Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
b69/375226.b3721f.pdf
PDF · 110.11 KB
No categories available
7Sžso/23/2010
Najvyšší súd
Slovenskej republiky 7Sžso/23/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej,
v právnej veci ţalobcu: J., nar. X., advokátom, J. X, P. X, B., proti ţalovanému: Generálna
prokuratúra Slovenskej republiky, Sekcia vnútornej správy, Personálny odbor –
služobný úrad, Štúrova 2, Bratislava, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Bratislave z 31. marca 2010, č.k. 2S/191/2008-42, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zo dňa
31. marca 2010, č. k. 2S/191/2008-42 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného (označené v záhlaví)
ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí ţiadosti ţalobcu, ako bývalého
prokurátora vojenskej súčasti prokuratúry o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora.
Krajský súd dôvodil tým, ţe z vyjadrení účastníkov, predloţených listín i z rozhodnutí
správnych orgánov oboch stupňov v konaní o ţiadosti ţalobcu o príplatok za výkon funkcie
prokurátora je zrejmé, ţe sluţobný pomer prokurátora vojenskej prokuratúry zanikol
ţalobcovi dňom 29. novembra 2001. Podľa výpisu z rozkazu ministra obrany SR č. 241
zo dňa 1. augusta 2001 bol jeho sluţobný pomer profesionálneho vojaka ukončený
prepustením ţalobcu dňom 30. novembra 2001, pričom od nasledujúceho dňa ţalobcovi
vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Niet pochýb o tom, ţe v tom čase platná právna
úprava § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. neumoţňovala ţalobcovi ako bývalému vojenskému
prokurátorovi priznať príplatok k dôchodku (za výkon funkcie prokurátora), pretoţe ten podľa
uvedeného ustanovenia patril len prokurátorom, tzv. civilných prokuratúr. Táto skutočnosť
vyplývala jednak priamo z ustanovenia § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. v jeho znení platnom
a účinnom ku dňu 31. marca 2003, podľa ktorého bol vtedajší príplatok k dôchodku viazaný
na zánik sluţobného pomeru prokurátora a vznik nároku na výplatu starobného alebo
invalidného dôchodku a tieţ z § 144 zák. č. 154/2001 Z.z., ktorý vylúčil aplikáciu okrem
iných aj § 134 uvedeného zákona na prokurátorov vojenských prokuratúr, keď stanovil, ţe
sociálne zabezpečenie prokurátorov vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon
(zák. č. 114/1998 Z.z. v znení zák. č. 131/1999 Z.z.).
Dňom l. januára 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým sa
novelizovalo aj ustanovenie § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. tak, ţe dovtedajší príplatok
k dôchodku sa zmenil na príplatok za výkon funkcie prokurátora a nárok naň bol priznaný aj
prokurátorom vojenskej prokuratúry, ktorým zanikol sluţobný pomer prokurátora a súčasne,
ktorí majú nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového
dôchodku. Napriek výslovnej úprave nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora aj pre
prokurátorov vojenských prokuratúr obsiahnutej v § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení
platnom a účinnom od 1. januára 2005, bol v tomto zákone ponechaný aj § 144, ktorý
aplikáciu uvedeného ustanovenia na prokurátorov vojenských prokurátorov vylučoval. Podľa
názoru súdu ide o zjavnú legislatívno-technickú chybu, v dôsledku ktorej sa nové znenie
§ 134 ods. 1 dostalo do rozporu s § 144. Tento rozpor však podľa názoru súdu nie je moţné
riešiť inak ako uprednostnením výslovného textu zákona č. 586/2004 Z.z. zjavne
vyjadrujúceho úmysel zákonodarcu priniesť zmenu relevantnej právnej úpravy spočívajúcu
v legislatívnom zavedení práva na príplatok za výkon funkcie prokurátora aj prokurátorom
vojenskej prokuratúry. Z tohto pohľadu sa preto javí ustanovenie § 144 zák. č. 154/2001 Z.z.
v znení zákona č. 586/2004 Z.z. ako obsoletná (nadbytočná) právna norma, na ktorú z vyššie
uvedených dôvodov nemoţno prihliadať.
Vzhľadom na to, ţe s účinnosťou od 1. januára 2005 patrí príplatok za výkon funkcie
prokurátora aj prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ak zanikol jeho sluţobný pomer a súčasne
mal nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je
súd toho názoru, ţe tento príplatok patrí od uvedeného dňa aj ţalobcovi. To platí aj napriek
tomu, ţe rozhodujúce skutočnosti (zánik sluţobného pomeru prokurátora i profesionálneho
vojaka a vznik nároku na výsluhový dôchodok) nastali u ţalobcu pred nadobudnutím
účinnosti zákona č. 586/2004 Z.z. Keďţe prechodné ustanovenia k predmetnej novele zákona
č. 154/2001 Z.z. účinnej od 1. januára 2005, výslovne nevylúčili z poberania príplatku za
výkon funkcie prokurátora tých vojenských prokurátorov, ktorých sluţobný pomer skončil do
31. decembra 2004, je treba vychádzať zo všeobecného pravidla, ţe nová právna norma platí
odo dňa jej účinnosti pre kaţdého, koho sa týka. To však neznamená, ţe by novelizované
znenie § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. pôsobilo retroaktívne, pretoţe na jeho základe
nemoţno ţalobcovi priznať príplatok za obdobie spred nadobudnutia účinnosti uvedeného
ustanovenia. Ţalobcovi preto patrí podľa názoru súdu príplatok za výkon funkcie prokurátora
aţ odo dňa 1. januára 2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým a vyššie
opísaným spôsobom novelizovalo ustanovenie § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z.
Z uvedených dôvodov mal súd za to, ţe ţalovaný v naznačenom smere vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uzavrel, ţe príplatok za výkon funkcie
prokurátora nemoţno priznať tým vojenským prokurátorom, ktorých sluţobný pomer skončil
pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 586/2004 Z.z. Opačný výklad zákona by za daného
legislatívneho stavu podľa názoru súdu viedol k diskriminácii ţalobcu oproti tým
prokurátorom vojenských prokuratúr, ktorých sluţobný pomer skončil po dátume
1. januára 2005. Súd priznal súčasne ţalobcovi náhradu trov konania.
Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie. S poukazom na ustanovenia
§ 134 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom do 31. decembra 2004 a od 1. januára
2005 a § 263 ods. 1 a 5 uvedeného zákona, je toho názoru, ţe vznik práva na príplatok sa
posudzuje podľa doterajších predpisov, a teda ak ţalobcovi nevzniklo právo na príplatok
k dôchodku s poukazom na diskrimináciu ţalobcu voči iným prokurátorom, nemoţno
nerešpektovať právnu úpravu a zaviazať ţalovaného konať contra legem. Ţalobca tieţ
namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní.
Ţalobca v písomnom vyjadrení v ţalobe ţiadal prvostupňový rozsudok potvrdiť
a poukázal na to, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba (riaditeľka organizačného
a kontrolného odboru generálnej prokuratúry).
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý
rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej vo veci
samej je dôvodné.
Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného o nároku ţalobcu na
príplatok za výkon funkcie prokurátora. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 154/2003 Z.z. v znení
účinnom pred 1. januárom 2005 prokurátor má právo na príplatok k dôchodku, ak zanikol
jeho sluţobný pomer a má nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku. Uvedené
znenie zákona jednoznačne vyjadrilo úmysel zákonodarcu poskytnúť príplatok len v súvislosti
s tým, ţe sa prokurátor stal poberateľom starobného (invalidného) dôchodku, t.j. v súvislosti
s odchodom z výkonu aktívnej činnosti prokurátora, vzhľadom na dosiahnutie dôchodkového
veku a ktorej dôsledkom je zníţenie príjmu.
Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 154/2003 Z.z. v znení zák. č. 586/2004 Z.z., ktorý
nadobudol účinnosť dňom 1. januára 2005 prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie
prokurátora, ak zanikol jeho sluţobný pomer a súčasne má nárok na výplatu starobného
dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, a ak ide
o prokurátora vojenskej prokuratúry, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového
dôchodku. Uvedené znenie zákona naďalej vychádza z princípu, ţe priznanie príplatku sa
viaţe na súčasné splnenie nároku na starobný (invalidný) dôchodok. Niet rozumného dôvodu,
práve vzhľadom na neprípustnosť diskriminácie, uvedené ustanovenie vkladať tak, ţe by len
samotný výsluhový dôchodok príslušníka ozbrojených síl, ktorý nemusí byť viazaný na
dosiahnutie dôchodkového veku, zakladal nárok na príspevok pri akomkoľvek odchode
z výkonu funkcie vojenského prokurátora, bez väzby na dosiahnutie dôchodkového veku.
V danom prípade ţalobca, narodený v roku 1950, nedosiahol k 1. januáru 2005 ani
vek 55 rokov. Práve priznanie príplatku v danom prípade by bolo v rozpore s pôvodným
úmyslom zákonodarcu priznať príplatok v súvislosti s odchodom do dôchodku, nie
v súvislosti s odchodom na výkon iného povolania. Uvedené vyplýva tieţ z ustanovenia
§ 263a ods. 5 zák. č. 154/2001 Z.z., ktorý je prechodným ustanovením práve k úpravám
účinným k 1. januáru 2005 a podľa ktorého vznik práva na príplatky sa posudzuje podľa
doterajších predpisov. Ustanovenie § 134 zák. v znení účinnom od 1. januára 2005 preto
nemoţno vykladať tak, ţe vytvára moţnosť na priznanie príplatku za výkon funkcie
prokurátora kaţdému, kto kedykoľvek (aj pred 1. januárom 2005) skončil výkon uvedenej
funkcie, ak mu neskôr vznikol nárok na výplatu niektorého z vymenovaných dôchodkov.
Ustanovenie § 263 ods. 5 zák. č. 154/2001 Z.z. priamo stanovuje, ţe právo na
príplatok k dôchodku sa posudzuje podľa doterajších predpisov, to znamená, ţe ţalobcovi ako
prokurátorovi vojenskej prokuratúry pred 1. januárom 2005 podľa § 143 ods. 1 v spojení
s § 144 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. decembra 2004, nevzniklo právo na
príplatok k dôchodku, nemohlo dôjsť ani k jeho zmene na príplatok za výkon funkcie
prokurátora.
Ustanovenie § 134 ods. 1 v znení zák. č. 586/2004 Z.z., účinného od 1. januára 2005,
moţno aplikovať len od 1. januára 2005, čo znamená, ţe právo na príplatok za výkon funkcie
prokurátora môţe vzniknúť len takému prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ktorého
sluţobný pomer zanikol po 31. decembri 2004. Pre postup podľa tohto ustanovenia aj
v prípade prokurátorov, ktorých sluţobný pomer zanikol pred 1. januárom 2005, nie je opora
v prechodných ustanoveniach zákona.
Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle priznať právo na príplatok za výkon funkcie
prokurátora aj prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ktorého sluţobný pomer profesionálneho
vojaka a sluţobný pomer prokurátora zanikol pred 1. januárom 2005, pričom mu nevznikol
nárok na starobný dôchodok, bol by práve v prechodných ustanoveniach zák. č. 154/2001
Z.z., účinných od 1. januára 2005, vznik takého práva upravil. Práve z dôvodu, ţe takáto
úprava sa v zákone č. 154/2001 Z.z. nenachádza, moţno ustanovenie § 134 ods. 1 zák.
č. 154/20014 Z.z. v znení zák. č. 586/2004 Z.z. pouţiť len na nároky, ktoré vznikli odo dňa
účinnosti zák. č. 586/2004 Z.z., teda od 1. januára 2005. O taký prípad v danej veci nejde.
Pokiaľ ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal nedostatok oprávnenia riaditeľky
organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR na podanie odvolania proti
rozsudku krajského súdu odvolací súd poukazuje na to, ţe oprávnenie riaditeľky
organizačného a kontrolného odboru GP SR na podanie predmetného odvolania vyplýva
z čl. 10 písm. j) príkazu č. 2/2004 generálneho prokurátora SR v spojení s čl. 13 ods. 2
príkazu č. 5/2006 generálneho prokurátora SR. V zmysle uvedených príkazov Organizačný
a kontrolný odbor Generálneho prokuratúry SR zabezpečuje a vykonáva právne zastupovanie
generálnej prokuratúry pred súdmi a inými orgánmi, pričom písomnosti súvisiace
s vykonávaním a zabezpečovaním právneho zastupovania generálnej prokuratúry pred súdmi
a inými orgánmi podpisuje riaditeľ organizačného a kontrolného odboru GP SR. Odvolací súd
preto námietku ţalobcu, ţe odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, nepovaţoval za
dôvodnú.
Z uvedených dôvodov odvolací súd povaţoval právny názor krajského súdu za
nesprávny. Dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovanej v medziach ţaloby je v súlade
so zákonom a preto podľa § 252ja ods. 3 v spojení s § 220 a § 2502j ods. 2 OSP rozsudok
krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol.
O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1,2 v spojení s § 246c
ods. 1 a § 2520k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca
v konaní nebol úspešný a ţalovaná nemá nárok na náhradu trov konania zo zákona.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová