonom zmocnené na konanie o proteste prokurátora, ktorý smeruje voči rozhodnutiu

v blokovom konaní vydané obecnou (mestskou) políciou.

Ďalej konajúci policajný orgán poukázal na to, ţe v zmysle

o správnom konaní podľa dikcie ktorého, rozhodnutie vydané orgánom na to nepríslušným

trpí váţnou procesnou vadou, pre ktorú je ho potrebné povaţovať za nulitné (ničotné).

Z uvedeného dôvodu nemôţe Okresný dopravný inšpektorát v Senici OR PZ v Senici

predmetnému protestu vyhovieť.

III.

Konanie na krajskom súde

Ţalobou z 30.07.2009 podanou v zmysle § 35 ods. 1 písm. b) v spojení § 250b ods. 5

sa ţalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia – bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.

Krajský súd v Trnave ako prvostupňový súdny orgán uznesením zo 04. novembra

2010 č. k. -66 súdne konanie zastavil. Vo svojom uznesení najmä zdôraznil,

ţe ţaloba je podaná predčasne. S odkazom na ustanovenie a 28

a vyslovil záver, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať

5

právoplatné rozhodnutie o proteste prokurátora proti preskúmavanému rozhodnutiu správneho

orgánu.

V danom prípade však podľa krajského súdu ţalovaný svoj tvrdenie o právoplatnosti

rozhodnutia o nevyhovení protestu prokurátora odvíja od nesprávneho právneho názoru

týkajúceho sa neexistencie dozerajúceho orgánu. Preto malo byť v kompetencii orgánov

prokuratúry, aby postupovali alebo cestou upozornenia prokurátora, prípadne aj cestou návrhu

na konanie proti nečinnosti verejnej správy.

Súčasne krajský súd poukázal na odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe sa stotoţňuje s právnym

názorom prokuratúry v tom, ţe vo vzťahu k priestupkom podľa § 22 ods. 1 zákona

o priestupkoch ide pri konaní vo veci priestupkov o prenesený výkon štátnej správy na úseku

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky spadajúci do pôsobnosti štátu. Dozerajúcim

orgánom mestskej či obecnej polície vo veci ukladania a vyberania pokút v blokovom konaní

za priestupky na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je Okresné riaditeľstvo

Policajného zboru – Okresný dopravný inšpektorát.

IV.

Odvolanie žalobkyne/stanoviská

Vo včas podanom odvolaní z 22.11.2010 (č. l. 72) ţalobkyňa vyslovila nesúhlas

s názorom krajského súdu, ţe podaniu ţaloby prokurátora musí predchádzať právoplatné

rozhodnutie o proteste prokurátora. Podľa ţalobkyne o predpokladá

dve alternatívy, na základe ktorých sa konanie o proteste prokurátora dostáva pred dozerajúci

orgán, tzn. alebo predloţenie protestu prokurátora alebo podanie protestu prokurátora

dozerajúcemu orgánu.

Preto, ak dozerajúci orgán nerozhodne o proteste prokurátora v zákonnej lehote,

má sa za to, ţe protestu nevyhovel. Potom uvedená právna domnienka má podľa ţalobkyne

tie isté účinky ako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým

nebolo vyhovené protestu prokurátora.

6

Na základe uvedeného ţalobkyňa navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky

zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Trnave a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V spise krajského súdu sa stanovisko ţalovaného k odvolaniu nenachádza.

V.

Právne názory Najvyššieho súdu

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej v texte rozhodnutia len „“) preskúmal napadnuté rozhodnutie

v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ( ) bez nariadenia

pojednávania podľa a jednomyseľne (

o súdoch) dospel k názoru, ţe odvolanie je dôvodné. Preto napadnuté uznesenie krajského

súdu zrušil podľa v spojení s veta prvá

Ţalobkyňa prostredníctvom svojho odvolania nastolila viacero zásadných otázok,

s väčšinou ktorých sa bude musieť vysporiadať súd rozhodujúci vo veci samej. Prvou otázkou

je, či sa prokuratúra musí odvolať za situácie, keď jej protestu prvostupňový správny orgán

nevyhovel.

Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje povinnosť všetkých orgánov štátnej moci

svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte (článok

1 ods. 1 ), ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota.

S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach

rovnako.

Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená

prostredníctvom ustanovenia

Podľa platí, že ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje

ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom,

môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení

uvedie.

7

Na základe hore citovaného ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje

na svoj rozsudok zo dňa 08. júna 2011 sp. zn. zverejnený v plnom rozsahu

na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia.

Najvyšší súd v prejednávanej veci konštatuje obdobnosť právnej problematiky vo veci

rozhodnuté rozsudkom sp. zn. najmä v tom, ţe proti právoplatnému rozhodnutiu

správneho orgánu o povolení vkladu podal prokurátor krajskej prokuratúry protest, ktorému

niţší správny orgán nevyhovel. Na preskúmanie zákonnosti uvedeného rozhodnutia následne

prokurátor podal ţalobu v súlade s ust. Proti tomu protestoval

účastník správneho konania námietkou absencie moţnosti súdu zaoberať sa podanou ţalobou.

Najmä vyslovil pochybnosti o splnení zákonnej podmienky vyčerpania všetkých opravných

prostriedkov, nakoľko prokurátor nevyuţil moţnosť podať proti rozhodnutiu o nevyhovení

jeho protestu odvolanie, hoci bol o moţnosti podania opravného prostriedku správnym

orgánom riadne poučený.

Text odôvodnenia hore uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn.

sa ďalej v príslušnom rozsahu uvádza.

„Odvolací súd sa predovšetkým zaoberal námietkou, že súd nemal žalobu vecne

prejednať, pretože bola podaná bez toho, aby prokurátor vyčerpal všetky riadne opravné

prostriedky. Odvolateľ konkrétne namietal, že prokurátor nevyužil možnosť podal odvolanie

proti rozhodnutiu ............ o nevyhovení protestu prokurátora proti rozhodnutiu Správy

katastra ......, hoci toto rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o možnosti podať proti nemu

odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Úrad geodézie, kartografie a katastra SR

cestou Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že táto skutočnosť nebránila

meritórnemu prejednaniu žaloby, pretože podľa § 27 ods.1 písm. c) zákona o prokuratúre,

proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu odvolať alebo podať rozklad iba účastníci

konania, pričom prokurátor v tomto konaní postavenie účastníka konania nemá, a preto

nemôže podať ani odvolanie. Pre podanú žalobu prokurátora je preto relevantné

iba ustanovenie , podľa ktorého prokurátor môže podať žalobu do dvoch

8

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu, čo bolo

v prejednávanej veci splnené.“

Na základe hore citovaného právneho názoru nemohol Najvyšší súd v prejednávanej

veci súhlasiť so záverom krajského súdu, ţe „že žaloba je podaná predčasne....“, naopak

prisvedčil právnemu názoru ţalobkyne, ţe za situácie, kedy orgán verejnej správy v zákonnej

lehote protestu prokurátora nevyhovel, sa orgány prokuratúry stávajú aktívne legitimované

na postup podľa Preto Najvyšší súd zmenil zastavujúce uznesenie

krajského súdu.

Navyše musí Najvyšší súd konštatovať, ţe zastavenie súdneho prieskumu napadnutého

rozhodnutia správneho orgánu, ktorý toto prvostupňové rozhodnutie implicitne označil

za právoplatné, nakoľko protest prokurátora nie je podľa neho moţné predloţiť

na rozhodnutie Okresnému dopravnému inšpektorátu v Senici, pretoţe tento nie je

nadriadeným ani dozerajúcim orgánom určeným osobitným predpisom, za situácie, kedy

uvedený protest váţnym spôsobom signalizuje pochybnosti o oprávnenosti správneho orgánu

protestom napadnuté rozhodnutie vôbec vydať (znaky o nekompetentnom správnom orgáne

môţu viesť aţ k záveru o paakte/nulitnom akte), tak takýto postup je v rozpore s článkom 46

ods. 2 .

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach

ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal

zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Určitým aplikačným problémom sa v prejednávanej veci môţe javiť tá skutočnosť,

ţe prokuratúra pri podávaní ţaloby podľa nevystupuje na ochranu svojich

práv dotknutých rozhodnutím napadnutým protestom. Nakoľko však základnou náplňou

pôsobnosti prokuratúry je (viď veta prvá ) vo verejnom záujme

vykonať opatrenia na predchádzanie porušeniu zákonnosti, na zistenie a odstránenie porušenia

zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie, potom

aj orgány prokuratúry nepriamo (actio popularis) spadajú pod okruh subjektov vymedzený

v . Ak by súd konajúci v správnom súdnictve za tejto situácie pripustil

9

zastavenie súdneho prieskumu, odňal by tým prokuratúre jej pôsobnosť konať v konkrétnej

veci hore uvedeným spôsobom. V tomto vidí Najvyšší súd naplnenie zrušovacieho dôvodu

uvedeného v

Navyše prieskum zákonnosti uloţenia pokuty v blokovom konaní, ktoré je predmetom

protestu prokurátora, je podľa Najvyššieho súdu nutné chápať v zmysle úlohy prokuratúry

a účelu správneho trestania ako zásah do vlastníctva majetku, tzn. s prihliadnutím na článok

20 ako zásah do mnoţiny základných práv a slobôd.

Práve ústavnú formuláciu „rozhodnutia týkajúce sa“ (čl. 46 ods. 2) nie je potom

moţné reštriktívne vykladať ako rozhodnutia, ktoré sú zákonným spôsobom za právoplatné

označené, ale podľa mienky Najvyššieho súdu sa vzťahuje aj na také rozhodnutia, ktorých

právoplatnosť správny orgán vyslovil alebo ich tak označil, hoci neskôr sa preukáţe,

ţe na ich právoplatnosť nie sú zákonné podmienky splnené. K takýmto rozhodnutiam

je moţné napríklad priradiť rozhodnutie vydané v blokovom konaní.

Najvyšší súd k tomuto záveru uvádza, ţe do skupiny rozhodnutí, u ktorých podmienky

pre platnosť, a s tým spojenú právoplatnosť, nenastanú nikdy, patria podľa odbornej literatúry

(napríklad Hendrych, D. a kol.: Správní právo; Machajová, J. a kol.: Všeobecné správne

právo) predovšetkým nulitné akty vrchnostenskej správy nazývané tieţ paakty. Medzi typické

znaky, ktoré by mali vyvolávať pochybnosti o nulite inak formálne vydaného aktu, patria

najmä absencia právneho titulu, najzávaţnejšie vady príslušnosti a nedostatok právomoci

konajúceho správneho orgánu, resp. úradnej osoby.

Preto bude úlohou krajského súdu, pokiaľ tomu nebudú brániť iné procesné prekáţky,

sa zaoberať meritom ţaloby, tzn. či sú v prejednávanej veci splnené zákonné predpoklady

na uloţenie pokuty v zmysle argumentov obsiahnutých v ţalobe, resp. či ide o nulitný akt

v dôsledku namietaného nedostatku pôsobnosti správneho orgánu konajúceho v predmetnej

veci.

Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností,

po vyhodnotení námietok ţalobkyne a stanoviska ţalovaného ako aj s prihliadnutím na závery

obsiahnuté v svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä uţ v citovanom rozhodnutí

10

sp. zn. , resp. sp. zn. , pri ktorom Najvyšší súd nezistil ţiaden

relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia,

zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho

stanoviska), a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodne krajský súd postupom podľa § 224

ods. 3 v spojitosti s prvá veta v novom rozhodnutí o veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c

ods. 1 ).

V Bratislave 23. augusta 2011

Ing. JUDr. Miroslav Gavalec PhD., v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia:

Ľubica Kavivanovová