Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4MCdo/9/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu D., proti žalovaným

1/ D. B., bytom B., 2/ B. B., bytom B., o zaplatenie 92,94 € (2 800,-- Sk)

s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn. ,

o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I zo 17. augusta 2009 č.k. -34, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Okresného súdu Bratislava I

zo 17. augusta 2009 č.k. -34 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu

Bratislava I na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobou podanou na Okresnom súde Bratislava I sa žalobca domáhal uloženia

povinnosti žalovaným 1/, 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 2 800,-- Sk

s príslušenstvom z dôvodu, že 5. októbra 2005, na základe rozhodnutia Mestskej polície,

odstránil motorové vozidlo ev. č. B., ktoré sa nachádzalo na N., pričom žalovaná suma

predstavuje náklady za vykonanie odťahu vozidla. Žalobca označil žalovaného 1/ za vodiča

vozidla a žalovaného 2/ za prevádzkovateľa vozidla.

Súd vydal najskôr platobný rozkaz, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovaným

do vlastných rúk. Zásielka adresovaná žalovanému 1/ sa súdu vrátila s poznámkou, že adresát

zásielku v odbernej lehote neprevzal. Zásielka adresovaná žalovanému 2/ (na adresu M.) sa

súdu vrátila s poznámkou “adresát neznámy“. Súd následne platobný rozkaz uznesením zrušil

a obom žalovaným (v mimoriadnom dovolaní je nesprávne uvedené, že iba žalovanému 2/ –

pozn. dovolacieho súdu) ustanovil opatrovníka – A. V. , súdnu tajomníčku Okresného súdu

Bratislava I. Následne potom súd rozhodol bez pojednávania rozsudkom zo 17. augusta 2009

č.k. -34 tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel, žalovaných 1/, 2/ zaviazal

2

spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 92,94 € s úrokom z omeškania 6 % ročne od 4.

januára 2006 do zaplatenia a trovy konania 17,33 €. V odôvodnení rozsudku uviedol, že

žalovanému 2/ ako prevádzkovateľovi vozidla vznikla povinnosť na náhradu nákladov za

odťah vozidla a žalovanému 1/ ako vodičovi vznikla povinnosť na náhradu škody podľa § 420

ods. 1 , spôsobenej v príčinnej súvislosti so zavineným porušením

pravidiel cestnej premávky. Súd rozsudok doručoval žalovanému 1/ a ustanovenej

opatrovníčke žalovaného 2/.

Na základe podnetu žalovaného 2/ podal proti uvedenému rozsudku mimoriadne

dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky podľa v spojení

s a Navrhol, aby dovolací súd mimoriadnym dovolaním

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. S poukazom

na ustanovenia §, ods. 2, a mimoriadne dovolanie odôvodnil tým, že

postupom súdu bola žalovanému 2/ odňatá možnosť konať pred súdom a to tým, že

opatrovníčke ustanovenej žalovanému 2/ nebola doručená žaloba, ďalej tým, že konal

s opatrovníčkou žalovaného 2/, ktorá zároveň ako poverený zamestnanec súdu vykonávala

procesné úkony súdu v totožnom občianskom súdnom konaní a nakoniec tým, že aj napriek

tomu, že pominuli dôvody, pre ktoré bol žalovanému 2/ ustanovený opatrovník (súdu bol

oznámený trvalý pobyt žalovaného 2/), súd postupom podľa uznesenie

o ustanovení opatrovníka nezrušil. V ďalšej časti mimoriadneho dovolania generálny

prokurátor namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom, ak na skutkový stav aplikoval

ustanovenie a súčasne aj ustanovenie zákona

č. , teda ak ustálil, že žalobcovi na základe tých istých právnych skutočností

vznikla pohľadávka na náhradu škody voči jednému subjektu a zároveň pohľadávka

na náhradu nákladov voči inému subjektu. Nakoniec bol v mimoriadnom dovolaní namietaný

nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

Žalovaní 1/, 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrili.

Žalobca vo svojom rozsiahlom vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu podal iba

podrobné stanovisko k otázke svojej aktívnej legitimácie v spore, v ktorom stanovisku

odmieta názor prezentovaný generálnym prokurátorom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

boli splnené podmienky na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom

3

Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a

ods. 1 v spojení s ) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu,

ako aj konanie, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo a dospel k záveru, že mimoriadne

dovolanie je dôvodné.

Z obsahu spisu je zrejmé, ako je uvedené už vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, že

po tom, ako sa nepodarilo doručiť vydaný platobný rozkaz ani jednému zo žalovaných,

okresný súd uznesením z 8. marca 2006 (zrejme ide o chybne uvedený dátum – pozn.

dovolacieho súdu) č.k. -15 ustanovil žalovanému 2/ a uznesením z 22. marca

2007 č.k. -16 ustanovil žalovanému 1/ A. V. , súdnu tajomníčku Okresného súdu

Bratislava I za opatrovníčku podľa , a to aj napriek tomu, že v uvedenom

štádiu konania minimálne vo vzťahu k žalovanému 1/ na takýto postup súdu nebol daný

dôvod, keďže zásielka obsahujúca platobný rozkaz adresovaná žalovanému 1/ sa súdu vrátila

s oznámením pošty, že adresát zásielku v odbernej lehote neprevzal. Následne okresný súd

uznesením z 28. marca 2007 č.k. -18 zrušil vydaný platobný rozkaz. Uvedené

uznesenie doručil žalobcovi a opatrovníčke žalovaných 1/, 2/. V spise sa však nenachádza

doklad preukazujúci aj doručenie žaloby opatrovníčke žalovaných, pričom povinnosť súdu

doručiť návrh na začatie konania (žalobu) ostatným účastníkom je zakotvená v § 79 ods. 4

Až potom okresný súd začal zisťovať adresy trvalého pobytu oboch žalovaných,

pričom podľa oznámenia mestskej časti B., doručeného súdu 26. júla 2007 má žalovaný 1/ od

13.11.2000 evidovaný trvalý pobyt v B. a podľa oznámenia mestskej časti B., doručeného

súdu 10. augusta 2007 má žalovaný 2/ od 28.5.2007 trvalý pobyt evidovaný v B..

Pravdivosť týchto informácií ďalej už súd nepreveroval a postupom podľa § 156 ods. 3

bez nariadenia ústneho pojednávania vec rozhodol tak, že žalobe v celom rozsahu

vyhovel, pričom rozsudok doručoval žalobcovi, žalovanému 1/ (bez toho, že by vo vzťahu

k nemu predtým zrušil uznesenie o ustanovení opatrovníka v zmysle )

a opatrovníčke žalovaného 2/ (resp. opatrovníčke stále oboch žalovaných).

Z uvedeného tak vyplýva, že pokiaľ súd po tom, ako sa mu nepodarilo doručiť

platobný rozkaz do vlastných rúk žalovaným 1/, 2/ bez toho, aby najskôr zisťoval pobyt

žalovaného 2/, obom žalovaným ustanovil opatrovníka podľa , ktorému

nedoručil návrh na začatie konania [žalobu (skutočnosť, že by tak urobil sa zo spisu nedá

zistiť)] a následne, po zistení trvalého pobytu žalovaného 2/ (v mieste ktorého sa zrejme

zdržiaval) naďalej konal iba s jemu ustanoveným opatrovníkom, hoci pominuli dôvody, pre

4

ktoré bol opatrovník žalovanému 2/ ustanovený (vo vzťahu k žalovanému 1/ dôvody

na ustanovenie opatrovníka s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neexistovali), čo bol

dôvod na zrušenie uznesenia o ustanovení opatrovníka ( ), týmto postupom

odňal žalovanému 2/ možnosť konať pred súdom, teda zaťažil konanie procesnou vadou

podľa

Dovolací súd sa však nestotožnil s konštatovaním v mimoriadnom dovolaní, že

k odňatiu možnosti žalovanému 2/ konať pred súdom došlo aj tým, že súd konal

s opatrovníkom žalovaného 2/, ktorý zároveň ako poverený zamestnanec súdu (súdna

tajomníčka) vykonával procesné úkony súdu v totožnom občianskom súdnom konaní,

v dôsledku čoho takéhoto opatrovníka nie je možné považovať za osobu spôsobilú objektívne

hájiť záujmy žalovaného.

Je pravdou, že ustanovenie neumožňuje súdu ustanoviť

za opatrovníka zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec. Z toho platí výnimka, podľa ktorej

zamestnanca súdu, ktorý prejednáva vec, môže súd ustanoviť za opatrovníka v tzv. drobných

sporoch. Ide o spory, v ktorých istina (hodnota pohľadávky bez príslušenstva) neprevyšuje

v čase začatia súdneho konania 500,-- €. Podľa názoru dovolacieho súdu v danom prípade

boli podmienky uvedenej výnimky splnené, keď nepochybne ide o drobný spor, pričom

procesné úkony, vykonávané súdnou tajomníčkou po jej ustanovení do funkcie opatrovníka

žalovaným, spočívajúce výhradne iba v zisťovaní pobytu žalovaných ani nemožno považovať

za prejednávanie veci (v zmysle výkonu súdnej moci).

Odhliadnuc od posledne uvedeného dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky

k záveru, že generálny prokurátor dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s Keďže v danom prípade, zistená vada konania

v zmysle je tak závažnou procesnou vadou, pre existenciu ktorej treba

vždy zrušiť napadnuté rozhodnutie, Najvyšší súd Slovenskej republiky bez toho, aby sa

zaoberal aj ďalšími námietkami v mimoriadnom dovolaní týkajúcimi sa nesprávneho

právneho posúdenia veci (a to aj v záujme zachovania dvojinštančnosti súdneho konania),

podľa , zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania.

5

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Ľubor Šebo, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová