Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7So/131/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Idy Hanzelovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej,

v právnej veci navrhovateľa Ľ., nar. X.., bytom H. H. č. X., zastúpeného J., advokátom

Advokátskej kancelárie so sídlom v B., D. ul. č. X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni

v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, na odvolanie odporkyne proti

rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. septembra 2010, č. k. -36,

takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo 16. septembra 2010, č. k. -36, p o t v r d z u j e.

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 62,70 € k rukám právneho zástupcu J. na jeho účet vedený vo VÚB a. s. pobočka

B. číslo X., do troch dní.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo 16. septembra 2010, č. k.

-36, podľa a (ďalej len „OSP“) zrušil

rozhodnutie z 29. októbra 2009 číslo X.X.X. v znení rozhodnutia zo16. apríla 2010 totožného

čísla, ktorým odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok ku dňu 5.

septembra 2009, kedy dovŕšil vek 55 rokov s odôvodnením, že nespĺňa podmienky uvedené v

a o sociálnom poistení (ďalej len „zákon

o sociálnom poistení“) a a , o sociálnom zabezpečení

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), pretože

v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení získal iba

4 791 dní, t.j. 13 rokov a 46 dní, čím mu podľa uvedených podmienok nárok na starobný

dôchodok ku dňu 5. septembra 2009 nevznikol. Odporkyňu zaviazal k povinnosti nahradiť

navrhovateľovi trovy konania vo výške 344,06 € k rukám jeho právneho zástupcu

J. na jeho účet vedený vo VÚB a.s. pobočka B. číslo X., do 3 dní.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že odporkyňa zamestnanie navrhovateľa

v R., závod H. – H., počas ktorého vykonával prácu baníka v hlbinnej rudnej bani v období od

5. apríla 1982 do 31. júla 1991, t.j. 9 rokov a 44 dní, považovala za zamestnanie porovnateľné

s prácou baníka v uránových baniach a z toho dôvodu túto dobu započítala navrhovateľovi

pre účely vzniku nároku na jeho starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Výkon baníckej práce

v podzemí na úseku Bane R. v období od 3. apríla 1978 do 3. apríla 1982, ktorá patrí do

pracovísk H. – H. nepovažovala za výkon práce porovnateľný z hľadiska rizika ionizujúceho

žiarenia s prácou v uránovej bani napriek tomu, že z potvrdenia akciovej spoločnosti S. a.s.

vyplynulo, že na tomto pracovisku odpracoval v riziku ionizujúceho žiarenia

858 smien. K uvedenému záveru dospela i napriek tomu, že Baňa R. patrí do pracovísk H. –

H. a preto sa i na ňu vzťahuje citované odborné vyjadrenie Úradu verejného zdravotníctva

z 11. februára 2010. Uvedené bolo dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia v znení

jeho zmeny podľa ustanovenia .

Ďalším dôvodom pre jeho zrušenie bol právny záver odporkyne, že navrhovateľovi

nevznikol nárok na starobný dôchodok s ohľadom na ustanovenie § 174 ods. 1 zákona

o sociálnom zabezpečení, pretože jeho zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie

netrvalo k 31. decembru 1999. Uvedené ustanovenie je rozširujúcim ustanovením základnej

právnej úpravy vyplývajúcej z ustanovenia § 21 zákona o sociálnom zabezpečení a pokiaľ

boli v prípade navrhovateľa naplnené skutkové predpoklady na aplikáciu základného

ustanovenia, nebol dôvod aplikovať ustanovenie § 174 zákona o sociálnom zabezpečení.

Rovnako za nenáležitú považoval argumentáciu odporkyne v neprospech navrhovateľa

nariadením vlády č. s ohľadom na predmet úpravy uvedený v tohto

nariadenia z ktorého vyplýva, že sa dotýka občanov, ktorí dosiahli vek 50 rokov

do 31. decembra 2000, čo u navrhovateľa naplnené nebolo.

Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a žiadala napadnutý rozsudok

krajského súdu zmeniť a jej rozhodnutia z 29. októbra 2009 a 16. apríla 2010 číslo X. X. ako

vecne správne potvrdiť s tým, že nie je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania.

Zotrvala na stanovisku, že navrhovateľ v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) zákona

o sociálnom zabezpečení nezískal najmenej 15 rokov zamestnania, ale len 4 791 dní, čo je 13

rokov a 46 dní a preto mu nárok ku dňu 5. septembra 2009, kedy dosiahol vek 55 rokov na

starobný dôchodok nevznikol. Tento nárok mu nevznikol ani odpracovaním 10 rokov

zamestnania v uránovej bani, pretože v R., závod H. – H., ktorú baňu možno považovať za

baňu postavenú na roveň uránovej bani bol zamestnaný od 5. apríla 1982 do 31. júla 1991, t.j.

3 329 dní, čo je iba 9 rokov a 44 dní. Súčasne nespĺňa ani podmienku vzniku nároku na

starobný dôchodok podľa ustanovenia § 174 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, nakoľko

zamestnanie zaradené do I pracovnej kategórie netrvalo k 31.12.1991. Podľa súčasného

právneho stavu nárok na starobný dôchodok mu vznikne dovŕšením 62 rokov veku, t. j.

5.septembra 2016. V dobe od 3.4.1978 do 3.4.1982 bol zamestnaný v I. AA pracovnej

kategórii ako robotník u zamestnávateľa B. P., ktoré zamestnanie nie je vykonávané

v ionizujúcom žiarení radónu a z toho dôvodu nie je postavené na roveň uránovej bani. Ďalej

poukázala na to, že podľa výpisov z obchodného registra a.s. S. nie je právnym nástupcom

zamestnávateľa navrhovateľa R. B., závod H. – H. Podľa pracovnej zmluvy na obdobie od 3.

apríla 1981 do 3. apríla 1982 je miesto výkonu práce navrhovateľa v pracovnom pomere u n.

p. B. P., závod 300 us. R. „dľa potreby závodu“ v súvislosti so stavebnou činnosťou.

Z uvedeného vyplýva, že pracoviská n.p. B. P., nie sú totožné, s pracoviskami R. B., závod H.

– H. a preto nie je automaticky možné považovať zamestnanie vykonávané na pracoviskách n.

p. B. P., za pracoviská v ionizujúcom prostredí.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení na odvolanie odporkyne navrhol rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 250s v spojení s § 246c

preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2

v spojení s a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok

je potrebné potvrdiť.

Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný

dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň

a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2

písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach.

Podľa § 14 ods. 2 písm. a/ uvedeného zákona do I. pracovnej kategórie sú zaradené

zamestnania, v ktorých sa vykonávajú sústavne a v priebehu kalendárneho mesiaca prevažne

rizikové práce, pri ktorých dochádza k častým a trvalým poruchám zdravia pracujúcich

pôsobením škodlivých fyzikálnych a chemických vplyvov, a to zamestnania v baníctve

so stálym pracoviskom pod zemou v hlbinných baniach.

Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nároky vyplývajúce zo zaradenia

zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023.

Úlohou krajského súdu bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti

preskúmať zákonnosť rozhodnutia odporkyne z 29. októbra 2008 v znení rozhodnutia

zo 16. apríla 2010 obidve pod číslom X.X.X., ktorými podľa § 65 a § 274 ods. 1 zákona

o sociálnom poistení v znení a a zákona o sociálnom

zabezpečení bola žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok od 5. septembra 2009, t.j. od

dovŕšenia svojho veku 55 rokov, zamietnutá.

V priebehu celého konania navrhovateľ namietal, že odporkyňa § 21 ods. 1 písm. a)

zákona o sociálnom zabezpečení nesprávne použila. Zdôrazňoval, že bol zamestnaný

najmenej 25 rokov, dosiahol vek 55 rokov a pracoval najmenej 10 rokov v baníctve so stálym

pracoviskom pod zemou v podmienkach ionizujúceho žiarenia, ktoré je rovnaké ako

v uránovej bani.

Názor odporkyne, že nedovŕšil dôchodkový vek dosiahnutím 55 rokov, t.j. 5. septembra

2009, pretože nebol zamestnaný najmenej 15 rokov v baníctve so stálym pracoviskom pod

zemou v hlbinných baniach alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových

baniach, označoval navrhovateľ za nesprávny.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti musel odvolací súd riešiť otázku, kedy, v akom veku

navrhovateľ splnil podmienku vzniku nároku na starobný dôchodok. Pre posúdenie nároku

navrhovateľa treba považovať za rozhodujúce zistenie, či vykonával zamestnanie

zodpovedajúce práci v uránovej bani, resp. či vykonával zamestnanie postavené na roveň

uránovej bani, v ktorom prípade by bolo potrebné vychádzať z toho, že podmienky nároku na

starobný dôchodok dovŕšil dosiahnutím veku 55 rokov.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa v danej veci správne zistil skutkový

stav a na správne dôvody odôvodnenia jeho rozsudku odvolací súd poukazuje. Predovšetkým

je treba uviesť, že medzi účastníkmi nie je sporné, že zamestnanie navrhovateľa v R. , závod

H. – H., kde navrhovateľ pracoval v období od 5. apríla 1982 do 31. júla 1991, počas ktorého

zamestnania vykonával prácu baníka v hlbinnej bani, odporkyňa považovala za zamestnanie

porovnateľné s prácou baníka v uránových baniach, z ktorého dôvodu započítala

navrhovateľovi uvedenú dobu v trvaní 9 rokov a 44 dní pre účely vzniku nároku na jeho

starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Odporkyňa nepovažovala pre priznanie uplatneného

nároku navrhovateľa jeho výkon baníckej práce v riziku ionizujúceho žiarenia v podzemí na

úseku Bane R. v období od 3. apríla 1978 do 3. apríla 1982, ktorá patrí do pracovísk H. – H.,

za výkon práce porovnateľný z hľadiska rizika ionizujúceho žiarenia s prácou v uránovej bani

napriek tomu, že z potvrdenia zo dňa 8. júna 2010 akciovej spoločnosti S. a.s. K. X B.

vyplýva, že navrhovateľ v tejto organizácii pracoval v uvedenej dobe. Nastúpil do

zamestnania ako baník na úsek R., ktorý patrí do pracovísk H. – H.. V riziku ionizujúceho

žiarenia v podzemí hlbinnej bane odpracoval 858 zmien, čím by splnil podmienku

odpracovaných viac ako 10 rokov zamestnania v takomto prostredí.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že tvrdenie odporkyne v odvolaní, že a.s. S. nie je

právnym nástupcom zamestnávateľa navrhovateľa R., závod H. – H. zodpovedá skutočnosti,

pretože je právnym nástupcom B., š.p., čo bola samostatná právnická osoba. Išlo

o špecializovanú stavebnú organizáciu vykonávajúcu stavebné práce v podzemí,

predovšetkým v podzemí hlbinných baní. Pracovníci tohto zamestnávateľa pracovali

v rovnakom prostredí, v tej istej bani ako pracovníci R. š. p. Jediný rozdiel medzi nimi bol

v tom, že pracovníci banských stavieb baňu stavali, razili banské dielo, v ktorom následne

pracovníci rudných baní ťažili rudu. Navrhovateľ pracoval v tom istom prostredí, za tých

istých zdraviu škodlivých podmienok na základe pracovnej zmluvy z 26. marca 1981 v

období rokov 1978 -1982 na základe ktorej mal miesto výkonu práce B., n.p. závod 300 ús.

R., ktorá patrí do pracovísk H. H., čo potvrdila listom z 8. júna 2010 (č. l. 26 súdn. spisu) S.

a.s. K. X, B., právny nástupca bývalého zamestnávateľa navrhovateľa B., n. p., ako aj na

základe ďalšej pracovnej zmluvy zo 7. apríla 1982, kedy bol prijatý ako lámač - strelmajster

od 5. apríla 1982 pre R., n.p. B., závod H. – H., úsek R. baňa, ako vysvetlil na pojednávaní

pred krajským súdom navrhovateľ, resp. jeho právny zástupca, že najskôr pracoval v bani na

jednej strane kopca a potom pracoval pri hĺbení bane z druhej strany kopca.

Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí

uvedené nejasnosti neodstránila a na ich odstránenie nevykonala potrebné dokazovanie, boli

splnené podmienky pre zrušenie preskúmavaných rozhodnutí odporkyne prvostupňovým

súdom a ich vrátenie odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Za tohto stavu vo veci odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za

vecne správny a podľa ho potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224

ods. 1 a , tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal

uplatnenú a vyčíslenú náhradu trov konania za 1 úkon – podanie vyjadrenia k odvolaniu

55, 49 € + 7,21 € režijný paušál, spolu v sume 62,70 €.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová