Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/131/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: D., spol. s r.o., Š., IČO:

X., zastúpený: JUDr. A.P., advokát, O.P.-L.Č., proti žalovanému: I., a. s., P.K., IČO: X.,

zastúpený: JUDr. V.V., advokát, H.K., o zaplatenie 351 233,98 EUR, o odvolaní žalovaného

a žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. augusta 2010, č. k.: 4 Cb 1/2009-

114, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 27. augusta 2010, č.k.:4 Cb 1/2009-114 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi 38 290,61 EUR, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žiadnemu z účastníkov

nepriznal právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že právny predchodca žalobcu spoločnosť

D. spol. s r.o., H.D.H., IČO: X., Č. si protinávrhom z 30. septembra 2002, uplatnil voči

žalovanému nárok na zaplatenie 351 233,98 EUR (10 581 275 Sk). Uvedená suma pozostáva

zo zmluvnej pokuty vo výške 7 444 000 Sk, ušlého zisku vo výške 1 465 564 Sk,

kompletizačnej prirážky 394 000 Sk a revízií a repasácií technologických zariadení vo výške

1 277 711 Sk.

Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že právny predchodca žalobcu ako

zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli 10. novembra 1993 zmluvu o dielo č.

12/0001/93 (ďalej len „zmluva o dielo“). V uvedenej zmluve sa žalobca zaviazal dokončiť

- 2 -

dodávku a montáž strojnotechnologickej časti stavby „Rozšírenie ČOV S.“. V zmluve o dielo

si účastníci dohodli termíny stavebnej pripravenosti jednotlivých prevádzkových súborov. Pre

prípad omeškania objednávateľa – žalovaného so splnením záväzku podľa č. l. 3 zmluvy si

účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške 500 Sk za každý deň omeškania. Z dôvodu, že si

žalovaný svoj záväzok nesplnil dostal sa do omeškania žalobca si uplatnil zmluvnú pokutu vo

výške 7 444 000 Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve o dielo účastníci zmluvy dohodli nové termíny

stavebnej pripravenosti u objektov PS 01, PS 02, PS 06 II. časť na 03/95. V dodatku (č. l. 87)

sú uvedené termíny ukončenia 03/94, avšak sa jedná o chybu, pretože z návrhu žalovaného (č.

l. 88) vyplýva, že ide o termín ukončenia stavebnej pripravenosti 03/95. Medzi účastníkmi nie

je sporné, že zo strany žalovaného neboli termíny stavebnej pripravenosti dodržané.

Súd prvého stupňa skúmal opodstatnenosť námietky premlčania nároku žalobcu

vznesenej žalovaným. Uviedol, že žalobca si právo na súde vyplývajúce z nedodržania

dohodnutých termínov stavebnej pripravenosti mohol uplatniť u jednotlivých objektov

v lehote 4 rokov od dohodnutého termínu plnenia. Teda takto: PS 01, PS 02, PS 06 II. časť do

03/1999, PS 08 do 03/1998, PS 09 do 11/1997. Žalobca si nárok uplatnil protinávrhom z

30. septembra 2002 doručeným súdu na pojednávaní konanom 10. októbra 2002. Z uvedeného

dôvodu súd prvého stupňa vyhodnotil námietku žalovaného o premlčaní nároku žalobcu

okrem stavebnej pripravenosti u objektov PS 08 a PS 09 ako dôvodnú. Uplatnenú zmluvnú

pokutu za omeškanie s ukončením stavebnej pripravenosti objektu PS 01, PS 02, PS 06 za

obdobie od 1. júla 1994 do 30. septembra 2001 vzhľadom ku dňu podania protinávrhu

vyhodnotil ako premlčanú, a to za obdobie pred 10. októbrom 1998. Uviedol, že nárok

žalobcu nie je premlčaný len za obdobie od 11. októbra 1999 do 30. septembra 2002, t.j. za

131 dní omeškania x 3 stavebné objekty, t .j. spolu 393 dní omeškania x 500 Sk, spolu

6 190,66 EUR (186 500 Sk). Súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi

6 190,66 EUR titulom zmluvnej pokuty, v prevyšujúcej časti návrh žalobcu na zaplatenie

zmluvnej pokuty zamietol. Pokiaľ ide o ušlý zisk na prevádzkové súbory PS 01 a PS 02 je

nárok žalobcu opodstatnený. Hodnota prevádzkových súborov, ktoré neboli realizované

predstavuje hodnotu 9 770 428 Sk. Podľa súdu prvého stupňa je v danom odvetví primeraný

zisk vo výške 10 %, preto súd návrhu vo výške 32 444,66 EUR vyhovel.

V časti zaplatenia kompletizačnej prirážky 394 000 Sk súd návrh zamietol z dôvodu,

že žalobca montáž technologického zariadenia vykonal. Rovnako súd nepriznal žalobcovi

sumu 1 277 711, Sk za revíziu a repasáciu technologických zariadení, pretože v priebehu

konania žalobca nárok náležitým spôsobom nezdokumentoval a nezdôvodnil.

- 3 -

Ďalej uviedol, že v danom prípade nebolo možné na prípad premlčania nároku

aplikovať ust. , pretože v pôvodnom konaní bol žalovaným

uplatnený nárok z inej zmluvy. Rovnako je neopodstatnená námietka žalovaného

o nemožnosti plnenia záväzku zo zmluvy, pretože žalovaný záväzok z platne uzavretej

zmluvy nedodržal, a to nie z príčin na strane žalobcu. O náhrade trov konania rozhodol podľa

(ďalej len „O.s.p“).

Proti napadnutému rozhodnutiu vo výroku, ktorým bola žalovanému uložená

povinnosť zaplatiť žalobcovi 38 290,61 EUR a vo výroku ktorým súd vyslovil, že žiaden

z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podal žalovaný odvolanie. Navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil, tak že žalobu zamieta a žalobcu

zaviazal zaplatiť žalovanému na účet jeho právneho zástupcu trovy prvostupňového

a odvolacieho konania. Svoje odvolanie odôvodnil podľa , ,

Uviedol, že súd nesprávne zistil skutkový stav veci tým, že neprihliadol k rozhodujúcim

skutočnostiam a tvrdeniam žalovaného. Žalovaný v konaní namietal neopodstatnenosť nároku

žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nielen z dôvodu jeho premlčania uplynutím 4-ročnej

premlčacej lehoty, ale aj z dôvodu premlčania tohto nároku od zániku zmluvy o dielo č.

12/0001/93 k 1. januáru 1996 resp. k 6. februáru 1996 pre dodatočnú nemožnosť plnenia

podľa v spojení s . Žalovaný

preukázal, že zánikom zmluvy o dielo ZOD č. 1/DIZ/92 z 9. marca 1995 uzatvorenej medzi

žalovaným ako dodávateľom a Mestom S. ako objednávateľom k 1. januáru 1996

a odovzdaním rozostavanej stavby „Rozšírenie ČOV S.“ objednávateľovi 6. februára 1996,

ktorú dokončil iný dodávateľ podľa zmenenej technológie ECOFLUID, čím vznikol stav

dodatočnej nemožnosti plnenia zo zmluvy o dielo. Žalovaný od 6. februára 1996 nebol

vlastníkom pozemku a predmetnej stavby, pre ktorú mal pôvodný žalobca zhotoviť dielo

prostredníctvom žalovaného. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku nevysvetlil ako

dospel k zisteniu, že námietka žalovaného o nemožnosti plnenia záväzku zo zmluvy o dielo je

neopodstatnená sa žalovaný záväzok z platne uzatvorenej zmluvy nedodržal. Súd dospel

k nesprávnemu zisteniu okamihu zániku zmluvy o dielo pre určenie začiatku plynutia

premlčacej lehoty. Žalovaný sa nestotožnil ani s právnym posúdením zmluvy o dielo, že

zmluvné strany si dodatkom č.1 k zmluve o dielo dohodli nové termíny ukončenia stavebnej

pripravenosti, ak zo vzájomných návrhov pri uzatváraní dodatku vyplýva, že išlo o termíny

náhradné v dôsledku sistácie a omeškania pôvodného žalobcu s dodávkou technológie od

iných výrobcov o 1 rok, ktoré nemali vplyv na začiatok plynutia premlčacej lehoty na

ukončenie stavebnej pripravenosti. Žalovaný v konaní tvrdil, že zánikom hlavného záväzku zo

- 4 -

zmluvy o dielo zanikol aj záväzok dohody o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu za

nedodržanie termínu stavebnej pripravenosti. Tvrdenie súdu prvého stupňa, že medzi

účastníkmi nie je sporné, že zo strany žalovaného neboli termíny stavebnej pripravenosti

dodržané, žalovaný nepotvrdil a žalobca toto tvrdenie v konaní nepreukázal. Nariadenie

sistácie žalovaným na predmetnej stavbe nie je dôkazom, že žalovaný nedodržal termín

stavebnej pripravenosti. Bolo to právom investora a žalovaného podľa zmluvy o dielo.

Súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam aj pri posudzovaní nároku žalobcu na náhradu ušlého zisku vo výške 32.444,66

EUR. Súd prvého stupňa pri určení primeraného zisku podľa

nesprávne zistil skutkový stav ak pri určení výšky ušlého zisku vychádzal z hodnoty

prevádzkových súborov v sume 9 770 428 Sk. Podľa zmluvy o dielo č. 11/0009/94 ktorú

uzavrel žalovaný s pôvodným žalobcom na dodávku technológie pre stavbu „ČOV K.-K.B.“

v hodnote 1 060 016 SK došlo k storno časti dodávky prevádzkového súboru PS 02

dosadzovacia nádrž na stavbe. Podľa žalovaného nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku je

premlčaný. V odôvodnení rozsudku absentuje dátum zistenia škody a osoby zodpovednej za

vznik tejto škody. Poukázal na a uviedol, že žalovaný v konaní

preukázal, že žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu najneskôr

k 1. januára 1996 resp. k 6. februára 1996 keď došlo k zániku záväzku zo zmluvy o dielo pre

nemožnosť plnenia.

Ďalej uviedol, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci, keď súd prvého stupňa na zistený skutkový stav neaplikoval správnu právnu normu, a to

v spojení s na posúdenie otázky

zániku zmluvy o dielo. Od 07/94 do 05/95 pôvodný žalobca meškal s dodávkou technológie.

Žalobca mohol uplatniť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty len za obdobie od 05/95 do

zániku zmluvy o dielo, do 1. januára 1996 resp. k 6. februára 1996 za predpokladu, že by

sistácia bola ukončená a nárok nebol premlčaný. Dňom 7. februára 2000 došlo k premlčaniu

posledného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, rovnako týmto dňom sa podľa § 398

premlčal nárok žalobcu na náhradu ušlého zisku. Najneskôr od

6. februára 1996 keď žalovaný odovzdal objednávateľovi Mestu S. rozostavanú stavbu mal

pôvodný žalobca vedomosť o škode titulom ušlého zisku ako aj o osobe povinnej nahradiť

túto škodu. Pôvodný žalobca uplatnil na súde nárok na náhradu 351 233,98 EUR

protinávrhom z 30. septembra 2002 až 10. októbra 2002 po uplynutí 4 – ročnej premlčacej

lehoty, odo dňa keď sa pôvodný žalobca dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, že

žalovaný je povinný na jej náhradu. V rozsudku súdu prvého stupňa absentuje odkaz na

- 5 -

aplikáciu ust. . Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa

nepostupoval v súlade s , pretože v rozsudku neuviedol ktoré skutočnosti

namietané žalovaným nemal za preukázané, a prečo nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy,

najmä znalecké dokazovanie na zistenie pravosti dátumu zmluvy o postúpení pohľadávky, čo

má vplyv na aktívnu legitimáciu žalobcu. V konaní nebolo preukázané, že pôvodný žalobca

dal súhlas, aby na jeho miesto vstúpil súčasný žalobca. Žalovaný ďalej poukázal na

vyjadrenia v konaní pred súdom prvého stupňa, ktorých sa pridržiava.

Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval

v súlade s . Žalovaný má za to, že aj pri čiastočnom úspechu vo veci má

nárok na priznanie trov konania minimálne vo výške 8/10 z celkovej výšky trov konania.

Poukázal na rozhodnutie R 42/1993 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a oznámení.

Proti napadnutému rozhodnutiu podal odvolanie aj žalobca. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok zmenil, tak že vyhovie návrhu žalobcu o zaplatenie 351 233,98 EUR

a rozhodne aj o trovách konania. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu

SR z 27. júna 2005 sp. zn.: Obdo V 49/2003, ktorý posudzuje existenciu nárokov zo zmluvy o

dielo č. 12/0001/93. Konštatoval, že z tejto zmluvy vyplýva záväzok objednávateľa zaplatiť

zhotoviteľovi všetky škody a náklady, ktoré vznikli prerušením prác na diele na základe

úkonu objednávateľa a že žalobca uplatňuje pohľadávku zo zmluvy o dielo, čo predstavuje

hodnotu, ktorú si žalovaný objednal a zaplatil. Zmluva o dielo v znení jej dodatku je platná

a objednávateľ sa nachádza v omeškaní. Od zmluvy žiadna zo strán neodstúpila a zmluvný

záväzok nezanikol. Žalobca má za to, že žalovaný sa nemôže platne dovolať námietky

premlčania z práv založených touto zmluvou, pretože tieto práva môže žalobca uplatniť

kedykoľvek za trvania zmluvného záväzku. Omeškanie z titulu neposkytnutia protiplnenia

odovzdaním stavby na zahájenie prác na dielo trvá. Nárok na zaplatenie žalovanej čiastky pri

súčasnej platnosti zmluvy o dielo je nepopierateľný a do požadovanej výšky nie je premlčaný.

Ďalej uviedol, že čo sa týka ušlého zisku záver súdu, že priemerná výška v danom odvetví je

10% nie je správny. V danom odvetví je bežne dosahovaná marža 30%, ale i uvedených 10%,

preto priemerný bežný zisk v danom odvetví osciluje okolo 15% a ide o zisk primeraný.

Uviedol, že záver súdu čo sa týka nároku na priznanie kompletizačnej prirážky, že

žalobcovi nepatrí, pretože montáž neprebehla, nie je správny. Žalobca mal a vyvíjal náklady

z kompletizačnej a inžinierskej činnosti, ktoré boli navýšené v súvislosti so zabezpečením

nutných úkonov na predchádzanie vzniku škody porušením zmluvnej povinnosti

- 6 -

objednávateľa. Doklady v súvislosti s možnosťou pozastavenia či stornovania

subdodávateľského systému komplementizácie diela žalobca doložil. Tiež boli doložené

listiny dokumentujúce náklady žalobcu za prevedené revízie a repasy dodaného strojného

zariadenia pre dielo, aj ich úhradu žalobcom dodávateľovi. Všetky doklady sú založené

v spise.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že k odvolaniu proti prvému

výroku napadnutého rozsudku poukazuje na ním podané odvolanie proti napadnutému

rozsudku. K odvolaniu žalobcu proti druhému výroku napadnutého rozsudku navrhol, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok v uvedenom výroku potvrdil. Uviedol, že poukaz žalobcu

na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2005, sp. zn.: Obdo 49/2003 je pre účely tohto

konania bez právneho významu. Žalovaný sa nestotožňuje so žalobcom, že zmluva o dielo je

platná a účinná. Podľa žalovaného zanikla k 1. januáru 1996, najneskôr k 6. februáru 1996 pre

dodatočnú nemožnosť plnenia a taktiež z dôvodu premlčania práva z dôvodu nedodržania

termínov stavebnej pripravenosti u jednotlivých objektov. Aj v prípade plnenia náhradných

termínov je nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty pred 10. októbrom 1998 premlčaný

a žalobca mohol nárok uplatniť iba do 03/99. Žalovaný zastáva názor, že celý nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty je premlčaný. K nároku na náhradu ušlého zisku poukázal na

svoje odvolanie a uviedol, že tento nárok sa premlčal najneskôr k 7. februáru 2000. Žalobca

v konaní nepreukázal vznik škody z titulu revízií a repasácií a naviac tento nárok žalobcovi

zanikol titulom vznesenej námietky premlčania. Žalobca nemá nárok na kompletizačnú

prirážku, pretože nezhotovil dielo a tento nárok je aj premlčaný.

Žalobca k odvolaniu žalovaného uviedol, že omyl žalovaného spočíva v tom, že

právny vzťah účastníkov zo zmluvy o dielo považuje za ukončený a tvrdí, že táto zmluva

zanikla z dôvodu sistácie a pre nemožnosť plnenia. Podľa žalobcu zmluvný záväzok trvá

a žalovaný je v omeškaní. Uviedol, že nepozná pojmy ako nový či

náhradný termín plnenia. Jediným dôsledkom nesplnenia zmluvného záväzku je omeškanie

zmluvného partnera. Liberačné dôvody tu má žalobca – zhotoviteľ. Márnym uplynutím lehôt

na plnenie zmluva o dielo nezaniká. Okolnosti na strane objednávateľa, nie sú okolnosti, pre

ktoré by vznikol stav dodatočnej nemožnosti plnenia. Zmluva o dielo nemá žiadny vzťah

k zmluve SOD 11/000 94 ani k zmluve ZOD 1/DIZ/92. Pokiaľ by žalovaný od zmluvy o dielo

platne odstúpil, nastúpil by stav možného premlčania práv zhotoviteľa. Všetky žalobcom

uplatňované nároky sú z existujúcej platnej zmluvy.

K námietke ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu, žalobca zastáva názor,

že niet pochýb o tom, že pôvodný žalobca dal súhlas, že na jeho miesto vstúpi postupník

- 7 -

a s obsahom samotného postúpenia, o tom súd rozhodol uznesením, čím pôvodný žalobca

stratil aktívnu legitimáciu. Pohľadávka bola postúpená pred vyhlásením konkurzu a ani

konkurz vedený na majetok pôvodného žalobcu právnemu úkonu postúpenia pohľadávky

neodporoval. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol správne v zmysle § 142 ods. 2

.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací( ) prejednal

odvolania účastníkov konania podľa ust. bez nariadenia pojednávania

v súlade s ust. a dospel k názoru, že v predmetnej veci nie sú splnené

podmienky pre potvrdenie resp. zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Prvostupňový súd sa tohto ustanovenia nedržal a vydal rozsudok, ktorý je

nepreskúmateľný, keďže v odôvodnení rozsudku chýbajú skutkové zistenia urobené

s odkazom na príslušné dôkazy a zo záverov súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z akých

dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení.

Odvolací súd poukazuje na tvrdenie žalovaného, že Zmluva o dielo č.1/DIZ/92

z 9.marca 1995 zanikla 1. februára 1996 resp. 6. februára 1996 pre nemožnosť plnenia.

S týmto tvrdením sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal, napriek tomu, že ide o zistenie,

ktoré má rozhodujúci vplyv na posúdenie námietky premlčania vznesenej žalovaným vo

vzťahu k uplatnenej zmluvnej pokute a náhrade škody. Rovnako opomenul súd prvého stupňa

skúmať námietku žalovaného pri stanovení náhrady škody, či skutočne nedošlo k stornovaniu

časti dodávky.

Rovnako súd prvého stupňa sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal

s námietkou žalovaného o aktívnej hmotnoprávnej legitimácii žalobcu, keďže v konaní na

súde prvého stupňa nebolo preukázané, že pôvodný žalobca dal súhlas, aby na jeho miesto

vstúpil súčasný žalobca.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k názoru, že napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa je nepreskúmateľný, keďže v odôvodnení rozsudku chýbajú skutkové zistenia

urobené s odkazom na príslušné dôkazy a zo záverov súdu prvého stupňa nie je zrejmé, z

akých dôkazov súd vychádzal a akými úvahami sa riadil pri svojom hodnotení. Tým

- 8 -

prvostupňový súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces zakotvené v čl.36

ods.1 Listiny základných práv a slobôd.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. § 221

ods.1 písm. h) zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie(

)

Bude preto úlohou súdu prvého stupňa, aby v novom konaní skúmal, či nedošlo

k zániku zmluvy o dielo z 9.marca 1995 pre nemožnosť plnenia, následne posúdil námietku

premlčania vo vzťahu k záverom ohľadne zániku resp. platnosti zmluvy o dielo pri všetkých

uplatnených nárokoch a to po zistení, či pohľadávka prešla zákonným spôsobom

z pôvodného žalobcu na terajšieho žalobcu a následne rozhodol a to aj o trovách odvolacieho

konania (224 ods.3 )

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 24. augusta 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová