Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/83/2011

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa D., a.s. so sídlom v B.,

proti odporkyni A. N., bývajúcej v B., zastúpenej JUDr. T. H., advokátom v B., o obnovu

konania, vedenej na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní

odporkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z 19. januára 2010 sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie o d m i e t a .

Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava IV uznesením zo 7. novembra 2008 č.k. -123

nepriznal vo veci obnovy konania navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov za

dovolanie a jej návrh na ustanovenie zástupcu z radov advokátov zamietol s odôvodnením, ţe

navrhovateľka sa návrhom na obnovu konania snaţí len oddialiť úhradu svojho dlhu

a v dovolaní neuvádza ţiaden relevantný dôvod, pre ktorý by napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nemalo obstáť z pohľadu skutkových zistení, právneho posúdenia veci

a zákonnosti procesného postupu.

Podaním zo 17. novembra 2008, ktoré bolo osobne doručené súdu prvého stupňa

22. decembra 2008, odporkyňa (v konaní o obnovu navrhovateľka – ďalej len

„navrhovateľka“) poţiadala „o priznanie odkladného účinku na zmeškanie lehoty podania

predmetného odvolania k sp. zn. podľa “. V podaní uviedla, ţe

na základe zdravotnej dokumentácie a výslovné odporúčanie jej ošetrujúceho lekára bola

nútená stráviť trojtýţdňový pobyt na liečení v Piešťanoch. Pobyt začal v nedeľu popoludní

23. novembra 2008 a bol ukončený večer v nedeľu 14. decembra 2008 a zdravotné

komplikácie si vyţadujú ďalšie komplexné vyšetrenie aj po návrate z kúpeľného mesta.

2

Zároveň doručila súdu aj odvolanie proti uzneseniu č.k -123, datované dňom

19. decembra 2008.

Okresný súd Bratislava IV uznesením z 23. septembra 2009 č.k. -131

návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu č.k.

-123 zo 7. novembra 2008 zamietol s odôvodnením, ţe predmetné uznesenie

bolo navrhovateľke doručené 21. novembra 2008, lehota na podanie odvolania jej začala

plynúť 22. novembra 2008 a uplynula 8. decembra 2008. Z predloţenej lekárskej správy

vyplýva, ţe navrhovateľka v čase od 23. novembra 2008 do 12. decembra 2008 bola

na liečebnom pobyte. Dospel k záveru, ţe pobyt navrhovateľky na kúpeľnej liečbe nie je

dôvodom pre odpustenie zmeškania lehoty na odvolanie, keď predmetné uznesenie prevzala

pred nástupom ne kúpeľnú liečbu a odvolanie mohla podať pred jej nástupom i počas pobytu

v kúpeľoch, keď jej diagnóza jej neznemoţňovala písanie ani podanie písomnosti na pošte.

Naviac, odvolanie podané k návrhu na odpustenie zmeškania lehoty nemá náleţitosti

poţadované zákonom pre odvolanie.

Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Bratislave uznesením z 19. januára 2010

sp. zn. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. V odôvodnení

uviedol, ţe navrhovateľka neosvedčila splnenie zákonných podmienok na moţný postup

podľa , pretoţe okolnosť, ţe bola od 23. novembra 2008 do 14. decembra 2008

na kúpeľnej liečbe, nie je okolnosťou, ktorú by bolo moţné bez ďalšieho posúdiť ako

ospravedlniteľný dôvod zmeškania, keďţe reţim pacienta podrobujúceho sa kúpeľnej liečbe

jej neznemoţňoval podať v predmetnej veci odvolanie v zákonnej lehote.

Potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním z dôvodu,

ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a postupom súdu jej

bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Zopakovala skutkové okolnosti, ktoré uviedla uţ

v návrhu na odpustenie zmeškania lehoty, a na tieto poukázal aj súdom jej ustanovený právny

zástupca v doplnení dovolania z 15. apríla 2011. Napadnuté uznesenie odvolacieho súdu a tieţ

súdu prvého stupňa ţiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vyjadrenie oprávnenej k dovolaniu odporkyne sa v spise nenachádza.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

3

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom (

ods. 1 ), skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti

ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak smeruje proti

zmeňujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu ( ) alebo uzneseniu,

ktorým odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev [] na zaujatie stanoviska ( ),

alebo potvrdzujúcemu uzneseniu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, ţe je dovolanie

prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2

písm. a/ ), alebo ak ním bolo potvrdené buď uznesenie súdu prvého stupňa o návrhu

na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2

písm. b/ ) alebo uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo jeho

vyhlásenie za vykonateľné (nevykonateľné) na zemí Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2

písm. c/ ). Dovolaním napadnuté uznesenie nevykazuje znaky ţiadneho z týchto

rozhodnutí, prípustnosť dovolania dovolateľky preto z uvedených ustanovení nemoţno

vyvodiť.

So zreteľom na obsah dovolania a tieţ zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242

ods. 1 druhá veta ) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo

vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád zakladajúcich tzv. zmätočnosť,

neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa , ale sa

zaoberal aj otázkou, či konanie nie je postihnuté vadami vymenovanými v Podľa

tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (tieţ uzneseniu)

odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto

v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe

nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým

predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa uvedeného ustanovenia nie je

4

predmet konania významný, a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných

v , moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým inak dovolanie podľa

prípustné nie je. Podmienky prípustnosti dovolania v zmysle sú pritom

stanovené tak, ţe právne významné nie je samotné tvrdenie dovolateľa, ţe k týmto vadám

došlo, ale aţ jednoznačné preukázanie výskytu procesnej vady tejto povahy.

Treba zdôrazniť, ţe dovolanie nesmeruje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa

o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov za dovolanie a neustanovenie zástupcu

z radov advokátov zo 7. novembra 2008 č.k. -123 v spojení s uznesením

odvolacieho súdu z 28. mája 2010 sp. zn. , ktorým odvolací súd odmietol

odvolanie odporkyne proti nemu ako oneskorene podané. Dovolací súd sa preto nezaoberal

otázkou, či sa niektorá procesná vada v zmysle vyskytla v rámci procesného

postupu súdu, ktorý bol zavŕšený vydaním uznesenia o odmietnutí odvolania. Otázkami, ktoré

súvisia s posúdením existencie vád konania v zmysle sa dovolací súd mohol

zaoberať len vo vzťahu k procesnému postupu súdu, vedúcemu k vydaniu uznesenia

odvolacieho súdu, ktorým potvrdil prvostupňové uznesenie o zamietnutí návrhu na odpustenie

zmeškania lehoty na odvolanie ( ).

Dovolateľka nenamietala, ţe konanie je v danom prípade postihnuté procesnými

vadami v zmysle aţ e/ a a ţiadna z týchto vád v dovolacom konaní

nevyšla najavo. Dovolanie navrhovateľky preto podľa týchto ustanovení prípustné nie je.

Dovolateľka tvrdí, ţe postupom súdov jej bola odňatá moţnosť pred súdom konať (§ 237

písm. f/ ). Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv

a právom chránených záujmov. Z hľadiska uvedeného ustanovenia nie je rozhodujúce, či

účastník konal pred súdom osobne alebo prostredníctvom zástupcu, ale len to, či bol

v dôsledku nesprávneho postupu súdu ukrátený na svojich procesných právach. Dovolateľka

namieta, ţe postup súdov pri aplikácii nebol správny.

Účastníci občianskeho súdneho konania robia úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon

pre niektoré úkony nepredpisuje určitú formu ( ). Robia ich spravidla v čase

podľa svojho uváţenia. V niektorých prípadoch ale vyplýva čas, kedy treba úkon urobiť,

z lehoty určenej zákonom (viď napr. ). Účastník konania sa môţe dostať

do situácie, ţe z určitého dôvodu (ním zavineného alebo aj nezavineného) zmešká urobenie

úkonu v takej zákonom stanovenej lehote, pri nedodrţaní ktorej uţ úkon nemôţe s úspechom

urobiť. V zmysle súd odpustí zmeškanie takejto lehoty, ak ju účastník alebo

jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu

patrí. Návrh treba podať do pätnástich dní po odpadnutí prekáţky a treba s ním spojiť

i zmeškaný úkon. Zákon v tomto ustanovení umoţňuje súdu odpustiť zmeškanie lehoty

určenej na urobenie procesného úkonu pod podmienkou, ţe 1. odpustenie zákon nevylučuje

(viď napr. ), . dôvod zmeškania je ospravedlniteľný, 3. dôvod zmeškania

lehoty mal za následok vylúčenie z úkonu, 4. ten, kto zmeškal lehotu, podal návrh

na odpustenie jej zmeškania do 15 dní po odpadnutí prekáţky, 5. v lehote 15 dní po odpadnutí

prekáţky bol urobený aj zmeškaný úkon. Uvedené podmienky sú stanovené kumulatívne; ak

nie je splnená čo i len jedna z nich, nemoţno ţiadosti vyhovieť. Zákon nekonkretizuje, čo sa

povaţuje za ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty. Ospravedlniteľné

dôvody zmeškania môţu byť rozmanité, napr. ţivelná pohroma, nehoda, úraz, závaţné

rodinné komplikácie, alebo náhle ochorenie, vţdy však pod podmienkou, ţe ich dôsledkom

bolo vylúčenie moţnosti urobiť úkon. Zákon za relevantný označuje ospravedlniteľný dôvod

buď na strane účastníka konania, alebo na strane jeho zástupcu (i keď sa určitá okolnosť týka

tretej osoby, za dôvod zmeškania môţe byť povaţovaná len ak determinuje moţnosti

účastníka alebo jeho zástupcu). V praxi sa výnimočne môţe stať, ţe tento dôvod bude daný

u oboch; pokiaľ sa však dôvod zmeškania lehoty tvrdí zároveň u oboch, treba starostlivo

odlišovať prípady zmeškania lehoty z ospravedlniteľného dôvodu od prípadov, kedy

k nevykonaniu úkonu v stanovenej lehote došlo [hoci aj pod tlakom individuálnych okolností

doliehajúcich (v rovnakom čase) nezávisle na účastníka a jeho zástupcu] len v dôsledku

vadného organizovania a výkonu zastupovania. Prekáţka nemusí trvať po celú lehotu (môţe

nastať aj na jej konci). Určitá skutková okolnosť však môţe byť ospravedlniteľným dôvodom

v zmysle len vtedy, pokiaľ medzi ňou a zmeškaním lehoty je príčinná

súvislosť. Na jej preukázanie treba doloţiť, ţe k zmeškaniu došlo len v dôsledku tejto

okolnosti, a ţe nebyť tejto prekáţky, nedošlo by k zmeškaniu lehoty. Ospravedlniteľnosť

dôvodu zmeškania sa vţdy posudzuje podľa okolností konkrétneho prípadu. O tom, či sú

splnené uvedené podmienky (viď vyššie 1. aţ 5.), rozhoduje súd na základe preukázaných

skutkových okolností.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol aj v rozhodnutí sp. zn. , ktoré

bolo uverejnené v časopise Zo súdnej praxe pod č. 1/2003, ţe súd neodníme účastníkovi

6

konania moţnosť konať pred súdom tým, ţe zamietne jeho návrh na odpustenie zmeškania

lehoty ( ), keď neuzná ním tvrdený dôvod za ospravedlniteľný. K rovnakému

názoru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí v sp. zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky v oboch označených rozhodnutiach (a tieţ v prejednávanej

veci) vychádzal z toho, ţe ustanovenie dáva odňatie moţnosti konať

pred súdom výslovne do súvislosti s faktickou procesnou činnosťou súdu, nie však s jeho

právnym hodnotením veci zaujatým v napadnutom rozhodnutí. Právnym posúdením veci

súdom (aplikáciou hmotnoprávneho alebo procesného predpisu na zistený skutkový stav) sa

vo všeobecnosti neodníma účastníkovi moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle

citovaného ustanovenia. To platí aj v prípade posúdenia opodstatnenosti návrhu na odpustenie

zmeškania lehoty. Aj tu ide o právne posúdenie zisteného skutkového stavu, ktorého prípadná

nesprávnosť zakladá vadu podľa , nie však vadu podľa

písm. f/ Treba zdôrazniť, ţe nesprávne právne posúdenie je síce relevantným

dovolacím dôvodom (v tom zmysle, ţe ním moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie),

samo o sebe ale nezakladá prípustnosť dovolania (nie je vadou v zmysle ).

Keďţe súd prvého stupňa neodňal navrhovateľke v konaní o obnovu moţnosť konať

pred súdom tým, ţe zamietol jej návrh na odpustenie zmeškania lehoty, keď neuznal ňou

tvrdený dôvod za ospravedlniteľný (a odvolací súd jej túto moţnosť neodňal potvrdením

prvostupňového uznesenia), dospel dovolací súd k záveru, ţe navrhovateľka neopodstatnene

namieta, ţe v predmetnom konaní došlo k procesnej vade v zmysle

K tej časti dovolania, v ktorej dovolateľka namieta, ţe napadnuté uznesenia súdov

spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci, dovolací súd uvádza, ţe nesprávne právne

posúdenie veci zakladá vadu podľa , nie však vadu podľa

písm. f/ Nesprávne právne posúdenie je síce prípustným dovolacím dôvodom (moţno

ho uplatniť vtedy, keď je dovolanie procesne prípustné), samo o sebe ale nezakladá

prípustnosť dovolania (nie je vadou v zmysle ).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, ţe prípustnosť dovolania

dovolateľky v prejednávanej veci nemoţno vyvodiť z , ale ani z

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dovolanie odmietol podľa

v spojení s ako smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému nie je

dovolanie prípustné.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

(s pouţitím analógie) v spojení s a

, keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe

navrhovateľovi (v dovolacom konaní odporcovi) v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne

trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová