Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/163/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu D. L.L., bývajúceho v B.,

zastúpeného JUDr. J. J., advokátom v B., proti ţalovanému P. L., bývajúcemu v B.,

o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, vedenej na Okresnom

súde Bratislava V pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 8. septembra 2009 sp. zn. rozhodol

t a k t o :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave

z 8. septembra 2009 sp. zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava V rozsudkom z 2. júla 2008 č.k. -291, v spojení

s opravným uznesením zo 4. júla 2008 č.k. -341 uloţil ţalovanému povinnosť

strpieť, aby ţalobca v denníku S. uverejnil novinový článok povahy ospravedlnenia tohto

znenia „V denníku S. z 5. augusta 2002, v článku názvu „Jeden I. vystačil aj pre troch V.“

s podtitulkom „Luxusný ţivot na úteku“, ktorého S. autorom došlo k uverejneniu

nepravdivých informácií o D. L., ţe išlo o M., ktorého cena sa odhadovala na viac neţ

miliardu korún, získali za 291 miliónov Kčs, ţe starých majiteľov pod značným psychickým

nátlakom prinútili podpísať notársku zápisnicu, ţe odstupujú od zmluvy s FNM, ţe J. L.,

ktorý spisoval zápisnicu ako právnik musel vedieť, ţe toto odstúpenie nie S. platné, ţe M.

pána L. profitujú vďaka špeciálnemu zaobchádzaniu zo strany štátnych orgánov, a to tak, ţe

Štátny fond trhovej regulácie práve im umoţnil, aby mohli nakupovať obilie od štátu a nie na

trh. Kým oni platili za tonu 3600 korún, ostatní za ňu na trhu zaplatili vyše 5-tisíc, ţe noví

majitelia svoj podnik vzápätí odovzdali zahraničnému investorovi, ktorý za väčšinu v ňom –

podľa týţdenníka T. – zaplatil 400 miliónov Sk. Oznamujem nepravdivosť všetkých vyššie

uvedených informácií a za uverejnenie nepravdivých údajov, ktoré boli neoprávneným

zásahom do práv na ochranu osobnosti D. L., sa ospravedlňujem“. M. L. autor článku.

2

Ţalovanému uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 15 000

Sk (497,90 Eur) do 3 dní. V ostatnej časti ţalobu zamietol. Ţiadnemu z účastníkov nepriznal

právo na náhradu trov konania. Súd prvého stupňa povaţoval ţalovaného za pasívne

legitimovaného v spore, keď bez ďalšieho, bez náleţitej právnej argumentácie poukázal na

rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. . V dôvodoch svojho rozhodnutia

venoval pozornosť rozboru právnej úprave týkajúcej sa osobnostných práv, slobody prejavu,

občianskoprávnych sankcií, vysvetlenia pojmu neoprávneného zásahu, právnej úprave

peňaţnej náhrady. V ďalšom potom vyhodnotil pravdivosť, či nepravdivosť údajov

v označenom článku. Súd prvého stupňa nepravdivé tvrdenia a hodnotiace úsudky, ktoré

nevychádzali z reálneho základu povaţoval za neoprávnený zásah do osobnostných práv

ţalobcu a ţalobe čiastočne vyhovel. Vo zvyšnej časti ţalobu zamietol, pretoţe napadnuté

výroky buď nebolo moţné hodnotiť ako nepravdivé alebo išlo o hodnotiace úsudky alebo

nešlo o neoprávnený zásah. Pri rozhodovaní o výške náhrady nemajetkovej ujmy súd

prihliadol nie len na to, v akej výške S. ju uplatnil ţalobca za všetky ţalované výroky, ale aj

na to, ţe článok mal formu glosy a vychádzal z prebratých výrokov. O náhrade trov konania

rozhodol podľa

Krajský súd v Bratislave na odvolanie ţalobcu a ţalovaného rozsudkom

z 8. septembra 2009 sp. zn. rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 2. júla

2008 č.k. -291 v spojení s opravným uznesením zo 4. júla 2008 č.k.

-341 zmenil tak, ţe ţalobný návrh v celom rozsahu zamietol. Ţalobcovi uloţil

povinnosť zaplatiť ţalovanému náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania vo

výške 1 778,53 Eur k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku. Takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe ţalovaný nie S. v danej veci pasívne

legitimovaný. Poukázal na to, ţe S. pri posudzovaní zodpovednosti autora článku

zverejneného v novinách potrebné skúmať jeho miestny, časový a vecný vzťah autora

k činnosti vydavateľa, a aţ na základe toho ustáliť, či S. daná zodpovednosť ţalovaného

(autora) za zásah do osobnostných práv ţalobcu. Z výpovede ţalovaného uzavrel, ţe tento

„plnil“ na objednávku vydavateľa, očakávalo sa od neho, ţe pravidelne dodá určitý počet

článkov, dokonca mal pravidelne na starosti celú stranu novín. Podľa odvolacieho súdu nie S.

teda určujúce, ţe ţalovaný v čase napísania a zverejnenia článku nemal s vydavateľom

uzatvorenú písomnú pracovnú, resp. inú zmluvu (zmluvu o spolupráci), nakoľko sa obe strany

riadili ústnou, prípadne konkludentnou dohodou a ţalovaný bol nesporne zmluvným

spolupracovníkom vydavateľa. Svojou pracovnou činnosťou bol pouţitý k realizácii činnosti

3

vydavateľa, pričom len od vydavateľa záleţalo, či článok poskytnutý ţalovaným zverejní. Na

základe takto ustáleného skutkového stavu potom odvolací súd dospel k záveru, ţe za

prípadný zásah do osobnostných práv ţalobcu nezodpovedá ţalovaný ako autor, ale zaň

zodpovedá výlučne vydavateľ tohto diela – článku, pokiaľ však k neoprávnenému zásahu

vôbec došlo. Vzhľadom na uvedené uzavrel, ţe ţalovaný nie S. v spore pasívne legitimovaný.

O náhrade trov konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací

súd napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne

posúdenie veci odvolacím súdom a tieţ, ţe konanie trpí inou vadou, lebo účastníkovi konania

sa čiastočne odobrala moţnosť konať pred súdom. Podľa názoru ţalobcu ide o nesprávne

skutkové zisťovanie faktického stavu, lebo dokazovanie urobené odvolacím súdom nebolo

kompletné, najmä tým, ţe ţalobcovi neboli vytvorené podmienky pre doplnenie dokazovania

vo veci a nesprávne S. aj právne posúdenie veci, ak odvolací súd svojím rozsudkom zistil

nedostatok pasívnej legitimácie ţalovaného pre účasť v konaní. Nerozlíšil pozíciu ţalovaného

u Vydavateľa P. P. a.s. a prijal zistenie, ţe ţalovaný pracoval v akejsi pozícii „redaktora“ –

pozícii blízkej, či totoţnej pracovnému, resp. obdobnému pomeru pri potlačení skutočnej

pozície ţalovaného, t.j. ţe ţalovaný podnikal písaním novinových článkov – ako samostatne

zárobkovo činná osoba a teda podnikateľ, ktorý mal pozíciu „novinára“ pôsobiaceho na tzv.

voľnej nohe. Vyčítal odvolaciemu súdu, ţe v plnom rozsahu boli odvolacím súdom

zohľadnené len skutkové a právne tvrdenia právneho zástupcu ţalovaného a výpoveď

ţalovaného, pričom išlo o dokazovanie neobjasňujúce právny status ţalovaného v čase písania

predmetného novinového článku, povahu zmluvného vzťahu medzi ţalovaným

a objednávateľom článku – P. P. a.s. a pod., pozornosť bola venovaná vzťahom ţalovaného,

pôvodného a ďalšieho vydavateľa denníka S., no nie vzťahom a osobám pracujúcim či

spolupracujúcim so ţalovaným u vydavateľa denníka S. v roku 2002 – P. P. a.s. a pod.

Poukázal na to, ţe počas prejednávania veci odvolacím súdom mu neboli vytvorené

podmienky preto, aby navrhol ďalšie dokazovanie nutné a potrebné pre objasnenie

skutkových okolností prípadu. Išlo o postup nedovoľujúci mu vyuţitie práv účastníka konania

a postup odoberajúci mu tieto základné práva.

Ţalovaný navrhol dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu

v rozsahu podľa a dospel k záveru, ţe dovolanie S. dôvodné.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Dovolací súd S. podľa ustanovenia viazaný rozsahom podaného

dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi. Dovolacie dôvody, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, dovolací súd pritom neposudzuje podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku. Obligatórne ( ) sa zaoberá

procesnými vadami uvedenými v a tieţ inými vadami, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu

(rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, S.

postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto

ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci

právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie

konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred

súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľ nenamietal, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ , a existencia vád takejto povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.

So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd osobitne skúmal, či v konaní (ne)došlo

k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( v spojení s

).

Odňatím moţnosti pred súdom konať sa rozumie taký závadný procesný postup súdu,

5

ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu

v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Z ustanovenia vyplýva nielen procesná povinnosť účastníka

konania tvrdiť skutkové okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť

protistrany a zároveň označiť dôkazy, ktorými chce preskúmať pravdivosť ním tvrdených

skutočností, ale zároveň aj procesné oprávnenie účastníka konania. V zmysle § 120 ods. 4

(okrem výnimiek v ňom uvedených) S. súd povinný poučiť účastníkov, ţe všetky

dôkazy a skutočnosti musia predloţiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia,

ktorým sa končí dokazovanie, pretoţe na dôkazy a skutočnosti predloţené a označené neskôr

súd neprihliada. Z obsahu spisu S. zrejmé, ţe súd prvého stupňa pred vyhlásením uznesenia,

ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené poučil účastníkov podľa

a právny zástupca ţalobcu uviedol, ţe nenavrhuje vykonať ďalšie dokazovanie (viď č.l. 284

spisu). V priebehu celého konania ţalobca svoje procesné oprávnenie (označiť dôkazy)

v plnom rozsahu realizoval a to nielen vo svojich ústnych prednesoch, ale aj svojími

písomnými podaniami (viď napr. č.l. 48 aţ 63, č.l. 236 aţ 239, č.l. 414 aţ 416 spisu) bez

akýchkoľvek obmedzení zo strany súdov niţších stupňov pri realizácii tohto jeho procesného

práva. Vzhľadom na uvedené moţno uzavrieť, ţe k namietanej vade podľa § 237 písm. f/

v konaní nedošlo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako uţ bolo vyššie uvedené, S. viazaný rozsahom

podaného dovolania a uplatnenými dovolacími dôvodmi, ktorými bolo dovolanie

odôvodnené, pričom tieto dôvody neposudzuje podľa toho, ako boli v dovolaní označené, ale

podľa obsahu tohto opravného prostriedku, pričom sa zaoberá aj inými vadami, pokiaľ mali

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ). Najvyšší súd

Slovenskej republiky dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu S. takou (inou) vadou

postihnuté.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie S.

dovolaním napadnutá, S. procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom S. vecná nesprávnosť, ktorej

základom S. porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

6

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa. Dokazovanie

vykonáva súd na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez

ústneho pojednávania ( ). Z ustanovenia vyplýva, ţe odvolací

súd zmení rozhodnutie súdu prvého stupňa, ak nie S. splnené podmienky pre jeho potvrdenie

(), ani jeho zrušenie (). Podľa odvolací súd S. viazaný

skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s výnimkami ustanovenými

v odsekoch 2 aţ 4. Ak má odvolací súd za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu

opakuje sám ( ). Podmienkou zmeny rozhodnutia S. teda skutočnosť, ţe

odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje

k skutkovému stavu odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom,

tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Len takýto postup S. aj v súlade so zásadou

priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania.

Z obsahu spisu S. zrejmé, ţe súd prvého stupňa zameral dokazovanie na zistenie, či

ţalovaný v čase uverejnenia predmetného článku v denníku S. bol v pracovnom pomere

s vydavateľom označeného denníka a tieţ S. zrejmé, ţe 5. augusta 2002, kedy bol článok

publikovaný ţalovaný nebol v pracovnom pomere s vydavateľom. Súd prvého stupňa

povaţoval ţalobcom označeného ţalovaného (vzhľadom aj na výsledok sporu) za pasívne

legitimovaného. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal len na rozsudok Krajského súdu

v Ostrave sp. zn. bez vysvetlenia právnych súvislostí a dopadov označeného

rozsudku na pojednávanú vec. Odvolací súd konštatoval, ţe súd prvého stupňa sa v dôvodoch

svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal a teda ani bliţšie nevysvetlil, prečo povaţoval

ţalovaného za pasívne legitimovaného a sám vyslovil domnienku, „ţe súd prvého stupňa

k tomuto záveru zrejme dospel len na základe toho, ţe ţalovaný v čase napísania

a zverejnenia sporného článku nebol zamestnancom vydavateľa“. Odvolací súd zaujal názor,

ţe pri posudzovaní zodpovednosti autora článku zverejneného v novinách S. potrebné skúmať

jeho miestny časový a vecný vzťah autora k činnosti vydavateľa a aţ na základe toho ustáliť,

či S. daná zodpovednosť ţalovaného – autora za zásah do osobnostných práv ţalobcu. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd z výpovede ţalovaného vyvodil, ţe bol nesporne

zmluvným spolupracovníkom vydavateľa, nakoľko sa obe strany riadili ústnou, prípadne

konkludentnou dohodou. Odvolací súd oboznámil s výpoveďou bývalého šéfredaktora

vydavateľa denníka S. M. Š., ktorý bol ako svedok vypočutý v inej právnej veci (vedenej na

Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ), ktorý však tvrdil, ţe ţalovaný bol

v čase uverejnenia uvedeného článku s vydavateľom v pracovnom pomere. Odvolací súd

v priebehu odvolacieho konania ponechal pomerne široký priestor na prednes právnym

zástupcom účastníkov konania, účastníci sa k veci tieţ vyjadrili, avšak rozpory v ich

výpovediach ohľadne postavenia ţalovaného u vydavateľa, prípadne nariadením dokazovania

výsluchom ţalovaného ako účastníka konania, výsluchom vtedajšieho šéfredaktora, zástupcu

šéfredaktora, či vedúceho vydania a pod. odstránil.

Obligátnou poţiadavkou spravodlivého procesu a samozrejmým dôsledkom zásady

priamosti a ústnosti, v ktorej spočíva základ správneho hodnotenia dôkazov S., aby odvolací

súd, ak má pochybnosti o správnosti skutkových zistení súdu prvého stupňa vyvodil svoje iné

závery spravidla z rovnocenných podkladov, t.j. v zásade z tých istých dôkazov alebo

dôkazov rovnakej kvality a váhy, ako to urobil súd prvého stupňa.

Z uvedeného vyplýva, ţe keďţe S. odvolací súd nezadováţil v prejednávanej veci

rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle S. jeho skutkové

a na ne nadväzujúce právne závery zatiaľ predčasné.

Keďţe odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa bez vykonania

náleţitého dokazovania, pričom vychádzal z iného skutkového stavu neţ súd prvého stupňa

a jeho skutkové závery boli urobené v rozpore s ustanoveniami §§ 120, 132, 211 a § 213

, S. jeho konanie postihnuté vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci ( ). Jej následkom S. zrušenie rozsudku odvolacieho súdu na

ďalšie konanie ( ).

S prihliadnutím na dôvod, pre ktorý dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,

nezaoberal sa opodstatnenosťou dovolacej námietky ţalobcu, ţe ním napadnuté rozhodnutie

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Úlohou

dovolacieho súdu v prípade dovolania, odôvodneného nesprávnym právnym posúdením veci

S. vyriešiť otázku, či odvolací súd na zistený skutkový stav pouţil správny predpis a či ho aj

správne interpretoval. V danom prípade však toto posúdenie nebolo moţné.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie S. prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková