Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
401/367665.b95c62.pdf
PDF · 145.34 KB
No categories available
4MCdo/3/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 4 M Cdo 3/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., proti žalovaným
1/ E. K., bytom K., 2/ M. K., bytom K., o vypratanie bytu, vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 31 C 94/2006, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora
Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo 14. novembra 2006 č.k.
31 C 94/2006-79 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II z 20. novembra 2007 č.k.
31 C 94/2006-116 a proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 25. februára 2009 sp.zn.
11 Co 37/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 25. februára 2009 sp.zn. 11 Co 37/2008 a rozsudok Okresného súdu Košice II
zo 14. novembra 2006 č.k. 31 C 94/2006-79 v spojení s uznesením Okresného súdu Košice II
z 20. novembra 2007 č.k. 31 C 94/2006-116 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu
Košice II na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom zo 14. novembra 2006 č.k. 31 C 94/06-79 uložil
žalovaným 1/, 2/ povinnosť vypratať byt č. X. na S., pozostávajúci z troch izieb,
kuchyne a príslušenstva, spolu s členmi domácnosti v lehote 15-tich dní od zabezpečenia
náhradného ubytovania. O trovách konania rozhodol samostatným uznesením
z 20. novembra 2007 č.k. 31 C 94/2006-116 tak, že účastníkom náhradu trov konania
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že mal preukázané doručenie výpovede z nájmu
bytu žalovaným nájomcom v zmysle § 711 ods. 1 písm.d/ Občianskeho zákonníka, ktoré
prevzali 25. januára 2006, resp. 24. januára 2006. Žalovaní 1/, 2/ nepreukázali žalobcovi
hmotnú núdzu z objektívnych dôvodov ku dňu doručenia výpovede z nájmu bytu, žalovaný
1/ uhradením dlžnej čiastky 118 494,-- Sk nezaplatil celé dlžné nájomné do júla 2006 a na
základe dôkazov súd dospel k záveru, že žalovanými 1/, 2/ neboli splnené ani zákonné
podmienky pre predĺženie výpovednej lehoty o ochrannú dobu v zmysle § 710 ods. 4
Občianskeho zákonníka a ani pre zánik dôvodu výpovede z nájmu bytu podľa § 711 ods. 5
Krajský súd v Košiciach na odvolanie žalovaného 1/ rozsudkom z 25. februára 2009
sp.zn. 11 Co 37/2008 potvrdil prvostupňový rozsudok vo veci samej a súčasne potvrdil aj
uznesenie súdu prvého stupňa z 20. novembra 2007 č.k. 31 C 94/2006-116 o náhrade trov
konania. Žalovanému 1/ nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení
svojho rozhodnutia priznal opodstatnenosť námietok žalovaného 1/ v tom, že dostatočne
preukázal svoju hmotnú núdzu žalobcovi, avšak súd prvého stupňa na tieto dôkazy a tvrdenia
neprihliadol. V prípade, ak žalovaný 1/ takúto skutočnosť preukáže, prípadne až v súdnom
konaní, má to také následky, že výpovedná lehota 3 mesiace sa zo zákona predlžuje
o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov. Podľa názoru odvolacieho súdu, uvedené
pochybenie však nemá vplyv na vecnú správnosť prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný 1/
v konaní nepreukázal, že došlo k zániku dôvodu výpovede z nájmu tak, ako to predpokladá
ustanovenie § 711 ods. 5 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého dôvod výpovede nájmu
zanikne zaplatením dlžného nájomného, ale aj všetkých platieb konkretizovaných
vo výpovedi a tvoriacich tak predmet výpovede, to znamená aj vyčísleného poplatku
za omeškanie. Zaplatenie vyčísleného dlžného nájomného s príslušenstvom žalovaný 1/
nepreukázal a z toho dôvodu žaloba o vypratanie bytu bola dôvodná. Odvolací súd sa
stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvého stupňa o bytovej náhrade, keďže v konaní nebola
zistená skutočnosť, že by žalobca mohol poskytnúť náhradný byt.
Na základe podnetu žalobcu 1/ podal proti rozsudku okresného súdu v spojení
s prvostupňovým uznesením o trovách konania a proti rozsudku krajského súdu mimoriadne
dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky. Navrhol, aby dovolací súd uvedené
rozhodnutia zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil tým,
že z dokazovania, ktoré súdy vykonali vyplýva, že sa nezaoberali s možnosťou poskytnutia
náhradného bytu v zmysle § 712a ods. 4 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu však odvolací
súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatuje, že skutočnosť, že by žalobca mohol poskytnúť
náhradný byt, v konaní nebola zistená. Takýto záver odvolacieho súdu vôbec nemá žiadnu
oporu v skutkovom zistení, takže nie je možné vôbec zistiť na základe čoho odvolací súd
vyslovil svoj právny názor. Ďalej súdom vytkol, že nepostupovali dôsledne ani pri zisťovaní
skutočnej výšky dlžného nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu a s tým súvisiaceho
poplatku z omeškania, čím pochybili pri zisťovaní skutočného stavu veci. Súdy vyvodili záver
o existencii nedoplatku z Prehľadu ročných platieb jednotlivca za rok 2006, vystaveného
žalobcom a podľa ktorého k mesiacu júl 2006 predstavoval dlh 221 955,40 Sk a poplatok
z omeškania 553 507,85 Sk. Žalovaný 1/ spochybnil výšku nedoplatku s tým, že v auguste
2006 previedol na účet žalobcu sumu 118 494,-- Sk a uviedol tiež, že žalobca v rozpore
s § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka ako prenajímateľ bez vedomia žalovaných 1/ a 2/
v apríli 2005 zamrežoval vchod do prideleného bytu, čím znemožnil žalovanému 1/ jeho
užívanie. Skutočnosť, že prenajímateľ neumožnil žalovanému 1/ plný a nerušený výkon práv
spojených s užívaním bytu, nepoprel ani žalobca. Napriek tomu, nájomné, úhradu za služby
spojené s užívaním bytu ako aj poplatok z omeškania od žalovaného 1/ vyžadoval.
V prejednávanej veci bolo na žalobcovi, aby preukázal svoje tvrdenia o existencii nedoplatku
za každý rok, v ktorom dlh narastal, vyjmúc obdobie, kedy zabránil žalovanému 1/ byt užívať.
Za situácie, kedy tvrdenia účastníkov o výške žalobcom uplatneného nároku boli sporné, bolo
povinnosťou súdu tieto rozpory odstrániť a zaoberať sa aj námietkami žalovaného 1/, ktorý
spochybnil výšku dlhu a domáhal sa ochrany vzhľadom na maloletú B. K., ktorú mal zverenú
do výchovy rozhodnutím Okresného súdu Košice II č.k. 15 C 1404/2000-26.
Žalovaný 1/ sa vo svojom vyjadrení stotožnil s obsahom mimoriadneho dovolania.
Žalovaná 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu nevyjadrila.
Žalobca sa vo vyjadrení stotožnil so záverom odvolacieho súdu s tým, že výpoveď
z nájmu bytu bola daná žalovaným z dôvodu neplatenia úhrad spojených s nájmom bytu
za obdobie, do ktorého nebolo pojaté obdobie, kedy podľa názoru generálneho prokurátora
žalobca žalovanému 1/ zabránil byt užívať, napriek tomu, že ho žalovaný 1/ sám opustil
nestarajúc sa, kto bude v byte bývať, ako sa bude správať a či bude niekto za tento byt platiť
úhrady.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 3 O.s.p.) po zistení, že
boli splnené podmienky pre podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom
Slovenskej republiky a že je prípustné, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a
ods. 1 O.s.p. v spojení s § 243i ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozsudky krajského
a okresného súdu, ako aj konanie, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo a dospel k záveru,
že mimoriadne dovolanie je dôvodné.
V danom prípade sa žalobca v súdnom konaní domáhal vypratania bytu č. X.
na S. z titulu platnej výpovede z nájmu bytu.
Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka prenajímateľ je povinný odovzdať
nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený
výkon práv spojených s užívaním bytu.
Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje
povinnosti vyplývajúce mu z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu
za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal
byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa (§ 711 ods. 1
písm.d/ Občianskeho zákonníka).
Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne
meniť (§ 711 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.d/, že nájomca nezaplatil
nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu
doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, výpovedná lehota sa
predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá 6 mesiacov (§ 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.d/ nájomcovi, ktorý
preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo na náhradné
ubytovanie (§ 712a ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov uvedených v odseku 3 nájomcovi, ktorý sa
stará o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi jeho domácnosti, a ak to
pomery prenajímateľa umožňujú, poskytne sa mu namiesto náhradného ubytovania náhradný
byt (§ 712a ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka).
Posledne citované ustanovenie (ako je správne uvedené aj v mimoriadnom dovolaní)
poskytuje ochranu osobám, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi a musia byt vypratať, pričom sa
starajú o maloleté dieťa alebo o bezvládnu osobu, ktorí sú členmi ich domácnosti. Poskytnutie
náhradného bytu, ktorý môže mať horšiu kvalitu a menšiu obytnú plochu ako má byt, ktorý sa
má vypratať, a možno ho poskytnúť aj mimo obce, v ktorej sa nachádza vypratávaný byt, však
prichádza do úvahy iba vtedy, ak to pomery prenajímateľa umožňujú, inak povedané, ak
prenajímateľ má možnosť takýto byt poskytnúť.
Vychádzajúc z uvedeného, treba prisvedčiť názoru generálneho prokurátora, že
v danom prípade povinnosťou súdov bolo zisťovať, či na strane prenajímateľa sú podmienky
na poskytnutie náhradného bytu a až v prípade zistenia, že prenajímateľ nemá možnosť takýto
byt poskytnúť, mohli rozhodnúť o bytovej náhrade vo forme náhradného ubytovania.
Nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že ani súd prvého stupňa ani odvolací súd v konaní
nezisťovali skutočnosť, či pomery prenajímateľa umožňujú poskytnúť žalovaným náhradný
byt, závery odvolacieho súdu o tom, že v konaní nebolo zistené, že by žalobca mohol
poskytnúť náhradný byt, vychádzajú z neúplného skutkového stavu, v dôsledku čoho je
konanie postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 243f
ods. 1 písm.b/ O.s.p.).
Najvyšší súd Slovenskej republiky tak dospel k záveru, že generálny prokurátor
dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p. v spojení s § 243f ods. 1 písm.b/
O.s.p. a preto podľa § 243b ods. 2, 3 O.s.p. zrušil rozsudky krajského i okresného súdu a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto
rozhodnutí je preň záväzný.
Pokiaľ ide o druhú námietku generálneho prokurátora v mimoriadnom dovolaní, že
súdy nepostupovali dôsledne ani pri zisťovaní skutočnej výšky dlžného nájomného a úhrad
spojených s užívaním bytu a s tým súvisiaceho poplatku z omeškania, čím pochybili pri
zisťovaní skutočného stavu veci, podľa názoru dovolacieho súdu ide o námietku v tomto
konaní bezpredmetnú. Predmetom konania je vypratanie bytu na základe výpovede nájmu
bytu podľa § 711 ods. 1 písm.d/ Občianskeho zákonníka z dôvodu hrubého porušovania
povinností nájomcu vyplývajúcich z nájmu bytu a to nezaplatením nájomného alebo úhrady
za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace. Nakoľko neplatnosť tejto
výpovede žalovaní neuplatnili na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede, táto
výpoveď nájmu sa stala legitímnym podkladom pre podanie žaloby o vypratanie bytu,
v konaní a rozhodovaní o ktorej už nemožno posudzovať platnosť danej výpovede
spochybňovaním výšky nedoplatku.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. augusta 2011
JUDr. Ľubor Šebo, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová